Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-36-2017.pdf
PDF · 137.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Cb/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast. KUBINEC & PARTNES advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica proti žalovaným: 1. O. I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, N., 2. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. 4, N., 3. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, N. v konaní o zaplatenie 3 084,79 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 577,62 Eur, spolu s úrokom z omeškania 7,7 % ročne zo sumy 2 577,62 Eur od 5.11.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania o zaplatenie 3 084,79 Eur v rozsahu 68 % trov konania.
IV. Súd návrh žalovaných 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi z a m i e t a .
V. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnom návrhu žalovaných 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 8.3.2017 domáhal sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 3 084,79 Eur s príslušenstvom, a to z titulu vrátenia poskytnutého stavebného úveru, ktorý žalobca poskytol žalovanej 1/ ako dlžníčke, pričom M. T., bytom O. pod O. XX, XXX XX N. vystupoval na strane dlžníka ako spoludlžník, na základe Zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX a mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX dňa X.X.XXXX (ďalej len Zmluva alebo Zmluva o úvere). Žalobca poskytol mimoriadny medziúver žalovanej 1/, pričom žalovaná 2/ a žalovaný 3/ prevzali za splatenie úveru ručenie. Žalobca poskytol žalovanej 1/ mimoriadny medziúver v sume 9 958,17 Eur (300 000,- Sk). Podľa čl. II Zmluvy o úvere poplatok za spracovanie medziúveru v sume 33,19 Eur (1 000,- Sk) sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru, ktoré boli dohodnuté vo výške 7,79 % ročne sumou 64,66 Eur mesačne (1 948,- Sk), ktorá suma mala byť uhradená vždy do 15-teho dňa v príslušnom mesiaci, pričom jednotlivé vklady boli započítané na najstaršie splatné úroky. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov z mimoriadneho medziúveru. Zároveň so splácaním úrokov z poskytnutého medziúveru sa žalovaná 1/ zaviazala vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné splátky 29,87 Eur (900,- Sk). Ku dňu 31.3.2012 boli splnené podmienky zo strany žalovanej 1/ na pridelenie cieľovej sumy a účet mimoriadneho medziúveru bol
zúčtovaný s účtom stavebného sporenia. Mimoriadny medziúver sa v zmysle čl. I Zmluvy o úvere zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy 31.3.2012, podľa Zmluvy o úvere, bol na konte mimoriadneho medziúveru, podľa tvrdenia žalobcu v návrhu, dlh vo výške 10 104,69 Eur, pričom táto suma predstavovala medziúver 9 958,17 Eur (300 000,- Sk), ktorý žalobca poskytol žalovanej 1/ na základe Zmluvy o úvere, nezaplatené poplatky 146,98 Eur a nezaplatené úroky za úver do 31.3.2012 0,46 Eur. Na účte stavebného sporenia nasporila žalovaná 1/ sumu 3 062,37 Eur, rozdiel medzi týmito sumami, teda medzi sumou poskytnutého medziúveru 10 104,69 Eur a sumou 3 062,37 Eur potom predstavoval výšku stavebného úveru 7 042,32 Eur. Tento stavebný úver sa žalovaná 1/ podľa Zmluvy o úvere zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami 116,19 Eur, pričom dohodnutý úrok zo stavebného úveru bol 4,7 % ročne. Žalovaná 1/ však porušila zmluvné podmienky a stavebný úver prestala riadne a včas splácať, preto ju žalobca listom z 26.9.2016 vyzval na doplatenie omeškaných splátok, pričom ju zároveň upozornil, že ak nebudú tieto splátky doplatené žalobca pristúpi k zosplatneniu celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti. Keďže sa tak nestalo, 4.11.2016 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť zostatku úveru aj s príslušenstvom, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanej 1/, aj ručiteľom - žalovanej 2/ a žalovanému 3/. Celkovo žalovaná 1/ uhradila do dňa zosplatnenia stavebného úveru od 31.3.2012 do 4.11.2016 sumu 5 331,91 Eur. Tieto splátky, ktoré žalovaná 1/ poukazovala na účet stavebného úveru, žalobca zaúčtoval v roku 2012 v sume 232,44 Eur ako úrok z úveru a poplatky vo výške 12,- Eur, za rok 2013 úrok z úveru 261,82 Eur a poplatky vo výške 23,95 Eur, za rok 2014 úrok z úveru 218,15 Eur a poplatky 105,- Eur, za rok 2015 úrok z úveru 170,86 Eur a poplatky 135,- Eur a za rok 2016 úrok z úveru 119,16 Eur a poplatky 85,- Eur. Takto zúčtovanými sumami potom zostatok stavebného úveru (7 042,32 Eur stavebný úver - 5 331,91 Eur splátky na úver + 1 374,32 Eur úroky a poplatky) predstavoval sumu 3 084,79 Eur. Rozdiel medzi splátkami žalovanej 1/ na konto stavebného úveru vo výške 5 331,91 Eur a sumou, ktorou žalobca zaťažil účet stavebného úveru žalovanej 1/ o úroky a poplatky vo výške 1 374,38 Eur predstavuje žalovanú sumu 3 084,79 Eur. Teda suma 3 084,79 Eur predstavuje nárok žalobcu uplatnený žalobou voči žalovaným 1/, 2/ a 3/.
