Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: K.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: AQUASECO s.r.o., so sídlom Bernolákovská 18/A, Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 335 264, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Kollárom, Mnoheľova 22, Poprad, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.04.2017, č. k. 6Cpr/3/2012-300, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 27.04.2017, č. k. 6Cpr/3/2012-300, p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu doručenú dňa 13.08.2012, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005, nastúpil dňa 25.06.2012 na PN. Potvrdenie o práceneschopnosti a preukaz o trvaní dočasnej PN, zaniesol osobne žalovanému, ktorý ich odmietol prevziať, a preto mu ich zaslal doporučeným listom, doručeným žalovanému dňa 28.06.2012. Žalovaný mu ich listom zo dňa 04.07.2012 vrátil s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil. Ako sa pracovný pomer skončil, kedy sa skončil a dôvod skončenia neboli žalobcovi dodnes oznámené. Žalobca nemá v rukách žiaden listinný doklad, ktorý zakladá a preukazuje skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Skončenie pracovného pomeru potvrdil žalovaný e-mailom zo dňa 10.07.2012, v ktorom je uvedené skončenie pracovné pomeru na deň 25.06.2012, opäť však bez uvedenia spôsobu a dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.07.2012, aby zdôvodnil svoje konanie a výslovne uviedol, že sa stále považuje za zamestnanca žalovaného, teda osobu, ktorá je ochotná (aj povinná) vykonávať pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 11 ods. 1 . Žalobca ako zamestnanec aj podaním žaloby deklaruje, že trvá na tom, aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. S poukazom na ust. § 70 a s ohľadom na skutočnosť, že ukončenie pracovného pomeru nebolo dodnes žalobcovi oznámené, odôvodnené a doručené predpísanou formou, t.j. doporučene do vlastných rúk, s čím zákon priamo spája neplatnosť takéhoto právneho úkonu, podal žalobca žalobu na súd.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, skončil dňa 25.06.2012 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené, riadne odôvodnené a písomnosť bola žalobcovi doručovaná v súlade s ust. § 38 ods. 1 ZP. V súlade s ust. § 38 ods. 4 posledná veta ZP, účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.06.2012 nastali napriek tomu, že žalobca prijatie písomnosti odmietol.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovné: 3.1. Medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, na dobu neurčitú a žalobca pracoval vo funkcii chemický technológ.

3.2. Písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012, ktoré žalobca prevzal dňa 19.04.2012, ho žalovaný v zmysle ustanovení Zákonníka práce upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia pracovných povinností, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, z pracovnej zmluvy, ako i z interných predpisov organizácie, a žalobca bol upozornený na skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácie voči nemu uplatniť výpoveď (§ 63 ods. 1 písm. e) .

3.3. Záznamom o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012, oznámil žalovaný žalobcovi, že opakovane porušil pracovnú disciplínu, a to nasledovne: neskoré príchody na pracovisko a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase (nedodržiavanie 8,5 hod pracovného času); neplnenie si pracovných povinností (opakované neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO, VUVH... a iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovania verejnej kanalizácie, ktorú spoločnosť vykonáva a jej následná penalizácia (pokuta) spoločnosti príslušným úradom; nespracovanie knihy jázd pre motorové vozidlo za roky 2011 a 2012, ktoré mu bolo pridelené a ktoré používal na služobné a súkromné účely; nevykonanie odberov odpadových vôd, na ktorých bol dohodnutý s konateľkou (hlavnou laborantkou) podľa stanoveného plánu odberov; porušenie Spoločenskej zmluvy - vykonávanie toho istého predmetu podnikania na vlastné meno. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak sa budú vyššie uvedené skutočnosti i naďalej opakovať, spoločnosť s ním okamžite zruší pracovnú zmluvu podľa § 68 a navrhne jeho vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti. Žalobca tento záznam - upozornenie odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia V. Z. a L. V. vlastnoručnými podpismi.

