Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-154-2016.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : LIŠKA TRANS, s.r.o., so sídlom Dolná Súča 965, IČO: 46 792 686, právne zastúpený: JUDr. Jozef Bičan, advokát, so sídlom Gen. M.R. Štefánika 120, Trenčín, proti žalovanému: UNICREDIT LEASING S.P.A, so sídlom Via Livio Cambi 5, 20151 Miláno, Taliansko, registrovaný v Registri firiem č. 03648050015, právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že výlučným vlastníkom motorového vozidla značky L. Z., druh: nákladné vozidlo, typ: XXXS, S.: J je žalobca.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.09.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla značky L. Z., S.: J (ďalej aj ako predmetné motorové vozidlo).
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu dňa 09.07.2015 s predávajúcim
- spol. BENIMA s.r.o., IČO: 44802862, pričom predmetom kúpnej zmluvy bolo predmetné motorové vozidlo za dojednanú kúpnu cenu. Vozidlo bolo žalobcovi odovzdané protokolom zo dňa 09.07.2015. Predávajúci predložil pri uzatváraní kúpnej zmluvy odborný posudok o kontrole originality vozidla, o technickej kontrole vozidla, o emisnej kontrole vozidla, základný technický opis jednotlivo dovezeného vozidla vedený Okresným úradom Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako aj rozhodnutie totožného úradu, ktorým uznáva schválenie jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu pre predávajúceho zo dňa 13.07.2015, ako aj technický preukaz. Na základe kúpy bolo následne žalobcovi zaslané Ministerstvom vnútra SR osvedčenie o evidencii časť I č. Y k vozidlu I.: H vystavené bolo osvedčenie o evidencii (technický preukaz) č. PB XXXXXX a vydaný malý technický preukaz. Žalobca platil tiež povinné zmluvné poistenie v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. od 14.07.2015 do 20.01.2016 a od 21.01.2016 do 20.01.2017. Podľa potvrdenia o zaistení veci ORPZ odbor kriminálnej polície bolo dňa 21.04.2016 o 10:45 hod zaistené uvedené motorové vozidlo z dôvodu vykonania úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Listom zo dňa 20.07.2016 bolo žalobcovi oznámené, že uvedené motorové vozidlo je evidované v policajnom systéme ako hľadané v Taliansku a bolo mu oznámené, že v prípade záujmu o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, je potrebné vec riešiť súdnou cestou, nakoľko o vlastníctvo vozidla prejavila nárok druhá osoba. Takým istým spôsobom bolo aj žalovanému oznámené, že je potrebné, aby vec riešil súdne, nakoľko vozidlo kúpil žalobca v dobrej viere v čase, keď po ňom nebolo vyhlásené pátranie. Vozidlo bolo už dňa 15.12.2014 evidované v Maďarsku, žalovaný si uplatnil žalobou zo dňa 18.09.2015 nároky voči zmluvnému partnerovi z leasingovej zmluvy Omarovi Jeancarlosovi Diazovi. Žalobca kupoval vozidlo v
dobrej viere, v čase kúpy nebolo evidované v systéme hľadaných vozidiel, o čom svedčili aj listiny, ktoré žalobcovi predložila pri kúpe spol. BENIMA s.r.o.. Predmetné vozidlo žalobca aj 2 roky užíval a platil poistenie, nič nesvedčilo tomu, že by mu vozidlo nemalo patriť, pričom žiadna tretia osoba nepreukázala, že by jej vozidlo malo patriť.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú dožiadaným súdom (vrátane prekladu žaloby a jej príloh, poučenia o procesných právach a výzvy na vyjadrenia k žalobe do taliančiny) do vlastných rúk dňa 03.11.2017.
