Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: M. L., bytom L., I. X, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 06. 2017 č. OU-KE- OOP1-2017/023645/GEC, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 19. 06. 2017 č. OU-KE-OOP1-2017/023645/GEC žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 17. 01. 2017 č.: OU- KE-OVVS2-2017/002766, číslo priestupku: 2016/1971/PTR, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa § 49 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 30 eur vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 09. 10. 2016 v čase okolo 20.00 hod v byte na I. Č.. X H. L. pred svojou manželkou - oznamovateľkou N. L. počas pretrvávajúcej hádky ju chytil za ľavú ruku v oblasti zápästia, čím oznamovateľke podľa lekárskej správy zo dňa 09. 10. 2016 spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavého zápästia, vyžadujúce lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní, čím svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, ktorého sa dopustil na blízkej osobe.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní predloženého spisového materiálu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Západ č. ORPZ- KE-OPP6-710/2016-P, súčasťou ktorej je lekárska správa zo dňa 09. 10. 2016 a tiež zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 13. 12. 2016, súčasťou ktorej sú výpovede obvineného a oznamovateľky. Po zhodnotení vykonaných dôkazov zvlášť i v ich vzájomnej súvislosti prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že obvinený sa dopustil priestupku uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, pričom v čase spáchania skutku sa podľa vyjadrenia oznamovateľky v byte nachádzal

okrem nej aj obvineného len ich maloletý syn a preto neexistuje svedok, ktorý by mohol svojou výpoveďou jednoznačne potvrdiť tvrdenia oznamovateľky o tom, že ju obvinený fyzicky napadol. Oznamovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila lekársku správu z už uvedeného dňa, podľa ktorej utrpela ľahký úraz - pomliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia do 7 dní. Uvedená lekárska správa ako dôkaz preukazuje mechanizmus fyzického napadnutia obvineným, držanie oznamovateľky za ľavé zápästie takou intenzitou, že jej spôsobil pomliaždenie ľavého zápästia vyžadujúce lekárske ošetrenie. Prvostupňovému správnemu orgánu sa nepodarilo preukázať, že obvinený oznamovateľke naznačoval údery, udrel ju otvorenou rukou po tvári a vykrútil jej ruku.

3. Citujúc ust. § 49 ods. 1 písm. d/, písm. e/, § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch žalovaný konštatoval, že obvinený vedel, že svojím konaním, úmyselným držaním oznamovateľky za zápästie, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený, teda bol preukázaný minimálne nepriamy úmysel, ktorý je postačujúci pre uznanie viny za spáchanie priestupku, u ktorého sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zároveň konštatoval, že obvinený v odvolaní ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V podanom odvolaní nepoprel, že oznamovateľku pri predmetnom incidente chytil rukou za zápästie. Tvrdil však, že takto sa iba bránil útokom oznamovateľky. Nie je však žiaden dôkaz o tom, že obvinený primeraným spôsobom odvracal priamo hroziaci útok, teda že bol pri predmetnom incidente skutočne napádaný oznamovateľkou. Hoci by oznamovateľka skutočne ako prvá napádala obvineného, ako to on uvádza vo svojej výpovedi a tiež aj v podanom odvolaní, vzhľadom na to, že táto podľa lekárskej správy utrpela pomliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia do 7 dní a nie je známe, žeby obvinený utrpel nejaké zranenie, je zrejmé, že obrana obvineného nebola primeraná útoku oznamovateľky. Na základe uvedeného nebolo možné pri rozhodovaní zo strany prvostupňového správneho orgánu použiť inštitút nutnej obrany v zmysle § 2 ods. 2 priestupkového zákona. Obvinený v odvolaní namietal, že zápis o dychovej skúške, ktorá bola u neho vykonaná bezprostredne po incidente bol prvostupňovým správnym orgánom vzatý do úvahy ako priťažujúca okolnosť pri uložení výšky sankcie. Podľa odvolacieho orgánu skutočnosť, že obvinený bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané vykonanou dychovou skúškou s pozitívnym výsledkom 0,05 mg/l, mohlo mať vplyv na jeho vnímanie a tiež na jeho schopnosť rozpoznať a ovládať svoje protiprávne konanie. Hoci tento dôkaz priamo nepreukazuje vinu obvineného, možno ho považovať za priťažujúcu okolnosť v prejednávanej veci. Na základe uvedených skutočností sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu.