2. Žalobca k návrhu pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa X.X.XXXX, Výpis z účtu stavebného úveru od 31.3.2012 do 4.11.2016, Výpis z účtu konta medziúveru od 7.5.2004 do 31.3.2012, výpis z účtu stavebného sporenia od 26.3.2004 do 31.3.2012, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 4.11.2016 určené pre žalovanú 1/, doklad o doručení oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, takisto Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.11.2016 pre žalovanú 2/ a žalovaného 3/, Poslednú výzvu na úhradu - zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 26.9.2016 pre žalovanú 1/, žalovanú 2/ a žalovaného 3/, vrátane dôkazov o doručení týchto výziev pre žalovaných, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie platné ku dňu uzavretia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
3. Súd na základe návrhu žalobcu vydal platobný rozkaz 7Cb 36/2017, v ktorom návrhu žalobcu v zmysle podaného žalobného návrhu v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ odpor, pričom uviedli, že s platobným rozkazom nesúhlasia v celom rozsahu a žalobu považujú za nedôvodnú. S výškou sumy nesúhlasia v plnom rozsahu a nárok žalobcu považujú za neopodstatnený. Žalovaní uviedli, že: "Suma 6 016,- Eur nepredstavuje dohodnutý úrok 7,79 %, odplata je príliš vysoká a spôsobuje neplatnosť Zmluvy o úvere. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilno-právna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka." Ďalej uviedli, že nerozumejú sume 146,98 Eur, ktorá bola vyúčtovaná ako nezaplatené poplatky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výpise z účtu konta medziúveru, keďže tam splátky prebiehali pravidelne a poplatky a úroky si žalobca účtoval. To isté sa týka sumy 0,46 Eur, keďže vraj ide o nezaplatené úroky za úver do 31.3.2012. Žalovaní 1/ - 3/ uviedli, že prechod na stavebný úver mal byť uskutočnený v novembri 2010, a nie až k 31.3.2012. "Podľa zákonov SR o ochrane spotrebiteľa je neprípustné, aby sa spotrebiteľ nevedel dopátrať k dátumu ukončenia časti a konečnej splatnosti úveru, je to neprijateľná podmienka spôsobujúca neplatnosť zmluvy." Sadzobník poplatkov, na ktorý sa žalobca v zmluve odvoláva, im nikdy nebol poskytnutý. "Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že vklady sa uskutočnili v sume 3 365,85 Eur spolu s úrokmi a štátnou prémiou, poplatky tvorili sumu 269,22 Eur, a takisto sa vyskytol poplatok za prechod na eurá. Účet medziúveru a stavebného sporenia bol ukončený 31.3.2012, vtedy sa úver zmenil na stavebný. V zmluve nie je možné nájsť presný dátum prechodu na stavebný úver." Podmienky Rýchlej tarify nikdy neboli žalovaným vysvetlené, a túto informáciu považujú za zavádzanie klienta a využitie jeho neinformovanosti. Žalovaní 1/ - 3/ uviedli, že vložili na účet žalobcu spolu 9 437,84 Eur, pričom z
tejto sumy bolo na úroky a poplatky použité 6 586,33 Eur. V ďalšom období došlo k menej pravidelnému splácaniu stavebného úveru z dôvodov zmeny v podnikateľskom prostredí, na toto všetko však žalobcu upozorňovali a v roku 2015 v podanom odpore vyslovili aj žiadosť na súde o konsolidáciu úverov, nikdy im však nebolo vyhovené, veď prečo, keď predsa len úver splácali, úrok ani splátka znížené neboli. Keď požiadali o odklad splátok, tak im bolo vyhovené v tom zmysle, že splátky im boli zvýšené zo 116,19 Eur na 157,62 Eur. Tento krok žalobcu viedol k tomu, že si napočítali, koľko už uhradili žalobcovi, a prišli na zistenie, že suma požičaná je preplatená, odplatu považujú za úžernícku a určite nezodpovedajúcu podmienkam v zmluve. Dňa 16.1.2017 bola žalovaným zaslaná Posledná výzva na zaplatenie zostatku dlhu a pokus o mimosúdnu dohodu, ktorú ale v plnom rozsahu neuznali. Takisto im bola doručená príloha Uznanie dlhu, ktorú považujú opäť za snahu o znevýhodnenie klienta žalobcu. Podstatou uznania dlhu bolo uznať dlh a ďalšie úroky a uznať premlčaciu dobu za 10-ročnú. Tieto skutočnosti