Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu E. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, B. Y.Á., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému K.. W.. S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, B. Y., zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 75 000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59 702,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 60 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14. 03. 2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 75 000,- eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 26. 01. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 14. 12. 2015 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva XXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Podtureň, katastrálne územie G.Ň., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 822 m2, parcela registra KN-C č. 509/2, a stavba poľnohospodárskej budovy súpisné č. 205, na pozemku parcely registra KN-C č. 509/2 o výmere 1 822 m2. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej sume 75 000,- eur, ktorá bola splatná v troch splátkach po 25 000,- eur, v lehotách najneskôr do 25. 01. 2016, do 15. 05. 2016 a do 20. 10. 2016 formou bezhotovostného prevodu na účet predávajúceho. Zároveň sa zmluvné strany dohodli v prípade omeškania žalovaného na úrokoch z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, bol dňa 04. 02. 2016 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy na žalovaného. Žalovaný v stanovených lehotách nezaplatil ani časť kúpnej ceny s odôvodnením, že kúpna zmluva je neplatná, pretože nebola urobená slobodne a vážne. Žalobca poukázal na to, že obidve zmluvné strany zmluvu podpísali, nechali overiť u notára, pričom následne bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, žalobca žiadal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 75 000,- eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o predaji nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., ale nie za okolností a podmienok, ktoré

