Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-7-2018.pdf
PDF · 134.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Csp/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcov 1/ K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, 2/ O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, zastúpených T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX, proti žalovanému Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653, právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto
rozhodol:
I.
Konanie o uloženie povinnosti vykonať výmaz zápisu na LV č. XXXX k.ú. V., v časti C: Ťarchy, z a s t a v u j e .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
II.
Žalobu o určenie, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19. 05. 2004, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná, z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
III.
Žalobu o určenie, že úver zo dňa 19. 05. 2004, ktorý poskytol žalovaný žalobcom je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
IV.
Žalobu o uloženie povinnosti vydať zmenku na základe Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19. 05. 2004, z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
V.
Žalobu o zaplatenie 3.000,- eur titulom finančného zadosťučinenia, z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali: a/ určenia, že úverová zmluva č. 0362419458 zo dňa 19. 05. 2004, uzavretá medzi nimi a žalovaným, je neplatná, b/ určenia, že úver zo dňa 11. 01. 2012, ktorý žalovaný poskytol žalobcom, je bezúročný a bez poplatkov, c/ určenia, že žalovaný vydá žalobcom zmenku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, d/ určenia, že žalovaný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vykoná výmaz zápisu na LV č. XXXX, k.ú. V., e/ priznania finančného zadosťučinenia v sume 3.000,- eur, f/ určenia, že žalovaný nepodnikne právne úkony smerujúce k postúpeniu pohľadávky. V žalobe uviedli, že dňa 19. 05. 2004 uzatvorili ako dlžníci - spotrebitelia so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 362419458, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 900.000,- Sk (29.874,52 eur), s poplatkom za poskytnutie úveru 4.500,- Sk (149,37 eur). V zmluve nie je uvedená RPMN, pričom úroková sadzba je v zmluve stanovená ako premenlivá vo výške 7 % ročne. Uvedená zmluva ako termín konečnej splatnosti uvádzala dátum 20. 04. 2024. Zároveň k zmluve bolo zriadené aj záložné právo k nehnuteľnosti s poistením na hodnotu 900.000,- Sk a zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19. 05. 2004. Žalovaný vyplatil na účet žalobcov sumu 900.000,- Sk, pričom v deň poskytnutia úveru si žalovaný odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Sk. Spolu so zmluvou o úvere uzatvorili žalobcovia ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o záložnom práve, pričom záväzok žalovaných z predmetnej úverovej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. V.. Žalobcovia ďalej uviedli, že do roku 2014 sa snažili všetko riadne splácať, avšak žalobca 1/ ochorel, prišiel o prácu a maloletý syn bol po dvoch operáciách, čo bolo už nad ich sily splácať úver. Dňa 06. 05. 2015 vyhlásil žalovaný úver za okamžite splatný a žiadal v lehote 15 dní od žalobcov, aby mu zaplatili sumu 22.213,21 eur. Žalobkyňa žiadala o odklad a zníženie splátok, avšak bezúspešne. Žalovaný ako záložný veriteľ následne v roku 2015 pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá dobrovoľná dražba však bola neúspešná. Žalobcovia opätovne požiadali žalovaného o obnovenie splátok úveru po 300,- eur mesačne, avšak opäť bezúspešne. Následne sa konala ďalšia dražba, ktorá bola rovnako neúspešná. Žalobcovia doteraz zaplatili žalovanému sumu 27.818,59 eur + splátky, ktoré zaplatili v roku 2010, a ktoré nevedeli uviesť vzhľadom k tomu, že im chýbajú výpisy z účtu. Žalobcovia tvrdili, že úverová zmluva bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- eur sa domáhajú s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z., keďže pri jednaní a uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný použil nekalé obchodné praktiky a konal v rozpore s dobrými mravmi. Finančného zadosťučinenia sa domáhali aj za duševnú ujmu pre nezáujem riešiť vzniknutý problém a ich následným konaním. Tvrdili, že zmluvu považujú za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Žalobcovia obsah zmluvy nemohli ovplyvniť a museli ju podpísať ako celok. Citovali ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i/, k/, l/, o/ Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcov žalovaný zanedbal povinnosť odbornej starostlivosti, čo je považované za nekalú obchodnú praktiku. Uviedli, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však na jej základe