žalovaní považujú za zavádzanie a znevýhodnenie dlžníka. Úrok z omeškania považujú za nezákonný a ide o neoprávnený nárok veriteľa. Takisto dodatok o premlčaní na 10 rokov spôsobuje neplatnosť zmluvy. Premlčacia doba v spotrebiteľských úveroch sa uvádza v dĺžke 3 roky od posledných 3 nezaplatených splátok. Do zosplatnenia stavebného úveru žalovaní zaslali na konto žalobcu 5 331,91 Eur. Z tejto sumy boli odpočítané poplatky za upomienky - takisto ich výška nebola uvedená v zmluve, v hodnote 518,46 Eur a úroky v hodnote 1 002,43 Eur. Čiže celkovo zaplatili žalovaní na medziúver 6 071,99 Eur, na stavebné sporenie 3 365,85 Eur, stavebný úver 5 331,91 Eur, spolu 14 769,75 Eur, úroky a poplatky spolu 8 107,22 Eur. Pri žiadosti žalobcu o ďalších 3 084,79 Eur by žalovaní uhradili celkovo 17 854,54 Eur, pričom ide o neprijateľnú podmienku. Žalovaným bola poskytnutá čiastka 9 958,17 Eur, pričom odplata predstavuje 14 769,75 Eur. Toto považujú žalovaní za neprijateľné, neuznávajú také vysoké preplatenie, a považujú to za úžeru a porušenie zmluvy, a takisto porušenie zákonov Slovenskej republiky. Pre zmluvy uzatvorené do 31.5.2014 platí, že odplata vo výške viac ako dvojnásobok je nezákonná a úver je bezúročný, preto považujú zmluvu za neplatnú, v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, resp. dobrými mravmi pre neprimerane vysokú odplatu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, zmluvnú sankcie, úroky z omeškania, inkasovanie poplatku už pri poskytnutí úveru, neposkytnutie informácií o dobe trvania zmluvného vzťahu a jeho ukončenia. Na základe týchto tvrdení navrhli, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu ako nedôvodný a zmätočný, odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný, zaviazal žalobcu na úhradu trov konania a vydal rozhodnutie, že úverová zmluva je neplatná (č.l. 46 - 49).
5. Na základe podaného odporu súd platobný rozkaz 7Cb 36/2017 zo dňa 22.5.2017 uznesením zo dňa 5.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2018 v zmysle ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zrušil.
6. K odporu žalovaných vyjadril sa žalobca podaním zo dňa 12.2.2018 (č.l. 64), kde uviedol, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol poskytnutý žalovanej 1/ mimoriadny medziúver 9 958,17 Eur, a to na preklenutie doby, kým žalovaná 1/ splní podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Jednou z podmienok pre poskytnutie stavebného úveru bolo nasporenie 30 % z cieľovej sumy, čiže 30 % zo sumy 9 958,17 Eur (300 000,- Sk), čo predstavuje sumu 2 987,45 Eur. Pri dohodnutej mesačnej splátke vkladu na stavebné sporenie v sume 29,87 Eur (900,- Sk) táto suma mohla byť nasporená najskôr 8 rokov od uzavretia zmluvy. Pokiaľ by boli žalovaní mali záujem o skoršie pridelenie cieľovej sumy, potom by museli vložiť na konto stavebného sporenia mimoriadne splátky, a potom by bolo možné dosiahnuť cieľovú sumu a zmeniť mimoriadnu medziúver na stavebný úver aj skôr ako o 8 rokov. Keďže sa tak nestalo, až po uplynutí 8 rokov mohol byť medziúver zmenený na stavebný úver a došlo k prideleniu cieľovej sumy. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že neboli informovaní o podmienkach úveru, žalobca tieto tvrdenia žalovaných popieral vzhľadom k tomu, že žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, žeby im skutočnosti a zmluvné podmienky, pokiaľ by im neboli rozumeli, neboli zo strany zástupcu žalobcu vysvetlené. Pokiaľ ide o vykonané vklady, žalobca uviedol, že na konto sporenia zaplatila žalovaná 1/ 2 939,37 Eur. Bola jej pripísaná štátna prémia v celkovej výške 151,16 Eur a pripísané úroky zo sporenia vo výške 241,06 Eur. Na konte sporenia tak bola celková suma 3 331,59 Eur, z ktorej bola odúčtovaná daň 45,66 Eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 99,58 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 123,98 Eur. Žalobca tak odúčtoval sumu vo výške 269,22 Eur. K prideleniu cieľovej sumy stav na konte sporenia potom predstavoval 3 062,37 Eur (3 331,59 Eur - 269,22 Eur). Podľa Zmluvy o úvere sa žalovaná až do nasporenia cieľovej sumy sa zaviazala splácať na účet medziúveru úroky vo výške 7,79 % z poskytnutej sumy medziúveru, a to pravidelne mesačnými vkladmi 64,66 Eur. Žalovaná zaplatila na úroky z medziúveru (od 7.5.2004 do 31.3.2012), teda na účet medziúveru sumu 6 116,52 Eur. Od mája 2004 žalobca naúčtoval až do