uvádza žalobca. Podpisu predmetnej zmluvy predchádzali vzájomné dohody medzi stranami sporu a s tým spojené skutkové konania obidvoch strán. Dňa 09. 08. 2014 strany uzatvorili Dohodu o odkúpení nehnuteľností za celkovú kúpnu cenu 75 000,- eur. Žalobca sa pri podpise tejto dohody zaviazal zabezpečiť prepis vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností. Strany sa dohodli, že žalovaný bude splácať dohodnutú kúpnu cenu splátkami vo výške 4 830,- eur, a to až do zaplatenia kúpnej ceny. Poplatky za služby spojené s užívaním priestorov platil žalovaný na svoj účet samostatne a žalobcovi poskytol peňažné prostriedky na zaplatenie dane z nehnuteľností. Na naliehanie žalobcu podpísali strany už k existujúcej dohode dňa 14. 12. 2015 Kúpnu zmluvu na predaj predmetných nehnuteľností, ktorá bola aj zavkladovaná do katastra nehnuteľností. Žalovaný uhradil doposiaľ sumu 62 790,- eur. Dohodou o odkúpení zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), sa strany na žiadosť žalobcu dohodli, že obchodná spoločnosť žalovaného VATMANN, spol. s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, bude na účet žalovaného splácať žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu formou splátok vo výške 4 830,- eur, a to akože formou tzv. „nájmu“. Podľa dohody tieto platby boli postupne odrátavané na kúpnu cenu z dohody o odkúpení. Na základe tejto dohody žalovaný uhradil sumy vo výške 4 830,- eur úhradami zo dňa 28. 08. 2014, 30. 09. 2014, 31. 10. 2014, 27. 11. 2014, 23. 12. 2014, 10. 02. 2015, 09. 03. 2015, 31. 03. 2015, 12. 05. 2015, 09. 06. 2015, 15. 07. 2015, 03. 09. 2015 a 17. 12. 2015, spolu 62 790,- eur. Zároveň sa strany sporu dohodli, že nájom v rozhodnom období k predmetnej nehnuteľnosti od pána O. P., MAŤO - stolárske práce, budú od žalobcu preplatené žalovanému a započítané na zaplatenie kúpnej ceny. V období od septembra 2014 do decembra 2015 išlo o sumu 4 000,- eur. Spolu tak bola na účet žalobcu zaplatená suma 66 790,- eur, a to na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 8 210,- eur ako záväzok žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný opakovane ponúkol žalobcovi možnosť vyriešenia veci doplatením sumy 8 210,- eur, s čím však žalobca nesúhlasil. Žalovaný považuje kúpnu zmluvu od začiatku za absolútne neplatnú, pretože nebola urobená slobodne a vážne bez právneho dôvodu. Žalovaný považuje preto takéto konanie žalobcu za podvod. Pri existujúcej Dohode zo dňa 09. 08. 2014 žalobca trval na uzatvorení kúpnej zmluvy, čo odôvodňoval jednak návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaný nikdy túto zmluvu nebral reálne, keďže nebola jediná, ktorá mu bola vo veci predložená. Žalovaný preto považuje Dohodu o odkúpení nehnuteľností zo dňa 09. 08. 2014 medzi žalobcom a žalovaným na odkúpenie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., ako jedinú právoplatnú a relevantnú v predmetnej veci. Žalovaný zároveň poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nemali v čase dohody reálne vyššiu hodnotu, ako sa dohodli obidve zmluvné strany. Išlo o starý opustený objekt bývalého bitúnku v dezolátnom stave. Rovnako suma 4 830,- eur pri posúdení znalcom určite výrazne prevyšovala čiastky, ktoré sa platia za nájom v obvyklom mieste a v obdobnom čase. Od roku 2014 do dnešného dňa žalovaný preukázateľne na obnovu predmetných nehnuteľností preinvestoval vyše 210 000,- eur a zaplatil viac ako 22 000,- eur za rôzne správne poplatky s tým spojené. Nakoľko nikdy nedošlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2015 za podmienok, ktorých sa dovoláva žalobca, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v replike uviedol, že dohoda zo dňa 09. 08. 2014 je nepomenovanou písomnosťou, na ktorej sú popísané rôzne sumy, a v žiadnom prípade nejde o akýkoľvek druh dohody, nakoľko táto musí spĺňať určité zákonom požadované náležitosti. Žalobca s firmou žalovaného VATMANN, spol. s. r. o., uzatvoril dňa 31. 07. 2014 Zmluvu o nájme nebytových priestorov na predmetné nehnuteľnosti, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 4 830,- eur, počnúc od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016. Za dojednané obdobie 29 mesiacov tak mala byť zaplatená suma 140 070,- eur. Pri podpise tejto zmluvy došlo medzi stranami sporu k jedinej reálnej ústnej dohode o tom, že po zaplatení nájomného za obdobie 29 mesiacov prevedie žalobca vlastnícke právo na žalovaného, čo si žalovaný nechal v nájomnej zmluve poistiť predkupným právom. Tvrdenie, že na naliehanie žalobcu podpísali zmluvné strany Kúpnu zmluvu zo dňa 14. 12. 2015, sa nezakladá na pravde. Bol to práve žalovaný, ktorý naliehal na žalobcu, aby naňho previedol vlastnícke právo s odôvodnením, že plánuje vykonať rozsiahle stavebné úpravy na týchto nehnuteľnostiach, čo mu zjednoduší komunikáciu so stavebným úradom. Tvrdenie žalovaného o naliehaní žalobcu je zavádzajúce a takisto nelogické, nakoľko žalobca mal v tej dobe platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, a v tej dobe nemal žiadny dôvod na predaj predmetných nehnuteľností, keď žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Za ďalšie účelové tvrdenie považuje žalobca vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého na základe Dohody zo dňa 09. 08. 2014 sa mali strany sporu dohodnúť na preplácaní nájomného zo strany pána P.. Žalobca poukázal na to, že táto tretia osoba mala dohodnutý nájom so žalobcom ako výlučným vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti, a žalovaný teda nemal akýkoľvek nárok na nájomné. Tvrdenie, podľa ktorého žalobca navrhoval a požadoval splatenie kúpnej ceny formou nájmu, za účelom vyhnúť sa zaplateniu dane z predaja nehnuteľností, je absurdné a účelové, keďže žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam na základe dražby v roku 1991, a teda predaj týchto nehnuteľností už bol oslobodený od daňovej povinnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie ohľadne kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur, žalobca poukázal na to, že len samotný pozemok má hodnotu približne 65 000,- eur na základe ponúk v danej lokalite. Poukázal taktiež na to, že zo zmluvy o nájme vyplýva výška nájomného za obdobie v trvaní 29 mesiacov vo výške 140 070,- eur, pričom s touto sumou žalovaný svojím podpisom na zmluve jednoznačne od začiatku súhlasil. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že išlo o starý opustený objekt bývalého bitúnku, nakoľko žalobca vykonával podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach, pričom vyrábal krmivá pre zvieratá, pravidelne mal kontroly z hygieny. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť v roku 2013, čiže tesne predtým, ako bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Žalobca poukázal na to, že to bol práve žalovaný, ktorý naliehal na vyhotovenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa dohodla kúpna cena vo výške 75 000,- eur a predstavovala rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou na predmetné nehnuteľnosti vo výške 140 000,- eur a zaplateným nájomným za obdobie 13 mesiacov v celkovej výške 62 790,- eur. Žalovaný má od začiatku vedomosť o cene za predmetné nehnuteľnosti v celkovej výške 140 000,- eur, pričom jediným relevantným dôkazom v predmetnom konaní je jednoznačne platná kúpna zmluva a takisto zmluva o nájme nebytových priestorov, z ktorých preukázateľne vyplýva, že žalovaného spoločnosť sa zaviazala platiť od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016 mesačne nájomné vo výške 4 830,- eur, kde samotný žalovaný navrhol výšku nájomného s úmyslom takto si navýšiť náklady vo firme a tým ponížiť daňové povinnosti.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017, sp. zn. 11C/8/2017 tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 75 000,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti, pokiaľ ide časť úrokov z omeškania, súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. 06. 2018, sp. zn. 5Co/108/2018 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku nezdôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Pri opätovnom rozhodnutí posúdi súd aj námietky žalovaného v odvolaní.

