Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Csp/200/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o zaplatenie sumy 3.141,84 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.499,35 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 20.01.2015 do zaplatenia v splátkach po 450 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2019 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

V časti o zaplatenie sumy 132 eur s príslušenstvom súd konanie zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 0,80 eura cestou Slovenskej pošty a.s.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66%, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 19.06.2018) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.141,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.01.2015 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 25.01.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6170126, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 240,13 eura, avšak zaplatil iba sumu 2.500,65 eura, pričom ku dňu 19.01.2015 došlo k zosplatneniu pôžičky. Podaním zo dňa 02.11.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 132 eur s príslušenstvom.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom sa písomne ospravedlnil z dôvodu, že je pracovne v zahraničí, avšak nežiadal o odročenie pojednávania a preto súd podľa § 180 rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.11.2018 a uviedol, že si je vedomý dlhu a je ochotný ho zaplatiť v splátkach v období od januára 2019 dokonca júna 2019.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 25.01.2014 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1267602 (u veriteľa evidovanej pod č. 6170126), na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo

výške 5.000 eur s tým, že žalovaný mal pôžičku vrátiť v 24 mesačných splátkach po 240,13 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 01/2016. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 11,72 % a RPMN tiež vo výške 11,72 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 5.600,64 eura. Listom zo dňa 27.11.2014 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku vo výške 996,69 eura a následne oznámením zo dňa 25.01.2015 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 4.126,11 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd zaplatil spolu sumu 2.500,65 eura.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písmena d/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 3.141,84 eura s prísl. je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 25.01.2014, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 5000 eur. Zmluvu o pôžičke ako zmluvu spotrebiteľskú bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zistiť, či obsahuje náležitosti požadované zákonom, pričom súd z obsahu zmluvy zistil, že v zmluve je

nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože ak mal žalovaný zaplatiť 24 splátok po 240,13 eura, tak celková suma, ktorú mal zaplatiť činí 5.763,12 eura a nie 5.600,64 eura ako je uvedené v zmluve. Ďalším nedostatkom náležitostí zmluvy je termín konečnej splatnosti pôžičky, ktorý je v zmluve uvedený ako 01/2016 napriek tomu, že zákon vyžaduje, aby v zmluve bol termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru jednoznačným a nezameniteľným spôsobom stanovený uvedením dňa mesiaca a roku a nie iba uvedením mesiaca a roku ako je to v prípade tejto zmluvy. Okrem toho je RPMN v zmluve nesprávne vypočítaná, nakoľko pri celkových nákladoch, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a teda pri celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť v sume 5.763,12 eura je potom RPMN 14,97% a nie 11,72% ako je uvedené v zmluve, čo okrem už uvedených chýbajúcich alebo nesprávne uvedených náležitostí zmluvy tiež spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je síce RPMN vypočítaná na 11,72%, čo by bol správny údaj v prípade splátky vo výške 233,36 eura, avšak okrem tejto splátky mal spotrebiteľ platiť aj poistenie vo výške 6,77 eura mesačne a spolu s týmto poistením je potom splátka vo výške 240,13 eura mesačne a preto pri výpočte RPMN je potrebné brať do úvahy výšku tejto splátky, nakoľko podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné a v tomto prípade poistné bolo dojednané a patrí medzi tieto náklady, ktoré musí spotrebiteľ hradiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Nakoľko poistné je dojednané priamo v zmluve o poskytnutí pôžičky, ktorú spotrebiteľ podpisoval, tak nemal možnosť vyhnúť sa plateniu poistného a súd v takomto prípade nemal povinnosť skúmať, či spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby , keď uvedená doplnková služba (poistenie) je priamo zakomponovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 5000 eur, pričom žalovaný z tejto sumy uhradil iba sumu 2.500,65 eura a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.499,35 eura (5.000 eur - 2.500,65 eura = 2.499,35 eura) s tým, že žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení pôžičky a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň súd na základe žiadosti žalovaného umožnil žalovanému dlh zaplatiť v splátkach po 450 eur mesačne, nakoľko žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je ochotný dlh zaplatiť splátkami v období od januára 2019 do konca júna 2019, čiže 6 splátkami a pri výške pohľadávky súd dospel k záveru, že tieto splátky je potrebné uhrádzať vo výške 450 eur mesačne tak, aby celá pohľadávka bola zaplatená v časovom období, ktoré uviedol žalovaný.

5./ V časti o zaplatenie sumy 132 eur s príslušenstvom žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 v tejto časti konanie zastavil.

6./ Žalobe žalobcu bolo vyhovené do sumy 2.499,35 eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 132 eur s príslušenstvom súd konanie zastavil, pričom vo zvyšku považoval žalobu za nedôvodnú a z toho dôvodu vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7./ V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby sa žalobcovi vracia alikvotná časť súdneho poplatku v sume 7,50 eura, avšak krátená o sumu 6,70 eura podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb., keďže zo sumy 3.009,84 eura, ktorá bola predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je súdny poplatok 180,50 eura a tento bol zaplatený žalobcom vo výške 188 eur, teda rozdiel je 7,50 eura a tento sa vracia krátený o sumu 6,70 eura, čiže vo výške 0,80 eura.

8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 priznal náhradu trov konania vo výške 66%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobca v rozsahu 83% (žalobca mal úspech do výšky 2.499,35 eura zo sumy 3.009,84 eura) a žalovaný v rozsahu 17% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 66% (83% - 17%) a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v tejto výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).