žalovaný uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak ako úžeru. Citovali z rozsudku Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25. 09. 2013, 18Co/109/2011 zo dňa 21. 11. 2012 a 17Co/183/2014. Poukázali na to, že pri takom veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Navrhli, aby súd aplikoval ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka v jeho eurokonformnom výklade, s ustanovením článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a právne účinky z absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Ďalej citovali ustanovenia § 39, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. Citovali a poukázali na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veciach C-334/92, 14/83, C-240/98, C-168/05, C-243/08, C-76/10. Žalobcovia počas splácania úveru zistili, že prebieha organizovaný ekonomický podvod, na ktorom sa podieľa žalovaný, a preto požadovanie splatenia dlžnej čiastky aj s úrokmi, nie je matematicky možné. Ďalej sa žalobcovia v žalobe venovali inštitútu dobrovoľnej dražby, pričom citovali rôzne rozhodnutia v súvislosti s dobrovoľnými dražbami. V závere poukázali na to, že na veci majú naliehavý právny záujem, nakoľko nimi podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcov, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu. Bez toho určenia je právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie neisté. V podaní zo dňa 13. 06. 2018 upresnili žalobcovia, že sa domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo dňa 19. 05. 2004 a nie 11. 01. 2012 ako uviedli pôvodne v žalobe.
1. K žalobe na podporu svojich tvrdení žalobcovia pripojili nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o výpis z úverového účtu + podací lístok, výpis z úveru ku dňu 31. 12. 2016, 31. 12. 2015, 31. 12. 2014, 31. 12. 2013, 31. 12. 2012, 29. 01. 2010, 18. 02. 2009, 19. 01. 2008, 27. 01. 2007, 26. 01. 2006, 20. 01. 2005, 01. 06. 2004, 20. 05. 2004, doklady o vklade v hotovosti zo dňa 10. 11. 2011, 08. 11. 2011, 30. 11. 2011, 21. 11. 2011, 31. 10. 2011, 02. 05. 2011, 29. 06. 2011, 19. 01. 2011, 30. 04. 2010, 12. 03. 2010, 06. 04. 2010, list - námietky zo dňa 02. 02. 2017, list - oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 30. 01. 2017, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 26. 01. 2017, odpoveď žalovaného zo 07. 10. 2016, žiadosť žalobcov, zápisnica o trestnom oznámení z 30. 08. 2016, žiadosť žalobcov z 31. 08. 2016, potvrdenie OR PZ Považská Bystrica z 30. 08. 2016, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe nedatované, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 06. 05. 2015, časť znaleckého posudku X.. S. F. č. 112/2016 zo dňa 24. 08. 2016 a X.. D. Q. č. 035/2004 zo dňa 13. 05. 2004, výpis z LV č. XXXX k.ú. V. zo dňa 25. 01. 2018, Zmluva o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19. 05. 2004, Obchodné podmienky žalovaného pre poskytovanie hypotekárnych úverov fyzickým osobám účinné od 01. 01. 2003, Všeobecné obchodné podmienky žalovaného vrátane dodatku č. 2, Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 10. 09. 2007, Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19. 05. 2004, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 19. 05. 2004, plnomocenstvo, Zmluva o zabezpečovacom prevode práv a zabezpečovacom postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy zo dňa 19. 05. 2004, Zmluva o odovzdaní a prevzatí bezpečnostných predmetov z 10. 09. 2007, návrh na vklad záložného práva zo dňa 19. 05. 2004, žiadosť o štátny príspevok k hypotekárnemu úveru zo dňa 19. 05. 2004, návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 19. 05. 2004, poistka, oznámenie o uzatvorení zmluvy z 19. 05. 2004.