5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Žalobca v priebehu konania na pojednávaniach ako aj v písomným podaniach zotrval na žalobe. Vypovedal, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na verejnej dražbe dňa 08. 06. 1991, kedy ich vydražil za cenu 1 700 000,- Sk. Podnikateľskú činnosť tam vykonával do roku 2013. Počas podnikania získal úver vo výške 3 mil. Sk, ktoré investoval do modernizácie predmetných nehnuteľností. Na týchto nehnuteľnostiach vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti porážky jatočných zvierat a následne tam vyrábal aj krmivá. Po čase ho začal kontaktovať žalovaný s ponukou o odkúpenie celého areálu. Žalobca spočiatku nemal záujem o predaj nehnuteľností, vyhľadal žalovanému iné nehnuteľnosti, ktoré by mohli slúžiť jeho podnikateľskému zámeru, avšak žalovaný mal záujem len o tieto nehnuteľnosti. Nakoniec sa dohodli na uzatvorení nájomnej zmluvy, pričom s týmto návrhom prišiel žalovaný a navrhol nájomné vo výške 4 830,- eur. Dohodli sa na nájomnom na 29 mesiacov v celkovej výške 140 000,- eur.. Žalobca tvrdil, že výšku nájomného navrhol žalovaný v sume 4 830,- eur z toho dôvodu, aby si ponížil zisk, keďže mal v tom období vysoký čistý zisk a nemal žiadnu nákladovú časť. Poukázal na to, že nájomná zmluva oprávňovala žalovaného na stavebné úpravy, a preto mohol žalovaný tieto úpravy vykonávať. V prípade, ak by nájomný vzťah trval celú dojednanú dobu a žalovaný celú dojednanú dobu platil nájomné, strany sporu sa ústne dohodli na odpredaji predmetných nehnuteľností s tým, že celková kúpna cena bola 140 000,- eur. V čase, keď žalovaný zaplatil 50 % nájomného, požiadal o uzatvorenie kúpnej zmluvy, aby tam mohol realizovať svoje zámery. Preto sa dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 75 000,- eur. Rozloženie kúpnej ceny na tri splátky navrhol žalovaný s odôvodnením, že je to preňho výhodné. Pokiaľ ide o Dohodu zo dňa 09. 08. 2014, žalovaný túto považuje za zdrap papiera, potvrdil však, že podpis je jeho. Takýchto papierov mali viac, avšak nepovažuje ich za dohodu o odkúpení nehnuteľností. Nie je pravdou, že suma 75 000,- eur uvedená na tejto listine predstavuje dojednanú kúpnu cenu. Poukázal na to, že je tam uvedených viac súm, aj suma 122 492,- eur, pričom tvrdil, že sa dohodli na kúpnej cene vo výške 140 000,- eur, čo preukazuje platne uzatvorená nájomná zmluva ako aj kúpna zmluva. Žaloba poprel aj tvrdenia o antidatovaní nájomnej zmluvy a poukázal na to, že obchodná

spoločnosť VATMANN začala platiť nájomné po uzatvorení nájomnej zmluvy. Bez platnej nájomnej zmluvy by taktiež táto obchodná spoločnosť nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť na predmetných nehnuteľnostiach. Taktiež poprel tvrdenia o zastieracom právnom úkone, žalovaný mohol už dňa 31. 07. 2014, t. j. v deň uzatvorenia nájomnej zmluvy, uzatvoriť kúpnu zmluvu, avšak to odmietol, nakoľko v tom čase nedisponoval požadovanou sumou 140 000,- eur. Preto žalovaný navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy, s čím žalobca súhlasil. Žalovaný zároveň neskôr navrhol aj rozloženie kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur na tri splátky. Tvrdil, že nemá zaplatené pohľadávky od obchodnej spoločnosti so sídlom v Košiciach v celkovej výške 30 000,- eur, s čím mu aj žalobca chcel pomôcť a odporučil mu advokáta, s ktorým sa aj stretli v Liptovskom Hrádku. Zároveň žalobca pomohol žalovanému získať nehnuteľnosti v Dovalove, za čo mu žalovaný sľúbil províziu vo výške 20 000,- eur, avšak mu ju nezaplatil. S troma splátkami kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy súhlasil aj z toho dôvodu, že vtedy mali so žalovaným kamarátsky vzťah. Žalovaný tam potreboval začať vykonávať podnikateľskú činnosť. Tvrdenia žalovaného o kúpnej cene 75 000,- eur vyvracia aj skutočnosť, že po podpísaní kúpnej zmluvy a následnom zavkladovaní, nezaplatil sumu 12 210,- eur a to podľa žalobcu práve z toho dôvodu, že takáto dohoda medzi stranami nebola. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy pristúpil z toho dôvodu, že mal so žalovaným veľmi dobré vzťahy, a nakoľko tento si riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy o nájme, žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že po prevode vlastníckeho práva bude zaplatená kúpna cena v troch splátkach. Zmluva bola uzatvorená práve v tom čase, ktorý mal uplynúť do splatenia tej pomernej časti nájomného, a preto sa so žalovaným dohodli na kúpnej cene vo výške 75 000,- eur, ktorá predstavovala zostatok z pôvodne dohodnutej kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti vo výške 140 000,- eur.