3.4. Upozornením žalovaného zo dňa 14.06.2012, konateľka spoločnosti p. H. R. upozornila žalobcu, že si nesplnil povinnosť zamestnanca riadne a včas zariadiť všetky náležitosti v konaní s ÚRSO o vyňatie z regulovanej činnosti na rok 2012 pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie, pričom v e-mailovej komunikácii s K.. Y. V. - zamestnankyňou ÚRSO, bol výslovne upozornený na nevyhnutnosť zaslať vymenované doklady a skutočné údaje za regulovanú činnosť do 31.05.2012. Dňa 14.06.2012 jej ako konateľke bola telefonicky z ÚRSO, odboru regulácie vodárenstva, oznámená skutočnosť, že spoločnosť AQUASECO s.r.o. nedodala riadne a včas údaje potrebné pre úspešné ukončenie vyššie uvedeného konania. Skutočnosť, že si žalobca riadne a včas nesplnil pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z popisu práce pracovníka zo dňa 03.06.2010, riadne a včas nepredložil doklady a údaje za spoločnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odboru regulácie vodárenstva, považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby do troch pracovných dní, t.j. do 19.06.2012, zabezpečil a odoslal všetky potrebné doklady a údaje na ÚRSO, a v prípade, ak v dôsledku porušenia jeho pracovných povinností bude spoločnosti udelená pokuta, jej náhradu spoločnosť uplatní v súlade s právnymi predpismi od neho. V upozornení konateľka ďalej uviedla, že vyššie uvedený závažný nedostatok zistila iba náhodou, a preto ho žiada, aby jej v lehote do 19.06.2012 predložil písomný zoznam všetkých orgánov verejnej správy, na ktoré je ich spoločnosť povinná zasielať písomnosti v súvislosti s prevádzkovaním verejnej kanalizácie, a aby v zozname uviedol, či údaje a doklady skutočne založil, a v akej lehote. V prípade, ak tak neurobí, bude jeho postup hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Upozornenie bolo žalobcovi doručované na pracovisku dňa 14.06.2012, ale po prečítaní ho žalobca odmietol prevziať, čo podpismi potvrdili svedkyne V.

3.5. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer, ktorý vznikol

podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca ako zamestnanec dopustil tým, že: 1. Absentoval v práci dňa 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012, pričom svoju neprítomnosť vopred neohlásil, dodatočne ju neospravedlnil, a ani nevysvetlil, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a naviac narušením plynulej činnosti zamestnávateľa. 2. Bez povolenia konateľky zamestnávateľa neprišiel včas na miesto výkonu práce alebo toto bez povolenia a vedomia konateľky predčasne opustil, a to takto: 04.06.2012 príchod o 10:15 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:00 hod, 05.06.2012 príchod o 12:05 hod, opustenie miesta výkonu práce o 16:00 hod, 06.06.2012 príchod o 10:15 hod, opustenie miesta výkonu práce o 13:15 hod, 08.06.2012 príchod o 15:00 hod, opustenie miesta výkonu práce o 15:15 hod, 14.06.2012 príchod o 09:00 hod, opustenie miesta výkonu práce o 12:30 hod, 15.06.2012 príchod o 10:05 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:05 