Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/15/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanej J. W., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom K., F. Q. XXX/XX, prechodne bytom K., C. XXX/X, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o odvolaniach obžalovanej a poškodenej L. R. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.11.2017, sp.zn. 2T/78/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. novembra 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovanej J. W. a poškodenej L. R. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.11.2017, sp.zn. 2T/78/2017, bola obžalovaná J. W. uznaná vinnou z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa dopustila tak, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v K. na ul. C. napadla L. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju pravou rukou jedenkrát udrela do oblasti tváre na pravé líce, pričom uvedeným konaním obžalovaná L. R. spôsobila zlomeninu nosových kostí bez posunu s dĺžkou liečby v trvaní 2 až 3 týždne, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života poškodenej.

Za to bola odsúdená podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. - L. XXX XX, U. cesta X , IČO: 35 937 874, škodu vo výške = 22,17-€ (dvadsaťdva eur a sedemnásť centov) a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilné sporové konanie.

Proti výroku o náhrade škody citovaného rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie poškodená L. R. a v zákonnej lehote tiež obžalovaná J. W. proti výroku o vine.

Obžalovaná v dôvodoch odvolania uviedla, že ničoho sa nedopustila, namietala skutkové zistenia súdu prvého stupňa, kedy vo veci nebol zadovážený žiadny dôkaz, preukazujúci jej konanie popísané vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a žiadnym spôsobom nebol preukázaný následok akéhokoľvek jej konania. Ani samotná poškodená v prípravnom konaní nevedela uviesť, kto ju podľa jej tvrdenia mal udrieť, otázne je či ju vôbec niekto udrel, či sa neudrela sama o nejakú prekážku a podobne. Poškodená ako svedka udalosti uvádzala osobu A. W., že mali byť na motorovom vozidle a podobne, pričom samotný svedok A. W., uviedol, že v čase udalosti tvrdenej poškodenou nebol ani doma, bol za prácou Českej republike, teda nemohol byť ani svedkom udalosti tvrdenej poškodenou. Rovnako z formulácie znalca

a predmetného znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva, že zranenie poškodenej bolo spôsobené ňou. Dodala, že v konaní neboli vykonané ďalšie úkony vo veci ako je napríklad konfrontácia za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach a podobne. V danej veci nie sú zabezpečené žiadne dôkazy svedčiace o jej vine za zranenie spôsobené poškodenej, ako ani svedčiace o tom, že poškodenú mala na verejnosti prístupnom mieste napadnúť. Takéto dôkazy zabezpečené ani byť nemôžu, nakoľko sa konania kladeného jej za vinu nedopustila. Navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vo veci vyniesť oslobodzujúci rozsudok.

Poškodená L. R. svoje odvolanie proti výroku o náhrade škody neodôvodnila, zaslala však súdu písomné podanie (nazvané odvolanie proti odvolaniu J. W.), ktoré je vyjadrením k odvolaniu obžalovanej. V tomto opakovane popísala priebeh skutku a okolností, za akých sa stal, pričom uviedla, že obžalovaná vo svojom odvolaní uvádza lži. Nikdy by ju nenapadlo vymýšľať si a niekoho neoprávnene obviňovať. Je ochotná sa podrobiť aj vyšetreniu na detektore lži, aby sa zistilo kto klame.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodených L. R. a zástupcu F. S. U. prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a navrhla odvolania obžalovanej a taktiež poškodenej L. R. podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaná uviedla, že trvá na podanom odvolaní, žiadala zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby bola spod obžaloby oslobodená.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že odvolania obžalovanej, ani poškodenej L. R. nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, krajský súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo riadne podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa obžalovaná nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej ako aj objektívnej stránky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zákona obžalovanou. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky obžalovanej sú len opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal, pričom riadne odôvodnil, prečo túto obranu obžalovanej považoval za vyvrátenú a prečo uveril výpovedi poškodenej, podporenej i nepriamymi dôkazmi a to záznamom o trestnom oznámení, lekárskymi správami o zranení poškodenej a znaleckým posudkom. Poukázal pritom na skutočnosť, že poškodená od počiatku už v podanom trestnom oznámení uvádzala, že to bola obžalovaná, kto ju napadol, čo potvrdila i na hlavnom pojednávaní a popísala udalosti za akých k tomu malo dôjsť. Napokon okresný súd tiež odôvodnil, prečo neuveril výpovedi svedka A. W.. Skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho

súdu správne a úplné, zodpovedajú výsledkom dokazovania. Vzhľadom na to odvolací súd odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľky, jej pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola súdne trestaná, ani postihnutá za priestupok a okresný súd jej správne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľky, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v trvaní 8 mesiacov odňatia slobody, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, je trestom primeraným a bude ním splnený jeho účel v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák.

Napokon krajský súd preskúmal i výroky o náhrade škody, pričom zistil, že poškodená F. si riadne a včas uplatnila škodu vo výške 22,17-€ z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej, čo jej zástupca riadne preukázal, preto okresný súd správne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť obžalovanej nahradiť poškodenej F. U. XXX XX, U. cesta X , IČO: 35 937 874, škodu vo výške 22,17-€ (dvadsaťdva eur a sedemnásť centov). Pokiaľ ide o poškodenú L. R., táto si síce uplatnila v prípravnom konaní škodu spôsobenú jej poškodením okuliarov, ktorá však nebola riadne vyčíslená a včas preukázaná potrebnými dokladmi, preto súd keďže nemal podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, túto v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nepovažoval odvolania obžalovanej, ani poškodenej L. R. za dôvodné a podľa § 319 Tr.por. tieto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.