Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/129/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovaným U. T. a L. T. pre prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní

X. U. T., O.. XX.XX.XXXX X. Z., Z. V. V. XXX, D.. X. O. Z., zamestnaný,

X. L. T., O.. XX.X.XXXX X. X. O. Z., Z. V. V. XXX, D.. X. O. Z., zamestnaný

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 19.07.2017 v čase o 22.15 hod., na ceste medzi obcami Vechec a Banské, okr. Vranov nad Topľou, pri lome Vechec v smere na obec Banské na podlahe ložného priestoru osobného motorového vozidla značky NISSAN PRIMASTAR, šedej farby, evidenčným číslom X.-XXXCH, obvinení spoločne v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 7, ods. 11, § 10 ods. 1 písm. a), § 29 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) a § 31 ods. 3 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov prechovávali a zároveň prepravovali v 2 ks veľkých vreciach a 86 kusoch malých igelitových vrecúškach tabakové výrobky o celkovej hmotnosti 67,19 kg, ktoré môžu byť bez povolenia správcu dane v takom množstve prepravované a prechovávané na území SR len v spotrebiteľskom balení označené platnou slovenskou kontrolnou známkou, pričom uvedeným konaním bol pre Slovenskú republiku spôsobený finančný únik na spotrebnej dani z tabakových výrobkov vo výške 4.965,34 eur,

t e d a

spoločným konaním v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom prechovávali a prepravovali tovar bez kontrolných známok na jeho označenie na daňové účely,

t ý m s p á c h a l i

prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

z a t o i m u k l a d á

obžalovanému U. T.

podľa § 279 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. k), § 37 písm. m) Trestného zákona s použitím § 53 ods. 1 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo výmere 9 ( deväť ) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 2 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný v čase určenom súdom a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami mimo doby

výkonu zamestnania v pondelok až sobotu vrátane v čase od 10.30 hod. do 16.30 hod. a dní pracovného pokoja od 10.00 hod. do 14.00 hod.

Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na Okresnom súde Vranov nad Topľou a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

obžalovanému L. T.

podľa § 279 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podľa svojich možností a schopností uhrádzať spotrebnú daň, ktorej únik spôsobil trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.9.2018 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalovaných podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o ich práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň ich poučil podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaní po riadnom poučení urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že každý z nich je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, správou Colného úradu Prešov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou z prejednania probačného a mediačného úradníka, spisom sp. zn. 1Pr/177/2018, pracovnou zmluvou obžalovaného U. T., odpismi z registra trestov, výpismi z evidencie priestupkov, správami Obce V. a spismi tunajšieho súdu sp. zn. 12T/88/2015 a 13T/62/2015 a zistil.

