Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/153/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu U. Q., H. J. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2012 domáha vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011 - 6378 zo dňa 30.04.2012 vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZoRK). Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať vec, nakoľko rozhodcovská doložka je neplatná, keďže Zmluva o ručení, z ktorej jeho záväzok vychádza, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko pri jej uzatvorení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie 2.7 Zmluvy o ručení, ktoré upravuje rozhodcovskú doložku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná a tiež predstavuje úmyselné a účelové obchádzanie ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť.

2. Žalovaný uviedol, že so žalobcom ako ručiteľom uzavrel 05.10.2004 zmluvu o ručení, ktorou sa žalobca v celom rozsahu zaručil za zaplatenie pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej 05.10.2004 medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou INTECO servis, s.r.o., Galanta, IČO: 34 151 494 ako dlžníkom.

3. Žalovaný poukázal, že žalobca pôvodne inicioval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Komárno, keďže sa domnieval, že miestna príslušnosť je daná v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 i.f. veta za bodkočiarkou vtedy platného O.s.p.. Okresný súd Komárno vec s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 (veta pred bodkočiarkou) vtedy platného O.s.p. postúpil Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania; tento však s postúpením veci nesúhlasil a nadriadený Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia zo dňa 19.10.2012 sp. zn. 1Ncb/24/2012 jednoznačne konštatoval, že miestne príslušným je Okresný súd

Bratislava I, keďže navrhovateľ nie je spotrebiteľom a predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

4. Žalovaný poukázal na záväzný výrok rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., C-419/11, v zmysle ktorého .... fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru".

5. Žalobca tiež namietal, že zmluvu o ručení podpísal ako spoločník hlavného úverového dlžníka, a v takom prípade je v súlade s § 106 Obchodného zákonníka rozsah zákonného ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným limitovaný výškou nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zmluvu o ručení považoval žalobca za obchádzajúcu citované ustanovenie, v dôsledku čoho má ísť o úplne neplatný právny úkon. Ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK však predpokladá iba námietku platnosti rozhodcovskej doložky ako takej.

6. Žalobca tiež nebral do úvahy skutočnosť, že zmluvu o ručení neuzavrel ako spoločník dlžníka, ale ako osoba, ktorá slobodne pristúpila k prevzatiu ručenia za konkrétny záväzok dlžníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výrazné odlišnosti ručenia spoločníka spoločnosti v zmysle ustanovenia § 106 Obchodného zákonníka a ručiteľa v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe čoho má žalovaný tvrdenie žalobcu o neprípustnom rozšírení zákonného ručenia spoločníka v zmysle § 106 Obch. zák. prevzatím ručiteľského záväzku podľa § 303 a nasl. za scestné, absurdné a argumentačne neudržateľné.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vo veci odvolania proti uzneseniu o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.06.2014 sp. zn. 8 Cob/171/2014 - 82 v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol: „Z obsahu spisu je preukázané, že úver, za ktorý prevzal ručenie navrhovateľ v tomto konaní ako fyzická osoba, bol určený a použitý na podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti INTECO

30Cb/153/2012 - 251

servis, s.r.o., v ktorej bol navrhovateľ v tom čase spoločníkom i konateľom. S právnym posúdením ručiteľského vzťahu, ako vzťahu založeného v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., ktoré je obsiahnuté v uznesení Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 1Ncb/24/2012 v súvislosti s určením príslušnosti súdu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Argumentačne ho - okrem iného, napr. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - podporuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., sp. zn. C- 419/11, ktorý v bode 40 výroku uvádza ..." fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru", na ktorý poukázal odporca.“

8. Podľa ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

9. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

10. Podľa ust. § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

11. Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 09.05.2018, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol nový dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o ručení z dôvodu, že zmluva nie je podpísaná v súlade so spôsobom konania zapísaným v obchodnom registri, nakoľko podľa názoru žalobcu išlo o právny úkon odštepného závodu a preto mala byť Zmluva o ručení podpísaná i vedúcim odštepného závodu.

14. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

15. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov.

16. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak 30Cb/153/2012 - 252

samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.

17. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku konaniu II/2011-6387, ďalej samostatne priloženými dôkazmi ku žalobe a to Rozhodcovským rozsudkom II/2011-6387 zo dňa 30.04.2012, Zmluvou o ručení zo dňa 05.10.2004, výpisom z obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, Dôvodovou správou k zákonu č. 244/2002 Z.z. ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise.

18. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný skúmať z úradnej povinnosti dodržanie hmotnoprávnych lehôt na podanie žaloby, vyžiadal si súd v danej právnej veci spis Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku konaniu II/2011-6387. Po jeho preštudovaní súd zistil, že žalobca prevzal predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 07.05.2012.