7. Žalovaný vypovedal, že na Slovensku pôsobí deväť rokov. Najprv bol riaditeľom nemeckej firmy so sídlom v Liptovskom Hrádku a päť rokov vykonáva samostatnú podnikateľskú činnosť. Potom, ako sa zoznámil so žalobcom, ho tento začal presviedčať, aby od neho kúpil nehnuteľnosti v Liptovskom Hrádku, pričom mu navrhoval ceny, s ktorými však žalovaný nesúhlasil a trval na tom, že tá kúpna cena za nehnuteľnosti musí byť nižšia ako 100 000,- eur. Začiatkom roka 2014 začali medzi stranami sporu rokovania o odkúpení nehnuteľností žalovaným, pričom dňa 09. 04. 2014 žalobca doručil žalovanému email s návrhom kúpnej zmluvy, ktorý však ešte neobsahoval kúpnu cenu, nakoľko táto nebola v tom čase dojednaná. Dňa 08. 08. 2014 žalobca v emaile navrhol kúpnu cenu 122 492,- eur s tým, že prvá splátka bude splatná pri podpise zmluva a následne bude kúpna cena rozložená na 35 splátok. Nasledujúci deň sa strany sporu stretli, o čom svedčí zápis podpísaný obidvoma stranami (č. l. 42). V hornej časti tohto zápisu žalobca vlastnoručne rozpísal, ako dospel k navrhovanej kúpnej cene, keď za pozemok požadoval 36 440,- eur, za kanceláriu a sklad 70 000,- eur a za bitúnok 16 052,- eur. Pri dátume je uvedená suma 75 000,- eur, ktorá mala však predstavovať kúpnu cenu. Dňa 28. 08. 2014 žalovaný uhradil prvú splátku kúpnej ceny v dojednanej výške 4 830,- eur, pričom do poznámky uviedol, že ide o „1. splátku“. Pôvodne žalovaný tvrdil, že suma 4 830,- eur predstavovala nájomné na základe dohody zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), neskôr uvádzal, že išlo o splátku dojednanej kúpnej ceny. Následne žalobca doručil žalovanému dňa 23. 10. 2014 email s návrhom zmluvy o prenájme nehnuteľností, nakoľko v tom čase nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna zmluva, aj napriek tomu, že žalovaný už uhradil dve splátky kúpnej ceny vo výške 9 660,- eur. Strany tak uzatvorili nájomnú zmluvu (č. l. 65), ktorá bola pri jej podpise antidatovaná na dátum 31. 07. 2014, aby sedeli dátumy realizovaných úhrad splátok kúpnej ceny. Žalovaný teda tvrdil, že nájomnou zmluvou strany zastierali iný právny úkon a to kúpnu zmluvu. Tento postup vymyslel žalobca o čom svedčí skutočnosť, že všetky návrhy zmlúv pripravoval a predkladal žalovanému on. Potom, ako žalovaný uhradil podstatnú časť kúpnej ceny vo výške 62 790,- eur, domáhal sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá by odzrkadľovala skutočnú dohodu strán, to znamená predaj nehnuteľností za kúpnu cenu 75 000,- eur. Kúpna cena rozložená na tri splátky bola dojednaná len z toho dôvodu, že zmluvu neuzatvárala obchodná spoločnosť VATMANN, ako to bolo pôvodne dohodnuté, ale žalovaný. Tento však kúpnu cenu žalovanému neuhradil. V súlade so zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zároveň nemohli strany do kúpnej zmluvy uviesť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti. Rovnako nebolo možné dojednať, že bola zaplatená bezhotovostne, nakoľko táto skutočnosť by sa dala overiť výpismi z účtov. Preto žalovaný podpísal kúpnu zmluvu v dobrej viere, že žalobca túto skutočnosť v budúcnosti nezneužije. O tom, že kúpna cena bola v čase podpisu kúpnej zmluvy takmer splatená svedčí aj to, že návrh na vklad podal sám žalobca okamžite po jej podpise a to aj napriek dojednanej „výhrade vlastníctva“ v čl. V bod 5.1 zmluvy. Žalovaný tak považuje nájomnú zmluvu za neplatný právny úkon. Je nelogické a nepravdepodobné, že by sa strany dohodli na kúpnej cene 140 000,- eur potom, ako sám žalobca navrhol v emaily zo dňa 08. 08. 2014 kúpnu cenu 122 492,- eura, pričom žalovaný trval na nadobudnutí