2. Podaním zo dňa 14. 03. 2018 žalobcovia doplnili žalobu, pričom v súvislosti s nárokom na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov uviedli, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to v článku 4 bod 1, kde sa zmluvné strany dohodli na započítaní splátky v poradí náklady, poplatky, úroky z omeškania a istina. Neprijateľnosť sa prejavuje tak, že sa nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa, aby čo najskôr splatil istinu úveru. Pripúšťa ľubovôľu dodávateľa a jeho svojvoľné rozhodovania o výške nielen príslušenstva, ale aj samotnej istiny. Ďalšou neprijateľnou podmienkou sú poplatky vyjadrujúce finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je i rozhodcovská doložka. V súvislosti s nárokom, ktorým sa domáhajú uloženia povinnosti vydať zmenku uviedli, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky nebolo individuálne dojednané, táto bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Spotrebiteľ v čase uzavretia danej zmluvy nebol schopný posúdiť dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky, a teda predmetné zmluvné dojednanie narušuje rovnováhu výhod poskytovaných dodávateľovi a spotrebiteľovi. Keďže toto ustanovenie je neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, žalobcovia sa domáhajú vydania zmenky. V súvislosti s nárokom týkajúcim sa výmazu ťarchy z LV
č. XXXX, k.ú. V. uviedli, že vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si navzájom vrátili plnenie, uvedené zakladá povinnosť žalovaného vykonať výmaz ťarchy z predmetného LV. K nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- eur okrem skutočnosti tvrdených v žalobe uviedli, že tvrdeniami uvádzanými v žalobe dostatočne preukázali úmyselný protiprávny postup žalovaného a dražobných spoločností, 4 roky trvalého nátlaku a neoprávnených zásahov do práv a obmedzovanie osobnej slobody, čo zanechalo na žalobcoch psychickú aj telesnú traumu, na žalobcovi 1/ aj chorobu ktorá sa psychickým vypätím ešte zhoršila a týmto sa žalobcom navýšili výdavky na lieky a liečbu. Žalovaný neinformoval žalobcov o postúpení pohľadávky na dražobné spoločnosti. Neústretovosť žalovaného v snahe dohodnúť sa zanechalo stopy na psychike zdraví žalobcov. V závere uviedli, že žalobu o určenie, že žalovaný nepodnikne právne úkony smerujúce k postúpeniu pohľadávky berie späť, nakoľko už žalovaný postúpil pohľadávku, o čom žalobcov neinformoval, a to spoločnosti Silverside, a.s.
3. K uvedenému podaniu žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení pripojili odpoveď žalovaného z 12. 02. 2018, lekársku správu, histologický nález, lekársku prepúšťaciu správu, správu o zdravotnom stave žalobcu 1/.
4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 20. 04. 2018 poukázal na to, že žalobcovia si v žalobe nesplnili povinnosť tvrdenia, žalobný petit je neurčitý a nezrozumiteľný. Okrem toho poukázal na to, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. o určenie, že žalovaný vydá žalobcom zmenku, sú určovacími žalobami a teoreticky sa môže jednať o žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Poukázal na to, že možnosť určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP, musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu a ak takáto osobitná právna norma nie je, nejedná sa o žalobu procesne prípustnú. Žalobcovia netvrdia a nepreukazujú existenciu takejto osobitnej právnej normy, čo je dôvodom na bezodkladné zamietnutie žaloby. V súvislosti s uplatnením finančného zadosťučinenia uviedol, že takýto nárok nielenže nie je spôsobilý procesne, ale nárok neexistuje ani hmotnoprávne. Posúdenie takého nároku je závislé na relevantných skutkových okolnostiach, ktoré však žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie článku 8 základných princípov CSP, resp. ustanovenie § 132 ods. 1 CSP. V súvislosti s nárokom na vykonanie výmazu ťarchy z listu vlastníctva uviedol, že takáto žaloba nie je prípustná v rámci civilného sporového súdneho konania, pretože sa domáha určenia „zverenia kompetencie“, ktorá prislúcha výlučne určenému orgánu verejnej správy, pričom poukázal na zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, konkrétne § 4 ods. 1 a § 18 ods. 2 písm. b/. Konanie ohľadne uvedeného nároku by malo byť teda zastavené v zmysle § 161 ods. 1, 2 CSP. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, žalobca toto poprel, pričom uviedol, že zmluva je v celom rozsahu platná. Boli to práve žalobcovia, ktorí sa na žalovaného obrátili so žiadosťou o poskytnutie úveru, a žalovaný následne posúdil či je so žalobcami ako žiadateľmi ochotný vstúpiť do úverového vzťahu. žalovaný urobil žalobcom návrh a vzhľadom k tomu, že títo tento návrh bez výhrad prijali, došlo k uzavretiu úverovej zmluvy s predmetným obsahom. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalovaný poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého hypotekárny úver s výškou vyššou ako 20.000,- eur nie je spotrebiteľským úverom. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti je špecifickou sankciou zakotvenou výlučne v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalovaný rozsiahlo reagoval na poukaz žalobcov na aplikáciu smernice 93/13/EHS, resp. proces dobrovoľnej dražby. V závere žiadal žalovaný či už odmietnuť podanie žalobcov, resp. žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a v predmetnej časti konanie zastaviť. Žiadal tiež priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom zástupkyne uviedli, že trvajú na podanej žalobe, rovnako aj na doplnení žaloby. Uviedli, že v zmluve sú ako neprijateľné podmienky uvádzané poplatky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, ďalej napr. aj rozhodcovská doložka a ďalšie iné neprijateľné podmienky, ktoré sú uvedené v žalobe, resp. vo vyjadrení MS SR. V uzavretej zmluve sú použité nekalé praktiky, táto je pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok neplatná a zároveň bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení uvádza, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bezpochyby sa však jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako banková inštitúcia, ktorá pôsobí na trhu dlhodobo, používa nekalé praktiky. Bola vykonaná v rokoch 2010 až 2013 kontrola zo Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá vypracovala niekoľkostranovú prácu o tom, že žalovaný vo svojich všeobecných obchodných podmienkach od roku 2002 používa neprijateľné zmluvné podmienky. V súvislosti s nárokom na finančné zadosťučinenie uviedli, že táto suma 3.000,- eur vychádza z ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s uplatňovaným nárokom na zaplatenie
sumy. Treba vychádzať z toho, že toto naplní jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú, tak aby dostatočne odradilo žalovaného od nekalého konania. Žalobcovia doteraz zaplatili čo vydokladovali, t. j. sumu 27.818,59 eur, pričom zaplatili ešte nejaké sumy v roku 2010, na čo však nemajú listinné dôkazy. Bol im poskytnutý úver vo výške 29.874,52 eur. Žalobcovia aj naďalej trvali a žiadali rozhodnúť o určení neplatnosti úverovej zmluvy, o tom, že úver zo dňa 19. 05. 2004 je bezúročný a bez poplatkov, o uloženie povinnosti vydať zmenku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 3.000,- eur. Žalobu vo vzťahu k nároku, ktorým sa domáhali povinnosti vykonať výmaz zápisu na LV XXXX k.ú. V. v časti C ťarchy zobrali žalobcovia späť a žiadali konanie ohľadne tohto nároku zastaviť. Úver im bol poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľností a ku dňu pojednávania neuhradili žalovanému sumu rovnajúcu sa súčtu poskytnutého úveru a úroku z úveru v zmysle zmluvy; uviedli, že určite zaplatili menej ako mali v zmysle Zmluvy o hypotekárnom úvere vrátiť žalovanému. Doplnili, že žiadajú vydať zmenku, ktorá bola vydaná v zmysle Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve.
6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby ohľadne povinnosti vykonať výmaz zápisu na LV č. XXXX, k.ú. V.. Vo vzťahu k ostatným uplatneným nárokom sa žalovaný pridržiaval svojho písomného vyjadrenia, pričom ďalej k tomu uviedol, že táto žaloba smeruje k zneužitiu práva. Takéto žaloby sa objavujú na súdoch po celej Slovenskej republike, ktoré konania sú buď zastavené, podania odmietnuté alebo žaloby zamietnuté. Jedná sa o určovacie žaloby, pričom naliehavý právny záujem nie je ani tvrdený ani preukázaný. Jedná sa o žalobu zjavne nedôvodnú. Žalobcovia poukazujú na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom toto konanie sa netýka určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré podliehajú abstraktnej kontrole. Rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, na ktoré nemala žiadnu právomoc a ktoré spomínala zástupkyňa žalobcov vo svojom prednese boli rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zrušené. V súvislosti s vydaním zmenky uviedol, že bolo preukázané postúpenie pohľadávky, vrátane akéhokoľvek zabezpečenia a taktiež nebolo preukázané, že žalovaný zmenkou disponuje. Dodal, že neboli splnené podmienky na zaplatenie finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobcovia ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 19. 05. 2004 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0362419458, na základe ktorej bol žalobcom zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 900.000,- Sk (29.874,52 eur), pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba premenlivá vo výške 7 % ročne, s konečnou splatnosťou 20. 04. 2024. V deň poskytnutia úveru žalovaný odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 4.500,- Sk. V rovnaký deň 19. 05. 2004 uzatvorili žalobcovia a žalovaný Zmluvu o záložnom práve, na základe ktorej záväzok žalobcov ako dlžníkov z vyššie uvedenej Zmluvy o hypotekárnom úvere bol zabezpečený záložným právom, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, k.ú. V..
9. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19. 05. 2004 mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkom úver vo výške 900.000,- Sk, pričom ako účel použitia na prvej strane zmluvy v časti Základné podmienky je uvedený údaj: UV-H Zmena dokon.stav.-byt úč/dom. V článku V., Zabezpečenie sa uvádza, že táto pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy zo dňa 19. 05. 2004, a tiež aj Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve a vystavením blankozmenky. Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy sú i Obchodné podmienky žalovaného pre poskytovanie hypotekárnych úverov fyzickým osobám, kde v článku II, bod 2 Žiadosť o poskytnutie úveru a účet úveru sa uvádza nasledovné: „Dlžník je oprávnený požiadať banku o poskytnutie úveru na tieto účely: a/ nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti, b/ výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb, c/ údržbu tuzemských nehnuteľností, alebo d/ splatenie poskytnutého úveru poskytnutého na vyššie uvedené účely, ktorý nie je úverom. Účely pod písmenom a/ až d/ je možné kombinovať.“
10. Zároveň v rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva o hypotekárnom úvere, t.j. 19. 05. 2004 uzavreli žalobcovia so žalovaným Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, Zmluvu o zabezpečovacom prevode práv
a zabezpečovacom postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy, Zmluvu o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Tiež podpísali i návrh na vklad záložného práva, žiadosť o štátny príspevok k hypotekárnemu úveru a návrh na uzavretie poistnej zmluvy - poistná zmluva. V zmysle Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, žalobca 1/ ako vystaviteľ potvrdil, že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako remitenta, vystavil vlastnú blankozmenku a žalobkyňa 2/ ako avalista potvrdila, že avalovala vlastnú blankozmenku ako zabezpečovací prostriedok. Vystavená blankozmenka zabezpečovala pohľadávku žalovaného - remitenta voči žalobcom, vzniknutú z úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 900.000,- Sk.
11. Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
13. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/, d/ zák. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 19.5.2004 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a/ o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, d/ o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
XX. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z., Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 19.5.2004, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Predmetom konania bolo 5 nárokov, ktorými sa žalobcovia domáhali 1/ určenia, že úverová zmluva je neplatná, 2/ určenia, že úver poskytnutý žalobcom zo strany žalovaného dňa 19.05.2004 je bezúročný a bez poplatkov, 3/ uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcom zmenku vydanú v zmysle Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19.05.2004, 4/ uloženia povinnosti žalovanému vykonať výmaz ťarchy na LV č. XXXX, k. ú. V., a 5/ uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur.