4. Včas podanou žalobou zo dňa 25. 08. 2017 žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a priznania práva na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav pre posúdenie veci a rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní, § 32 ods. 1 cit. zákona, § 34 ods. 5 cit. zákona a zásadou, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal, že správny orgán sa odmietol zaoberať hlásením, z ktorého je zrejmé, že pri predmetnom incidente v uvedený deň žalobca tiež telefonoval na linku 158, kde uviedol, že ho oznamovateľka fyzicky napadla, čo sama potvrdila v zázname o podaní vysvetlenia. Týmto sa žalovaný nezaoberal ani pri ústnom pojednávaní priestupku, ani pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalobca tento fakt považuje za dôležitý v zmysle preukázania toho, že medzi ním a oznamovateľkou došlo k hádke a obojstrannému fyzickému kontaktu a nielen k úmyselnému fyzickému kontaktu zo strany žalobcu. Nemal v úmysle oznamovateľku fyzicky napadnúť a fyzický kontakt vyplynul zo situácie, keď bol on sám napádaný oznamovateľkou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že nie je žiadny známy dôkaz o tom, že obvinený primeraným spôsobom odvracal priamo hroziaci útok, teda že bol pri predmetnom incidente skutočne napádaný oznamovateľkou. Žalovaný sa teda nezaoberal všetkými dostupnými dôkazmi, čo ovplyvnilo zhodnotenie jednotlivých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a tým aj rozhodnutie žalovaného. Žalobca sa však v tejto súvislosti vyjadril do záznamu o podaní vysvetlenia a zápisnice o prejednaní priestupku jednoznačne, pričom oznamovateľka dostala možnosť sa k výpovedi žalobcu vyjadriť a táto sa vyjadrila iba k udalostiam z roku 2011, priamo nesúvisiacich s prejednávaným priestupkom a vyjadrenie žalobcu nijako nepoprela ani nekorigovala, čím s vyjadrením žalobcu de facto vyjadrila súhlas. Na základe jej vyjadrenia teda vzniká pochybnosť, či k uvedenému skutku tak, ako to popisuje oznamovateľka vôbec došlo. Žalovaný túto pochybnosť nijako neskúmal, ani nepoložil oznamovateľke otázky, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť jej tvrdenia, resp. tvrdenia žalobcu. Žalobca v priebehu konania obojstranný fyzický kontakt nepoprel, ale zásadne poprel tvrdenie, žeby spôsobil oznamovateľke úmyselné či

