Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-2478-2021.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2478/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto proti povinnému: M. T., D.. XX.XX.XXXX, H. N. X.Á. XXXXX/XX, XXX XX N. - A. N. o vymoženie 1.219,86 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, so sídlom Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 42 185 084, pod sp. zn. 360EX 412/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, so sídlom Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 42 185 084, pod sp. zn. 360EX 412/21 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.07.2021, vedeným pod sp. zn. 55Ek/2478/2021, domáhal od povinného vymoženia 1.219,86 EUR s prísl. na základe exekučných titulov - platobného výmeru vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou, pobočkou Nové Zámky pod č. PV401/03624/2007 dňa 15.02.2008. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedené súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Štorekom, Exekútorský úrad Nové Zámky so sídlom Bezručova 16, 940 66 Nové Zámky pod sp. zn. EX 2237/08 a Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 9Er/618/2008 bola zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) .
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2478/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2021:6121412625.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 360EX 412/21.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 25.10.2021, ktoré bolo dňa 29.10.2021 doručené povinnému. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 1.219,86 EUR s prísl., o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný podaním zo dňa 22.11.2021 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2021 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 10.12.2021 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku z dôvodu premlčania vymáhanej pohľadávky v celom rozsahu. Exekučným titulom je platobný výmer vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou, pobočkou Nové Zámky pod č. PV401/03624/2007 dňa 15.02.2008, ktorým bolo uložené povinnému zaplatiť oprávnenému pohľadávky za obdobia od 06.1996 do 02.1997, od 04.1997 do 01.1998 a od 09.1998 do 12.1998. Poukázal na ust. § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. platného v čase vydania platobného výmeru a tiež aj na § 21 zákona 580/2004 Z. z. v súčasnosti platnej legislatívy. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Aj keď povinný nemá k dispozícii právoplatné rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, vychádzajúc z dátumov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, mal povinný za to, že vymáhaná pohľadávka je už premlčaná. Z vyčíslených súm doposlaného príkazu č. PV401/03624/2007, ktoré sa uvádzajú v exekučnom príkaze vyplynulo, že posledná úhrada na vymáhanú pohľadávku bola vykonaná v roku 1997, preto povinný poukázal aj na § 112 Občianskeho zákonníka. Ďalej povinný poukázal na ust. § 8, 9 zákona zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Bol názoru, že nebola splnená podmienka, aby sa v konaní pokračovalo, vzhľadom na časový odstup medzi dátumom poslednej úhrady podľa exekučného titulu a dátumom začatia súdnej exekúcie. Jednou zo skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu je aj námietka premlčania, ak k premlčaniu došlo po vzniku exekučného titulu, preto povinný podal tento návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku.
7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Jediné na čo poukázal oprávnený vo svojom vyjadrení bola skutočnosť, že oprávnený postupoval v zmysle ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno g) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa..
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
18. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
19. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
20. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Podľa § 2 ods. 1 písmeno a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
23. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
24. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
25. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
26. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
27. Podľa § 8 ods. 3 ZoUNEK, ukončenie exekučného konania oznámi exekútor oprávnenému.
28. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
29. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
30. Podľa § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
31. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
32. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
33. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 29.10.2021, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 30.10.2021 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 13.11.2021(sobota). Vzhľadom na ust. § 121 ods. 4 CSP posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie, uplynul dňa 15.11.2021, t.j. najbližší pracovný deň. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 22.11.2021 vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 30.11.2021 doručený súdnemu exekútorovi prostredníctvom poštového
úradu (čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou spisu), t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
34. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
35. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudoval kompletný spisový materiál a písomnosti predložené súdnym exekútorom a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie namieta, že pohľadávka oprávneného je podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaná súd uvádza, že takáto námietka povinného je nedôvodná a v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je na takú námietku možné prihliadnuť, nakoľko zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Oprávnený v predmetnej veci podal takýto opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení exekúcie ako aj oznámenie o ukončení exekúcie. Rovnako explicitne ako pri možnosti podať takýto opätovný návrh na vykonanie exekúcie zákonodarca explicitne vyriešil v ustanovení § 9 ods. 2 predmetného zákona aj situáciu, v prípade ktorej by nastala pochybnosť týkajúca sa premlčania exekučného titulu, resp. pohľadávky oprávneného, tak ako v tomto prípade. V záujme nepoškodenia práv oprávneného predmetný zákon (ZoUNEK) stanovil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Dokonca rovnako je riešený aj prípad, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. To znamená, že ak oprávnený podá v lehote jedného roka od zastavenia starej exekúcie nový návrh na vykonanie exekúcie, bude sa mať za to, že k premlčaniu nedošlo. Jednoročné obdobie po ukončení starej exekúcie má teda z hľadiska možnosti nariadiť výkon rozhodnutia rovnaké účinky, ako keby počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade zo strany oprávneného došlo k naplneniu a k aplikácii tejto ustanovenej výnimky, nakoľko stará exekúcia vedené u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka pod sp. zn. EX 2237/08 bola ukončená dňa 11.05.2020, exekučné konanie bolo ukončené vydaním oznámenia o ukončení exekučného konania č. EX 2237/08 dňa 24.11.2020 a opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný na Okresnú sud Banská Bystrica dňa 08.07.2021. To znamená, že k premlčaniu tak ako to namieta povinným vonkoncom nemohlo dôjsť a ani nedošlo, nakoľko podmienka stanovená zákonom bola splnená. Zároveň súd pokladá za dôležité uviesť, že na premlčanie pohľadávky alebo exekučného titulu nemožno ani pomyslieť, a to vzhľadom na to, že oprávnený pre nárok priznaný exekučnými titulmi navrhol výkon rozhodnutia, resp. si uplatnil nárok priznaný exekučnými titulmi vykonaním exekúcie už v novembri roku 2008, čo teda malo za následok, že premlčacia doba od momentu tohto uplatnenia si práva právoplatne priznaného na súde, resp. u súdneho exekútora po celú dobu trvania konania neplynula tak ako to ustanovuje § 112 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - premlčanie pohľadávky oprávneného za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
36. Pokiaľ povinný ako ďalší dôvod zastavenia exekúcie namieta, že uplatnenie poplatkov z omeškania počas 23 rokov je v rozpore s dobrými mravmi, účelom a zmyslom Exekučného poriadku a je zjavným zneužitím práva a že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinný nebol zo strany oprávneného vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na úhradu príslušenstva pohľadávky súd uvádza, že rovnako aj táto námietka povinného je nedôvodná a na takú námietku nie je možné prihliadnuť, nakoľko zákonodarca v prijatom zákone č. 233/2019 Z. z.
zakotvil výnimku pre postup súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie pre prípad opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie a to takú, že ak tento zákon (zákon č. 233/2019 Z. z.) neustanoví inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). To znamená, že predmetná výnimka upravila možnosť subsidiárneho použitia Exekučného poriadku (vždy v znení, podľa ktorého sa postupuje pri vedení starej exekúcie), pokiaľ nebude v tomto zákone upravené inak. Z uvedené teda vyplýva, že dedukcia povinného ani v tomto prípade nebola správna, nakoľko práve pre prípad opätovného návrhu na vykonanie exekúcie súd podľa zákona nebol povinný pri posudzovaní návrhu podaného po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu v časti uplatneného nároku na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky skúmať a ani od oprávneného požadovať dôkaz o tom, či bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo či s povinným oprávnený uzavrel dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný aj tento dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
37. Súd v exekučnom konaní povinným namietané dôvody týkajúce sa premlčania poistného priznaného predmetným platobným výmerom, teda že exekučný titul podľa názoru povinného priznáva premlčaný nárok (poistné nebolo uplatnené do 10 rokov odo dňa jeho splatnosti), vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.