Obžalovaný U. T. uviedol, že má manželku, štyri deti vo veku 14, 13, 10 a 3 roky. Bol nezamestnaný, ale pracoval na dohodu u svojho brata v obchode, kde príjem mal okolo 500 eur v čistom. Manželka je na rodičovskom príspevku a to do novembra 2018, bývam v V. v rodinnom dome, platia elektrinu, internet, vodu a to cca 145 eur mesačne. Dcéra X. T. má 14 rokov, navštevuje ZŠ Kukučínova v Č., chodí riadne do školy, nikdy neboli s manželkou stíhaní za záškoláctvo. Dcéra U. T., 13 ročná, navštevuje tú istú školu. Syn W. T., ktorý má 10 rokov, tiež chodí do školy v Č. a trojročný syn U. je ešte doma s matkou. V prípade, že by mu bol uložený nepodmienečný trest, nemal by sa kto o rodinu starať. Manželka má skončenú základnú školu, nevie sa zamestnať. Keď prestane poberať rodičovský príspevok, tak ona samotná nebude mať žiaden príjem, je teda jediný živiteľ rodiny. Čo sa týka rodiny, deti neboli nikdy záškolákmi, nikdy nebola rodina sledovaná úradom práce, resp. sociálnym odborom. Taktiež uviedol, že vie o tom, že otec, teda obžalovaný L. T.Á. uhrádza niečo pre colný úrad, na ktoré úhrady otcovi prispieva a chce prispievať aj do budúcna, v prípade, že by nešiel do výkonu trestu, ale zostal doma. V ďalšom priebehu konania uviedol, že bude pracovať v prevádzke P. T. - L. U. X. V. XXX a to tak ako je uvedené v podmienkach v zmluve teda od pondelka do soboty od 11.00-16.00, v nedeľu je prevádzka zatvorená. Pracovný pomer má uzatvorený na dobu neurčitú. Na dostavenie sa do práce potrebuje z miesta bydliska asi pol hodinu. Bol poučený probačným a mediačným úradníkom, ktorý vykonal šetrenie aj v ich domácnosti, všetky poučenia, ktoré sú uvedené v predmetnom poučení mu boli vysvetlené, súhlasil s nimi a bol poučený aj o následkoch neplnenia si povinnosti vyplývajúcich pri takomto druhu trestu. Podpísal sľub a poučenie a to všetko dobrovoľne a bol riadne poučený. Súhlasil, aby mu súd uložil takýto trest, nakoľko chce byť so svojou rodinou a takto si odpykať trest. V ďalšom uviedol, že sa podieľa na charitatívnom projekte, kde sa zabezpečuje varenie z potravín pre sociálne slabšie rodiny s tým, že túto činnosť vykonáva dobrovoľne, nedostáva za to žiadnu odmenu, činnosť sa vykonáva vždycky jeden deň doobeda a potom na ďalší deň sa rozdáva jedlo. Čas, kedy sa takáto akcia vykonáva, závisí od toho aké množstvo potravín majú k dispozícii, pričom tieto sa zabezpečujú z prevádzky, kde aj teraz pracuje. Vykonávanie takejto akcie by vedel v predstihu 3-4 pracovných dní probačnému úradníkovi oznámiť. Samotné varenie sa vykonáva na Obecnom úrade v V., kde je kuchyňa, jedlo sa potom rozdáva v Košiciach v dvoch kostoloch, no tam sa už nemusí zúčastňovať, nakoľko on zabezpečuje najmä varenie. Záleží to od množstva potravín, ale snažia sa vykonať akciu aspoň raz do mesiaca. Na záver uviedol, že kandiduje za poslanca do mestského zastupiteľstva.

Obžalovaný L. T. uviedol, že žije v rodinnom dome s manželkou a so synom, je zamestnaný v Českej republike, pracuje pre jednu spoločnosť, ktorá vyrába súčiastky pre elektrozariadenia. Bol v skúšobnej dobe, ale predpokladá, že zmluva sa predĺži. Nemá už žiadne maloleté deti, manželka nepracuje, je doma, teda finančné prostriedky zarába on, v terajšom zamestnaní okolo 19.000 Čk za mesiac. Čo sa týka škody spôsobenej pre colný úrad, spláca tam v mesačných splátkach po 150 eur, pričom do augusta 2018 zaplatil už okolo 1700 eur. Prispieva mu na úhradu aj syn U., teda spoluobžalovaný. Samozrejme chce zaplatiť celý dlh ako mu bol colným úradom vyčíslený.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného U. T. súd zistil, že tento bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný. U šiestich odsúdení nastali účinky zahladenia a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ostatné odsúdenie obžalovaného bolo pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/62/2015 bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri stanovení skúšobnej doby 2 roky do 29.1.2018.

Obžalovaný L. T. ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom u všetkých odsúdeniach nastali u obžalovaného účinky zahladenia a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ostatné odsúdenie bolo trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/88/2015 pre subvenčný podvod podľa § 225 Trestného zákona, obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri určení skúšobnej doby 2 roky, do 13.6.2017.Obžalovaný sa osvedčil dňa 30.1.2018.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný U. T. bol priestupkovo postihnutý 11 krát, pričom až na priestupok zo dňa 5.2.2015 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa vo všetkých prípadoch jednalo o priestupky súvisiace s porušením pravidiel cestnej premávky riešené blokovou pokutou mimo priestupku zo dňa 26.6.2014, za ktorý mu bol uložený v správnom konaní aj zákaz vedenia motorových vozidiel. Obžalovaný L. T. má v registri priestupkov 10 záznamov, všetky priestupky súviseli s porušením pravidiel cestnej premávky a boli riešené blokovou pokutou.