19. Základným predpokladom pre preskúmanie rozhodnutia rozhodcovského súdu je včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tak ako konštatoval KS BA vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.09.2016 č.k. 1Cob/177/2015: „v tomto prípade sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, možno podať na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku strane sporu, ktorá podáva návrh. To znamená, že pokiaľ má podaná žaloba vyvolať zamýšľané účinky je potrebné, aby bola žaloba podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde. Pod príslušným súdom zákon rozumie súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie. Na konanie v prvej inštancii sú zásadne príslušné okresné súdy. Miestne príslušným súdom na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je podľa vtedy platného ust. § 88 ods. 2 O.s.p. súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Preto pre posúdenie príslušného súdu bolo určujúce miesto rozhodcovského konania, ktorý je príslušným na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“

20. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn II/2011-6387 bol doručený žalobcovi dňa 07.05.2012. Odo dňa nasledujúceho začala žalobcovi plynúť 30 - dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konajúci súd má za to, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že rozhodcovské konanie sa viedlo pred súdom, ktoré má pracovisko alebo pobočku v Komárne. Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 07.05.2012, lehota na podanie žaloby na príslušnom súde uplynula dňa 07.06.2012. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Komárno dňa 06.06.2012, teda na súde nepríslušnom. Až prípisom zo dňa 14.06.2012 Okresný súd Komárno postúpil spis na príslušný súd Okresný súd Bratislava I a následne bolo rozhodované o miestnej príslušnosti na konanie vo veci.

18. K argumentu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, konajúci súd poukazuje na tú skutočnosť, že z obsahu spisu mal súd za preukázané, a rovnaký názor vyjadril aj KS BA vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.06.2014 sp. zn. 8

Cob/171/2014 - 82, že úver, za ktorý prevzal ručenie žalobca v tomto konaní ako fyzická osoba, bol určený a použitý na podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti INTECO servis, s.r.o., v ktorej bol žalobca v tom čase spoločníkom i konateľom.

19. Zmluva o ručení, ktorá má tvoriť právny titul rozhodcovským rozsudkom priznanému nároku, bola uzavretá dňa 05. 10. 2004 medzi žalovaným ako veriteľom z hlavného záväzkového vzťahu a žalobcom ako ručiteľom podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva zo zmluvy o úvere č. 424 000 4308 uzavretej dňa 05. 04. 2004 v znení dodatkov medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou INTECO servis, spol. s r. o., Orechový rad 1255/10, Komárno, IČO: 34151494. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na jej základe bol žalovaným poskytnutý pre obchodnú spoločnosť INTECO, spol. s r. o. kontokorentný úver vo výške 2.000.000,- Sk pri úrokovej sadzbe typu floating 9,0 % ročne. Obchodná spoločnosť INTECO, spol. s r. o. ako dlžník z úverovej zmluvy úver vyčerpala a peňažné prostriedky v dojednanom čase nevrátila.

20. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že hlavný záväzkový vzťah, úverový vzťah, nie je spotrebiteľským úverom, keďže poberateľom úveru je právnická osoba, ktorá konala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči hlavnému záväzku je zrejmé, že ani zmluva o ručení uzavretá medzi žalovaným a žalobcom nie je spotrebiteľskou zmluvou, aj keď ju uzatváral žalobca ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

21. K argumentu žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o ručení z dôvodu nedodržania spôsobu konania zapísaného v obchodnom registri, nakoľko podľa žalobcu išlo o úkon odštepného závodu, konajúci súd uvádza, že je všeobecne známe, že banky pôsobiace na Slovensku ako veľké peňažné ústavy sú vnútorne bohato štrukturované s množstvom regionálne pôsobiacich organizačných zložiek. V bežnom obchodnom styku banka spravidla nekoná s klientmi prostredníctvom svojho ústredia, ale prostredníctvom svojich organizačných zložiek (závodov, pobočiek, expozitúr). Pracovníci tých zložiek sú podľa pracovného zaradenia vybavení oprávneniami konať v stanovenom rozsahu v mene banky. Ich úkony nie sú úkonmi organizačných zložiek, v ktorých sú pracovne zaradení, ale úkonmi banky ako subjektu a nezaväzujú organizačné zložky, ale subjekt ako celok. Pre lepšiu orientáciu zrejme I z organizačných dôvodov je v úkonoch spravidla vyjadrené, ktorá organizačná zložka ich urobila (ktorá obchodný prípad vybavuje).

22. Podľa názoru súdu v danom prípade zmluva o úvere, ako aj zmluva o ručení bola uzatvorená platne, bola podpísaná oprávnenými osobami, prokuristami žalobcu. Žalobca 30Cb/153/2012 - 253

svoje tvrdenie, že malo ísť o úkon odštepného závodu ničím nepreukázal, ani za týmto účelom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o ručení. Podľa ust. § 2 ods. 1 banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon predmetných činností činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Ďalej podľa §3 ods. 2 bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

23. Žalobca v konaní ani netvrdil ani ničím nepreukázal, že by Odštepný závod: ĽUDOVÁ BANKA, a.s., pobočka Komárno mal postavenie banky, že by mal vydané bankové povolenie, nakoľko podľa § 9 ods. 1 bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

24. Ručiteľský vzťah žalobcu je založený podľa ust. § 303 a nasl. Obch. zák, v zmysle ktorého kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Uvedenú argumentáciu okrem iného podporuje napr. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - ako aj rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a U. G., sp. zn. C- 419/11, ktorý v bode 40 výroku uvádza ..." fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru".

25. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

26. Konajúci si ďalej dovoľuje poukázať, že po podaní žaloby nadobudla s účinnosťou od 1. januára 2015 nová právna úprava rozhodcovského konania, v zmysle ktorej tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, len ak účastník rozhodcovského konania preukáže, ak nastal jeden z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 bod 1. až 4. zák. č. 244/2002 Z.z s tým, že na uvedené dôvody súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal bez zbytočného odkladu. Konajúci súd má za to, že v konaní žalobca ani uvedené skutočnosti nepreukázal.

27. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a súd žalobu voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

29. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať 30Cb/153/2012 - 254

uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).