neúmyselné ublíženie na zdraví, čo nebolo pri prvostupňovom ani napadnutom rozhodnutí vzaté do úvahy. Poprel, žeby oznamovateľke ruku vykrúcal, len ju chytil a držal, načo oznamovateľka začala jačať a volala políciu. Do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 13. 12. 2016 uviedol, že oznamovateľku neudrel preto, lebo nechce, aby spoločný syn mal invalidnú matku a otca kriminálnika a rovnako je tam uvedené, že poprel, žeby mal úmysel oznamovateľke ublížiť tak, ako to ona popisuje vo svojej výpovedi. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sám uvádza, že neexistuje svedok, ktorý by mohol svojou výpoveďou jednoznačne potvrdiť tvrdenia oznamovateľky o tom, že ju obvinený fyzicky napadol, čo znamená, že správny orgán vychádzal iba z výpovedí oznamovateľky a žalobcu. Oznamovateľka svoje vyjadrenia zmenila, keď v zázname o podaní vysvetlenia tvrdila, že ju žalobca udrel po tvári. Vyjadrenie žalobcu v zápisnici o prejednávaní priestupku však nepoprela ani nekorigovala. Oznámenie urobené oznamovateľkou bolo podľa jeho názoru účelové a súviselo s nezhodami, ktorými toho času v rámci manželstva prechádzali. Zo strany oznamovateľky došlo počas hádky k impulzívnemu konaniu a to telefonovaniu na linku 158 s cieľom ublížiť žalobcovi takouto formou. Ani po údajnom skutku však neopustila spoločnú domácnosť a so žalobcom i naďalej žije, z čoho je zrejmé, že sa so žalobcom nebojí žiť v spoločnej domácnosti. Ak teda malo dôjsť k ublíženiu na zdraví žalobcom a oznamovateľka sa mala báť o svoje zdravie pri žití v spoločnej domácnosti so žalobcom, tak je jej konanie v čase po incidente rozporné. K úmyselnému či neúmyselnému ublíženiu na zdraví zo strany žalobcu teda nedošlo a toto tvrdenie podporujú uvedené rozporné tvrdenia oznamovateľky. Žalovaný však tieto pochybnosti ďalej neskúmal, ani ich nepreveroval. Podľa názoru žalobcu lekárska správa nepreukazuje tvrdenie oznamovateľky o jej fyzickom napadnutí obvineným, môže hovoriť iba o tom, že došlo k údajnému zraneniu v oblasti zápästia. Existuje konštatovanie, že vyšetrujúci lekár sa prikloní k určitej najľahšej forme poranenia v predmetnej oblasti, ak vyšetrovaná osoba udáva v danej oblasti subjektívne ťažkosti, aj keď sa úraz vôbec nemusel stať, keďže objektívne známky vonkajšieho poranenia nie sú prítomné. Pri stanovení diagnózy potom vychádza ošetrujúci lekár z palpačnej citlivosti v danej oblasti, ktorá je udávaná oznamovateľkou, tzn., že diagnóza je určená iba na základe tvrdenia bolesti oznamovateľkou. Ani vyšetrujúci lekár, ktorý vydáva lekársku správu, nemôže vylúčiť simuláciu pacienta. Preto nemôže byť lekárska správa, ktorá bola vydaná bez jediného objektívneho prejavu diagnostických zranení dôkazom o spáchaní predmetného priestupku. Oznamovateľka týmto spôsobom chcela žalobcovi v konaní o priestupku priťažiť. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní uviedol aj fakt, že oznamovateľka má chronické problémy so zápästím, čo žalovaný neskúmal, ani nebral do úvahy. Tento zdravotný problém spôsobil oznamovateľke problémy aj pri absolvovaní vstupnej zdravotnej prehliadky do zamestnania v roku 2015, v ktorom období podstúpila aj liečbu, pri ktorej nosila na ruke fixačnú ortézu. Ak oznamovateľka prišla na lekárske vyšetrenie v deň spáchania údajného priestupku žalovaným, nebol pre ňu problém opísať bolestivosť v zápästí dostatočne dôveryhodne tak, aby lekár nepochyboval, že oznamovateľkou udávaná oblasť je bolestivá. Žalobca v čase spáchania priestupku a následne ani po ňom nevedel, že oznamovateľka bola na lekárskom ošetrení. I naďalej žili v spoločnej domácnosti a nevšimol si, žeby bola práceneschopná alebo bola na následné kontrolné vyšetrenie. Riadne pracovala a vykonávala všetky úkony v zamestnaní, v domácnosti a vo voľnočasových aktivitách tak, ako predtým. Preto je toto konanie v rozpore s jej vyjadrením. Uvedené považuje za dôležité na to, aby to žalovaný preskúmal. Žalobca nepoprel, žeby oznamovateľku za ruky chytil, avšak poprel, žeby jej ublížil na zdraví. Pevné chytenie ruky neznamená automaticky ublíženie na zdraví. Vychádzajúc z uvedeného žalobca zastáva názor, že žalovaný aj vzhľadom na uvedené skutočnosti v priebehu konania jednoznačne nedokázal ani skutok, ani úmysel žalobcu, nezistil dostatočne skutkový stav vec a nevzal do úvahy dôkazy, ktoré boli súčasťou spisu a na ktoré v odvolaní poukázal žalobca. Preto nemohol celú situáciu vyhodnotiť objektívne a v súlade so zásadami logického uvažovania pri posudzovaní jednotlivých dôkazov vo vzájomnej súvislosti. V priebehu konania vznikli o spáchaní priestupku pochybnosti a tie sa vykladajú vždy v prospech obvineného.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 11. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. V súvislosti s podanou žalobou uviedol, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný sa po oboznámení s predloženým odvolaním a po dôkladnom preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Kľúčovým dôkazom pre uznanie žalobcu vinným bola lekárska správa oznamovateľky zo dňa 09. 10. 2016, ktorá ako dôkaz preukazuje mechanizmus fyzického napadnutia obvineným, držanie oznamovateľky za ľavé zápästie takou intenzitou, že jej spôsobil pomliaždenie ľavého zápästia vyžadujúce lekárske ošetrenie a liečenie do 7 dní. Priestupok bol spáchaný úmyselne, a na jeho spáchanie postačuje aj nepriamy úmysel. I

naďalej zastáva názor, že obvinený vedel, že svojím konaním - silným držaním oznamovateľky za zápästie môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Bol teda preukázaný minimálne nepriamy úmysel, ktorý je postačujúci pre uznanie vinným za spáchanie priestupku, u ktorého sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V predmetnej veci nebolo možné použiť inštitút nutnej obrany v zmysle § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch, keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, žeby primeraným spôsobom odvracal priamo hroziaci útok, tzn., že bol pri predmetnom incidente skutočne napádaný oznamovateľkou. Hoci by oznamovateľka skutočne ako prvá napádala žalobcu, ako to on uvádza, vzhľadom na to, že podľa lekárskej správy utrpela pomliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia do 7 dní a nie je známe, žeby žalobca utrpel nejaké zranenie, je zrejmé, že obrana žalobcu nebola primeraná útoku oznamovateľky. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, táto sa opiera o dôvody, ktoré boli uvedené aj v písomnom odvolaní a žalovaný sa s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysporiadal.