nehnuteľností v hodnote maximálne 100 000,- eur. Poukázal na e-mailovú korešpondenciu, z ktorej vyplýva, že sám žalobca trval na tridsiatich splátkach po 2 000,- eur, teda spolu vo výške 99 000,- eur, čo len potvrdzuje jeho tvrdenie, že sa dojednali na kúpnej cene vo výške maximálne 100 000,- eur. Žalovaný nikdy nepodpísal zmluvu, ktorú by predtým nevideli jeho zamestnankyne, ktoré mu s týmito vecami pomáhajú. Spochybnil, že by sa niekedy dohodol so žalobcom na kúpnej cene vo výške 140 000,- eur. Taká cena je neprimeraná vzhľadom na stav bitúnku, ktorý bol v dezolátnom stave. Nájomnú zmluvu zo dňa 31. 07. 2014 žalovaný nikdy nevidel a v auguste 2014 začal plniť nájomné vo výške 4 830,- eur na základe Dohody zo dňa 09. 08. 2014. Uviedol, že si riadne plnil svoje povinnosti splácať nájomné vo výške 4 830,- eur, a to až dovtedy, kým nebolo toto nájomné zaplatené v značnej výške, a stále nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Z jednotlivých splátok vyplýva, že poslednú zaplatil 03. 09. 2015, a to práve z toho dôvodu, že potreboval, aby bola uzatvorená kúpna zmluva, na čom sa aj dohodli, až následne uhradil ďalšiu splátku nájomného dňa 17. 12. 2015, kedy bol predložený návrh na vklad do katastra. So žalobcom mali veľmi dobré vzťahy, boli veľmi dobrí kamaráti, a preto považoval Dohodu zo dňa 09. 08. 2014 za platnú. Poukázal na to, že v prípade, ak obchoduje so svojimi kamarátmi, nepožaduje nejaké perfektné dohody, lebo nepredpokladá, že ho bude chcieť niekto oklamať. Počas celej svojej podnikateľskej činnosti neuzatváral zmluvy na svoje meno, je nelogické, aby niečo nadobudol do výlučného vlastníctva, keď ide o jeho podnikanie. Žalovaný potvrdil, že podpis na Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 07. 2014 je jeho. Tvrdil, že so žalobcom sa nikdy nedohodol na dobe nájmu tak, ako je to uvedené v zmluve, to znamená od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016 a na výške nájomného vo výške 4 830,- eur. Nikdy nemal v úmysle uzatvoriť nájomnú zmluvu, s tým, aby uzatvoril kúpnu zmluvu vo svojom mene, prišiel žalobca. Žalovaný zdôraznil, že je nelogické, aby najprv uzatvoril nájomnú zmluvu a následne o desať dní rokoval o kúpnej cene. Doposiaľ na tých nehnuteľnostiach preinvestoval 400 000,- eur a od počiatku sa cítil ako ich vlastník. V záverečnej reči uviedol, že sa z tejto situácie poučil, že pri podnikaní nemôže až tak dôverovať.

8. Svedkyňa C.. T. T., asistentka v obchodnej spoločnosti VATMANN spol. s r. o., vypovedala, že vždy číta zmluvy, ktoré žalovaný uzatvára lebo tento síce rozumie slovenskému jazyku, ale len hovorovo, nie písmom. Žalobca v roku 2014 chodil k nim do firmy s tým, že im chcel predať nehnuteľnosti. Najprv navrhol sumu 122 000,- eur, ktorá by bola zaplatená 35 splátkami. Potom sa stretol so žalovaným, výsledkom čoho bola rukou písaná listina (č. l. 42), na podklade ktorej sa uhradila prvá splátka vo výške 4 830,- eur. Po uhradení dvoch splátok odporučila žalovanému, aby so žalobcom uzatvoril nejakú zmluvu. Následne jej bol predložený návrh nájomnej zmluvy, ktorá však mala byť uzatvorená na dobu neurčitú, s čím ona nesúhlasila a uviedla to žalovanému. Odvtedy ona žiadnu podpísanú zmluvu o nájme nevidela, splátky vo výške po 4 830,- eur sa uhrádzali na podklade návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme, do ktorej boli rukou vpísané niektoré údaje (č. l. 80). V priebehu rokovaní žalobca v kancelárii žalovaného uviedol, že už netrvá na doplatení sumy, ale chce sa stať spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, s čím však žalovaný aj na odporučenie svedkyne, nesúhlasil. Potom bol predložený návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy s kúpnou cenou rozloženou na tri splátky po 75 000,- eur. Keďže z takouto vysokou cenou žalovaný nesúhlasil, dohodli sa na kúpnej cene 75 000,- eur. Žalobca navrhol aj sumu 122 000,- eur, avšak areál bol v dezolátnom stave, nebola tam elektrika, voda, hygienické zariadenia. Obchodná spoločnosť VATMANN spol. s r. o. v tom čase nevlastnila nič a teda by ani nezískala žiadny úver, preto sa dohodli na splátkach kúpnej ceny. Podľa názoru svedkyne isto nechcela obchodná spoločnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu. Poukázala aj na to, že to nájomné vo výške 4 830,- eur by bolo neprimerane vysoké, v tom areáli vykonával činnosť aj živnostník, ktorý platil nájomné vo výške 200,- eur. Podľa svedkyne aj kúpna cena vo výške 75 000,- eur bola neprimeraná vzhľadom na stav nehnuteľností ako aj lokalitu. V čase rokovaní žalovaný bol obhliadať aj iné nehnuteľnosti, pričom podobné sa v Liptovskom Hrádku predávali za 70 000,- eur. Na otázku sudcu, prečo obchodná spoločnosť VATMANN spol. s r. o. neuzatvorila so žalobcom kúpnu zmluvu s kúpnou cenou rozvrhnutou na splátky, bez uzatvorenia nájomnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že to tak navrhol žalobca z dôvodu, že im chce pomôcť. Splátky nájomného si mohli započítať na zníženie daňového základu. Svedkyňa zároveň vypovedala, že o kúpnej cene 140 000,- eur nikdy nerokovali. Pokiaľ ide o splátky kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve, strany boli dohodnuté, že žalovaný uhradí prvú splátku vo výške 25 000,- eur, ktorú následne žalobca vráti a rovnako sa bude postupovať aj pri zostávajúcich dvoch splátkach. Svedkyňa na otázku sudcu uviedla, že pri rokovaniach o spomínaných zmluvách nebola, sedela vedľa v kancelárii. V deň podpisu kúpnej zmluvy prišiel do firmy žalobca neohlásený, s tým, že rýchlo potrebuje podpísať zmluvu aj návrh na vklad, pričom oni práve riešili iné veci ohľadne výroby a preto poslali všetkých preč a došlo k podpísaniu viacerých listín.