4. Až následne na pojednávaní sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám, a preto nemohol žalobca platne nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Mal za to, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva dostatočné preukázanie dobromyseľnosti žalobcu. Keďže bolo vozidlo evidované v inom štáte, mal mať žalobca väčšiu snahu preveriť si, či vozidlo nie je zaťažené nejakými ťarchami. Doklady boli vydávané na žiadosť spol. BENIMA s.r.o. a nie na žiadosť žalobcu. Spochybnil preto dobromyseľnosť žalobcu a uviedol, že pokiaľ žalobca nemal vedomosť o zadaní hlásenia o hľadaní vozidla do systému SIRENE, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalobca protiargumentoval, že všetky listiny, ktoré mu boli pri kúpe predložené, boli hodnoverné a nemal dôvod pochybovať o pravosti týchto listín. Jednoznačným dôkazom o tom, že auto nie je kradnuté a môže byť na Slovensku predmetom predaja, bol odborný posudok o kontrole originality vozidla, nemal preto dôvod pochybovať o tom, že na aute žiadna ťarcha neviazne. Pokiaľ by vozidlo v systéme hľadaných vozidiel bolo evidované už v čase kontroly originality, posudok by nebol vydaný a už v tom čase, by vozidlo bolo zadržané.
5. Súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keď stranám uložil, aby najneskôr do 29.10.2018 predložili všetky skutočnosti a dôkazy, teda všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany s tým, že na neskôr predložené súd nebude prihliadať. 6. Žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a len poukázal v rámci svojho posledného podania na to, že žalovaný bol v tomto spore dlhú dobu absolútne nečinný, žalovaný si na súde neuplatnil svoje vlastnícke právo k vozidlu, nevyjadril sa k žalobe písomne, plnomocenstvo udelil advokátskej kancelárii až tesne pred prvým pojednávaním a zdôraznil, že v čase kúpy bol žalobca dobromyseľný a vozidlo nebolo v tom čase v evidencii hľadaných vozidiel. V čase kúpy neexistoval žiaden dôkaz verejne prístupný, že vozidlo nepatrilo predávajúcemu, od ktorého ho žalobca kupoval. Vozidlo bolo do systému hľadaných vozidiel zadané až dňa 19.09.2015, k jeho kúpe došlo už v júli 2015. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
7. Žalovaný počas konania, ani na výzvu súdu pri poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a následne na poslednom pojednávaní tento postup odôvodnil tým, že žalovanému právny zástupca vysvetlil právny režim ust. § 446 Obchodného zákonníka a po zvážení všetkých okolností prípadu sa žalovaný rozhodol, že predkladanie dôkazov by bolo neúmerné zaťažujúce a aj tak by zrejme neviedlo k zvráteniu očakávaného výsledku aj v kontexte predbežného právneho posúdenia, s ktorým sa žalovaný stotožnil, a preto upustil od predkladania ďalších dôkazov.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
9. Kúpnou zmluvou č. XXX-XXXX zo dňa 09.07.2015 žalobca ako kupujúci kúpil od spol. BENIMA s.r.o., IČO 44802862 ako od predávajúceho motorové vozidlo zn. Iveco Z., S.: J za kúpnu cenu 84.000,- eur bez DPH. Zmluva sa riadila ustanoveniami Obchodného zákonníka. K odovzdaniu vozidla došlo podľa odovzdávajúceho protokolu dňa 09.07.2015 pri stave najazdených 41.500 km, s vozidlom boli odovzdané žalobcovi doklady - odhlásený technický preukaz, 2 sady kľúčov od vozidla, protokol o technickej a emisnej kontrole, certifikát L, ciachovanie tachografu, kontrola originality, rozhodnutie okresného úradu.
