Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/97/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, za účasti: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 806,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/86/2014-180 zo dňa 06.04.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje prvoinštančný rozsudok č.k. 8C 86/2014-120 zo dňa 15.12.2017 okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v rozsahu 638,80 eur, a prvoinštančný rozsudok č.k. 8C 86/2014-180 zo dňa 6.4.2018 a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017 Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Konanie v časti zaplatenia 638,80 eur sa z a s t a v u j e . III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/86/2014-180 zo dňa 06.04.2018 rozhodol: „IV. Vedľajší účastník m á v o č i ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V. Sporovým stranám sa náhrada trov konania o vydanie dopĺňacieho rozsudku nepriznáva.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 2 písm. d), § 42 ods. 3 písm. b), § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 19.1.2011 zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytované služby - zriadenie a poskytovanie Služby Magio Sat a žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu za zariadenie a poskytovanie Služby Magio Sat podľa platnej Tarify. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením ceny za riadne poskytnuté služby, tie žalobcovi neuhradil, resp. uhradil len ich časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Svojím konaním sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle § 517 ods. 2 do omeškania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a riadne nepreukázal svoj nárok voči žalovanému. S poukazom na ustanovenia ZEK bola povinnosť žalobcu (v danom prípade jeho právneho predchodcu) riadne vyúčtovať a zaslať vyúčtovanie žalovanému v lehote 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. Žalobca preukázal vyhotovenie a doručenie jednotlivých faktúr žalovanému, pričom tvrdí, že v zmysle ZEK je potrebné pojmy fakturácia a vyúčtovanie považovať za totožné a teda jeho konanie možno považovať za súladné s ustanovením § 42 ods. 3 písm. b) ZEK. Súd mal za to, že dané pojmy nie je

možné stotožňovať, nakoľko zákon v ďalších svojich častiach rozlišuje pojmy fakturácia a vyúčtovanie a s oboma pojmami pracuje v rôznych významoch (viď napr. znenie § 59 ods. 4 ZEK). Žalovaný sa v dôsledku pochybenia žalobcu nedostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, nakoľko za uvedené plnenia mu neboli predložené doklady o vyúčtovaní ceny. Predloženie faktúr nemožno považovať za splnenie zákonných podmienok podľa ZEK. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku č.k. 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017 (s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, avšak závery súdu sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Výklad ustanovení zákona o elektronických komunikáciách možno bez všetkých pochybností označiť za formalistický. Účelom vyúčtovania je, aby mal spotrebiteľ možnosť kontrolovať svoju spotrebu a aby mal prehľad o tom, za aké poskytnuté telekomunikačné služby si telekomunikačný podnik účtuje jednotlivé poplatky za poskytnuté služby. Zákon neuvádza akú formu má mať vyúčtovanie poskytnutých služieb a tak môže dodávateľ, v tomto prípade telekomunikačný podnik, splniť svoju povinnosť aj tým, že vyúčtovanie poskytnutých služieb bude uvedené vo faktúre. Pokiaľ teda telekomunikačný podnik vo svojich faktúrach uvádza údaje v požadovanom rozsahu je zrejmé, že svoju povinnosť požadovanú zákonom si splnil. Faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu obsahujú všetky potrebné údaje, v zmysle ktorých je možné uvedené faktúry považovať aj za vyúčtovanie služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 19.1.2011 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytované služby - zariadenie a poskytovanie služby Magio Sat a žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu za zariadenie a poskytovanie služby Magio Sat podľa platnej tarify. Jednalo o satelitnú televíziu a nie poskytovanie hlasových služieb. Uvedená skutočnosť je pre posúdenie splnenia si povinnosti vyhotoviť vyúčtovanie dôležitá, a to z dôvodu, že žalovanému sa neposkytovali hlasové služby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predchodca žalobcu ako telekomunikačný podnik nemohol vyhotoviť podrobnejšie vyúčtovanie poskytnutých služieb v takom rozsahu, ako to požadoval súd a žalovaný, nakoľko toto vzhľadom na charakter poskytovanej služby nie je objektívne možné. Vzhľadom na charakter poskytovanej služby vyhotovil právny predchodca žalobcu faktúru, ktorej obsahom bolo vyúčtovanie poskytnutých telekomunikačných služieb uvedené najpodrobnejším možným spôsobom, akým sa to vzhľadom na druh poskytovanej služby dalo uskutočniť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 8C/86/2014-180 zo dňa 06.04.2018, a to proti výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nebol účelný. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že sám žalovaný, ktorému boli priznané trovy konania bol zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom. Nakoľko súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, toto právo nemôže vzniknúť ani právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania. Poukázal tiež na ust. § 85 a absenciu súhlasu žalovaného. Súd má povinnosť preskúmať počas celého konania či intervenient má súhlas strany, na ktorej vystupuje. V prípade ak intervenient nepredloží súhlas strany, na ktorej vystupuje, súd by na jeho podania nemal vôbec prihliadať. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Použitie ustanovení § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku neprichádzalo v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný IV. výrok doplňujúceho rozsudku 8C/86/2014-180 zo dňa 6.4.2018 je závislý od prvotného rozsudku

8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017, v prípade vyhovenia odvolania žalobcu zo dňa 19.2.2018, navrhol predmetný doplňujúci rozsudok 8C/86/2014-180 zo dňa 6.4.2018 zrušiť. V prípade ak by odvolací súd potvrdil rozsudok 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017, navrhol, aby odvolací súd doplňujúci rozsudok zmenil a odvolaciemu návrhu vyhovel, resp. aby sám rozhodol vo veci, s tým že vedľajšiemu účastníkovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.