hod, 22.06.2012 príchod o 08:50 hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:50 hod, a jeho neospravedlnené neskoré príchody, krátkodobé zdržiavanie sa v práci a nevysvetlené náhle odchody znemožňujú plynulú činnosť, ktorú zamestnávateľ vykonáva, zneisťujú ostatných zamestnancov, ktorých práca je na neho viazaná. Týmto konaním závažne porušuje pracovnú disciplínu, a jeho vysvetlenie: „že musel niečo vybaviť“, sú pre zamestnávateľa nedostatočné. 3. Zamestnávateľ nadobudol podozrenie, že zamestnanec vykonáva činnosť pre klientov zamestnávateľa pod jeho obchodným menom, vystavuje faktúry na cenu takého plnenia, pričom platby prijíma v hotovosti alebo na svoj účet bez vedomia zamestnávateľa. Toto podozrenie konateľke zamestnávateľa nepoprel. Dňa 22.06.2012 potvrdila spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o., že za činnosti vykonané údajne zamestnávateľom zaplatila sumu 198,-eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX na základe faktúry č. XXXXX zo dňa 09.11.2011, vystavenej údajne zamestnávateľom, na faktúre sa nachádza podpis „U.“. Uvedené sa týka aj ďalších faktúr, a to faktúry č.: XXXXX zo dňa 12.05.2011 vystavenej obci C. na sumu 300,- eur, faktúry č. XXXXX zo dňa 02.05.2011 vystavenej BK group, a.s. na sumu 504,- eur, faktúry č. XXXX zo dňa 21.10.2009 vystavenej HYDROCOOP s.r.o. na sumu 476,- eur a faktúry č. XXXX zo dňa 12.10.2009 vystavenej K.. Dagmar U. s.r.o. na sumu 178,50 eur. Ako zamestnanec nie je oprávnený vystavovať faktúry, je povinný všetky činnosti vykonané v pracovnom čase a súvisiace s jeho pracovným zaradením riadne a včas evidovať u zamestnávateľa tak, aby tieto mohli byť súčasťou účtovníctva zamestnávateľa. Prijatie akejkoľvek platby v mene zamestnávateľa je povinný okamžite oznámiť zamestnávateľovi. Finančné prostriedky prijaté od klienta v mene zamestnávateľa je povinný vydať okamžite zamestnávateľovi. Takto získané peniaze za cenu plnenia poskytnutej klientovi zamestnávateľa zamestnávateľovi nevydal, a ani zamestnávateľa o tejto svojej činnosti neinformoval. Na vysvetlenie podozrenia konateľke zamestnávateľa uviedol, že: „som s tým nevedel prestať“. V doklade je ďalej uvedené, že porušenia pracovnej disciplíny v bode 1, 2 a 3 sú každý samostatným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Všetky skutočnosti opísané pod bodmi 1, 2, 3 nastali, alebo ich zamestnávateľ zistil v mesiaci jún 2012, preto všetky jednotlivé porušenia sú formálne uvádzané v jednom okamžitom skončení pracovného pomeru. Pracovné zaradenie (žalobcu) je pre zamestnávateľa jedno z najdôležitejších a každé jednotlivé porušenie pracovnej disciplíny uvedené v bode 1, 2, 3 narúša plynulú činnosť a podnikanie zamestnávateľa tak závažne, že ďalšie zamestnávanie (žalobcu) nemožno od zamestnávateľa spravodlivo vyžadovať. Pracovný pomer sa končí momentom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podpis konateľky H. R. za AQUASECO s.r.o., písomnosť opatrená pečiatkou a doručovaná žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012.