pridelenia cieľovej sumy do 31.3.2012 úroky z medziúveru vo výške 6 016,06 Eur. Túto sumu 6 016,06 Eur žalovaná v plnej výške zaplatila. Výška poskytnutého mimoriadneho medziúveru bola 9 958,17 Eur, pričom konto mimoriadneho medziúveru žalobca zaťažil ešte sumami poplatkov za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, a to od 7.5.2004 až do 1.1.2012 v sume 143,98 Eur, a sumou 3,- Eur ako poplatok za upomienku, pretože sa žalovaní omeškali so splátkou za apríl 2011. Teda celková suma dlhu na konte mimoriadneho medziúveru ku dňu pridelenia cieľovej sumy predstavovala sumu 10 104,69 Eur. Teda po uzatvorení Zmluvy o úvere žalovaná splácala úrok z poskytnutého mimoriadneho medziúveru, a to na účet mimoriadneho medziúveru, a zároveň sporila do nasporenia cieľovej sumy na osobitný účet, teda na účet stavebného sporenia, pričom na tento účet bola žalovanej pripísaná štátna prémia 151,16 Eur a úroky z nasporenej sumy 241,06 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa nasporená suma v plnom rozsahu započítala na splátku poskytnutého medziúveru. Zostávajúci rozdiel sa zmenil na stavebný úver. Pridelenie cieľovej sumy nastalo 31.3.2012, keď žalovanej bol poskytnutý stavebný úver 7 042,32 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať vo výške mesačne 116,19 Eur, pričom dohodnutá úroková sadzba z poskytnutého stavebného úveru bola 4,7 % ročne z poskytnutej istiny. Splátkami splatila žalovaná na účet stavebného úveru 5 331,91 Eur tak, ako to uviedli vo svojom vyjadrení. Žalobca tieto sumy započítal tak, ako už uviedol v žalobe zo dňa 3.3.2017. Pokiaľ žalovaní namietali výšku úroku z omeškania, ktorý žalobca požaduje zo zostatku dlžnej sumy poskytnutého stavebného úveru, žalobca uviedol, že tento úrok 7,7 % si uplatňuje v zmysle Zmluvy o úvere. Ide o Zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená do 31.3.2013, pričom maximálna výška úrokovej sadzby úroku z omeškania bola stanovená tak, že výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Teda žalobca si uplatnil dokonca nižší úrok z omeškania, na aký má nárok v zmysle platných právnych predpisov. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že úver je preplatený, tu žalobca uviedol, že neposkytuje bezúročné úvery a žalovaní sú povinní platiť úrok z úveru, ktorý predstavuje cenu úveru aj odplatu pre žalobcu za to, že im poskytol úver. Žalobca ďalej uviedol, že eviduje žiadosť žalovaných zo dňa 2.6.2016, kde žiadajú o splátkový kalendár, a nie o zníženie splátok. Žalobca im oznámil, že eviduje dlh na účte stavebného úveru vo výške 497,14 Eur, a že môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Umožnil im, aby navýšeným splátkami po dobu 12 mesiacov omeškanie so splátkami stavebného úveru vyrovnali. Títo však jeho ponuku neakceptovali, a prvý a posledný vklad od uvedeného žalobca eviduje až 11.10.2016 vo výške 20,- Eur. Listom zo dňa 4.11.2016 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie zostatku úveru do 16.1.2017. Žalovaní však túto jeho výzvu neakceptovali a boli presvedčení o tom, že táto výzva smerovala len k zvýhodneniu veriteľa. Žalobca uviedol, že predmetnou výzvou aj s uznaním dlhu sa snažil žalovaným poskytnúť možnosť vyriešenia veci mimosúdne, aby predišiel premlčaniu svojho nároku, musel žalobca uplatniť nárok na súde. Pokiaľ žalovaní žiadali, aby súd posúdil predmetný úver ako spotrebiteľský úver, žalobca uviedol, že na úver poskytnutý žalovaným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v zmysle § 1 tohto zákona nevzťahuje.