6. V replike zo dňa 20. 12. 2017 žalobca zotrval na svojom stanovisku prezentovanom v podanej žalobe, ktorý opiera o rozsudky Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 169/2011, ako aj Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/55/2014, kde v obdobných prípadoch bolo konštatované, že lekárska správa síce potvrdzuje, že zranenie spôsobené bolo, ale nepreukazuje, že toto zranenie spôsobil obvinený zo spáchania priestupku. Lekárska správa nepreukazuje ani mechanizmus vzniku predmetného úrazu. Žalobca si nie je vedomý toho, žeby žalovaný predložil s lekárskou správou aj znalecký posudok takéhoto charakteru. Poprel, žeby sa do zápisnice vyjadril, že oznamovateľku silno držal za zápästie, pretože on sa vyjadril, že ju chytil za ruku, keď ňou bol napádaný. Podľa jeho názoru podstatou vlastnej obrany v tomto prípade bolo to, aby nedošlo k jeho zraneniu, žalobca nepoužil zbraň ani žiadny iný predmet, ktorý by dosvedčoval neprimeranosť obrany. Táto netrvala dlhšie, ako bolo potrebné na odvrátenie jemu hroziaceho útoku, čo potvrdila sama oznamovateľka, kde uviedla, že od bolesti zakričala, načo obvinený oznamovateľkinu ruku pustil. Žalobca mal dôvod predpokladať možnosť napadnutia oznamovateľkou, pretože už v minulosti bol ňou napadnutý. Poukázal na to, že vo výpovediach jeho a oznamovateľky sa vyskytujú rozpory, ktoré odstránené neboli.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

8. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Košice-Západ zo dňa 31. 10. 2016 vyplýva, že na tamojší útvar Policajného zboru bolo oznámené spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého bol podozrivý M. L. bytom I. X s tým, že dňa 09. 10. 2016 od rána a v priebehu celého dňa na uvedenej adrese v byte na 3. poschodí opakovane vykrikoval na oznamovateľku N. L., že ju vyhodí z bytu, že je bezdomovec, že je ako cigán a že skončila v celých Košiciach a že jej vulgárne nadával, pričom konflikt sa vyhrotil okolo 20-tej hodiny, keď jej manžel začal pred oznamovateľkou naznačovať údery a nakoniec ju udrel otvorenou rukou po tvári, následne počas hádky jej aj schytil ľavú ruku v oblasti zápästia a vykrútil jej ju, čo bolo pre ňu bolestivé. Následne oznamovateľka vyrozumela políciu a po príchode hliadky na miesto príslušníci PZ menovaného zaistili. O prijatí oznámenia bolo oznamovateľke vydané potvrdenie o oznámení priestupku. O vysvetlenie bol požiadaný M. L., ktorý uviedol, že je manželom oznamovateľky a spoločne bývajú v byte na adrese I. X L.. Spolu sú 6 rokov manželmi, že dňa 09. 10. 2016 bol väčšinu dňa doma v uvedenom byte a priznal sa, že si dal zopár pív a trochu alkoholu. Mal dosť vypité a preto podľa neho opäť provokovala. Neustále chodila za ním, strkala do neho a podľa jeho slov, vyslovene ho provokovala, aby jej niečo spravil a aby ona mohla zavolať políciu. Menovaný sa k vulgárnostiam, ktoré mal povedať na adresu svojej manželky nevedel vyjadriť. Priznal sa, že keď ho vytočí, tak si servítku pred ústa nedáva. Je tiež len človek a niekedy mu prasknú nervy. Niekedy sa to deje aj pred synom, ale rovnako aj zo strany oznamovateľky na jeho osobu táto adresuje množstvo urážok, lebo pri hádke sa urážajú vzájomne, rozdiel je len v tom, že on to cez políciu neriešil. K facke, ktorú mal dať, uviedol, že ju neudrel, ani nenaznačoval údery. K vykrúteniu ruky uviedol, že je pravda, že jej schytil ruku a to pevnejšie, keďže ona prišla za ním a provokovala ho, a tak sa len bránil. Poprel, žeby jej ruku vykrúcal, len ju chytil a držal, načo začala jačať a volať políciu. Z citovanej správy zároveň vyplýva, že ďalej bol spracovaný návrh na prejednanie predmetného priestupku a vec bola predložená za uvedeným účelom Okresnému úradu v Košiciach, odboru všeobecnej vnútornej správy.

9. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch zo dňa 09. 10. 2016 spísaného s oznamovateľkou vyplýva, že oznamovateľka uviedla, že trvale býva v L. U. I. Č.. X na X. D., žije tam v spoločnej domácnosti so svojím manželom M. L. a ich spoločným synom. Uvedený byt kúpil manžel ešte pred ich manželstvom a ona sa k nemu prisťahovala asi rok pred ich svadbou v roku 2010. Dňa 09. 10. 2016 viac-menej od rána manžel začal popíjať alkohol a počas celého dňa jej opakovane vykrikoval, že ju vyhodí z bytu a vulgárne jej nadával. Aj spoločnému synovi rozprával, že bude bezdomovec, keď nebude s ním a bude hlupák, keď ostane s oznamovateľkou. Konflikt sa vyhrotil okolo 20-tej hodiny, kedy manžel začal pred ňou naznačovať údery, až nakoniec ju udrel otvorenou rukou po tvári, no nebola to podľa menovanej údajne facka silnejšej intenzity. Následne jej ale schytil ľavú ruku v oblasti zápästia a vykrútil jej ju, čo bolo pre ňu bolestivé. Na to už z obavy zavolala na políciu a ohlásila napadnutie manželom, ktorý je údajne podľa nej zápasník a športovec, no on taktiež telefonoval pred bytom na linku 158 a uviedol, že ona ho fyzicky napadla. Následne dorazila na miesto policajná hliadka, ktorá ich namieste vyťažila a rozhodla o zaistení manžela a eskortovaní na tamojší útvar. Oznamovateľka následne odišla na ošetrenie do ÚNLP na Triede SNP v Košiciach, kde jej po vyšetrení bola vystavená lekárska správa, ktorú pripojila k svojej výpovedi. V nej sa uvádza, že napadnutím jej bol spôsobený ľahký úraz s dobou liečenia 7 dní, pričom po týždni mala absolvovať kontrolné vyšetrenie. Ďalej uviedla, že dňa 08. 10. 2016, t. j. deň predtým podala po osobnom príchode na tunajší útvar podobné oznámenie o napadnutí manželom a plánuje v najbližšej dobe postúpiť kroky k rozvodu ich manželstva, s čím údajne súhlasí aj samotný manžel, ktorý jej rozvod viackrát spomínal. Ich spoločné nažívanie sa podstatne zhoršilo pred rokom, keď ju menovaný fyzicky napadol a odišla na dva mesiace k svojim rodičom do E. Ľ.. Vtedy to ale polícii neoznamovala. Celodenné dnešné nadávky a vulgarizmy zo strany manžela ju urazili na cti a preto podala návrh na ich prejednanie. Vážnejšie vyhrážky jej údajne manžel dnes nepovedal.

10. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch spísaného dňa 10. 10. 2016 o 13.31 hod. s M. L. vyplýva, že menovaný do záznamu uviedol, že s manželkou spoločne bývajú v byte U. I. Z. Č.. X, manželmi sú 6 rokov, pričom dňa 09. 10. 2016 bol po väčšinu dňa doma v byte a priznal sa, že si dal zopár pív a trochu aj alkohol. Mal celkom dosť vypité a preto ho podľa neho manželka začala provokovať. Neustále chodila za ním, strkala do neho a podľa jeho slov vyslovene ho provokovala, aby jej niečo spravil a ona mohla zavolať políciu. K vulgárnostiam, ktoré mal povedať na adresu manželky sa nevie vyjadriť. Priznal sa, že keď ho vytočí, tak si servítku pred ústa nedáva. On je tiež len človek a niekedy mu prasknú nervy. Bohužiaľ, niekedy sa to deje aj pred synom. Ale rovnako z jej strany na jeho osobu adresuje oznamovateľka množstvo urážok alebo pri hádke sa urážajú vzájomne, rozdiel je len v tom, že on to cez políciu nerieši. V facke, ktorú jej mal dať uvádza, že jej ju nedal, ani nenaznačoval údery. K vykrúteniu ruky uviedol, že je pravdou, že jej schytil ruku a to pevnejšie, keďže ona prišla za ním a provokovala ho a tak sa len bránil. Poprel, žeby jej ruku vykrúcal, len ju chytil a držal, na čo začala jačať a volala políciu.

11. Z úradného záznamu o zaistení osoby(žalobcu) zo dňa 09. 10. 2016, spísaného Pohotovostnou poriadkovou jednotkou PZ Košice Odboru poriadkovej polície KR PZ Košice, okrem iného vyplýva, že počas pretrvávania hádky mal žalobca udrieť oznamovateľku dlaňou do oblasti tváre a tiež jej vykonať hmat v oblasti ľavého zápästia s ďalšími vyhrážkami k ďalším fyzickým útokom, pričom, ako uvádzala poškodená, malo dôjsť k pomliaždeniu tohto zápästia. Poranené zápästie, ktoré už na mieste puchlo a naberalo slabomodré sfarbenie mali možnosť spozorovať aj hliadky na mieste, ktoré sa ponúkli, že jej zavolajú rýchlu zdravotnícku pomoc. K tejto otázke oznamovateľka uviedla, že lekárske ošetrenie určite absolvuje, keďže má značné bolesti v oblasti zápästia, avšak na mieste si ešte RZP nežiadala. Z lekárskej správy vystavenej UNLP Košice, Rastislavova 43 MUDr. Matúšom Berešom dňa 09. 10. 2016 vyplýva, že u pacientky N. L. bolo zistené pomliaždenie ľavého zápästia s tým, že o pôvode a spôsobe zranenia pacientka uviedla, že bola napadnutá manželom. Z uvedenej správy zároveň vyplýva, že zranenie bolo spôsobené stlačením, pričom uvedené zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako to uviedla pacientka. Išlo o ľahký úraz, s predpokladanou dobou práceneschopnosti od 09. 10. 2016 do 15. 10. 2016.