10. Podľa odborného posudku o kontrole originality vozidla zo dňa 13.07.2015 uvedené vozidlo bolo posúdené ako spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Z protokolov o technickej kontrole vozidla a emisnej kontrole vozidla, obe datované dňom 10.07.2015, tiež vyplýva, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Podľa základného technického opisu jednotlivo
dovezeného vozidla vystaveného ako príloha k rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.k. OU -BA - P vozidlo bolo prvýkrát evidované dňa 22.12.2011 a bolo dovezené z Maďarskej republiky, dokument obsahuje technický popis vozidla, parametre a popis doplnkovej výbavy. Zo samotného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.k. OU -BA - P zo dňa 13.07.2015 vyplýva, že bolo rozhodnuté, že sa uznáva schválenie vyššie uvedeného vozidla, ktoré je predmetom konania ako jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu. Na základe týchto dokladov bolo vystavené osvedčenie o evidencii vozidla č. II č. PB XXXXXX a aj osvedčenie o evidencii časť I. č. Y Žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., bola mu vydaná asistenčná a medzinárodná automobilová poisťovacia karta, pričom doba platnosti poistenia zodpovednosti bola od 14.07.2015 do 20.01.2016 a od 21.01.2016 do 20.01.2017. 11. Z potvrdenia o zaistení vozidla vystaveného ORPZ Trenčín dňa 21.04.2016 vyplýva, že dňa 21.04.2016 o 10,45 hod bolo predmetné motorové vozidlo zaistené Jaroslavovi Liškovi, nakoľko vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a zaistenie veci je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu v konaní o priestupku. Listom zo dňa 20.07.2016 ORPZ Trenčín, odbor kriminálnej polície žalobcovi oznámilo, že zaistené motorové vozidlo je hľadané v štáte Taliansko a v prípade záujmu o určenie vlastníckeho práva k vozidlo je uvedené potrebné riešiť cestou súdu, pretože o vlastníctvo prejavila záujem aj druhá osoba. Vyrozumenie totožného obsahu ORPZ Trenčín adresovala aj žalovanému dňa 20.07.2016. Z listu Prezídia Policajného zboru, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce zo dňa 05.03.2016 vyplynulo, že podľa doplňujúcej informácie ústredne SIRENE Taliansko je ako súčasný majiteľ vozidla evidovaný žalovaný, ktorý má záujem o prevzatie vozidla.
12. Z listín adresovaných žalovaným ORPZ v Trenčíne dňa 31.05.2016 vyplynulo, že žalovaný požiadal o zrušenie zaistenia vozidla a o jeho vydanie. Z predloženej zmluvy o finančnom leasingu a službách č. PS1352112 (bez datovania) vyplýva, že žalovaný vystupoval v pozícii poskytovateľa leasingu (leasingového veriteľa) a v pozícii leasingového dlžníka vystupovala spol. GISMOR S.R.L., IČO: 01825160441, pričom predmetom leasingu bolo predmetné motorové vozidlo Iveco Stralis, pričom kúpna cena vozidla bola 164.000,- eur + DPH. Na vozidlo bol žalovaným ako leasingovým veriteľom poskytnutý leasing, s akontáciou vo výške 24.600,- eur + DPH a ďalej sa leasingový dlžník zaviazal kúpnu cenu vozidla splácať v 59 mesačných splátkach v sume 2.808,08 eur + DPH za podmienok dohodnutých v zmluve. Na kúpnu cenu bola vystavená faktúra ( č.l. 56) na sumu 164.000 eur bez DPH, 198.440,- eur s DPH. Podľa osvedčenia o vlastníctve vydaného Talianskym automobilovým klubom č. 12/A085472N je ako vlastník vozidla evidovaný žalovaný a ako nájomca spol. GISMOR SRL (teda leasingový dlžník), ako bremeno bola evidovaná leasingová zmluva so splatnosťou 21.11.2016.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa § 6 zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Vznik a zánik vecných práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Ak ide o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a zánik týchto práv podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 446 Obchodného zákonníka, Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
14. V prvom rade sa súd vysporiadal s právomocou súdu konať v prejednávanej veci, keďže ide o spor s cudzím prvkom, a síce žalovaný je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Taliansku. Súd konštatuje, že právomoc slovenského súdu konať je daná s poukazom na čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Hoci z iných ustanovení tohto nariadenia nevyplýva právomoc slovenského súdu konať vo veci určenia vlastníckeho práv k hnuteľnej veci, vždy je však možné založiť právomoc súdu vtedy, pokiaľ sa žalovaný zúčastní konania bez toho, aby namietal nedostatok právomoci súdu. Žalovaný sa konania zúčastnil, a to aj osobne, pričom však nenamietal absenciu právomoci súdu konať v tomto spore, a teda týmto svojím postojom v konaní prijal v zmysle čl. 26 ods. 1 cit. nariadenia právomoc slovenského súdu. Súčasne treba konštatovať, že pre spory o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neurčuje predmetné nariadenie výlučnú právomoc iného štátu (kedy by teda v tomto spore Okresný súd Trenčín nemohol konať ani vtedy, ak by sa žalovaný konania zúčastnil, keďže takýmto spôsobom nemožno výlučnú právomoc súdu obísť). Právomoc súdu teda bola založená na základe kritéria zakotveného v čl. 26 citovaného nariadenia, a teda súd mal právomoc spor prejednať.