3.6. Pri doručovaní písomnosti - okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v priestoroch jeho kancelárie sídla spoločnosti AQUASECO s.r.o. dňa 25.06.2012, boli osobne prítomné p. L. V. a V. F., ktoré potvrdili, že konateľka spoločnosti p. H. R. predložila písomnosť K.. U. a vyzvala ho na prevzatie a podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomností nastanú aj v prípade, ak odmietne písomnosť prevziať. Žalobca odmietol písomnosť prevziať a výslovne uviedol, že odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.

3.7. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 46T/58/2015-979 zo dňa 17.12.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 13.01.2016, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona tým, že v období od 04.02.2009 do 25.11.2011 vyhotovoval ako štatutárny zástupca spoločnosti AQUASECO s.r.o. faktúry za služby zákazníkom,

faktúry si nechal preplácať v hotovosti alebo v prospech svojho bankového účtu, čím spoločnosti AQUASECO s.r.o. spôsobil škodu v celkovej výške 14.689,59 eur.

4. Posúdiac vec právne podľa ustanovení Zákonníka práce v znení platnom v rozhodnom čase - v čase skončenia pracovného pomeru (ďalej len , konkrétne podľa § 38 ods. 1, 4, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 74, § 77, § 81 ods. 1 písm. a), písm. b), dospel súd prvej inštancie k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 bolo vykonané v súlade s § 70 ZP, bolo urobené písomne, boli v ňom skutkovo vymedzené jeho dôvody a bolo riadne doručované žalobcovi, ktorý ho odmietol prevziať, teda účinky doručenia nastali i napriek tomu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca na PN nebol, nešiel ani k ošetrujúcemu lekárovi cez pracovný čas, navštívil až pohotovostnú službu v neskorých nočných hodinách, teda následne po tom, ako mu bolo okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku doručené a účinky doručenia nastali. Žalovaný nemá odborovú organizáciu, okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovával na zasadnutí valného zhromaždenia so zástupcami zamestnancov a vedúcimi pracovníkmi (§ 74 a na základe toho ho doručoval žalobcovi. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že i keď nebol v práci na pracovisku a nebol zapísaný v knihe dochádzok, ešte nepreukazujú, že nevykonával práce mimo pracoviska, žalobca žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Nepreukázal, že skutočne v dané dni vykonával odbery v teréne, prípadne inú činnosť, preto i tieto tvrdenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, nepreukázané žalobcom. Čo sa týka námietky žalobcu o zaujatosti svedkýň, súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako účelovú, nakoľko všetky tvrdenia svedkýň boli podporené listinnými dôkazmi. S poukazom na vykonané dôkazy dospel súd prvej inštancie k záveru, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 25.06.2012 okamžitým zrušením, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 29.06.2017 a žalovanému dňa 03.07.2017. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote, dňa 12.07.2017, odvolanie. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012 nespĺňa základné požiadavky, a to so zreteľom na účel, ktorý sa má takýmto upozornením dosiahnuť. Predmetné upozornenie je založené na nekonkrétnych dôvodoch a vágnych formuláciách. Žalobcovi objektívne nemôže byť zrejmé, aké konanie sa mu vytýka a akú nápravu má vykonať. Čo sa týka písomného upozornenia zo dňa 14.06.2012, žalobca na ÚRSO mailom zaslal všetky doklady a skutočné údaje za regulovanú činnosť v termíne do 31.05.2012, pretože obce ich posielali najskôr mailom. ÚRSO však požadoval aj doručenie originálov dokladov poštou. Tieto údaje ešte pred koncom mája 2012 dôsledne požadoval od starostov príslušných obcí telefonickou aj mailovou komunikáciou, ale došlá pošta sa ku žalobcovi na prelome mája a júna už nedostávala. Dňa 01.06.2012 mu bol odobraný služobný mobil a keď mu niekto v prvých júnových týždňoch telefonoval, príslušné pracovníčky mali pokyn oznámiť, že už v spoločnosti nepracuje. Bolo mu to známe z telefonickej komunikácie so zástupcami niektorých zákazníkov, ktorým sa iným spôsobom podarilo spojiť so žalobcom. Znemožnenie odoslania originálov dokladov na ÚRSO bolo teda zámerne spôsobené žalovaným. Čo sa týka údajného nevykonania odberov odpadových vôd podľa stanoveného plánu odberov, všetky naplánované odbery žalobca vykonával až do 31.05.2012. Má ich zapísané aj v diári z roku 2012. Dňa 01.06.2012 mu boli odobrané kľúče od služobného auta a na odbery bol posielaný syn konateľky, prípadne iní cudzí pracovníci, ktorí ich vykonávali na dohodu. Po odobratí kľúčov od služobného auta bolo žalobcovi prakticky znemožnené vykonávanie plánovaných odberov vzoriek odpadových a pitných vôd, teda nemal ako znemožniť plynulú činnosť ostatných zamestnancov

- vykonávanie rozborov vody. Nie je pravdou, že manželka žalobcu napadla dcéru konateľky a zlomila jej ruku. Jeho manželka prišla do firmy, keď sa dozvedela o tom, že žalobca bezodplatne previedol časť svojho podielu v spoločnosti na dcéru konateľky s otázkou, kedy za ten podiel zaplatí. Vzápätí sa začali naťahovať a konateľka, zrejme v snahe chrániť svoju dcéru, zasiahla, strhla ich na zem, takže všetky tri spadli a jej dcéra si pri tom poranila ruku. Celé to bolo neskôr riešené ako priestupok. Žalobca odmieta aj tvrdenie, že mu konateľka H. R. predložila okamžité skončenie pracovného pomeru, vyzvala ho na podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomnosti nastanú aj v prípade, ak odmietne písomnosť prevziať. Na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané, žeby konateľka doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako to tvrdí. Žalobcovi podľa jej

vlastných slov doručovala výpoveď a až v priebehu súdneho konania uviedla, že mu v daný deň doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný je v dôkaznej núdzi, nakoľko svedkyne, ktoré mali byť prítomné pri doručovaní, nemožno vzhľadom na ich pomer k veci a ku samotnému žalovanému považovať za nezaujaté a nestranné. Súd prvej inštancie nesprávne opiera svoje skutkové zistenia o ich výpovede, podľa ktorých mala mať konateľka žalovaného snahu doručiť žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Domnienku žalobcu, že žalovaný nemal písomné zhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru ani len reálne vyhotovené, podporuje aj skutočnosť, že napriek opakovaným výzvam žalobcu mu toto nebolo doručené. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

7. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 14.08.2017, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.09.2017. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a vecne správny. Podľa žalovaného je právne irelevantné zaoberať sa inými okolnosťami porušenia pracovnej disciplíny mimo predmetu konania určeného podanou žalobou žalobcom zo dňa 13.08.2012. Je nepochopiteľné, prečo žalobca namieta pravdivosť fyzického útoku manželky žalobcu na K.. V. Z., keď tento skutok nie je a nemôže byť predmetom tohto konania. Dokonca sám právny zástupca žalobcu uviedol, že to bolo predmetom riešenia v priestupkovom konaní. Žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz potvrdzujúci jeho nepravdivé skutkové tvrdenia. Z uvedených dôvodov preto prvoinštančný súd správne a objektívne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, výpoveď konateľky H. R. a svedecké výpovede L. V., V. F. a K.. V. Z.. Z obsahu týchto dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ riadnym spôsobom a v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce prejednal a doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012. Účinky doručenia nastali okamihom odmietnutia žalobcu prevziať toto podanie. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca dospel k záveru, že je žalovaná strana v dôkaznej núdzi, lebo podľa jeho názoru vypočuté svedkyne vzhľadom na pomer k veci nie je možné považovať za nezaujaté a nestranné. Aj napriek nezmenenej dôkaznej situácii od vyhlásenia napadnutého rozsudku, žalobca uvádza existenciu druhého odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 bez konkrétnej špecifikácie, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci v tomto konaní. Preto žalovaný namieta nesplnenie zákonnej dikcie taxatívne vymedzených náležitostí odvolania v zmysle § 363 CSP, lebo len samotné použitie citácie uvedeného ustanovenia o odvolacích dôvodoch na preukázanie zákonností podaného odvolania nestačí. Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, v čom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia veci, ak žalobca ako zamestnanec musí dodržiavať svoje povinnosti vymedzené v ustanovení § 81 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, v pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2005 a v príručke kvality, ktorá je záväzným dokumentom pre každého zamestnanca obchodnej spoločnosti AQUASECO s.r.o., Ivanka pri Dunaji. Správnosť vykonaného dokazovania v tomto konaní je v plnom rozsahu v súlade s ustanoveniami § 188 a § 191 CSP, čo potvrdzuje aj predložený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č. k. 46T/58/2015-979 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Toto uznanie viny a uloženie trestu je postavené na objektívnych a nespochybnených svedeckých výpovediach H. zhodne, ako vykonané dokazovanie v konaní o vylúčenie spoločníka vedeného pred Okresným súdom v Bratislave, č. k. 23Cb/l57/2014-236 zo dňa 13.06.2016. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu podania odvolania K.. R. U.. Žalovaný preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonný, vecne správny a zároveň aby zaviazal žalobcu priznať trovy odvolacieho konania žalovanej strane.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi dňa 19.09.2017, ktorý naň reagoval podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2017, v ktorom len zopakoval svoje tvrdenia z už podaného odvolania. Na záver opakovane žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

9. Odvolacia replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 24.10.2017.

10. Spis bol predložený odvolaciemu súdu dňa 09.11.2017, ktorému bolo dňa 23.02.2018 doručené ešte stanovisko žalovaného, v ktorom uviedol, že okolnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu sú právne irelevantné, nezmyselné a nesúvisiace s predmetom tohto konania. Upozornenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012 nie je predmetom tohto konania, podobne ako okolnosti spájané s porušovaním pracovnej disciplíny zo dňa 31.05.2012 a 01.06.2012. Okolnosti súvisiace s prevzatím okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré uvádza žalobca sú nepravdivé, a zo strany žalovaného

bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ mu zákonným a riadnym spôsobom doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nebol schopný vyvrátiť objektívnosť a preukázanosť listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré boli vyprodukované pred prvoinštančným súdom.