9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2015 súd zistil, že žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 822 m2, parcela registra KN-C č. 509/2 a stavbu so súpisným č. 205, bitúnok, postavený na parcele registra KN-C č. 509/2 o výmere 1 822 m2 za kúpnu cenu vo výške 75 000,- eur, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu po podpise predmetnej kúpnej zmluvy na účet predávajúceho, a to tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí formou bezhotovostného prevodu najneskôr do 25. 01. 2016, druhú časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí najneskôr do 15. 05. 2016 a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur zaplatí najneskôr do 20. 10. 2016. Pre prípad omeškania kupujúceho so zaplatením ktorejkoľvek splátky si strany dohodli zročnosť celého dlhu. V čl. II bod 2.4 sa strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, č. V 105/2016 vyplýva, že strany sporu doručili dňa 14. 01. 2016 návrh na vklad vlastníckeho práva, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 04. 02. 2016 č. V 105/2016. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe je žalovaný výlučným vlastníkom vyššie označených nehnuteľností, titulom nadobudnutia na základe Kúpnej zmluvy V 105/2016, ktorej vklad bol povolený 04. 02. 2016.

10. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 07. 2014 sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal nájomcovi obchodnej spoločnosti VATMANN, spol. s. r. o., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom žalovaný, prenechať do užívania vyššie označené nehnuteľnosti na určitú dobu od 01. 08. 2014 do 31. 12. 2016, pričom v čl. VII bod 1 sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 4 830,- eur, ktoré sú splatné mesačne do posledného dňa v mesiaci. V čl. VIII bod 2 sa strany dohodli na tom, že nájomca má predkupné právo na kúpu celej nehnuteľnosti v prípade, že sa prenajímateľ rozhodne prenajatú vec predať, pričom nájomca má nárok na odrátanie všetkých investícií, ktoré nájomca investuje do predmetného prenajatého nebytového priestoru a tieto investície budú odrátané z dohodnutej kúpnej ceny. Z čl. VIII ods. 1 zároveň vyplýva, že nájomca je oprávnený podávať žiadosti na stavebný úrad na povolenie prestavby, nadstavby, prípadne výstavby nových priestorov za účelom skvalitnenia podnikateľskej činnosti.

11. Z odhadu trhovej ceny nehnuteľností zo dňa 25. 09. 2018, vypracovanom Residence realitnou kanceláriou vyplýva, že realitná kancelária ocenila predmetné nehnuteľnosti k mesiacu august 2014 na sumu 79 660,- eur.

12. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

13. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa § 589 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

16. Podľa § 589 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

18. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

19. Medzi stranami bolo prakticky nesporné len to, že sa dohodli na predaji predmetných nehnuteľností. Ich tvrdenia sa podstatne rozchádzali nielen v okolnostiach uzatvárania právnych úkonov smerujúcich

k nadobudnutiu nehnuteľností žalovaným, ale predovšetkým v otázke ich celkovej kúpnej ceny, ktorá skutočnosť je kľúčová pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu sa strany sporu ústne dohodli na kúpnej cene vo výške 140 000,- eur, pričom žalovaný trval na dohode o kúpnej cene vo výške 75 000,- eur. Žalobca svoje tvrdenie opieral o existenciu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 07. 2014 (ďalej len „nájomná zmluva“), na základe ktorej mala obchodná spoločnosť žalovaného v období od 01. 08. 2014 od 31. 12. 2016 zaplatiť 29 úhradami po 4 930,- eur celkovo 140 070,- eur. Iný dôkaz o existencii dohody o ním tvrdenej kúpnej zmluve nepredložil ani nenavrhol vykonať. Rovnako neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ani žalovaný, keď z listiny zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), na podklade ktorej spočiatku žalovaný postavil svoju obranu v spore tvrdiac, že sumu po 4 830,- eur mesačne platil práve na základe tohto listinného dôkazu, takáto dohoda strán o kúpnej cene nevyplýva. Je pravdou, že uvedená listina obsahuje aj údaj „75 000“, avšak sama o sebe táto skutočnosť nepreukazuje dohodu kupujúceho a predávajúceho o kúpnej cene. Táto listina nie je dvojstranným právnym úkonom, ktorý by bol spôsobilý smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností zmluvných strán, predmetná listina nespĺňa základné náležitosti kúpnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň nie je ani spôsobilou zmluvou na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (). Svedkyňa síce uviedla, že sa strany sporu mali dohodnúť na kúpnej cene vo výške 75 000,- eur, avšak zároveň potvrdila, že nebola prítomná pri rokovaniach o kúpnej zmluve a teda je zrejmé, že takúto informáciu mohla mať od žalovaného. Tvrdila, že kontroluje všetky zmluvy, ktoré uzatvára žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý na pojednávaní potvrdil, že sa v týchto veciach spolieha na svoje zamestnankyne. Preto jej úvahy o primeranosti hodnoty predmetných nehnuteľností v danom čase a na danom mieste vyznievajú nelogicky oproti tomu, že práve ona mala odkontrolovať návrh nájomnej zmluvy, v ktorej zmenila dojednanie o dobe neurčitej na dobu určitú a neupozornila žalovaného na tú skutočnosť, že dohodnutými 29 úhradami zaplatí žalovaný prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti žalobcovi celkovo 140 070,- eur. Žalovaný spočiatku, prvý krát vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 05. 2017 (č. l. 36), tvrdil, že úhrady vo výške po 4 830,- eur plnila jeho obchodná spoločnosť v jeho mene a na jeho účet na základe listiny zo dňa 09. 08. 2014 (č. l. 42), pričom svedkyňa vypovedala, že tieto úhrady realizovala na podklade návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy (č. l. 80), do ktorého boli rukou zaznačené zmeny.