7. K vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu dňa 9.4.2018 (č.l. 78) zaslali vyjadrenie súdu žalovaní 1/ - 3/, pričom uviedli, že rozdelenie na medziúver a stavebný úver im vysvetlené nebolo. Takisto nemali informácie, prečo je nutné toto rozdelenie, ako dlho sa bude úver splácať, informácia o splátkach bola len informačná. Výška vkladu mesačne bola nastavená na 29,87 Eur a výška na platbu úrokov 64,66 Eur. Je to z toho dôvodu, aby sa sporilo pomaly, úroky na medziúvere rástli a istina sa nesplácala, lebo je to výhodné pre žalobcu a nie spotrebiteľa. Cca 8 rokov je na rýchlu tarifu dosť dlhá doba. Pri opačnom slede splátok by sa 30 % požadovanej nasporenej sumy nasporilo cca za 4 roky. Podľa názoru žalovaných bol cieľom uzavretia takejto zmluvy výlučne zisk žalobcu a uvedená zmluva by mala byt' neplatná pre zjavný rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výšku vkladov, trvajú na tom, že zaplatili 9 437,84 Eur. Na konto stavebného úveru bolo zaslané ďalších 5 331,91 Eur, spolu 14 769,75 Eur, teda preplatený úver bol o 4 811,58 Eur. Znovu žiadali, aby súd posudzoval úverovú zmluvu ako celok, a to podľa Občianskeho zákonníka, pričom sa odvolávali na rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.zn. 7C 166/2014. Zmluvu žiadali posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Keďže nastali podmienky porušenia Zmluvy a žalobca 4.11.2016 od Zmluvy odstúpil, a zároveň žiadal okamžité vrátenie celého zostatku úveru sa takáto zmluva zrušuje s účinkami od začiatku, tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V zmysle úverovej zmluvy má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených vo Všeobecných podmienkach zmluvy. Podľa úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená, naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných. V konkrétnej veci bolo preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver 9 958,17 Eur, žalovaní uhradili na účty z úverovej zmluvy spolu 14 769,75 Eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalobca je povinný vrátiť žalovaným rozdiel týchto súm, a teda 4 811,58 Eur. Potom žiadajú okresný súd aby podrobil úverovú zmluvu kontrole ex offo a podľa § 53 Občianskeho zákonníka zhodnotil, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, čím sa stáva úver bezúročným a bez poplatkov, tiež aby zobral do úvahy rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou a rozhodol v prospech žalovaných, tak ako je uvedené v danom rozsudku. Na záver svojho vyjadrenia žalovaní 1/ - 3/ navrhli, aby okresný súd zamietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný v plnom rozsahu, zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, vydal rozsudok, že úverová zmluva sa zrušuje podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalobcu na úhradu 4 811,58 Eur podľa § 457 Občianskeho zákonníka do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet žalovaných.
8. Na vyjadrenie žalovaných k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu zaslal žalobca vyjadrenie 6.7.2018, kde uviedol, že hoci žalovaní považujú vyhlásenie mimoriadnej splatnosti za odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade sa nejednalo vyhlásením mimoriadnej splatnosti o odstúpenie od zmluvy, v danom prípade zmluva o úvere nezaniká s účinkami ex tunc, teda sa nezrušuje od začiatku a nevzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Danú zmluvu tiež nie je možné považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere zo dňa 5.5.2004, preto nie je dôvod, aby bola Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere považovaná za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
9. Dňa 10.9.2018 žalovaní doplnili odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 172), a ako dôkazy priložili Všeobecné podmienky a Sadzobník poplatkov, pričom uviedli, že o všeobecných podmienkach a sadzobníku poplatkov informovaní neboli. Ďalej uviedli, že mimoriadna splatnosť vyhlásená žalobcom je v konečnom dôsledku odstúpením od zmluvy. Ďalej uviedli, že ako spotrebitelia boli klamaní, keďže Zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných podmienok a nekalé praktiky a neprijateľné podmienky spôsobujú neplatnosť Zmluvy. Neprijateľné podmienky podľa Občianskeho zákonníka v zmysle § 53, týmito sa musia riadiť všetky zmluvy poskytnuté spotrebiteľom, tento paragraf musia ovládať dodávatelia, obchodníci aj právnici. Spotrebiteľ má právo byť ochraňovaný ako slabšia zložka obchodného vzťahu. Na základe príloh, ktoré priložili k tomuto doplneniu žiadali, aby súd posudzoval Zmluvu na základe Občianskeho zákonníka, keďže tu vystupujú ako spotrebitelia, považoval Zmluvu na základe krokov žalobcu za zrušenú v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a určil Zmluvu na základe veľkého množstva neprijateľných podmienok za neplatnú a zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu, zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda aby vyniesol rozsudok, že zrušuje platobný rozkaz v plnom rozsahu, zaväzuje žalobcu na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume 4 811,58 Eur na účet žalovaných do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Súd vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov. Pojednávania sa za žalovaných 1/, 2/ a 3/ zúčastnila žalovaná 2/, ktorá predložila splnomocnenie na zastupovanie v konaní od žalovanej 1/ aj od žalovaného 3/. Žalobca sa z nariadených pojednávaní ospravedlnil, pričom trval na svojich nárokoch a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.