Obecný úrad V. k osobe obžalovaného L. T.Á. uviedol, že tento býva s manželkou v rodinnom dome so sociálnym vybavením, má 6 dospelých detí. Obžalovaný U. T. býva s družkou a štyrmi deťmi v rodinnom dome. Ani jeden z obžalovaných nebol riešený komisiou verejného poriadku a na verejnosti sa správajú slušne.

Podľa správa Colného úradu Prešov u obžalovaného U. T. neevidujú daňové priznanie na spotrebnú daň z tabakových výrobkov, obžalovaný L. T. podal dňa 24.7.2017 daňové priznanie na spotrebnú daň z tabakových výrobkov v sume 4.965,34 eur za zdaňovacie obdobie 19.7.2017, pričom spotrebnú daň spláca sám v mesačných splátkach, nemá vydané rozhodnutie o povolení splátok, no ku dňu 1.8.2018 zaplatil sumu 1.700 eur.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2018 vyplýva, že túto uzatvoril P. T. - L. U. ako zamestnávateľ a obžalovaný U. T. ako zamestnanec s dátumom nástupu o práce obžalovaného dňa 30.10.2018, pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú a pracovný čas je upravený od pondelka do soboty vrátane od 11.00 hod. do 16.00 hod..

Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12T/88/2015 a 13T/62/2015 súd zistil skutočnosti ohľadom skorších odsúdení obžalovaných tak ako tieto vyplývajú aj z odpisu z registra trestov oboch obžalovaných.

Zo správy z prejednania materiálno - technických probačného a mediačného úradníka vyplýva, že tento osobne navštívil miesto trvalého bydliska obžalovaného U. T., kde po poučení o podmienkach výkonu trestu udelila manželka obžalovaného súhlas na kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami na adrese trvalého pobytu, obžalovaný udelil písomný sľub podľa § 53 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, v ďalšom uviedol, že obžalovaný býva v novostavbe s manželkou a štyrmi deťmi, že v rodinnom dome sa nachádza dostatočný počet prípojok na odber elektrickej energie, za odber sú realizované pravidelné mesačné úhrady a na adrese trvalého bydliska obžalovaného existuje vyhovujúce pokrytie signálom GSM, uviedol tiež, že obžalovaný U. T. je od 6.11.2018 zamestnaný a že neuviedol zdravotné problémy, ktoré by znemožňovali výkon trestu domáceho väzenia. Probačný úradník po preverení materiálno-technických podmienok poučil obžalovaného o právach a povinnostiach, o prevádzkových pokynoch používania technických prostriedkov a o následkoch porušenia povinností. Na základe vykonaného predbežného šetrenia probačný úradník dospel k záveru, že u obžalovaného U. T. sú splnené materiálno-technické podmienky na výkon kontroly trestu domáceho väzenia. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo spisu 1Pr/117/2018.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu a to tak právne ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U oboch obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obaja obžalovaní sa priznali k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovali ako aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, nakoľko napriek konštatovaniu colného úradu o uhrádzaní spotrebnej dane obžalovaným L. T. bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že na úhrade spotrebnej dane, finančný únik ktorej bol trestným činom spôsobený, sa spolupodieľajú obaja obžalovaný. Obžalovanému U. T. súdu musel pričítať aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie pod sp. zn. 13T/62/2015, u obžalovaného L. T. takúto okolnosť nezistil, nakoľko u všetkých odsúdení nastali účinky zahladenia. Teda u oboch obžalovaných súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností.

Je nepochybné, že obžalovaný U. T. spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/62/2015, ktorá plynula u obžalovaného od 29.1.2016 do 29.1.2018, keď skutku sa dopustil dňa 19.7.2017.

Pri trestnom čine, zo spáchania ktorého boli obžalovaní uznaní za vinného a teda prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 1 rok - 5 rokov.

U obžalovaného U. T. v ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, je možné uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov, takto v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody, no na strane druhej sa jedná o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest domáceho väzenia.

Súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaného U. T., no uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by za okolností spáchania skutku nemusel pôsobiť spravodlivo z titulu svojej neprimeranosti.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení

Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný, subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi, ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov a hodnôt.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov a to v tom zmysle, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda mal by byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty, nespojené s výkonom trestu odňatia slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Teda keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.

Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.

Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.

Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje a hodnotenia rodinných pomerov páchateľa ( § 34 ods. 3 Trestného zákona ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa.