5. Odvolací súd uvádza, že žalovanému bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. 8C/86/2014-65 zo dňa 07.01.2016 ustanovený opatrovník - JUDr. Roman Jurík, a to v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že pobyt žalovaného je neznámy. s účinnosťou od 01.07.2015 takýto inštitút v prípade osôb s neznámym pobytom nepripúšťa. Súd prvej inštancie napriek danej skutočnosti už za účinnosti konal s opatrovníkom žalovaného, napriek tomu, že mal konať priamo so žalovaným.

6. Pokiaľ ide o inštitút vedľajšieho účastníctva a účasť subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v konaní na podporu žalovaného, k tomuto odvolací súd konštatuje, že uvedené združenie vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa 08.09.2014 ako vedľajší účastník na stranu žalovaného. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného je procesným úkonom, ktorého účinky (vznik vedľajšieho účastníctva) zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 . účinný od 01.07.2015 inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná a súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevyrovnal s otázkou postavenia subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v konaní. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.10.2015 (č.l. 51 a nasl.) namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, pričom súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť o týchto námietkach v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2015, čo však neučinil. Otázka postavenia subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má význam aj vo vzťahu k rozhodnutiu o jeho trovách konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2016 (č.l. 101 spisu) žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 638,80 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v tomto rozsahu konanie zastavil (výrok II. rozsudku č.k. 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017). V tomto smere je však potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že obsahom spisu je aj podanie datované dňom 4.12.2017 (č.l. 116 spisu), v zmysle ktorého žalobca berie späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 641,30 Eur. Keďže vyššie uvedené späťvzatia žaloby nie sú totožné (suma 638,80 Eur / suma 641,30 Eur) bolo potrebné vyrovnať sa s danou nezrovnalosťou a oboma podaniami žalobcu. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo akceptoval späťvzatie žaloby len čo do sumy 638,80 Eur. K späťvzatiu vo zvyšnej časti sa nijako nevyjadril. Javí sa, že elektronické podanie zo dňa 4.12.2017 bolo podané bez autorizácie podľa osobitného zákona, t.j. zaručeného elektronického podpisu (obsahom spisu nie je potvrdenka o overení podpisu ani listinná podoba podania, doplnenie podania v elektronickej forme s autorizáciou), čo by malo za následok, že súd na takéto podanie neprihliada (§ 125 ods. 2 . Nie je ale zrejmé, či sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal skúmaním elektronického podania zo dňa 4.12.2017 z hľadiska jeho autorizácie a spôsobilosti vyvolať právne účinky ako procesného úkonu. Napokon po vyhlásení rozsudku č.k. 8C/86/2014-120 zo dňa 15.12.2017, v priebehu odvolacieho konania žalobca súdu prvej inštancie doručil podanie (č.l. 167 a nasl.), ktorým berie žalobu čiastočne späť v časti zmluvnej pokuty v sume 641,30 Eur s príslušenstvom .predmetné podanie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

8. Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje opis zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že faktúry predložené v konaní, na základe ktorých si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb sú obojstranné (č.l. 8, 11, 12 spisu), pričom na prvej strane je uvedená sumárna tabuľka faktúry, celková suma na úhradu a na druhej strane faktúry je rozpis jednotlivých položiek vyúčtovaných danou faktúrou. Aj na faktúre splatnej dňa 17.05.2011 a 17.04.2011 (č.l. 9, 10 spisu) je uvedený rozpis poskytnutých služieb vrátane obdobia, na ktoré sa vyúčtovanie vzťahuje. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie pri prijímaní svojho záveru o nepreukázaní vyúčtovania služieb zohľadnil charakter žalovanému poskytnutých služieb, t.j. skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o služby spojené so satelitnou televíziou, kde je cena za služby stanovená

v paušálnej výške bez ohľadu na to, v akom rozsahu žalovaný poskytované služby v tom ktorom mesiaci reálne využíva. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na ust. § 42 ods. 2 písm. d) zákona o elektronických komunikáciách, k tomuto je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie upravuje prípad, kedy je účastníkovi poskytovaná hlasová služba, pričom uvádzať vo vyúčtovaní podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach má podnik len v prípade, ak o to účastník požiada. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej nie je zrejmé ani to, akým iným, podrobnejším spôsobom by bolo možné vyhotoviť vyúčtovanie tak, aby zodpovedalo požiadavkám v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložené faktúry obsahujú vyúčtovanie poskytnutých služieb predpokladané ust. § 42 ods. 3 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, sú zrozumiteľné, prehľadné, náležite špecifikujú služby dodané žalovanému ako aj obdobie, na ktoré sa vzťahujú. Z vyššie uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovanému neboli predložené doklady o vyúčtovaní ceny za poskytnuté služby.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám možnosť uskutočňovať procesné práva, čím porušil ich právo na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, preto bolo potrebné rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom postupe súd prvej inštancie nebude konať s opatrovníkom žalovaného, ale priamo so žalovaným, rozhodne tiež o námietkach žalobcu proti vstupu združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania zo dňa 05.10.2015 (č.l. 51 spisu). Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudkov vo vyššie naznačených intenciách s tým, že sa vyrovná aj so späťvzatím žalobcu zo dňa 4.12.2017 (č.l. 116) a 26.03.2018 (č.l. 167). Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite zistiť skutkový stav veci, ustáliť, aké služby boli žalovanému poskytované, či žalovaný zaplatil cenu za vyúčtované služby s tým, že k listinným dôkazom predloženým v konaní za účelom preukázania vyúčtovania služieb nebude pristupovať formalisticky, posúdi ich všetky jednotlivo, konkretizuje, aké skutočnosti z každého z nich zistil a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.