15. Ďalej si súd musel ustáliť, aké rozhodné právo v spore bude aplikovať vzhľadom na prítomnosť cudzieho prvku v spore. V prvom rade treba uviesť, že rozhodné právo nebolo možné určiť na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), keďže toto neobsahuje kritériá pre určenie rozhodného hmotného práva pre spor o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnosti s cudzím prvkom (zamerané je na určenie rozhodného práva v prípade civilných deliktov, teda najmä náhrady škody, ďalej bezdôvodného obohatenia, konania bez príkazu, v predzmluvnej zodpovednosti). Rovnako tak, medzi žalobcom a žalovaným nie je daný záväzkový vzťah, a teda nemožno určiť rozhodné právo ani na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Preto rozhodné právo určil súd podľa § 6 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď vznik a zánik vecných práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca a ktorej predmetom bolo predmetné motorové vozidlo, je tou okolnosťou, ktorá zakladá vznik vlastníckeho práva k vozidlu. Táto bola uzatvorená v Slovenskej republike, kde sa v tom čase nachádzalo aj sporné motorové vozidlo. Keďže sa teda vec nachádzala v rozhodnom čase na Slovensku, je potrebné uplatniť v spore slovenské právo.
16. Súd žalobu posúdil podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, teda či je dané vlastnícke právo žalobcu alebo nie. Na podaní takejto žaloby musí mať žalobca naliehavý právny záujem, pričom súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný, pretože danou žalobou bude odstránený stav právnej neistoty žalobcu neohľadne jeho vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu a v prípade úspešnosti v spore mu policajné orgány budú povinné vydať vozidlo, ktoré je toho času úschove ako zaistené tak, ako to vyplýva z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 21.04.2016, pričom v konaní nebolo sporné, že toto zaistenie trvá aj v čase rozhodovania súdu.
17. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu so spol. BENIMA s.r.o. ako predávajúcim, na základe ktorej kúpil predmetné motorové vozidlo. Táto zmluva je zmluvou medzi dvomi podnikateľmi, ktorí ju uzatvárali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo nerozporovala ani jedna zo strán, a preto na kúpnu zmluvu dopadá režim Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Kúpnu zmluvu by s poukazom na toto ustanovenie bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka za každých okolností, a to aj vtedy, ak by zmluva neobsahovala ustanovenie o tom, že sa zmluva na základe dohody zmluvných strán riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka ( čl. IX bod 1).
18. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka umožňuje za určitých podmienok nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Ide v určitom rozsahu o prelomenie všeobecne platnej právnej zásady, že „nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám“. K prelomeniu tejto zásady dochádza v obchodnoprávnych vzťahoch v záujme ochrany a právnej istoty obchodníka, ktorý nadobudol tovar od iného obchodníka (podnikateľa). Kupujúci v zmysle tohto paragrafu nadobudne vlastnícke právo len za predpokladu, že je dobromyseľný, že tovar kupuje od vlastníka alebo od osoby oprávnenej s tovarom nakladať pre účely jeho predaja. Táto dobromyseľnosť musí byť daná v okamihu, keď kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo. Dobromyseľnosť kupujúceho sa pritom v súlade s formuláciou § 446 Obchodného zákonníka predpokladá, opak treba preukázať.