19. Nakoľko žalobcovia na pojednávaní uviedli, že žalobu, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému vykonať výmaz zápisu na LV č. XXXX, k. ú. V. v časti Ťarchy, berú späť a konanie žiadajú zastaviť, súd vzhľadom k tomu, že žalovaný súhlasil so späťvzatím danej žaloby, konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 CSP.
20. Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov, súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť nasledovné. Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 zaviedol pojem „spotrebiteľská zmluva“, ktorá bola definovaná v ustanovení § 52 ods. 1 ako „... kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy“. Následne v odsekoch 2 a 3 citovaného ustanovenia je definícia pojmov „dodávateľ“ a „spotrebiteľ“. V tom čase už bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý definoval pojem „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a to v ustanovení § 2 písm. b/ daného zákona ako „zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom“. Je teda zrejmé, že „spotrebiteľská zmluva“ podľa Občianskeho zákonníka je pojem širší ako „ zmluva o spotrebiteľskom úvere“ podľa zákona č. 258/2001 Z.z. (teraz podľa zákona č. 129/2010 Z.z.), z čoho vyplýva záver, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka, avšak nie každá spotrebiteľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.
21. V súdenom prípade, aj napriek skutočnosti, že v čase uzavretia Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19.05.2004 z ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka explicitne nevyplývalo, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nemožno opomenúť fakt, že svojím vznikom a povahou ide o vzťah, keď veriteľ bol v čase kontraktácie v pozícii dodávateľa a dlžníci v pozícii spotrebiteľov, ktorým bol úver poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Ak by daná zmluva bola uzatvorená v súčasnosti, jednoznačne by sa jednalo o tzv. spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Preto má súd za to, že v prípade potreby by bolo nutné daný vzťah podrobiť súdnej kontrole v súvislosti so spotrebiteľským právom.
22. Na druhej strane je však zrejmé, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19.05.2004 bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z.. V čase uzavretia danej zmluvy predmetný zákon stanovil, že zákon sa nevzťahuje okrem iných i na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, resp. o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 písm. a/, d/ citovaného zákona účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver čerpaný titulom danej zmluvy vo výške 900.000,- Sk (29.874,53 eur) bol žalobcom zo strany žalovaného poskytnutý na rekonštrukciu nehnuteľností. Uvedené na pojednávaní uviedla samotná žalobkyňa, a v podstate potvrdila to, čo vyplýva zo samotnej zmluvy, kde na prvej strane, v časti Základné podmienky je uvedený účel - Zmena dokon stav.-byt, pričom v zmysle Obchodných podmienok žalovaného pre poskytovanie hypotekárnych úverov fyzickým osobám, v čl. II sa uvádza, že o takýto hypotekárny úver je dlžník oprávnený požiadať na účel okrem iného i zmeny dokončených stavieb (bod 2, písm. b/ citovaného článku). Z uvedeného vyplýva, že daná zmluva spĺňa podmienky uvedené v § 1 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, a teda sa
na ňu zákon č. 258/2001 Z. z. nevzťahuje. Na základe uvedeného predmetnú zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 19.05.2004 nie je teda možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
23. V súvislosti s nárokom, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0362419458 zo dňa 19.05.2004 súd uvádza, že zmluva je dvojstranný právny úkon. Právny úkon v zmysle právnej teórie možno charakterizovať ako právnu skutočnosť závislú od vôle konajúcej osoby. V zmysle platnej právnej úpravy - § 137 písm. d/ CSP - možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (teda i o určení neplatnosti právneho úkonu) , ak to vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva). Príkladmi, kde hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti - neplatnosť právneho úkonu - je napr. § 77 Zákonníka práce, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 131 Obchodného zákonníka, ale aj § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. V danom prípade, podľa názoru súdu je žaloba procesne neprípustná, nakoľko súčasná právna úprava neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere, s výnimkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.). Ako už bolo uvedené vyššie, zmluva, určenia neplatnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní, je síce spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd teda žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zamietol z dôvodu procesnej neprípustnosti bez toho, aby zo strany súdu došlo k vecnému prejednaniu.