20. Predmetnú nájomnú zmluvu teda nemožno posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s prejednávanou vecou, nakoľko je podľa názoru súdu jednoznačné, že strany sporu nemali vôľu uzatvoriť skutočnú nájomnú zmluvu, ale mienili týmto právnym úkonom simulovať poskytnutie preddavku na kúpnu cenu. To potvrdzuje tak vyjadrenie žalobcu zo dňa 23. 06. 2017 (č. l. 49) ako aj opakované tvrdenia žalovaného v priebehu konania. Odhliadnuc od toho, dojednané nájomné vo výške 4 830,- eur mesačne je bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi, keď takmer 20 násobne prevyšuje nájomné v danom čase za prenájom tých istých nehnuteľností treťou osobou, O. P.. V tomto smere nebolo zo strany žalobcu navrhnuté žiadne dokazovanie, pričom ani nenamietal pravdivosť tvrdenia žalovaného o nájomnom tejto tretej osoby vo výške po 250,- eur mesačne. Pokiaľ ide o nedôslednosť strán sporu pri uzatváraní právnych úkonov spočívajúcej v tom, že osoba nájomcu z nájomnej zmluvy sa nezhoduje s osobou kupujúceho z kúpnej zmluvy, táto nemôže byť spravodlivo na ujmu ani jednej zo strán sporu, o to viac, že tak žalobca ako ani žalovaný hodnoverne neuviedli, čo ich k takémuto postupu viedlo. Rozchádzali sa aj v tvrdeniach o tom, kto navrhol resp. kto trval na takomto odlíšení osoby nájomcu a kupujúceho, pričom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali, preto súd konštatuje, že táto ich spoločná nedôslednosť, nemôže mať negatívny vplyv ani na jedného z nich. Jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá vystupovala na strane nájomcu, je práve žalovaný, ktorý tvrdil, že táto vykonávala úhrady v jeho mene a na jeho účet. Je zároveň nesporné, že žalovaný mienil nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti na účely vykonávania podnikateľskej činnosti jeho obchodnej spoločnosti a nie na súkromné účely, preto by prípadné oddelené posudzovanie týchto na seba nadväzujúcich právnych úkonov, bolo nelogické a priečiace sa zdravému rozumu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nájomná zmluva nie je platným právnym úkonom, nakoľko ňou nie je prejavená skutočná vôľa zmluvných strán k prenechaniu veci za odplatu na dočasné užívanie, ale tento právny úkon simuluje dohodu o preddavku na kúpnu cenu.

21. Ako už súd vyššie konštatoval, najpodstatnejšou pre rozhodnutie vo veci je ustálenie skutočnej dohodnutej kúpnej ceny stranami sporu. Nebola hodnoverne preukázaná pravdivosť ani jedného tvrdenia strán sporu, preto súd vychádzal z jedinej nespornej výšky kúpnej ceny navrhnutej žalobcom vo výške 122 492,- eur. Žalovaný potvrdil, že žalobca na listine zo dňa 09. 08. 2014 navrhol práve

túto cenu, pričom zároveň tvrdil, čo potvrdila aj ním navrhnutá svedkyňa, že žalobca túto cenu navrhol aj prostredníctvom e-mailu. Zo strany žalovaného táto skutočnosť nebola namietaná, a to aj napriek jeho tvrdeniu o dohode kúpnej ceny vo výške 140 000,- eur. Za tejto situácie vyznieva nielen nelogicky, ale absolútne nepredstaviteľne, že by žalobca po rokovaní súhlasil s cenou 75 000,- eur ako aj to, že by žalovaný súhlasil s cenou 140 000,- eur, čiže vyššou ako pôvodne navrhol žalobca. Zároveň sa vymyká logickému chápaniu také konanie zmluvnej strany, ktorá po dohode o kúpnej cene vo výške 75 000,- eur uzatvorí dohodu o preddavku kúpnej cene rozvrhnutého 29 splátkami v celkovej výške 140 070,- eur a naviac po splatení časti preddavku vo výške 62 790,- eur uzatvorí kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 75 000,- eur, ktorá má byť splatná v ďalších splátkach po nadobudnutí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