Súd má za to, že pri ukladaní trestu nemožno len zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia, ale najmä je potrebné sledovať účel trestu tak ako to súdu ukladajú príslušné ustanovenia Trestného zákona či poriadku.

V ďalšom súd poukazuje na to, že v priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nie je možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov má často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov zákonodarcom malo za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest je „ultima ratio“, ktorý treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti trestnej činnosti zlyhali. Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci ( vylúčený zo spoločnosti ), naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, dokonca posilňuje vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy u odsúdeného je nižšia.

Trest domáceho väzenia je v Trestnom zákone hierarchicky postavený hneď za trestom odňatia slobody, z čoho možno vyvodiť, že tento trest sa mal stať významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Jediné kritérium, ktoré zákonodarca určil pre ukladanie trestu domáceho väzenia je vyjadrené v § 53 a je to okruh trestných činov, za ktorý tento trest možno uložiť, pričom zákon neurčuje ďalšie kritéria, ktoré by mal súd prednostne zvážiť, aby namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody uložil trest domáceho väzenia. Ukladanie tohto trestu sa vzťahuje na prípady, kedy nepostačuje pre páchateľa podmienečné odsúdenie alebo probačný dohľad, ale vzhľadom na jeho vlastnosti a rodinné pomery postačuje podstatne menšia intenzita zásahu voči nemu ako pri výkone trestu odňatia slobody.

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a osobné pomery obžalovaného U. T. dospel súd k záveru, že vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu a vzhľadom na snahu eliminovať negatívny dopad výkonu trestu na jeho rodinu a jemu blízke osoby bude primeraným a spravodlivým prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu práve trest domáceho väzenia.

Pri rozhodovaní o treste bral súd do úvahy skutočnosť, že obžalovaný U. T. je otcom štyroch maloletých detí, že je zamestnaný, že doposiaľ nebol postihnutý za protiprávnu činnosť či už trestnú alebo priestupkovú, ktorá by súvisela so zanedbávaním starostlivosti o maloleté deti, že sa spolupodieľa na odstránení škodlivého následku spôsobeného trestným činom.

Pri ukladaní trestu domáceho väzenia súd zistil splnenie všetkých zákonom ustanovených technických a právnych podmienok a mal za to, že uloženie trestu domáceho väzenia bolo odôvodnené vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa. Zároveň boli splnené všetky materiálno - technické podmienky na uloženie tohto trestu, ktoré boli preverené v rámci inštitútu predbežného šetrenia, obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.

Pokiaľ sa týka výroku o treste obžalovaného L. T., súd poukazuje na vyššie uvedené ohľadom účelu trestu, jeho primeranosti. U obžalovaného L. T. bral súd taktiež do úvahy, že skutku sa dopustil krátko po uplynutí skúšobnej doby skoršieho odsúdenia, ktorá plynula do 13.6.2017 a skutku v tejto veci sa dopustil dňa 19.7.2017. Taktiež súd bral do úvahy, že obžalovaný uhradil pomernú časť dane, teda pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu ako aj na skutočnosť, že je toho času zamestnaný.

Za primeraný pri trestnej sadzbe za prečin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného v rozpätí 1 až 5 rokov, potom súd považoval trest odňatia slobody v trvaní tri roky, teda v polovici trestnej sadzby a to jednak vo vzťahu k osobe obžalovaného ako aj vo vzťahu k okolnostiam tejto trestnej veci. Súd teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom pri uložení trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky možno postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za súčasného konštatovania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložiť a súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú splnené podmienky na takýto postup a súčasne uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe tri roky, ktorú určil berúc do úvahy aj ostatné odsúdenie obžalovaného ( skúšobná doba uplynula 13.6.2017 ).

Súčasne súd postupom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu uložil obmedzenia a povinnosti a to zamestnať alebo sa uchádzať o zamestnanie a to aj napriek súčasnému zamestnaniu obžalovaného, nakoľko táto povinnosť je mu uložená na celú skúšobnú dobu, kedy bude mať zabezpečený príjem na živobytie a teda sa zminimalizuje riziko páchania ďalšej trestnej činnosti ako aj povinnosť uhrádzať aj do budúcna spotrebnú daň, ktorej únik trestným činom spôsobil.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.