Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/46/2018

Potvrdené rozhodnutím 10Co/47/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: E PROPERTY, s.r.o., Sládkovičova 2069/10, Piešťany, IČO: 47 147 075, proti žalovanému: N. A., nar. XX. K. XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie sumy 11.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. novembra 2018 č. k. 11Csp/46/2018-44, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: E PROPERTY, s.r.o., IČO: 47 147 075, Sládkovičova 2069/10, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie sumy 11.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.000,- eur od 01.05.2017 do zaplatenia, úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 6.000,- eur od 07.06.2016 do zaplatenia a úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.03.2018, doručenou súdu dňa 23.03.2018, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.000,- eur od 01.05.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/46/2018-25 zo dňa 20.04.2018, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd uznesením č.k. 11Csp/46/2018-33 zo dňa 12.06.2018 platobný rozkaz zrušil.

3. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. 11Csp/46/2018-39 zo dňa 16.08.2018 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že rozhodoval o petite v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 11.000,- eur od 01.05.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 5% p.a. zo sumy 6.000,- eur od 07.06.2016 do zaplatenia a úrok vo výške 5% p.a. zo sumy 5.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 06.06.2016 uzatvoril so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 6.000,- eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi 6.000,- eur s úrokom 5% p.a. najneskôr do 30.04.2017, a že žalovaný dňa 09.11.2016 uzatvoril so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi 5.000,- eur s úrokom 5% p.a. najneskôr do 30.04.2017. Dňa 21.07.2017 vyzval žalobca žalovaného na splatenie záväzku vzniknutého z dlžnej sumy zo zmlúv o pôžičke spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný na výzvu reagoval dňa 09.08.2017 žiadosťou o splátkový kalendár so splátkami vo výške 200,- eur mesačne. Žalobca zaslal 21.08.2017 žalovanému návrh splátkového kalendára so

splátkami vo výške 500,- eur mesačne, nakoľko navrhovaná suma splátok by neúmerne predĺžila dobu splácania pôžičky. Dňa 12.09.2017 žalovaný žalobcovi oznámil, že navrhuje splátky vo výške 350,- eur mesačne, nakoľko to je suma, ktorú je schopný splácať vzhľadom na svoju finančnú situáciu. Na základe uvedených žiadostí došlo dňa 29.09.2017 medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dohody o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi dlžnú sumu mesačne v splátkach vo výške 350,- eur so splatnosťou vždy do 25. dňa mesiaca. Prvá splátka bola splatná 25.10.2017. Dňa 23.10.2017 zaslal žalovaný žalobcovi žiadosť o odklad splátky do 31.10.2017, dňa 02.11.2017 žiadosť o odklad 2 splátok do 30.11.2017 a dňa 01.12.2017 žiadosť o vyčíslenie dlžnej sumy k 31.01.2018. K tomuto dátumu vyjadril svoj úmysel vyplatiť dlžnú sumu jednorazovo. Dňa 11.01.2018 zaslal žalobca žalovanému oznámenie o výške úrokov a istiny ku dňu 31.01.2018. Listom zo dňa 01.02.2018 oznámil žalovaný, že nedostal žiadané vyčíslenie a opätovne požiadal o vyčíslenie dlžnej sumy ku dňu 28.02.2018. Druhé oznámenie o výške úrokov a istiny zaslal žalobca žalovanému dňa 07.02.2018. Uvedená zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný do dňa podania žaloby svoj záväzok dobrovoľne nesplnil. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v súlade s čl. II. zmlúv o pôžičke.

5. V odpore žalovaný uviedol, že na listové zásielky, ktoré mu údajne zaslala spoločnosť žalobcu zo dňa 11.1.2018 a 7.2.2018, v ktorej je vyčíslenie dlžnej sumy, nemohol reagovať. Pre zásielky nenašiel žiadne oznámenie, resp. v jednom prípade našiel oznámenie o uloženej zásielke, ale pracovník pošty mu oznámil, že žiadny list nemá a systémy pošty neumožňujú dohľadať odosielateľa. Jednorazové vyplatenie žiadal v období, kedy mal prísľub peňazí. Týmto chce požiadať o mimosúdne vyrovnanie v zmierovacom konaní a splátkový kalendár vo výške 200,- eur mesačne. Aktuálne jednorazové vyplatenie dlžnej sumy je pre neho likvidačné.

6. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenia žalovaného, že na listové zásielky žalobcu nemohol reagovať, sú síce pravdivé, avšak uvedenú situáciu si žalovaný spôsobil sám nepreberaním zásielok, resp. nekontrolovaním pošty v P.O.Boxe počas doby uloženia zásielky. Žalobca absolútne nesúhlasí so splátkovým kalendárom, nakoľko žalovanému bola poskytnutá dostatočne dlhá lehota na to, aby splnil svoj záväzok v splátkach a tiež sa žalobca dlhú dobu pokúšal o mimosúdne vyrovnanie. Žalobca má za to, že žalovaný sa celú dobu len snaží oddialiť čas plnenia svojich záväzkov voči žalobcovi. V rámci repliky žalobca zmenenú žalobu odôvodnil tým, že okrem istiny s úrokom z omeškania sa domáha aj zaplatenia odplaty za užívanie požičanej istiny v súlade s čl. II bod. 1. Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2016 a tiež s čl. II bod 1. Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2016 vo výške 5% p.a..

7. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 09.11.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 06.06.2016, Upomienku a výzvu na splnenie záväzku zo dňa 21.07.2017, Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 09.08.2017, Návrh splátkového kalendára zo dňa 21.08.2017, Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 12.09.2017, Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 29.09.2017, Žiadosť o odklad splátky zo dňa 23.10.2017, Žiadosť o odklad splátky zo dňa 2.11.2017, Žiadosť o vyčíslenie dlžnej sumy zo dňa 1.12.2017, Oznámenie o výške úrokov a istiny zo dňa 11.01.2018, Žiadosť o vyčíslenie dlžnej sumy zo dňa 1.2.2018, Druhé oznámenie o výške úrokov a istiny zo dňa 7.02.2018, fotokópiu zásielky.

8. Žalovaný sa k replike nevyjadril, v konaní dôkazy nepredložil ani neoznačil.

9. Podľa § 183 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (1) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (3) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. (4)

10. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 06.11.2018 o 12.30 hod., na ktoré predvolal strany. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie včas doručené (rub č.l. 39). Dňa 02.11.2018 doručil žalovaný súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu výmeny jeho právneho zástupcu,

pričom vyjadril nesúhlas s pojednávaním bez jeho prítomnosti. K žiadosti nebol nebolo priložené žiadne splnomocnenie pre advokáta a nebolo v ňom uvedené telefónne číslo, ani e-mailová adresa žalovaného. Súd mal za to, že žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP, keď neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Výmena právneho zástupcu (hoci nevedno akého, keďže žalovaný v konaní právneho zástupcu nemal) takýmto dôvodom nie je, pričom žalovaný udelenie splnomocnenia žiadnemu právnemu zástupcovi nepreukázal ani pri doručení žiadosti o odročenie pojednávania. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mal od predvolania na pojednávanie dostatok času, aby udelil splnomocnenie právnemu zástupcovi v dostatočnom predstihu pred pojednávaním. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročil, ale pojednával v neprítomnosti žalovaného. Súd nemohol žalovaného upovedomiť o tom, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, nakoľko v žiadosti neuviedol telefónne číslo a e-mailovú adresu, hoci bol o povinnosti uviesť tieto údaje poučený (na č.l. 28). Súd mal za to, že boli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania dňa 06.11.2018, a že pojednávaním v neprítomnosti žalovaného nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, ale k postupu v zmysle Čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom žalovaný si sám zmaril možnosť zúčastniť sa pojednávania.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2016 (č.l. 6) vyplýva, že ju uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 6.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť najneskôr do 30.04.2017, spolu s odplatou vo forme úroku vo výške 5% ročne. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2016 (č.l. 5) vyplýva, že ju uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť najneskôr do 30.04.2017, spolu s odplatou vo forme úroku vo výške 5% ročne. Žalovanému boli na základe zmlúv o pôžičke poskytnuté žalobcom sumy pôžičiek vo výške 6.000,- eur a 5.000,- eur, pričom žalovaný na uvedené zmluvy nič neplnil. Žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 29.09.2017 (č.l. 11), v ktorej žalovaný uznal svoj dlh zo zmlúv o pôžičke čo do dôvodu a výšky a vyhlásil, že dlh zaplatí v splátkach vo výške 350,- eur mesačne.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