22. Obidve strany sporu sa vo svojich prednesoch zhodli aj na tom, že dohody sa musia plniť. Súčasťou kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo aj dojednanie o kúpnej cene 75 000,- eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že takáto dohoda o kúpnej cene nezodpovedala vôli zmluvných strán a nekorešponduje s tvrdením žalobcu o dojednanej cene 140 000,- eur, lebo pri zohľadnení nesporne zaplateného preddavku vo výške 62 790,- eur by doplatenie kúpnej ceny vo výške 75 000,- eur nezodpovedalo výške tvrdenej kúpnej ceny 140 000,- eur. Rozdiel vo výške 2 210,- eur nemožno považovať za zanedbateľný, o to viac, že žalobca je starobný dôchodca, ktorému súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Strany sporu uskutočnili právne úkony potom, ako žalobca navrhol kúpnu cenu vo výške 122 492,- eura, pričom od tohto okamihu žalovaný aj prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti začal plniť v splátkach po 4 830,- eur. Ak by nedošlo medzi stranami sporu k dohode o kúpnej cene, je absolútne vylúčené predpokladať, že by žalovaný začal splácať kúpnu cenu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo sumy 122 492,- eur a pri zohľadnení preddavku zaplateného žalovaným vo výške 62 790,- eur potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z platne uzatvorenej kúpnej zmluvy sumu 59 702,- eur. Listinné dôkazy predložené na poslednom pojednávaní ohľadne odhadu ceny nehnuteľností nenahrádzajú vôľu zmluvných strán dohodnúť sa na kúpnej cene. Naviac, ak mal žalovaný za to, že predmetné nehnuteľnosti majú naozaj hodnotu vo výške 75 000,- eur, jeho vlastné konanie pri uzatváraní dohody o preddavku ako aj kúpnej zmluvy sú v zjavnom rozpore s týmto jeho názorom.

23. Žalovaný nespochybnil, že písomnú kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísal, pričom spoločne so žalovaným aj zavŕšili proces prevodu nehnuteľností podaním spoločného návrhu na vklad vlastníckeho práva. Pokiaľ mal žalovaný za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, tak ako to spočiatku v konaní tvrdil, nič mu nebránilo sa domáhať jej neplatnosti skôr, čo by malo samozrejme za následok to, že každá zo zmluvných strán by bola povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa kúpnej zmluvy dostala. Takýto záver o neplatnosti kúpnej zmluvy, z dôvodu uvedenia kúpnej ceny, ktorá nezodpovedala vôli zmluvných strán, by však predmetnú vec nevyriešilo a do budúcna by značne skomplikovalo vyriešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným. Ak by totiž na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalobca späť, tento spor by bol zbytočný a žiadnym spôsobom by neriešil vzťahy medzi stranami sporu.

24. Súd nevykonal dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov Ľ. Q., C. E. a W.. T. A., nakoľko ich výpoveď nemohla žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu skutkového stavu. Údržbár v obchodnej spoločnosti žalovaného, starosta obce Podtureň a vedúca spoločného stavebného úradu neboli pri uzatváraní právnych úkonov, pričom pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, v akom stave sa nachádzali predmetné nehnuteľnosti, kedy začal žalovaný vykonávať úkony smerujúce k rekonštrukcii a výstavbe a kto sa zúčastňoval na stavebnom konaní. Z článku VIII nájomnej zmluvy nesporne vyplýva, že žalovaný má prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti oprávnenie podávať žiadosti na stavebný úrad na povolenie prestavby, nadstavby, prípadne výstavby nových priestorov za účelom skvalitnenia podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2017 súd opakovane oznámil dôvody, pre ktoré nevykoná navrhnuté dôkazy, čo nesporne vyplýva zo zápisnice (str. 6 a 7), avšak v písomnom vyhotovení rozsudku opomenul tieto dôvody uviesť, čo bolo podľa právneho názoru odvolacieho súdu s odkazom na príslušné ustanovenie C. s. p. dôvodom na zrušenie pôvodného rozsudku.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobca si uplatnil aj 0,05 % denné úroky z omeškania, ktoré boli dojednané v čl. II bod 2.4 kúpnej zmluvy. Nakoľko však ide o občianskoprávny vzťah, súd mu priznal zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej dohodnutej splátky kúpnej ceny. V zostávajúcej časti, pokiaľ ide o úroky z omeškania nad výšku 5 % ročne, súd žalobu zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 60 %, keď jeho úspech v spore predstavoval 80 % a neúspech 20 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. V súlade s citovaným ustanovením súd vzhľadom na výšku priznanej istiny určil mesačnú lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.