11. Súd vec prejednal v prítomnosti žalovanej 2/, pričom vychádzal pri svojom rozhodovaní zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, z predložených príloh o vedení účtu mimoriadneho medziúveru, účtu stavebného sporenia a účtu stavebného úveru, a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 4.5.2004 poskytol žalobca žalovanej 1/ na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX mimoriadny medziúver vo výške 300 000,- Sk (9 958,17 Eur). Ako ďalší dlžník, resp. spoludlžník
bol v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uvedený M. T., bytom O. pod O. č. XX. Ako ručitelia ručenie za splatenie úveru prevzali žalovaná 2/ a žalovaný 3/. Žalovaná 1/ sa zaviazala po dobu trvania mimoriadneho medziúveru až do nasporenia cieľovej sumy na účte stavebného sporenia splácať na účet mimoriadneho medziúveru úroky v dohodnutej výške 7,79 %, čo predstavovalo sumu mesačne 64,66 Eur, a na účet stavebného sporenia poukazovať pravidelne mesačne sumu 29,87 Eur. Do pridelenia cieľovej sumy žalovaná 1/ nasporila na účte stavebného sporenia sumu 3 062,37 Eur a do premeny medziúveru na stavebný úver uhradila úroky z poskytnutého medziúveru v celom rozsahu ako jej ich žalobca vyúčtoval celkovo v sume 6 116,52 Eur. K prideleniu cieľovej sumy došlo k 31.3.2012, kedy žalovaná nasporila 30 % cieľovej sumy a na konte medziúveru k tomuto dátumu žalobca evidoval sumu 10 104,69 Eur. Táto suma pozostávala z výšky poskytnutého medziúveru 9 958,17 Eur a z nezaplatených poplatkov do nasporenia cieľovej sumy, ktoré žalobca zúčtoval na účet medziúveru vo výške 146,98 Eur. Suma 143,98 Eur predstavovala poplatok za vedenie účtu medziúveru a 3,- Eur predstavoval poplatok za upomienku. Na konte sporenia evidoval žalobca sumu 2 939,37 Eur. K tejto sume bola pripísaná žalovanej 1/ štátna prémia 151,16 Eur, úroky zo sporenia v sume 241,06 Eur. Teda na konte sporenia bola celková suma 3 331,59 Eur, pričom žalobca odúčtoval od tejto sumy dňa 45,66 Eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy 99,58 Eur, poplatky za vedenie účtu 123,98 Eur. Žalobca tak odúčtoval sumu 269,22 Eur a k prideleniu cieľovej sumy potom bol stav na konte sporenia 3 062,37 Eur. Keďže 31.3.2012 nastalo pridelenie cieľovej sumy, došlo aj k zmene mimoriadneho medziúveru na stavebný úver, ktoré nastalo zúčtovaním nasporenej sumy na účte stavebného sporenia s dlžnou sumou, ktorú evidoval žalobca na účte medziúveru, potom zostatok predstavoval stavebný úver 7 042,32 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať tento poskytnutý stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami 116,19 Eur pri zníženom úroku za úver 4,7 % ročne. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním stavebného úveru a žalobca ju upozorňoval upomienkami na to, že sa dostala do omeškania so splátkami úveru, aj na skutočnosť, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, a napriek tomu žalovaná 1/ omeškané splátky nezaplatila, vyhlásil žalobca ku dňu 4.11.2016 mimoriadnu splatnosť zostatku úveru spolu s príslušenstvom. K tomuto dátumu predstavovali splátky na stavebný úver zo strany žalovanej 1/ sumu 5 331,91 Eur. Po odpočítaní od tejto sumy úrokov z úveru za rok 2012 232,44 Eur a poplatky 12,- Eur, za rok 2013 úroky z úveru 261,82 Eur a poplatky 34,95 Eur, za rok 2014 úroky z úveru 218,15 Eur a poplatky 105,- Eur, za rok 2015 úroky z úveru 170,86 Eur a poplatky 135,- Eur a za rok 2016 úrok z úveru 119,16 Eur a poplatky 85,- Eur, spolu v sume 1 374,38 Eur na úhradu úveru žalobca započítal sumu 3 957,53 Eur (5 331,91 - 1 374,38 Eur). Suma poskytnutého úveru 7 042,32 Eur znížená o 3 957,53 Eur je nezaplatený zostatok 3 084,79 Eur. Teda suma 3 084,79 Eur predstavovala dlžný stavebný úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti stavebného úveru ku dňu 4.11.2016. Žalovaní vo svojich vyjadreniach k nároku žalobcu spochybňovali výšku dojednaného úroku z medziúveru, takisto výšku dojednaného úroku z úveru a považovali tieto dohodnuté úrokové sadzby za úžernícke. Takisto vo svojom vyjadrení navrhovali, aby súd vyhodnotil Zmluvu o úvere ako zmluvu neplatnú pre množstvo neprijateľných podmienok. Ako neprijateľné pre spotrebiteľa tiež žalovaní uvádzali skutočnosť, že doba splácania medziúveru aj splátky, ktoré museli pravidelne mesačne poukazovať na medziúver sú neprijateľné zmluvné podmienky, pretože doba splácania úveru bola nastavená tak, aby úrok z úveru bol pre žalobcu výhodný, keď splátky na účet stavebného sporenia boli dojednané v nižšej sume ako úrok z úveru a potom aj doba, po ktorú žalovaní splácali úroky na medziúver a šetrili na účte stavebného sporenia bola neprimerane dlhá a nastavená tak, aby bola len v prospech žalobcu a nie v prospech spotrebiteľa. Aj túto skutočnosť považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca sa vyjadril k výške úroku z medziúveru a výške stavebného úveru a uviedol, že tieto skutočnosti boli predmetom dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, a pokiaľ ide o sumu sporenia do premeny medziúveru na stavebný úver v tomto prípade by mohla táto skutočnosť nastať skôr, ale len za predpokladu, žeby žalovaní poukazovali na účet stavebného sporenia vyššie splátky. Keďže sa tak nestalo, a pridelenie cieľovej sumy nastalo až vtedy, keď žalovaná 1/ nasporila na účte stavebného sporenia 30 % cieľovej sumy, preto nebolo možné skôr ako k 31.3.2012 zmeniť mimoriadny medziúver na stavebný úver, lebo len k tomuto dátumu nasporila žalovaná na účet stavebného sporenia 30 % cieľovej sumy. Žalovaní vo svojich vyjadreniach poukazovali na skutočnosť, že sú spotrebitelia, a ako s takými má súd v konaní jednať, keď žiadali, aby súd posúdil Zmluvu o úvere a medziúvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný ku dňu uzavretia zmluvy, a to Zákona č. 258/2001 Z.z.