12. Do zápisnice o prejednávaní priestupku spísanej Okresný úradom Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 13. 12. 2016 vyplýva, že žalobca v čase začatia výpovede o 8.00 hod. uviedol, že s oznamovateľkou je ochotný uzavrieť zmier, tejto sa ospravedlňuje za vzniknutý incident a zároveň sľubuje, že v budúcnosti sa bude snažiť žiť s navrhovateľkou vychádzať bez konfliktov a predchádzať vzájomným sporom a nedorozumeniam. V uvedený deň 09. 10. 2016 nikoho fyzicky neudrel a vôbec nie manželku, ona bola tá, ktorá ho fyzicky napadla prvýkrát v roku 2011 a v ten večer sa bránil voči jej

útokom, ona doňho strkala hlavou a kričala na neho, aby si udrel a tak ju zatlačil od seba preč s tým, že sa nenechá od manželky biť niekoľko rokov vkuse, chcel byť radšej opatrný. Keby ju aj udrel, nechcel, aby mal syn invalidnú matku a otca kriminálnika. Ak by jej mal vykrútiť ruku svojou silou, tak jej ju určite zlomí. Trval na svojom vysvetlení zo dňa 10. 10. 2016 a poprel, žeby manželke úmyselne ublížil tak, ako to ona popisuje vo svojej výpovedi. Žiaden úder, žiaden úmysel, len si držal manželku od tela, aby ho nenapadla. Poukázal na to, že manželka má s ľavým zápästím dlhodobo problém. Oznamovateľka uviedla, že to, čo manžel tvrdí, že ho v roku 2011 mala udrieť je síce pravda, ale prišiel domov pod vplyvom alkoholu a ona sa mu zato niekoľkokrát ospravedlnila, že ju to veľmi mrzí. K udalosti dňa 09. 10. 2016 uviedla, že s obvineným je ochotná vo veci urážky na cti uzavrieť zmier, jeho ospravedlnenie prijíma a tiež uvádza, že sa bude snažiť, aby ich vzájomné spolužitie v bytovom dome bolo bez problémov a nedorozumení. V predmetnej veci uviedla, že sa stalo to, že manžel ju aj syna nechal u rodičov v E. Ľ. so slovami, že s nimi skončil. Potom prišli do Košíc a počas dvoch týždňov to bolo medzi nimi veľmi napäté, ona sa ho pýtala, ako to myslel, lebo povedal niečo o rozvode a chcela vedieť, ako to vidí, ako to chce riešiť, pričom on sa na tieto otázky rozhneval a vyjadril sa v tom zmysle, že čo som si navarila, to si mám zjesť. Celý deň sa hádali, manžel na to nereagoval, chcela aby sa vyjadril nahlas o celej situácii a potom vznikla hádka, vulgárne jej nadával, povedal, že obaja budú bezdomovci, lebo ich chcel odhlásiť z trvalého pobytu a zároveň povedal, že hádku z roku 2011 jej vráti, na čo ona reagovala slovami, že túto jej slovne vrátil už niekoľkokrát. K napadnutiu došlo tak, že manžel išiel do spálne a chcel jej vyhádzať veci, potom si sadla na stoličku k synovi v obývačke a povedala mu, nech ich vyhodí, on sa potom vrátil k nim, zahnal sa na ňu rukou a chcel ju udrieť, no neudrel ju, opýtala sa ho, prečo ju neudrel, na čo jej povedal, že raz tú facku z roku 2011 vráti, na čo mu ona odpovedala, že kedy jej ju chce vrátiť. On jej dal jemnú facku na líce, je to aj podrobne rozpísané v jej vysvetlení z 09. 10. 2016. Ďalej nasledovala slovná hádka, chytil ju za ľavú ruku, vytočil ju smerom k lopatke, keďže má s ľavou rukou dlhodobejší zdravotný problém, akákoľvek záťaž na túto ruku je bolestivá. Potom od bolesti zakričala, on ju pustil, na to zavolala políciu, lebo sa zľakla. Všetci išli na políciu, kde vo veci vypovedali.

13. Následne vo veci správny orgán vydal dňa 13. 12. 2016 pod sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/002766 č. priestupku 2016/1971/PTR rozhodnutie, ktorým zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ priestupkového zákona vo veci urážky na cti, keďže v tejto veci došlo medzi účastníkmi konania k zmieru.