19. Na základe zistených skutočností vyplývajúcich z výsledkov dokazovania súd hodnotil správanie žalobcu v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Spolu s vozidlom boli žalovanému odovzdané ( v zmysle obsahu odovzdávajúceho protokolu) listiny, ktoré dokladovali pôvod i technický stav vozidla. Žalobca mal k dispozícii od predávajúceho odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorým uvedené vozidlo bolo posúdené ako spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Z protokolov o technickej kontrole vozidla a emisnej kontrole vozidla, ktoré boli žalobcovi spolu s vozidlom odovzdané, tiež vyplýva, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Podľa základného technického opisu jednotlivo dovezeného vozidla vystaveného ako príloha k rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.k. OU -BA - OCDPK1-2015/063568, ktoré žalobca prevzal od predávajúceho spolu s vozidlo, vozidlo bolo prvýkrát evidované dňa 22.12.2011 a bolo dovezené z Maďarskej republiky. Zo samotného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.k. OU -BA - OCDPK1-2015/063568, ktoré rovnako bolo žalobcovi odovzdané, vyplýva, že bolo rozhodnuté, že sa uznáva schválenie vyššie uvedeného vozidla, ktoré je predmetom konania ako jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k vozidlu pritom nebolo vozidlo evidované ako vozidlo hľadané v systéme SIRENE, keď toto hlásenie bolo do systému zadané až dňa 10.09.2015 tak, ako to tvrdil v poslednom písomnom podaní žalobca a ktoré tvrdenie žalovaný následne už vôbec nepoprel. Skutočnosť, že vozidlo nebolo v čase jeho kúpy evidované ako vozidlo v pátraní vyplýva aj z vyrozumenia ORPZ v Trenčíne adresovaného žalovanému zo dňa 20.07.2016, kde sa uvádza, že žalobca zakúpil vozidlo v dobrej viere v čase, keď po vozidle nebolo vyhlásené pátranie. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k vozidlu tak nepochybne nebol v šengenskom informačnom systému záznam o hľadaní uvedeného vozidla ako vozidla v pátraní. Treba tiež konštatovať, že žalovaný hoci najskôr (na prvom pojednávaní) poprel dobromyseľnosť žalobcu, následne upustil od predkladania akýchkoľvek dôkazov s poukazom na právny režim ust. § 446 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že by dôkazy aj tak zrejme neviedli k zvráteniu očakávaného výsledku v spore v kontexte predneseného predbežného právneho posúdenia. V ňom sudca strany informoval, že bude aplikovať ust. § 446 Obchodného zákonníka, pričom dobromyseľnosť kupujúceho sa predpokladá a opak (teda jeho nedobromyseľnosť) musí preukázať žalovaný. Žalovaný však neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť dobromyseľnosť žalobcu v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s predbežným právnym posúdením a v konaní prakticky rezignoval na akúkoľvek obranu v súdom určenej lehote (v rámci aplikácie sudcovskej koncentrácie konania), nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani žiadne dôkazy žalovaný nepredložil.
20. Súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi boli predložené spolu s vozidlom všetky listiny (tak, ako ich súd popísal v predošlom odseku), na základe ktorých žalobca musel byť objektívne v dobrej viere v tom, že kupuje vozidlo od skutočného vlastníka. Ani zo žiadnych verejne dostupných registrov nebolo v rozhodnom čase možné zistiť, že vozidlo je hľadané v inom členskom štáte Únie, čomu svedčí aj fakt, že dňa 13.07.2015 bol vydaný posudok o kontrole originality príslušným subjektom, vozidlo bolo v ten istý deň uznané ako jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu a informácia o jeho hľadaní bola aj policajným orgánom z evidencie SIRENE známa až o takmer dva mesiace neskôr. Ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré by bolo možné od žalobcu požadovať, žalobca nemal možnosť zistiť, že predávajúci, od ktorého vozidlo kupoval, nie je jeho vlastníkom. Žalobca pritom vynaložil dostatočnú, dá sa povedať maximálnu, obozretnosť pri kúpe, keď v žiadnom prípade nešlo o prípad predaja vozidla bez toho, aby žalobca mal relevantnými listami potvrdený pôvod, originalitu a technickú spôsobilosť vozidla. Je pritom irelevantné, že žiadateľom o vystavenie posudku o kontrole originality vozidla, či o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla nebol žalobca ale predávajúci, teda spol. BENIMA s.r.o. (čím sa najskôr bránil žalovaný), pretože to, kto je žiadateľom o vydanie potrebných potvrdení na správnom