13. Súd vzhľadom nato, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie úverov, ale podľa Zákona o stavebnom sporení, teda podľa Zákona č. 310/1992 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy posúdil uzatvorenú zmluvu v zmysle Zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, pričom je toho
názoru, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzatvorená v zmysle § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z., keď obsahuje všetky náležitosti, ktoré toto ustanovenie zákona predpokladá.
14. Podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať: a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi; b) úrokové sadzby stavebných úverov; c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru; d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru; e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení.
15. Keďže zmluva, ktorú predložil žalobca obsahuje všetky náležitosti podľa Zákona o stavebnom sporení, súd považuje zmluvu za platný právny úkon.
16. Podľa § 23a ods. 1 Zákona č.634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnovnáhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
20. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy.
21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
23. Vzhľadom na citované ust. § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatuje, že nemohol zmluvu predloženú žalobcom hodnotiť ako zmluvu o spotrebiteľských úveroch v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože sa tento zákon na zmluvu, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými nevzťahuje. Súd ale je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú súd podrobil prieskumu a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaní poukazovali, ako už súd uviedol vyššie, ktoré ustanovenia Zmluvy o úvere považujú za neprijateľné zmluvné podmienky. Súd sa zaoberal tvrdením žalovaných a je toho názoru, že pokiaľ žalovaní namietajú výšku dohodnutého úroku z poskytnutého medziúveru a takisto výšku stavebného úveru, súd tieto dojednania nepovažuje za neprijateľné zmluvné podmienky a úroky nepovažuje za úžernícke. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 6 016,52 Eur, pričom išlo o sumu úrokov z mimoriadneho úveru vo výške 7,79 % ročne, ktorá suma predstavuje úrok z úveru za obdobie od
7.5.2004 do 1.1.2012, keď mesačne na konto medziúveru uhrádzala žalovaná 1/ úroky z úveru vo výške 64,66 Eur, teda 7,79 % zo sumy 9 958,17 Eur. Úrok z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne súd nepovažoval za úžernícky. Zrejme žalovaní posudzovali výšku zaplatenej sumy na účet medziúveru, keď uhrádzali len úroky z poskytnutého medziúveru (od mája 2004 do 31.3.2012) až do nasporenia cieľovej sumy. Pri prehodnotení obdobia, za ktoré bola suma 6 116,52 Eur žalovanými uhradená, súd nepovažuje úrok 7,79 % (6 116,52 Eur) za neprimeraný.
24. Rovnako úrok 4,7 % ročne, ktorým úročil žalobca stavebný úver žalovaným po premene mimoriadneho medziúveru na stavebný úver, súd nepovažuje za úžernícky úrok a považuje takúto výšku úroku za primeranú a v dobe dojednania za obvyklú a uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, kde je deklarovaná v máji 2004 priemerná výška úrokovej sadzby čerpaných úverov vo výške 8,77 % ročne.
25. Súd konštatuje, že žalovaným bola výška úrokov z medziúveru, ako aj výška úrokov zo stavebného úveru v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere známa a pri porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou za úvery poskytované bankami Slovenskej republiky v čase poskytnutia úveru žalovaným, súd nepovažuje takúto úrokovú sadzbu za úžernícku a považuje toto dojednanie o výške úrokov za platné.
26. Ďalej žalovaní namietali poplatky, ktorými zaťažil účet žalovaných žalobca. Z predložených výpisov súd zistil, že žalovaným boli účtované poplatky, a to poplatok za spracovanie úveru 33,19 Eur, poplatky za vedenie účtu medziúveru spolu v sume 143,98 Eur a poplatky za upomienky. V konkrétnom prípade je súd toho názoru, že keď žalobca vyúčtoval žalovaným poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 Eur, potom dojednanie o poplatku za spracovanie úveru vo výške 33,19 Eur súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže žalovaní ako protihodnotu za túto sumu 33,19 Eur nedostali žiadne protiplnenie. Poplatok za spracovanie úveru 33,19 Eur je poplatkom, ktorý nie je vyvážený žiadnym ekvivalentom plnenia žalobcu voči žalovaným, preto toto dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a toto dojednanie za neplatné.