24. V súvislosti s ďalším uplatneným nárokom súd uvádza, že domáhať sa určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je možné len v súvislosti s úverom poskytnutým na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (v súčasnosti to je zákon č. 129/2010 Z.z., v čase uzavretia zmluvy to bol zákon č. 258/2001 Z.z.). Ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy taxatívne uvádza, na aké zmluvy sa predmetný zákon nevzťahuje. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver bol žalobcom zo strany žalovaného poskytnutý na základe zmluvy, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (bližšie odôvodnené v bode 23.), nie je možné na daný úver predmetný zákon aplikovať a teda nemožno sa domáhať bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Súd teda žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, zamietol.
25. Ďalším uplatneným nárokom bol nárok, ktorým sa žalobcovia domáhali vydania zmenky na základe Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19.05.2004. V tejto súvislosti súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej bola blankozmenka vystavená, bolo samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch povolené, čo vyplýva zo znenia § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu 19.05.2004. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje i na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 uverejnené v Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, v zmysle ktorého „...V kontexte uvedeného je však potrebné zohľadniť, že právna úprava ZSÚ v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.“ Vzhľadom k tomu, že právny poriadok v čase uzavretia Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19.05.2004 nezakazoval (nevylučoval) vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, a za situácie, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný danou zmenkou disponuje (vzhľadom na postúpenie pohľadávky na tretí subjekt, čo tvrdili nielen žalobcovia, ale i žalovaný), súd žalobu ohľadne uloženia povinnosti vydať zmenku zamietol.
26. Posledným uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- eur, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Žalobcovia dôvodili, že pri jednaní a uzatváraní zmluvy použil žalovaný nekalé obchodné praktiky a konal v rozpore s dobrými mravmi. Primerané
finančné zadosťučinenie žiadali priznať i za duševnú ujmu pre nezáujem žalovaného riešiť vzniknutý problém a následným konaním s tým, že 4 roky trval nátlak a neoprávnené zásahy do práv a obmedzovanie osobnej slobody. Žalovaný mal tiež žalobcom spôsobiť psychickú a telesnú trauma a neinformoval ich o dražbe. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že po 1/ spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2/ že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia disponovali právoplatným rozhodnutím súdu o porušení práv alebo povinností žalovaného voči žalobcom, súd konštatuje, že žalobcom nevznikol nárok na finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného zákona, preto žalobu aj čo do tohto uplatneného nároku zamietol.
27. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami - výpisy z účtu za rok 2010, nakoľko tieto sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Žalobcovia týmito listinnými dôkazmi chceli preukázať to, že žalovanému už zaplatili úver, ktorý im bol poskytnutý bez úroku, avšak toto zistenie by nemalo podstatný význam pre rozhodnutie súdu o žalovaných nárokoch.
28. Pretože v predmetnom spore žalobcovia uplatnili viaceré samostatné nároky, bolo pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania potrebné posudzovať výsledok konania pri každom z uplatnených nárokov samostatne.
29. V súvislosti so späťvzatím žaloby čo do uloženia povinnosti vykonať výmaz ťarchy z listu vlastníctva súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Procesne zastavenie konania zavinili žalobcovia, keďže žalobu zobrali späť bez uvedenia dôvodu, nárok na náhradu trov konania preto prináleží žalovanému, a to v rozsahu 100 %.
30. Vo vzťahu k ostatným uplatneným nárokom súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd nevyhovel žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o uloženie povinnosti vydať zmenku a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej strane sporu - žalovanému, a to v rozsahu 100 %.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).