orgáne, nemôže mať vplyv na výsledok konania a obsah týchto rozhodnutí, teda inak povedané, aj keby žiadateľom o ich vydanie mal byť žalobca, nemohlo by to mať vplyv na iný než pozitívny výsledok kontroly originality. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k vozidlu z vedených evidencií vrátane evidencie odcudzených vozidiel nevyplývali akékoľvek skutočnosti, ktoré by vyvolávali čo i len pochybnosť o oprávnenosti predávajúceho disponovať s vozidlom a ktoré by v konečnom dôsledku spochybňovali dobromyseľnosť žalobcu v tom, že predávajúci nebol oprávnený s vozidlom nakladať za účelom jeho predaja. Vzhľadom na uvedené, s odkazom na ust. § 446 Obchodného zákonníka preto súd dospel k záveru, že v danom prípade je prelomená zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám a žalobca ako dobromyseľný kupujúci nadobudol k predmetnému motorovému vozidlu vlastnícke právo bez ohľadu na to, či predávajúci bol v čase predaja vozidla jeho vlastníkom. S poukazom na tieto skutočnosti súd preto žalobe ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Nakoľko žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, plne úspešným je žalobca a ten má nárok na náhradu trov konania voči plne neúspešnému žalovanému, a to v celom rozsahu. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
23. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby súd aplikoval § 257 CSP, súd dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia nevzhliadol. Žalovaný uvádzal, že výnimočnosť situácie vidí v tom, že spor sa vedie preto, že tretia osoba spáchala trestný čin, ukrátená bola aj strana žalovaného. Tiež výnimočnosť videl v tom, že prakticky uznal nárok po zvážení, že nárok žalobcu by bol asi ťažko spochybniteľný. Preto považoval za spravodlivé, aby si každá strana znášala svoje trovy sama. Žalobca oponoval, poukázal na to, že žalovaný postupoval v konaní s oneskorením, nedodržiaval lehoty stanovené súdom, polícia uhrádza skladné tretej osobe za skladovanie vozidla a žalobca sa obáva, či nebude musieť v konečnom dôsledku toto skladné znášať sám.
24. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 CSP) . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
25. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Len samotná skutočnosť, že žalovaný sa po prvotnej obrane následne rozhodol nebrániť sa voči žalobe, nemôže založiť výnimočnosť situácie. Nemožno opomenúť ani fakt, že žalovaný bol od začiatku konania (september 2016) prakticky až do októbra 2018 pasívny, na výzvy súdu nereagoval, nepostupoval v konaní s čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Aj v kontexte tohto ustanovenia sa súdu javí to, že žalovaný by
nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania, ako nespravodlivé, pokiaľ sám žalovaný nedodržiaval lehoty a na výzvy súdu nereagoval v určených lehotách. Tiež ani to, že spor sa vedie vlastne z dôvodu toho, že sa iná osoba (zrejme zmluvný partner žalovaného) dopustila protiprávneho konania, nie je okolnosťou, ktorá zakladá dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania, keď žalovanému nič nebráni uplatniť si nároky z porušenia povinností voči svojmu zmluvnému partnerovi z leasingovej zmluvy (ak tak už aj skôr neurobil). Treba mať na zreteli, že postihnutým je i žalobca, ktorý sa nie vlastným zavinením ocitol v pozícii žalobcu v tomto spore, musel uplatniť vlastnícke právo k vozidlu, ktoré riadne zakúpil a nemohol ho po dlhšiu dobu užívať, čím mu v konaní vznikli výdavky spojené s právnym zastúpením. Tiež, čo sa pomerov na strane žalovaného týka, keďže ide o obchodnú spoločnosť, nepochybne povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi nebude mať výrazne negatívny dopad do ekonomických pomerov žalovaného. S poukazom na tieto skutočnosti súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.