27. Dojednanie o poplatkoch za vedenie účtu medziúveru v celkovej výške 143,98 Eur do zosplatnenia úveru, ktoré vyúčtoval žalobca žalovaným ročne súd považuje takisto za neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom k tomu, že vedenie účtu medziúveru bolo v záujme žalobcu, a nie v záujme žalovaných, preto súd takéto dojednanie o zaplatení poplatkov za vedenie účtu medziúveru považuje za neprijateľnú podmienku, preto žalobcovi túto sumu nepriznal.
28. Súd nepriznal žalobcovi ani poplatky za upomienky v celkovej výške 330,- Eur (za rok 2011 3,- Eur, za rok 2012 12,- Eur, za rok 2013 30,- Eur, za rok 2014 105,- Eur, za rok 2015 135,- Eur, za rok 2016 45,- Eur), keď musí dať za pravdu žalovaným, že tieto poplatky v Zmluve o úvere špecifikované neboli. V tomto smere nepostačuje len zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. V bode 2, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a úverom v zmysle čl. 23 Všeobecných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Toto zmluvné dojednanie súd považuje za neurčité, ktoré zaväzuje dlžníkov ako spotrebiteľov na plnenie, ktorého výšku v čase uzatvorenia zmluvy nepoznajú, preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a je potom podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatné. Pokiaľ žalobca zúčtoval poplatky za upomienky na ťarchu účtu žalovaných, toto právo mu neprináleží, preto súd návrh žalobcu v tejto časti zamietol.
29. Na zdôvodnenie výšky priznaného plnenia žalobcovi súd uvádza:
30. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 3 084,79 Eur, pričom išlo o zostatok poskytnutého stavebného úveru, teda istinu stavebného úveru. Od tejto sumy súd odpočítal poplatky za vedenie účtu medziúveru, ktoré žalobca účtoval na ťarchu žalovaných, a dojednanie ktorých súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celkovej sume 143,98 Eur. Ďalej od tejto sumy súd odpočítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 33,19 Eur, keď dojednanie o zaplatení tejto sumy súd takisto považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a takisto odpočítal od tejto sumy poplatky za upomienky v celkovej výške 330,- Eur, keďže cena týchto poplatkov nebola predmetom dojednania v Zmluve o poskytnutí mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru.
31. Súd teda priznal žalobcovi zostatok nesplateného stavebného úveru žalovanými ako dlžníkmi, keď od sumy, ktorú si nárokoval žalobca odpočítal sumy, zaplatenie ktorých bolo dojednané na základe neprijateľných zmluvných podmienok.
32. Žalovaní tým, že nezaplatili zostatok stavebného úveru v lehote akú im určil žalobca, dostali sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Výšku úroku z omeškania súd priznal žalobcovi v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,7 % ročne. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s poukazom na ust. § 3 ods. 1 v spojení s prechodným ustanovením § 10c je výška úroku z omeškania v danom prípade 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 5.11.2016, čiže odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru.
33. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol.
23. Žalovaní 1/ - 3/ sa vzájomnou žalobou zároveň domáhali, aby súd určil, že Zmluva o úvere je neplatná. Odhliadnuc od toho, že išlo o nepresné formulovanie nároku, ktoré žalovaná 2/, zastupujúca ako splnomocnená zástupkyňa žalovaných 1/ a 3/, neodstránila ani po výzve na odstránenie vád návrhu, súd je toho názoru, že ide o nárok, ktorého opodstatnenie nie je dané. Zmluvy a iné právne úkony a ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku (do 30.6.2016) nebola vylúčená prípustnosť žalobného návrhu na určenie niektorej z právnych skutočností. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žalôb o určenie platnosti zmluvy pripúšťali v prípade, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, je určenie existencie právnej skutočnosti napríklad, že právny úkon je neplatný v zmysle § 137 písm. d) CSP možné len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo žalobného návrhu v tomto konaní vyplýva, že žalovaní 1/ - 3/ sa domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o úvere ako neplatného právneho úkonu, čo však nie je možné podľa jestvujúcej právnej úpravy vykonať. Z dôvodu neprípustnosti preto súd túto žalobu žalovaných 1/
- 3/ v celom rozsahu zamietol.
34. Pokiaľ sa žalovaní 1/ - 3/ domáhali zrušenia platobného rozkazu č. 7Cb 36/2017, tento okresný súd v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušil uznesením 7Cb 36/2017-58 zo dňa 5.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2018.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k žalobe bol žalobca úspešný v rozsahu 84 %, neúspešný v rozsahu 16 %, preto vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v prípade uplatneného nároku žalobcu voči žalovaným v rozsahu 68 %.
36. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaných voči žalobcovi, súd konštatuje, že žalobca bol v celom rozsahu v konaní o vzájomnom návrhu žalovaných voči žalobcovi úspešný, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100 % trov konania.
37. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne Okresný súd Brezno po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie má oprávnený právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).