14. Dňa 17. 01. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa pod rovnakou spisovou značkou rozhodnutie, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09. 10. 2016 okolo 20.00 hod. v byte na I. Z. Č.. X H. L.B. pred svojou manželkou - oznamovateľkou N. L. počas pretrvávajúcej hádky ju chytil za ľavú ruku v oblasti zápästia, čím oznamovateľke podľa lekárskej správy zo dňa 09. 10. 2016 spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavého zápästia, vyžadujúce lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní, čím svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, ktorého sa dopustil na blízkej osobe. Za uvedený priestupok bola žalobcovi podľa § 49 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 30 eur a tento bol zaviazaný aj na náhradu trov konania v sume 16 eur. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil dôkazy vykonané v priebehu správneho konania tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že obvinený sa predmetného priestupku tak, ako mu bol kladený za vinu dopustil. Spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v plnej miere nepoprel, keďže do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 09. 10. 2016, ktorý vlastnoručne podpísal, priznal, že oznamovateľke schytil ruku, a to pevnejšie, keďže ona prišla za ním a ho provokovala, a tak sa bránil. Poprel, žeby oznamovateľke ruku vykrúcal, len ju chytil a držal, načo oznamovateľka začala jačať a zavolala políciu. Potvrdil teda, že oznamovateľke pevnejšie schytil ruku. V čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, o čom preukázateľne svedčí zápis o dychovej skúške vyhotovený 09. 10. 2016 o 21. 12. hod. na OO PZ Košice-Západ s pozitívnym výsledkom nameraného alkoholu v dychu - 1,05 mg/l, čo však obvineného v zmysle § 5 ods. 2 priestupkového zákona nezbavuje zodpovednosti za priestupok, ktorý sa mu kladie za vinu. Zároveň správny orgán prvého stupňa vychádzal z lekárskej správy zo dňa 09. 10. 2016, z ktorej vyplýva, že napadnutím oznamovateľky obvineným bol oznamovateľke spôsobený ľahký úraz - pomliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia 7 dní. Táto správa podľa názoru správneho orgánu preukazuje tvrdenie oznamovateľky o jej fyzickom napadnutí obvineným držaním za ľavé zápästie takou intenzitou, že jej spôsobil jeho pomliaždenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Spáchanie skutku, ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že mal oznamovateľke naznačovať údery a napokon aj oznamovateľku udrieť otvorenou rukou po tvári, ako aj to, že mal oznamovateľke vykrútiť

ruku nebolo obvinenému v konaní preukázané. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v zmysle § 49 ods. 2 priestupkového zákona za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. e/ priestupkového zákona možno uložiť pokutu do výšky 200 eur. Pri určení druhu sankcie jej výmery v zmysle § 11 ods. 1 a § 12 priestupkového zákona správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku obvineného, ktorý úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, keď sa správal voči blízkej osobe - manželke hrubo tým, že ju počas pretrvávajúcej hádky chytil za ľavú ruku v oblasti zápästia, čím oznamovateľke spôsobil zranenie a to pomliaždenie ľavého zápästia, vyžadujúce lekárske ošetrenie, pričom skutočnosť, že tohto skutku sa dopustil voči blízkej osobe považoval správny orgán za priťažujúcu okolnosť. Ostatné tvrdenia oznamovateľky preukázané neboli. Zohľadnený bol postoj obvineného k spáchaniu skutku, keď sa priznal, že jej tento chytil ruku pevnejšie, aj keď vykrútenie ruky poprel a poprel rovnako aj to, že ju mal udrieť po tvári. Zohľadnený bol aj spôsob konania, keď obvinený bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu a tiež prihliadnuté bolo na osobu obvineného, ktorý bol už v minulosti postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch.

15. O odvolaní žalobcu zo dňa 05. 04. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

16. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto a/ inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b/ inému z nedbanlivosti ublíži na zdravý, c/ úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d/ úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e/ sa dopustí konania podľa písm. a/ alebo písm. b/ na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, f/ od iného násilím sám, alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, g/ napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

17. Podľa § 68 ods. 3 citovaného zákona blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu.

18. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ - d/ a písm. g/ pokutu do výšky 99 eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. e/ pokutu do 200 eur a za priestupok podľa ods. 1 písm. f/ pokutu do 331 eur.

19. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie, b/ pokutu, c/ zákaz činnosti, d/ prepadnutie veci.

20. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

21. Podľa názoru súdu priestupkové konanie je špecifickým druhom správneho konania, ktorého účelom je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Správne orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom priestupku sa v priestupkovom konaní vykladajú vždy v prospech obvineného. Objasniť

priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako to vyplýva z ust. § 2 zákona o priestupkoch, výslovným definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní, teda pri prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch je obligatórnym znakom skutkovej podstaty úmyselné zavinenie.

22. Podľa § 4 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, z s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

24. Správny súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade boli tieto dôkazy správnymi orgánmi vyhodnotené správne, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetný priestupok tak, ako ho definovali správne orgány v napadnutých rozhodnutiach spáchal, a to spôsobom, ktorý bol špecifikovaný v jednotlivých rozhodnutiach.

25. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že v predmetný deň došlo medzi žalobcom a jeho manželkou ako oznamovateľkou priestupku v dôsledku dlhodobejšie pretrvávajúcich nezhôd v manželstve k vzájomnému konfliktu, ktorý vyústil do fyzického kontaktu, pri ktorom došlo k drobnému ublíženiu na zdraví oznamovateľky tak, ako vyplýva z citovanej lekárskej správy zo dňa 09. 10. 2016, nachádzajúcej sa v administratívnom spise.

26. Námietku žalobcu, že jeho konanie, ktorým došlo k ublíženiu na zdraví nebolo úmyselné, pretože týmto konaním chcel oznamovateľku udržať od svojho tela, aby ho fyzicky nenapadla, teda odvracal iba priamo hroziaci útok, považoval správny súd za neopodstatnenú, pretože aj keď z vykonaných dôkazov vyplýva, že aj on v uvedený deň volal na linku 158 s tým, že ho oznamovateľka napadla, nevyplýva z nich, či a akým spôsobom na neho útočila. Neuviedol to ani sám žalobca, nepredložil o tom žiadny dôkaz, pričom oznamovateľka ako poškodená vo svojej výpovedi iba potvrdila, že medzi nimi došlo pred tým, než jej bolo ublížené na zdraví, iba k verbálnemu konfliktu. Preto túto jeho argumentáciu nebolo možné akceptovať. V danom prípade bol podľa názoru súdu u žalobcu preukázaný nepriamy úmysel, ako bol vyššie definovaný. Uvedené vyplýva predovšetkým z toho, že ako to sám žalobca v správnom konaní i v podanej žalobe uviedol, poškodená mala už v minulosti problém s ľavým zápästím, v ktorej súvislosti sa podrobila aj adekvátnej liečbe, takže žalobca bol uzrozumený s tým, že aj akýkoľvek silnejší stisk tejto časti tela jej môže ublížiť, ako sa stalo aj v tomto prípade.

27. K jeho námietke týkajúcej sa nedostatočnej výpovednej hodnoty predloženej lekárskej správy z hľadiska naplnenia jedného zo znakov skutkovej podstaty predmetného priestupku a síce objektívnej stránky priestupku (simulácia poškodenej, určenie diagnózy iba na základe jej tvrdenia, nepreukázanie, žeby zranenie spôsobil poškodenej on) považuje správny súd za potrebné uviesť, že predmetná lekárska správa jednoznačne potvrdzuje, že u poškodenej oznamovateľky bolo zistené pomliaždenie ľavého zápästia, ktoré bolo spôsobené stlačením, t. j. mechanizmom, prezentovaným poškodenou, čo v konaní potvrdil aj sám žalobca, pričom v správe je uvedená predpokladaná doba liečenia a práceneschopnosti. Táto jeho námietka neobstojí ani z tohto dôvodu, že z úradného záznamu o zaistení osoby(žalobcu) zo dňa 09. 10. 2016, ako bol vyššie citovaný, vyplýva aj to, že poranené zápästie oznamovateľky, ktoré už na mieste puchlo a naberalo slabomodré sfarbenie mali možnosť spozorovať aj privolané hliadky na mieste, ktoré sa ponúkli, že jej zavolajú rýchlu zdravotnícku pomoc. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť

záver, že pomliaždenie ľavého zápästia spôsobil poškodenej oznamovateľke, ktorú je v intenciách cit. zákonných ustanovení potrebné považovať za osobu blízku, žalobca.

28. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd ďalšie námietky žalobcu ( že si nevšimol, žeby bola práceneschopná, že riadne pracovala a vykonávala všetky úkony aj v domácnosti, že sa od neho neodsťahovala) za irelevantné.

29. Správne orgány, najmä prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom odôvodnili aj druh a výšku uloženej sankcie, pri ukladaní ktorej zohľadnili kritériá, vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď z hľadiska závažnosti priestupku konštatovali, že žalobca spáchal predmetný priestupok voči osobe blízkej, čo hodnotili ako priťažujúcu okolnosť, rovnako ako z hľadiska osoby obvineného aj to, že za rovnaký priestupok bol už v minulosti postihnutý, zohľadnili, že páchateľ bol v čase spáchania priestupku pod vplyvom alkoholu, čo ho však podľa § 5 ods. 2 zákona o priestupkoch nezbavuje zodpovednosti za priestupok, ako aj to, že priznal, že oznamovateľke pevnejšie chytil ruku. Sankcia mu bola uložená v zákonom stanovenom rozpätí, t. j. úvaha správnych orgánov nevybočila zo zákonného rámca. Aj v tomto smere považoval súd rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa za zákonné, pričom žalobca v tejto časti žiadne námietky nevzniesol.

30. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).