11. Stanovisko žalovaného k odvolacej replike bolo doručené žalobcovi dňa 28.02.2018, ktorý naň už nereagoval.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 06.11.2018.

13. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky, pre ktoré bolo potrebné žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a o náhradu mzdy, zamietnuť ako nedôvodnú. Odvolací súd považuje skutkové zistenia, a na ich základe aj záver súdu prvej inštancie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil okamžite dňa 25.06.2012, za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Súd prvej inštancie vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, tak aby riadne zistil skutkový stav veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a na základe ich vyhodnotenia dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. , a ani iný právny predpis, pojem pracovná disciplína ani závažné porušenie pracovnej disciplíny nevymedzuje, v § 81 Zákonníka práce sú vymedzené základné povinnosti zamestnanca len veľmi všeobecne. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu však patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho

zamestnanca. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru.

18. Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

19. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

20. Dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.06.2012 nebolo neplnenie si pracovných povinností žalobcom (opakovane neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO, VUVH a na iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovanie verejnej kanalizácie, nevykonanie odberov odpadových vôd podľa stanoveného plánu odberov, a ani napadnutie dcéry konateľky spoločnosti manželkou žalobcu. Preto polemizovanie žalobcu o dôvodnosti písomných napomenutí, ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru, sú v prejednávanej veci právne irelevantné.

21. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v jednostrannom právnom úkone žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 25.06.2012 boli vymedzené dostatočne konkrétne a nezameniteľne: neospravedlnená neprítomnosť v práci (absencia) v dňoch 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012; neskoré príchody na miesto výkonu práce alebo predčasné odchody v dňoch 04.06.2012, 05.06.2012, 06.06.2012, 08.06.2012, 14.06.2012, 15.06.2012, 22.06.2012; a podozrenie, že žalobca ako zamestnanec vykonáva činnosť pre klientov zamestnávateľa pod jeho obchodným menom, vystavuje faktúry na cenu takého plnenia, pričom platby prijíma v hotovosti alebo na svoj účet bez vedomia zamestnávateľa. Všetky tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, boli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním riadne preukázané.

22. K opakovaným neskorým príchodom žalobcu do práce, a jeho predčasným odchodom z práce možno síce uviesť, že aj keď tento dôvod nie je sám osebe dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, neospravedlnená absencia v práci, a najmä vedomé, úmyselné a protiprávne konanie žalobcu, podozrenie z ktorého bolo napokon preukázané aj v trestnom konaní, nemožno vyhodnotiť inak, ako tak závažné (priznať mu takú intenzitu), že bez pochybností odôvodňovali ukončenie pracovného pomeru so žalobcom týmto výnimočným spôsobom.

23. Neobstojí ani námietka žalobcu, týkajúca sa doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru konateľkou spoločnosti žalovaného žalobcovi.

24. Podľa ust. § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

25. Podľa ust. § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenia písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

26. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Majú totižto oporu nielen vo svedeckých výpovediach p. R. p. V., p. F. a K.. Z., ale aj oporu v obsahu spisového materiálu. Jednoznačne z nich vyplýva, že žalobca dňa 25.06.2012 odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať a súčasne uviedol, že odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.

27. K tvrdeniu žalobcu, že svedkyne, ktoré mali byť prítomné pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, neboli nestranné a nezaujaté, odvolací súd uvádza, že uvedené nebolo žalobcom relevantným spôsobom preukázané, nakoľko žalobca súdu svoje tvrdenie nepodložil dostatočnými dôvodmi. Neexistuje teda žiadny dôvod spochybňujúci tieto svedecké výpovede, o pravdivosti ktorých nemá ani odvolací súd žiadny dôvod pochybovať.

28. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca tento odvolací dôvod nijako nekonkretizoval a neuviedol, v čom podľa neho spočíva nesprávne právne posúdenie veci.

30. Možno však konštatovať, že žalobca konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru závažne porušil pracovnú disciplínu, a účinky jeho doručenia nastali dňa 25.06.2012 odmietnutím jeho prevzatia žalobcom, teda pracovný pomer žalobcu bol skončený platne, v súlade so zákonom.

31. Pretože obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol vo veci, ako aj o trovách konania, správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

32. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana

- žalobca so svojim odvolaním neuspel.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .