Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Palárikova č. 2311, Čadca, IČO: 17 335 469, právne zast. Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom so sídlom X. č. XXXX, G., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo konania: ZS 504/00004/2017/R, Číslo spisu: 5780/7211/2018/504 zo dňa 18.01.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin rozhodnutím Číslo konania: ZS 504/00004/2017, Číslo spisu: 19512/2017/504, Číslo záznamu: 86848/2017 zo dňa 17.10.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000 € podľa ust. § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené skončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi L. Z., narodenému v roku XXXX, naposledy bytom O. XXX/XX, XXX XX G. zdravotníckymi pracovníkmi účastníka konania. Účastník konania porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby dňa 26.02.2015 v tom, že napriek negativite kardiošpecifických enzýmov nevyhodnotil stav pacienta ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie a nezrealizoval diferenciálnu diagnostiku, v rámci ktorej sa malo myslieť aj na nestabilnú angínu pectoris. Relatívne mladému pacientovi s arteriálnou hypertenziou, nadváhou a prvým atakom výraznej bolesti za hrudnou kosťou nejasnej etiológie mala byť odporučená hospitalizácia alebo kontrola na internej ambulancii na druhý deň, pri zhoršení stavu okamžite. Pacientovi bol odporučený Espumisan napriek tomu, že neudával tráviace ťažnosti. Lekárska správa spísaná v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby zo dňa 26.02.2015 neobsahovala diagnostický záver. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby v zmysle § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. doc. MUDr. Q. A., PhD. - odborníčka v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo, MUDr. J. G. - odborník v medicínskom odbore chirurgia a MUDr. F. A. - odborníčka v medicínskom odbore neurológia. Zo stanoviska prizvanej osoby z odboru chirurgia a neurológia prvostupňový správny orgán zistil, že pacientovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Podľa odborného stanoviska odborníčky v špecializovanej oblasti vnútorné lekárstvo prvostupňový správny orgán však zistil, že účastník konania nepostupoval v súlade

s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Skupina vykonávajúca dohľad v spolupráci s prizvanými osobami vypracovala Protokol č. 337/2015 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 10.04.2017, ktorý bol dohliadanému subjektu - účastníkovi konania doručený 11.04.2017. Vykonaným dohľadom boli zistené nasledovné skutočnosti: 51-ročný pacient s arteriálnou hypertenziou, tachykardiou a obezitou bol podľa predloženej zdravotnej dokumentácie dňa 26.02.2015 o 14:45 hod; privezený RZP na Chirurgickú ambulanciu ústavnej pohotovostnej služby (ďalej aj ako „ÚPS") účastníka konania pre náhle vzniknutú bolesť na hrudníku za hrudnou kosťou, tupého a tlakového charakteru, ktorá sa zhoršovala v ľahu na chrbáte a zmierňovala v sede. Bolesť sa objavila u pacienta približne o 11:00 hod. pri vstávaní z postele. Pacient bol na Chirurgickej ambulancii ÚPS účastníka konania vyšetrený o 16:43 hod., kde po zhodnotení klinického nálezu (mierna citlivosť v oblasti epigastria) a negatívnom náleze na röntgenologickom vyšetrení hrudníka a brucha bola správne náhla príhoda brušná vylúčená a pacient bol následne odoslaný na interné vyšetrenie s EKG a ďalej na neurologické vyšetrenie. V Internej ambulancii ÚPS účastníka konania (v presne nezistenom čase - čas nie je uvedený v zdravotnej dokumentácií) bol pacient klinicky vyšetrený, zrealizované bolo EKG vyšetrenie, ktoré nepreukázalo akútne ischemické zmeny ani poruchy srdcového rytmu a zrealizovaný bol odber na kreatinkinazan (ďalej aj ako „CK"), kreatinkinazan - MB frakcia, troponín I a hladinu etanolu, pričom zistené hodnoty boli v norme. V lekárskej správe nebol žiadny údaj o podaní akejkoľvek medikácie a chýbal aj diagnostický súhrn. Do liečby bol pacientovi pridaný Espumisan, hoci pacient neudával žiadne tráviace problémy či ťažkosti. Odporúčané bolo neurologické vyšetrenie a analgetika. V neurologickej ambulancii ÚPS účastníka konania bol pacient vyšetrený toho istého dňa 26.02.2015 o 20:04 hod. a vzhľadom na predchádzajúce chirurgické a interné vyšetrenie bol stav správne záverovaný ako bolesti na hrudníku, s podozrením na myoskeletálny pôvod, podané bolo nesteroidné antiflogistikum-antireumatikum. Pacientovi bola správne odporúčaná analgetická a myorelaxačná liečba a pri neustupovaní ťažkostí kontrola na druhý deň cestou spádového neurológa. Pre pretrvávajúce bolesti na hrudníku sa pacient dostavil na vyšetrenie k všeobecnému lekárovi o 3 dni, dňa 02.03.2015 o 08:00 hod., napriek odporúčaniu, že ak sa stav nezlepší mal neurologickú kontrolu absolvovať nasledujúci deň. Všeobecným lekárom bol pacient správne odporúčaný na neurologické vyšetrenie k spádovému neurológovi ako akútny stav. U spádového neurológa bol pacient správne kompletne neurologicky vyšetrený a vzhľadom na subjektívne udávanú intenzívnu bolesť na hrudníku a nekorešpondujúci neurologický nález bola pacientovi správne navrhnutá hospitalizácia na neurologickom oddelení, s ktorou pacient nesúhlasil. Pacientovi bolo aplikované analgetikum-antireumatikum (Almiral), správne bolo odporúčané nutne absolvovať interné vyšetrenie pre arteriálnu hypertenziu s tachykardiou. Po vyšetrení pacient odišiel domov v sprievode manželky. Následne bol manželkou pacient nájdený dňa 02.03.2015 o 16:10 hod. bez známok života. Ani po odbornej resuscitácii, ktorú realizovala privolaná záchranná služba sa nepodarilo pacienta oživiť. Pitva potvrdila tamponádu srdca pri hemoperikarde vzniknutom pri ruptúre disekujúcej aneuryzmy ascendentnej časti hrudnej aorty. Prvostupňový správny orgán uviedol, že disekujúca aneuryzma patrí k zriedkavým diagnózam a typický je práve náhly začiatok bolestí. Zavádzajúcim faktorom mohli byť bolesti na zmenu polohy, ktoré mohli imitovať vertebrogénne problémy. Disekujúcu aneuryzmu potvrdí CT angiografické vyšetrenie. Transtorakálne echokardiografické vyšetrenie disekciu ascendentnej aorty odhaliť nemusí. Prvostupňový správny orgán výkonom dohľadu v spolupráci s prizvanou odborníčkou zo špecializovanej medicínskej oblasti vnútorné lekárstvo doc. MUDr. Q. A., PhD. zistil, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej liečby dňa 26.02.2015 v tom, že účastník konania napriek negativite kardiošpecifických enzýmov nevyhodnotil stav pacienta ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie a nezrealizoval diferenciálnu diagnostiku, v rámci ktorej sa malo myslieť aj na nestabilnú angínu pectoris. Relatívne mladému pacientovi s arteriálnou hypertenziou, nadváhou a prvým atakom výraznej bolesti za hrudnou kosťou nejasnej etiológie mala byť odporučená hospitalizácia alebo kontrola na internej ambulancii na druhý deň, pri zhoršení stavu okamžite. Pacientovi bol odporučený Espumisan napriek tomu, že neudával tráviace ťažkosti. Lekárska správa spísaná v internej ambulancii ÚPS z 26.02.2015 neobsahovala diagnostický záver. Uvedeným konaním došlo zo strany účastníka konania k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., v zmysle ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, t. j. tak, aby boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasným poznatkov lekárskej vedy. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta vedenej účastníkom konania a z odborného stanoviska odborníčky zo špecializovaného medicínskeho odboru vnútorné lekárstvo konštatoval prvostupňový správny orgán, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi účastníkom konania poskytnutá správne, a preto sú splnené podmienky v zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004

Z.z. pre uloženie pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške 3 000 €, ktorá vychádza z rozsahu zákonnej sadzby, zohľadňuje osobnú anamnézu 51-ročného pacienta, ako aj závažnosť zistených nedostatkov. Súčasne bolo prihliadnuté na skutočnosť, že k odborným konzultantom z medicínskeho odboru chirurgia a neurológia bol postup účastníka konania vyhodnotený ako „lege artis“. Výška uloženej pokuty má za cieľ účastníka konania motivovať v budúcnosti k štandardnému a správnemu postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že po doručení Protokolu č. 337/2015 zo dňa 10.04.2017 a oboznámení sa s jeho záverom nepredložil účastník konania v stanovenej lehote námietky k zisteniam uvedeným v protokole, a tak v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad skončil dňom 27.04.2017, teda márnym uplynutím lehoty určenej na predloženie námietok účastníka konania k protokolu. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky obsiahnuté v podaní účastníka konania zo dňa 06.09.2017 (zaslaných správnemu orgánu e-mailom) označenom ako „Vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie a návrh na dôkazy“ z 05.09.2017, ako aj obsiahnuté vo „Vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie a návrhy na dôkazy - doplnenie“ z 26.09.2017 (v ktorom účastník konania zhrnul svoje výhrady či namietané skutočnosti do bodov č. 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10) správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k námietke o tom, či nebolo prihliadané na správu MUDr. B. E. zo dňa 21.04.2015 uviedol, že uvedené bolo zohľadnené v rámci prešetrovania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti a bolo aj podkladom Protokolu č. 337/2015 z 10.04.2017, v ktorom bolo komplexne zhrnuté, v nadväznosti na čo je uvedené stanovisko skupiny vykonávajúcej dohľad a záver z výkonu dohľadu. Z vyjadrenia účastníka konania, ktoré spísala MUDr. B. E., obsahovo vyplýva popis vyšetrenia pacienta rovnako ako zo samotnej lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby 26.02.2015, popis RTG snímku, laboratórnych vyšetrení a polemiku o symptómoch akútneho koronárneho syndrómu. Predmetné vyjadrenie neobsahuje iné závažné skutočnosti, ktoré by zmenili rozhodnutie skupiny vykonávajúcej dohľad či prvostupňového správneho orgánu. V nadväznosti na námietky č. 4 - 10 obsiahnuté v doplnení vyjadrenia správny orgán prvého stupňa uviedol, že skupina vykonávajúca dohľad skonštatovala už v protokole, že v chirurgickej ambulancii bol stav pacienta účastníkom konania správne záverový, tak že sa nejednalo o náhlu príhodu brušnú, ktorá je považovaná za akútny stav s nutnosťou chirurgickej operačnej intervencie. Zdravotná starostlivosť, ktorá bola pacientovi poskytnutá v chirurgickej ambulancii, bola vyhodnotená správne. Účastník konania pochybil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v internej ambulancii ÚPS. Pokiaľ pacient udával náhle vzniknutú bolesť za hrudnou kosťou od 11:00 hod. dňa 26.02.2015, ktorá je typická pre diagnózu dissekujúcej aneuryzmy aorty, hoci táto diagnóza patrí ku zriedkavým diagnózam. V rámci diferenciálnej diagnostiky náhle vzniknutých bolestí na hrudníku, ktorá však nebola na internej ambulancii zrealizovaná, sa malo myslieť aj na túto zriedkavú diagnózu - dissekujúca aneuryzma aorty. K bodu 5 doplnenia vyjadrenia, kde účastník konania uviedol, že Espumisan bol pacientovi „odporučený ako výraz terapeutických rozpakov pri nejasných a pacientom nešpecifikovaných ťažkostiach“ prvostupňový správny orgán uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nie je obsiahnuté odôvodnenie odporučenia tohto lieku. Práve naopak, v lekárskej správe spísanej v internej ambulancii ÚPS účastníka konania 26.02.2015 vyplýva, že pacient „tráviace problémy negoval a iné obtiaže neudával“. K bodu 6 doplnenia vyjadrenia (v ktorom účastník konania, vo vzťahu k správnym orgánom tvrdenému záveru, že pacientovi s arteriálnou hypertenziou mala byť odporučená hospitalizácia alebo kontrola v internej ambulancii, namieta, že pacient odmietal hospitalizáciu), prvostupňový správny orgán uvádza, že z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS účastníka konania 26.02.2015 nevyplýva záver, že by bola pacientovi odporučená hospitalizácia, a taktiež tam nie je záznam ani o tom, že by pacient hospitalizáciu odmietol. Práve naopak, v tu špecifikovanej lekárskej správe je záznam o odporučení neurologického vyšetrenia, ktoré následne pacient aj absolvoval. V lekárskej správe absentuje poučenie a informovaný súhlas pacienta o diagnostickom a terapeutickom postupe podľa § 6 a nasl. zákona č. 576/2004 Z.z. o povahe ochorenia, potrebných zdravotníckych výkonoch a o možnosti rizika a zdravotnej prognóze. Prvostupňový správny orgán zdôrazňuje, že pacient odmietol hospitalizáciu 02.03.2015 na neurológii, ale účastníkovi konania je vytýkané pochybenie v internej ambulancii ÚPS 26.02.2015, kde pacientovi hospitalizácia navrhnutá nebola. K bodu 7 doplnenia vyjadrenia účastníka konania prvostupňový správny orgán uviedol, že príznaky, ktoré pacient udával, najmä náhle vzniknutú bolesť za hrudnou kosťou, sú typické pre diagnózu dissekujúcej aneuryzmy aorty. Náhle vzniknutá bolesť za hrudnou kosťou mala byť účastníkom vyhodnotená ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie. Z EKG záznamu vyplýva, že srdcová frekvencia mala hodnotu 95/min. Pacient mal trachykardiu. Tvrdenie účastníka konania, že srdcová frekvencia bola bez zmeny a alterácie neobstojí. Ak príznaky naznačovali postihnutie iných systémov, ako to uvádza účastník vo svojom vyjadrení, tak tieto mali byť zahrnuté do diagnostického

záveru návrhu terapie a odporučenia kontrolného vyšetrenia, ktoré však v závere z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS absentovali. Z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS preukázateľne vyplýva, že GIT problémy pacient negoval. K bodom 8, 9 a 10 doplňujúceho vyjadrenia účastníka konania (v ktorom účastník konania usudzuje, že o tvrdených pochybeniach - stanovisku prizvanej osoby sa úrad dozvedel už dňa 22.06.2015, kedy bolo úradu doručené stanovisko odborníčky v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo zo dňa 17.06.2015 MUDr. Q. A., PhD., týmto dňom teda začala plynúť aj dvojročná subjektívna lehota pre uloženie pokuty úradom), správny orgán prvého stupňa uvádza, že je pravdou, že odborné stanovisko konzultantky bolo doručené úradu 22.06.2015, zdôrazňuje však, že skupina vykonávajúca dohľad nevyhodnocuje pochybenie poskytovateľa do dátumu doručenia odborných stanovísk. Skupina vykonávajúca dohľad neprihliadala na odborné stanovisko doc. MUDr. Q. A., PhD., ale na posudzovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa podieľali aj ostatní prizvaní odborní konzultanti, členovia skupiny vykonávajúcej dohľad a vedúci skupiny vykonávajúcej dohľad. Zistenie porušenia ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. je viazaný na okamih skončenia výkonu dohľadu podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., teda vyhotovenie protokolu a uplynutie lehoty na prípadné podanie námietok dohliadaného subjektu k zisteniam uvedeným v protokole alebo prerokovanie námietok dohľadaného subjektu protokolom. Prvostupňový správny orgán konštatuje, že skupina vykonávajúca dohľad nie je striktne viazaná len závermi odborných stanovísk konzultantov. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je síce odborným konzultantom vyhodnotená poskytnutá zdravotná starostlivosť ako non lege artis, ale skupina vykonávajúca dohľad dospeje s prihliadnutím na okolnosti priebehu liečenia pacienta, záznamy zdravotnej dokumentácie, anamnézu a pod. k inému záveru, a teda že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis, prípadne vyskytujú sa v praxi úradu aj opačné situácie. Rovnako existuje možnosť účastníka konania zistenia uvedené v protokole zvrátiť podaním písomných námietok a ich prípadným ďalším odôvodnením pri ich prerokovaní. V praxi teda nie je možné a ani správne, aby bolo zistenie pochybenia konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viazané na deň doručenia odborného stanoviska odborného konzultanta. V nadväznosti na zistenú skutočnosť, že účastník konania nevyužil svoje právo podať v stanovenej lehote námietky k zisteniam uvedeným v protokole č. 337/2015, prvostupňový správny orgán na dôvažok poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9Szd/2/2013 zo dňa 27.05.2015, v zmysle ktorého poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti protokolu sa už nemôže účinne brániť proti zisteniam porušenia jeho povinnosti. Zistenie porušenia povinnosti je právnym základom pre rozhodnutie o uložení pokuty; v konaní o uložení pokuty sa preto správny orgán už nemusí a ani nemôže zaoberať oneskorenými námietkami účastníka voči záverom protokolu o vykonaní dohľadu.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol odvolací orgán - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave rozhodnutím Číslo konania: ZS 504/00004/2017/R, Číslo spisu: 5780/7211/2018/504 zo dňa 18.01.2018 tak, že s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“). Účastník konania porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. Z., nar. XXXX, naposledy bytom O. XXX/XX, XXX XX G. (ďalej len „pacient“) tým, že pacientovi nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť v internej ambulancií ústavnej pohotovostnej služby dňa 26.02.2015. Porušenie spočívalo v tom, že napriek negativite kardiošpecifických enzýmov nevyhodnotil stav pacienta ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie a nezrealizoval diferenciálnu diagnostiku, v rámci ktorej sa malo myslieť aj na nestabilnú angínu pectoris. Relatívne mladému pacientovi s arteriálnou hypertenziou, nadváhou a prvým atakom výraznej bolesti za hrudnou kosťou nejasnej etiológie mala byť odporúčaná hospitalizácia, alebo kontrola na internej ambulancii na druhý deň, pri zhoršení stavu okamžite. Pacientovi bol odporučený Espumisan napriek tomu, že neudával tráviace ťažkosti. Lekárska správa spísaná v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby zo dňa 26.02.2015 neobsahovala diagnostický záver. Žalovaný, vychádzajúc z názoru rozkladovej komisie konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho skutkové zistenia sú preukázané a pokuta primeraná a odôvodnená. Prvostupňový správny orgán dostatočne a objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky, sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie označenej zákonnej povinnosti. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej prvostupňový

správny orgán vychádzal len z odborného stanoviska Doc. MUDr. Q. A., PhD., ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu 22.06.2015, a teda už k tomuto dátumu zistil prvostupňový správny orgán porušenie povinností, žalovaný uvádza, že zistenie porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. je viazané na okamih skončenia výkonu dohľadu podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., teda vyhotovenie protokolu a uplynutie lehoty na podanie prípadných námietok dohľadaného subjektu zisteniam uvedeným v protokole alebo prerokovanie námietok dohliadaného subjektu k protokolu. V predmetnom prípade skupina vykonávajúca dohľad zistila pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vyhotovením Protokolu č. 337/2015 z 10.04.2017, ktorý bol žalobcovi doručený 11.04.2017. Žalobca bol riadne poučený o možnosti podať proti záverom protokolu písomné námietky. Námietky v stanovenej lehote nepodal, lehota na podanie námietok márne uplynula 27.04.2017, ktorým dňom bol zároveň ukončený výkon dohľadu. Žalovaný konštatuje, že skupina vykonávajúca dohľad nie je striktne viazaná len obsahom a závermi odborných stanovísk konzultantov. Rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty bolo vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi ukončené protokolom v súlade s ust. § 47 zákona č. 581/2004 Z.z.. Obsah protokolu o vykonanom dohľade vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrení účastníka konania, odborných stanovísk prizvaných osôb zo špecializovaných oblastí vnútorné lekárstvo, chirurgia, neurológia a stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad. Žalovaný po preskúmaní všetkých podkladov dospel k názoru, že žalobca v rozklade z 24.10.2017 neuviedol také skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní starostlivosti pacientovi. Pokuta bola uložená v súlade s § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.. Žalovaný považuje pokutu vo výške 3 000 € za primeranú zisteným nedostatkom, spĺňajúcu preventívnu ale aj výchovnú funkciu, avšak zároveň pre žalobcu nie likvidačnú.

3. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia vidí v absencii slovného vyjadrenia vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, za porušenie akej povinnosti bola žalobkyni uložená pokuta, t. j. výrok mal obsahovať vetu, že pokuta sa ukladá za to, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Namieta ďalej uplynutie zákonnej lehoty na uloženie pokuty v zmysle § 64 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z.z.. Subjektívna dvojročná lehota pre uloženie pokuty odo dňa zistenia porušenia povinnosti úradom preukázateľne začala plynúť dňom 22.06.2015 doručením stanoviska prizvanej osoby doc. MUDr. Q. A., PhD.. Nakoľko správny orgán čo do posudzovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti v internej ambulancii prihliadal len na toto stanovisko a vytknuté pochybenia sú len tie, ktoré tvrdí prizvaná osoba doc. MUDr. Q. A., PhD.. Žalobkyňa ďalej trvá na svojich námietkach obsiahnutých vo svojom písomnom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie z 05.09.2017 (najmä body 4 až 6) a jeho doplnení zo dňa 26.09.2017 (najmä body 4 až 11) ako na žalobných bodoch pre túto žalobu. Namieta, že správne orgány oboch stupňov nevzali do úvahy a nereflektovali na stanovisko primárky Interného oddelenia I a JIS MUDr. B. E. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti L. Z., hoci ako podklad bolo protichodné oproti odbornému stanovisku prizvanej osoby (konzultanta). Žalobca má za to, že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili námietky obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania z 05.09.2017 a jeho doplnení z 26.09.2017. Žalovaný nereflektoval ani na žiadosť žalobkyne o zníženie pokuty v písomnom doplnení rozkladu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalobkyňa na dôvažok požiadala správny súd s poukazom na ust. § 198 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku o sankčnú moderáciu a zníženie pokuty v prípade, že správnej žalobe nebude vyhovené, a to s prihliadnutím na postavenie a zabezpečenie žalobkyne, ako verejného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zriadeného samosprávnym krajom oproti iným poskytovateľom, pomer pochybení k celkovému počtu výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytne, ako i k správaniu samotného pacienta, ktorý u neurológa odmietol hospitalizáciu na neurologickom oddelené, v rámci ktorej mu mohlo byť vykonané správne odporúčané interné vyšetrenie pre arteriálnu hypertenziu s trachykardiou.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 10.05.2018 navrhol žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach odkazoval na skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok k jednotlivým žalobným námietkam uvádzal: Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalovaný

uvádza, že z napadnutých výrokov je nepochybne zrejmé, za aké porušenie sa sankcia ukladá, v čom spočíva nesprávny postup žalobcu, ako aj porušenie ktorého zákonného ustanovenia sa žalobcovi napadnutými rozhodnutiami vytýka. Pokiaľ ide o namietané uplynutie zákonnej lehoty na uloženie pokuty, žalovaný opätovne zdôrazňuje, že začiatok plynutia lehoty je viazaný na okamih skončenia výkonu dohľadu podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., teda na vyhotovenie protokolu a uplynutie lehoty na prípadné podanie námietok dohliadaného subjektu k zisteniam uvedeným v protokole alebo prerokovanie námietok dohliadaného subjektu k protokolu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu v nadväznosti na odborné medicínske stanovisko MUDr. B. E., žalovaný poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Podotýka, že vyjadrenie žalobcu v postavení dohliadaného subjektu, ktoré spracovala MUDr. B. E. 21.04.2015, bolo zohľadnené v rámci prešetrovania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti a bolo aj jedným z podkladov Protokolu č. 337/2015 z 10.04.2017, v ktorom bolo komplexne zhrnuté, v nadväznosti na čo je uvedené stanovisko skupiny vykonávajúcej dohľad a záver výkonu dohľadu. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré spísala MUDr. B. E., obsahovo vyplýva popis vyšetrenia pacienta, rovnako ako zo samotnej lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS 26.02.2015, popis RTG snímku, laboratórnych vyšetrení a polemika o symptómoch akútneho koronárneho syndrómu. Vyjadrenie neobsahuje žiadne iné závažné skutočnosti, ktoré by zmenili rozhodnutie skupiny vykonávajúcej dohľad, prípadne by svojou povahou bolo schopné ovplyvniť iné rozhodnutie prvostupňového či druhostupňového správneho orgánu. Žalovaný opakovane konštatuje, že skupina vykonávajúca dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nie je striktne viazaná len závermi odborných stanovísk konzultantov, ale sa aj sama aktívne podieľa na posudzovaní postupu dohliadaného subjektu (žalobcu). K námietke nesprávneho medicínskeho vyhodnotenia pochybenia, ktoré je žalobcovi vytýkané, žalovaný podrobne cituje zo žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej žalovaný v rámci rozhodovania o výške ukladanej sankcie nereflektoval na žiadosť žalobcu o zníženie sankcie, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, a to predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Keďže druhostupňový správny orgán zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil, nevidel priestor na moderáciu uloženej sankcie.

5. V replike doručenej správnemu súdu 06.06.2018 zotrval žalobca na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Na dôvažok uviedol, že výrok rozhodnutia neobsahuje slovný popis porušenej povinnosti, t. j. hoci v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov sa tvrdí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, uvedené slovné uvedenie porušenej povinnosti, za ktorú sa ukladá pokuta vo výroku, absentuje. V súvislosti s posudzovaním prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie žalobca poukazuje aj na analógiu iuris z civilného práva a tvrdí, že je nesporné, že žalovaný materiálne „zistil porušenie povinnosti“ dňom doručenia stanoviska prizvanej osoby MUDr. A., PhD., pretože v protokole sú doslovne prevzaté len jej závery a nič iné. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 30S/70/2017, v ktorom mal správny súd zrušiť rozhodnutia žalovaného oboch stupňov z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s protichodnými stanoviskami ich verifikovaním. V danom prípade sa správny orgán nevysporiadal s protichodnými stanoviskami MUDr. A., PhD. a MUDr. E..

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní 06.11.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 194 a nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom nezistil dôvod na aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 194 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t. j. k 26.02.2015 (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 26.01.2018 (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“ alebo „zákon o zdravotných poisťovniach“), úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 10) ukladá sankcie. 40) § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 350/2005 Z.z.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2). 40) § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 350/2005 Z.z.

Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

Podľa § 64 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z.z., pokuty podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

9. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ako aj s ich právnym posúdením; v konaní ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

10. Námietku nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, teda súhrn skutočností potrebných k tomu, aby nemohol byť skutok zameniteľný s iným správnym deliktom. Výrok rozhodnutia je určitý a konkrétny v tom zmysle, že niet pochybností o tom, čo bolo predmetom správneho konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/238/2009). Nevyhnutná miera špecifikácie deliktu bola zachovaná nielen vo výroku rozhodnutia ale v celom sankčnom konaní tak, aby bola vylúčená prekážka litispendencie, dvojitého postihu pre ten istý skutok, pre určenie rozsahu dokazovania a pre zaistenie riadneho práva žalobcu na obhajobu. Záveru správneho súdu o tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa atribúty preskúmateľnosti (danosti nezameniteľným spôsobom identifikovateľného skutku), nebráni ani žalobcom označená skutočnosť, že „výrok ... neobsahuje, že pokuta sa ukladá za to, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne (§ 4 ods. 3 prvá veta zákona č. 576/2004 Z.z.).“ Podľa názoru správneho súdu výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje označenie porušenej povinnosti, ako aj označenie zákonného ustanovenia, z ktorého daná povinnosť vyplýva (§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.). Pokiaľ prvostupňový správny orgán uviedol skutkovú vetu, v ktorej bol skutok nezameniteľným spôsobom identifikovaný čo do miesta, času a spôsobu spáchania, slovami: „Účastník konania porušil

ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť...“, podľa názoru správneho súdu, tak dostatočne jasným spôsobom, nevyvolávajúcim žiadnu pochybnosť, vyjadril, pre porušenie akej zákonnej povinnosti je voči žalobcovi vedené správne trestanie. Pokiaľ správny orgán neuviedol doslovnú citáciu zákonom stanovenej povinnosti: „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne“, teda možno konštatovať absenciu „právnej vety“ vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že je pravdou, že formulácia kvalifikačne použitého ustanovenia zákona zodpovedajúca tzv. právnej vete by mala byť citovaná v kvalifikačnej časti výroku o vine, teda okrem číselného označenia porušeného ustanovenia zákona, je potrebné aj slovne uviesť, mimo opisu skutku, akého konania sa žalobca dopustil porušením príslušného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z. (t. j. konkrétne uviesť, že neposkytol zdravotnú starostlivosť správne). Táto vada však nemala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd nevidí v uvedenom nedostatku výroku správneho orgánu porušenie žiadnych zásad správneho trestania ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona. Je potrebné mať na pamäti, že zásady správneho trestania a zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona sa použijú v rámci administratívneho trestania primerane. Uvedená požiadavka primeranosti použitia zásad správneho trestania a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona plynie zo Štrasburskej judikatúry a je vyjadrená v ust. § 195 písm. c), d) SSP. Uvedená „primeranosť“ je podľa názoru správneho súdu zachovaná, ak je skutok (ako už správny súd podrobne rozviedol na iných miestach tohto rozsudku) nezameniteľným spôsobom identifikovaný čo do miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pričom je z výroku rozhodnutia tiež nepochybné, porušenia akej povinnosti sa žalobca dopustil. Z povinnosti správneho orgánu rešpektovať pri ukladaní trestov zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu v rámci administratívneho trestania doslovne aplikovať jednotlivé ustanovenia Trestného zákona.

11. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. V prvom rade je nutné odmietnuť obranu žalobcu o potrebe použiť analógiu s civilným právom a aplikovať súvisiace rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v občianskoprávnych veciach. V otázke ustálenia právne relevantného okamihu pre počiatok plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie sankcie („dňom zistenia porušenia povinnosti“) plynúcej podľa z.č. 581/2004 Z.z. totiž existuje ustálená súdna prax, od ktorej správny súd nemal dôvod sa odchýliť, nakoľko vychádza zo špecifickej právnej úpravy zákona o zdravotných poisťovniach (napr. rozsudok NS SR č. k. 7Sžso/55/2009 zo dňa 25.03.2010). Podľa názoru správneho súdu význam a obsah pojmu „zistenie porušenia povinnosti“ obsiahnutého v ust. § 64 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý je zaradený do šiestej časti daného zákona, s označením „sankcie“, je potrebné hľadať v kontexte súvisiacich ustanovení právneho predpisu č. 581/2004 Z.z., a to najmä v nadväznosti na prechádzajúcu - piatu časť uvedeného právneho predpisu s označením „dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“, s ktorým pojmom legálny pojem „zistenie porušenia povinnosti“ bezprostredne súvisí a naň obsahovo nadväzuje. Zistenie porušenia povinnosti zakotvenej v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. je tak viazané na okamih skončenia výkonu dohľadu v intenciách ust. § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., a ten je daný okamihom vyhotovenia protokolu a uplynutím lehoty na podanie námietok dohliadaného subjektu k zisteniam obsiahnutým v protokole alebo okamihom prerokovania námietok dohliadaného subjektu k protokolu. Žalobca bol poučený o možnosti podať proti záverom Protokolu č. 337/2015 z 10.04.2017 námietky v lehote 10 pracovných dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z.z.. Lehota na podanie námietok proti zisteniam obsiahnutým v protokole uplynula žalobcovi dňom 27.04.2017, ktorým dňom bol zároveň ukončený výkon dohľadu. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok, resp. ich prerokovaním, dôjde totiž k ustáleniu skutkového stavu, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádza. Zistenie pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nie je možné viazať na deň doručenia odborného stanoviska odborného konzultanta, ako tvrdí na svoju obranu žalobca, nakoľko uvedeným dňom nedôjde ešte k definitívnemu ustáleniu skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, v zmysle obrany ktorého skupina vykonávajúca dohľad nie je striktne viazaná len závermi odborných stanovísk konzultantov. Nie sú ojedinelé prípady, kedy odborným konzultantom je vyhodnotená zdravotná starostlivosť ako non lege artis, avšak skupina vykonávajúca dohľad s prihliadnutím na okolnosti priebehu liečby pacienta či záznamy v zdravotnej dokumentácii, anamnézu, dôjde k inému záveru, než odborný konzultant, t. j. že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá „de lege artis“. Rovnako nie je vylúčená možnosť účastníka konania zistenia obsiahnuté v protokole zvrátiť podaním písomných námietok s označením prípadných ďalších dôkazov - odborných stanovísk spôsobilých vyvrátiť závery obsiahnuté v protokole. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery je potrebné ustáliť, že subjektívna prekluzívna lehota počína plynúť dňom zistenia porušenia povinnosti, t.

j. dňom ukončenia výkonu dohľadu, v danom prípade dňom 27.04.2017, kedy žalobcovi márne uplynula lehota na podanie námietok k protokolu. Pokuta za porušenie zákonnej povinnosti § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tak bola v súlade s citovaným ust. § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. uložená žalobcovi v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej subjektívnej lehote dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti.

12. Žalobca ďalej namieta nesprávnosť záverov žalovaného a nevyhodnotenie obrany žalobcu obsiahnutej vo vyjadrení žalobcu v upovedomení o začatí správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie zo dňa 05.09.2017 „(najmä body 4 až 6)“ a jeho doplnení zo dňa 26.09.2017 „(najmä body 4 až 11)“. Na tomto mieste považuje správny súd v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu v rozhodnutí správneho orgánu správny súd zdôrazňuje, že podstatou žaloby proti rozhodnutiu žalovaného je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Je potrebné podotknúť, že súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho. V oblasti medicínskych postupov totiž ide o oblasť mimo právneho poznania, t. j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé odbory lekárskej vedy, preto tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak správnemu súdu na posúdenie rozhodných skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z odborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania (obdobne rozsudok Najyššieho súdu SR č.k. 1Sžso/63/2014 zo dňa 05.04.2016).

13. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobkyňa spochybňovala podklad rozhodnutia

- odborné stanovisko prizvanej osoby Doc. MUDr. Q. A., PhD., odborníčky v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo zo dňa 17.06.2015, doručené úradu 22.06.2015, a namietala, že jej závery neboli iným spôsobom verifikované a úrad ich nekriticky prevzal, potom musí správny súd poukázať na oprávnenie žalobkyne zadovážiť si postupom v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä ust. § 1 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 citovaného zákona, znalecký posudok, predložením ktorého by mohla relevantným spôsobom poprieť odborné závery Doc. MUDr. Q. A., PhD. a uniesť tak svoje dôkazné bremeno. Žalobkyňa nielenže nepredložila znalecký posudok, ktorý by vyvrátil záver správneho orgánu o tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá neb. L. Z. de lege artis, ale nevyužila ani svoje právo vyjadriť sa k Protokolu č. 337/2015 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 10.04.2017, ktorý jej bol doručený dňa 11.04.2017. Pokiaľ žalobkyňa opätovne poukazuje na závery MUDr. B. E. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pánovi L. Z. a označuje ich za rozporujúce odborné závery MUDr. Q. A., PhD., považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie primárky interného oddelenia I a JIS MUD. B. E. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pánovi L. Z. zo dňa 21.04.2015 je vyjadrením zamestnankyne žalobkyne. Stanovisku MUDr. B. E. tak chýba atribút nevyhnutný k priznaniu relevancie nezávislého odborného posudku. Je potrebné naň hľadieť ako na vyjadrenie samotnej žalobkyne ako účastníčky správneho konania a nie na vyjadrenie nezávislého odborníka z oblasti internej medicíny. Určitú mieru predpojatosti zamestnanca k svojmu zamestnávateľovi totiž nemožno celkom dobre vylúčiť. Z tohto pohľadu potom nebolo možné ani konštatovať, že odborné závery MUDr. B. E. a MUDr. Q. A. sú protichodnými. Závery MUDr. B. E. súd vyhodnotil iba ako obranu žalobkyne voči namietanému porušeniu povinnosti, s ktorými sa podľa názoru správneho súdu prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Pokiaľ sa žalobkyňa bráni záveru prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého stav pacienta mal byť vyhodnotený ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie pričom sa malo myslieť aj na nestabilnú angínu pectoris a na svoju obranu udáva: „pri prvom vyšetrení na chirurgickej ambulancii v čase zápisu 26.02.2015 o 14:49 hod. je uvedená dg. R104 s údajom „okolo 11:00 hod. náhle bolesti v epigastriu ... , pričom interné vyšetrenie pacienta bolo vykonané 26.02.2015 o 19:05 hod., kde internistka uviedla, že mu luplo na hrudníku v oblasti jamky, odvtedy bolesť

- nevie presne popísať charakter - asi tlaková v ľahu bolí v chrbte... - teda bolesť nebola špecifická

pre disekujúcu aneuryzmu ...“, správny orgán prvého stupňa sa podrobne a presvedčivo s uvedenou námietkou vysporiadal, keď uviedol, že skupina vykonávajúca dohľad nekonštatovala pochybenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti v chirurgickej ambulancii, kde bol stav pacienta účastníkom konania správne záverový, takže sa nejednalo o náhlu príhodu brušnú, ktorá je považovaná za akútny stav s nutnosťou chirurgickej operačnej intervencie, žalobkyňa pochybila práve pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v internej ambulancii ÚPS. Pokiaľ pacient udával náhle vzniknutú bolesť za hrudnou kosťou od 11:00 hod. dňa 26.02.2015, ktorá je typická pre diagnózu disekujúcej aneuryzmy aorty, hoci táto diagnóza patrí k zriedkavým diagnózam, mala žalobkyňa v rámci diferenciálnej diagnostiky náhle vzniknutých bolestí na hrudníku, ktorá však nebola na internej ambulancii zrealizovaná, myslieť aj na túto zriedkavú diagnózu - disekujúca aneuryzma aorty. Ďalej prvostupňový správny orgán rovnako logicky a presvedčivo vyvrátil aj obranu žalobkyne ktorá uviedla, že liek Espumisan bol pacientovi odporučený ako výraz terapeutických rozpakov pri nejasných a pacientom nešpecifikovaných ťažkostiach, keď konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii vôbec nie je obsiahnuté odôvodnenie odporúčania tohto lieku. Práve naopak, z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS žalobkyne 26.02.2015 vyplýva, že pacient „tráviace problémy negoval a iné obtiaže neudával“. Pokiaľ sa žalobkyňa bránila záveru, že pacientovi s arteriálnou hypertenziou, nadváhou ... mala byť odporučená hospitalizácia alebo kontrola v internej ambulancii na druhý deň, resp. pri zhoršení stavu okamžite“ tvrdením, že pacient odmietal hospitalizáciu, prvostupňový správny orgán náležite vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu dôvodil, že z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS žalobkyne 26.02.2015 nevyplýva záver, že by bola pacientovi odporučená hospitalizácia a rovnako tam nie je ani záznam o tom, že by pacient hospitalizáciu odmietal. Práve naopak, v danej lekárskej správe je záznam o odporúčaní neurologického vyšetrenia, ktoré následne pacient aj absolvoval. V lekárskej správe taktiež absentuje poučenie a informovaný súhlas pacienta o diagnostickom a terapeutickom postupe podľa ust. § 6 a nasl. zákona č. 576/2004 Z.z. o povahe ochorenia, potrebných zdravotníckych výkonoch a možnosti rizika a zdravotnej prognóze. Pacient odmietol hospitalizáciu dňa 02.03.2015 na neurológii, avšak účastníkovi konania je vytýkané pochybenie v internej ambulancii ÚPS dňa 26.02.2015, kde pacientovi hospitalizácia navrhnutá nebola, hoci mala byť. Správny orgán sa rovnako náležite vysporiadal s obranou žalobkyne, že srdcová frekvencia pacienta bola bez zmeny alterácie. Zo zdravotnej dokumentácie, z EKG záznamu pacienta správny orgán totiž zidtil, že srdcová frekvencia mala hodnotu 95/min. Pacient mal trachykardiu. Príznaky, ktoré pacient v internej ambulancii udával, najmä náhle vzniknutú bolesť za hrudnou kosťou, sú typické pre diagnózu disekujúcej aneuryzmy aorty. Náhle vzniknutá bolesť za hrudnou kosťou cca okolo 11:00 hod. dňa 26.02.2015 mala byť účastníkom konania vyhodnotená ako bolesť na hrudníku nejasnej etiológie. Ak príznaky naznačovali postihnutie iných systémov, ako to udáva žalobkyňa vo svojom vyjadrení, potom tieto mali byť zahrnuté do diagnostického záveru, návrhu terapie a odporúčania kontrolného vyšetrenia, tieto však v závere lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS preukázateľne absentovali. Z lekárskej správy spísanej v internej ambulancii ÚPS preukázateľne vyplýva, že GIT problémy pacient negoval. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené podrobné závery k jednotlivým námietkam žalobcu voči upovedomeniu o začatí administratívneho konania (na ktoré žalobkyňa poukazovala v rozklade aj v žalobe) sú obsiahnuté na strane 8 a 9 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správny súd je toho názoru, že správny orgán nevybočil z medzí správnej úvahy, jeho závery sú logické, presvedčivé a vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, nepovažuje správny súd za vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pokiaľ ohľadne skutkových a právnych záverov vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobkyne žalovaný odkázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to zvlášť za situácie, ak samotný účastník konania podávajúci rozklad v rozkladových námietkach, odkázal na: „námietky uvedené v písomnom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom pre rozhodnutie z 05.09.2017 (najmä body 4 až 6) a jeho doplnení zo dňa 26.09.2017 (najmä body 4 až 11)“, bez toho aby ich podrobne rozviedol.

14. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci č. k. 30S/70/2017 zo dňa 22.5.2018 vo veci totožných účastníkov konania, správny súd poznamenáva, že v uvedenom konaní existovali dve protichodné stanoviská prizvaných osôb. Išlo teda o odlišnú skutkovú situáciu. V prejednávanej veci (sp.zn. 30S/14/2018) niet dvoch protichodných stanovísk prizvaných osôb nakoľko vyjadrenie MUDr. E. je nutné považovať za vyjadrenie účastníka konania, s ktorým sa naviac správny orgán riadne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.

15. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu s poukazom na ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd udáva, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP pre zníženie výšky uloženej sankcie, nakoľko správny súd dospel k záveru, že uložená sankcia bola primeraná povahe skutku a v konaní nebolo preukázané, ani žalobcom tvrdené, že by mala pre žalobkyňu sankcia likvidačný charakter. Pokiaľ žalobkyňa na svoju obranu udáva, že pacient odmietol hospitalizáciu na neurologickom oddelení kde mu mohla byť poskytnutá kvalifikovaná pomoc, správny súd uvádza, že uvedenú okolnosť nevyhodnotil ako poľahčujúcu nakoľko žalobkyni bolo vytýkané porušenie povinností pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti na internom oddelení, kde pacientovi hospitalizácia odporúčaná nebola a so závažným, život ohrozujúcim stavom, bol ošetrujúcou lekárkou vybavený liekom Espumisan (liekom proti plynnatosti). Sankciu uloženú žalobkyni považuje správny súd za miernu, keďže bola uložená v prvej tretine zákonnej sadzby (podľa ust. § 64 ods. 2 písm. b) môže úrad poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť pokutu až do výšky 9 958 €, ak ide o právnickú osobu), pričom za skutkovej situácie, kedy porušením zákonnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť riadne došlo k úmrtiu pacienta, by uloženie nižšej sankcie nevystihovalo povahu skutku a jeho následok. Sankcia musí spĺňať preventívnu a výchovnú funkciu, a preto nesmie byť zanedbateľná. Žalobkyňu má sankcia predovšetkým motivovať k riadnemu výberu erudovaného zdravotníckeho personálu, k dôslednému a pravidelnému overovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti vlastnými zamestnancami a k vyvodzovaniu zodpovednosti voči zamestnancom neposkytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy za účelom včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu pacienta.

16. Záverom správny súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a), § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z., pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných citovaných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorá skutočnosť správny súd viedla k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej s poukazom na ust. § 190 SSP. Správny súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi a s ktorými sa stotožnil aj správny súd.

17. O náhrade trov konania rozhodol správny súd vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.