23. V konaní bolo preukázané a nebolo to medzi stranami ani sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 06.06.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažnú pôžičku vo výške 6.000,- eur a dňa 09.11.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažnú pôžičku vo výške 5.000,- eur. Obe sumy pôžičky sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 30.04.2017, pričom v zmysle čl. II. bod 1. zmlúv sa zaviazal zaplatiť žalobcovi tiež odplatu vo forme úroku vo výške 5% ročne. Nakoľko žalobca v predmete činnosti nemá uvedené poskytovanie pôžičiek a úverov (viď Výpis z ORSR na č.l. 20), nekonal pri uzatváraní a plnení zmlúv v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nešlo preto o dodávateľa, a teda uzavreté zmluvy o pôžičke nie sú spotrebiteľskými zmluvami. Žalovaný sumu pôžičky zo žiadnej zo zmlúv žalobcovi v lehote splatnosti, ani neskôr, nevrátil, čo v konaní nebolo sporné. Súd ho preto zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur (6.000,- eur + 5.000,- eur) vo výroku I. rozsudku. Súd žalobcovi zároveň priznal úroky z pôžičky, ktoré si účastníci zmlúv dojednali v čl. II. bod 1. zmlúv vo výške 5% ročne, keď ide o primeranú výšku úroku, a to zo sumy 6.000,- eur od 07.06.2016 (odo dňa poskytnutia pôžičky v sume 6.000,- eur) do zaplatenia a zo sumy 5.000,- eur od 11.11.2016 (odo dňa poskytnutia pôžičky v sume 5.000,- eur) do zaplatenia, keď žalovaný voči uplatnenému úroku ani nenamietal.

24. Pokiaľ ide o jedinú obranu žalovaného, že mu neboli doručené výzvy žalobcu zo dňa 11.01.2018 a 07.02.2018, táto nebola spôsobilá spochybniť nárok žalobcu, keďže splatnosť pôžičiek a úrokov vyplývala zo zmlúv o pôžičke, a preto žalobca nebol povinný dodatočne vyzývať žalovaného na plnenie zo zmlúv.

25. Žalovaný tým, že svoj dlh zo zmlúv o pôžičke, ktorý mal voči žalobcovi, v dohodnutej lehote do 30.04.2017 nesplnil, dostal sa s plnením sumy 11.000,- eur do omeškania od 01.05.2017, od ktorého dňa a z ktorej sumy priznal súd žalobcovi úrok z omeškania až do zaplatenia. S poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. mal žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5% ročne (5 + 0,00%).

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval uplatnený nárok žalobcu za v celom rozsahu dôvodný, a preto žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.000,- eur od 01.05.2017 do zaplatenia, úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 6.000,- eur od 07.06.2016 do zaplatenia a úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia.

27. Podľa § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

28. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote má žalovaný dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky napr. formou úveru.

29. Žalovaný požiadal o možnosť plnenia v splátkach vo výške 200,- eur mesačne, pričom žalobca nesúhlasil so splácaním dlhu v splátkach v žiadnej výške. Súd neumožnil žalovanému splácať dlh v splátkach, keďže žalovaný predovšetkým v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové pomery, s poukazom na ktoré o splátky žiadal. Zároveň mal súd za to, že by ani nebolo spravodlivé žiadať od žalobcu, aby strpel plnenie v splátkach, keďže žalobca ešte pred podaním žaloby poskytol žalovanému možnosť splácať dlh, ktorú možnosť však žalovaný nevyužil. Okrem toho, pri splátke v požadovanej výške 200,- eur by dlh žalobcovi nebol uhradený v súdnej praxi ustálenej dobe 36 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

34. V podaní zo dňa 20.05.2018 žalovaný žiadal o „odpustenie súdneho poplatku 660,- eur“, nakoľko mesačné náklady na bývanie, splácanie hypotéky a spotrebných úverov sú tak vysoké, že mu nedovoľujú zaplatiť takúto sumu. Uvedené podanie súd podľa obsahu (keďže súdny poplatok žalovanému vyrubený nebol, pričom trovy žalobcu predstavujú sumu 660,- eur za zaplatený súdny poplatok) posúdil ako žiadosť o použitie ustanovenia § 257 CSP.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

36. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd má za to, že zo strany žalovaného neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia, keď samotné tvrdenie o zlej finančnej situácii žalovaného (k tomu nepreukázanej) takýmto dôvodom nemôže byť. Nemožno tiež neprihliadnuť na skutočnosť, že žalovanému bola pred podaním žaloby zo strany žalobcu poskytnutá možnosť uhrádzať dlh v splátkach na základe Dohody o splátkovom kalendári, čím by sa žalovaný vyhol súdnemu konaniu. Uvedenú možnosť však žalovaný nevyužil, a preto žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na súd, čím mu vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku zo žaloby. S poukazom na nepreukázané majetkové pomery žalovaného a s prihliadnutím na jeho postoj k plneniu záväzkov, mal súd za to, že tu absentujú výnimočné okolnosti, a preto považoval aplikáciu § 257 za nedôvodnú.

37. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08, v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz § 257 nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“

38. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).