Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-69-2018.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu SMSCREDITS, s.r.o., Dlhá 95C, Žilina, IČO 44 769 911 zast. Advokátskou kanceláriou HRONČEK & PARTNERS, s.r.o., Národná 10, Žilina, IČO 47 248 327 proti žalovanému G. o zaplatenie 150,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 75,96 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 75,96 eur od 28. 05. 2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 150,- eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel žalovaný so žalobcu dňa 24. 04. 2015 prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré žalovaný zadal na tento účel žalobcovi. Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. 2. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, následkom čoho súd uznesením platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. 3. Žalovaný v podanom odpore nenamietal uzavretie zmluvy o pôžičke prostredníctvom internetu a textových správ SMS, uviedol, že z poskytnutých finančných prostriedkov 150,- eur uhradil 74,04 eur a zároveň poukázal na to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. posúdiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný mal ďalej za to, že zmluva o pôžičke neobsahuje údaj o RPMN a taktiež namietal premlčanie nároku žalobcu. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke zo dňa 24. 04. 2015, zmluvnými podmienkami žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky, dokladom o poukázaní sumy 150,- eur na účet žalovaného, písomne podaným odporom žalovaného zo dňa 28. 08. 2018, dokladmi o uhradení sumy 74,04 eur, vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 10. 2018 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 24. 04. 2015 zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá elektronickou formou prostredníctvom krátkych SMS správ. Na základe zmluvy o pôžičke žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 150,- eur na bankový účet dlžníka a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť veriteľovi spolu s istinou odplatu vo výške 20,04 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 2014,41 %. Dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť veriteľovi odplatu jednou splátkou alebo využiť možnosť predĺženia splatnosti pôžičky uhradením odplaty, najneskôr však do posledného dňa lehoty splatnosti. Lehota
splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Pokiaľ dlžník v lehote splatnosti pôžičky poukázal na účet veriteľa len časť istiny pôžičky alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky, požiadal tak veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky. Veriteľ na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky odosiela dlžníkovi na mobilný telefón dlžníka krátku textovú správu, kde dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky sa považuje za dodatok k zmluve o pôžičke. V zmluve zároveň bola uvedená priemerná RPMN vo výške 27,78 %. 6. V zmysle zmluvných podmienok žalobcu zmluva o pôžičke sa uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón - SMS, a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa. Podaním žiadosti o pôžičku prostredníctvom internetového účtu dlžníka alebo SMS dlžník potvrdzuje, že sa oboznámil s týmito zmluvnými podmienkami. 7. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. 10. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 11. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia mimo iné § 7 ods. 1, 2 a § 11. 13. Vzhľadom na to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, nie je však možné s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. v plnom rozsahu aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa najmä náležitostí, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Čo sa týka namietaného údaja o RPMN zo strany žalovaného, súd konštatuje, že predmetná zmluva tento údaj obsahuje vo výške 2014,41 %. 14. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah strán sporu s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu. Táto podmienka v danom prípade je splnená, keďže zmluva o pôžičke medzi stranami sporu bola uzavretá formou elektronickej komunikácie krátkych SMS správ a elektronickou formou prostredníctvom internetovej stránky žalobcu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Obč. zákonníka, keďže tieto elektronické prostriedky umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca tvrdil, že zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronickej
komunikácie so žalovaným, ktorú elektronickú komunikáciu žalovaný nespochybňoval, a preto súd má za to, že medzi stranami sporu platne došlo k uzavretiu zmluvy. 15. V písomne podanom odpore žalovaný poukázal na to, že žalobca ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy si nesplnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Spolu s predvolaním na pojednávanie žalobcovi bol odpor žalovaného doručený, takže žalobca sa mal možnosť vyjadriť k splneniu povinností danému zákonom pre veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy schopnosť splácať úver alebo pôžičku spotrebiteľom. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2018 len uviedol, že žalobca skúma bonitu každého jedného klienta, ktorý má záujem o uzatvorenie zmluvy o pôžičke, žalobca oboznamuje klientov so zmluvnými podmienkami, výškou poskytnutých finančných prostriedkov. Popri tomto konštatovaní žalobca však nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by pred poskytnutím pôžičky žalovanému bol skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať predmetný úver, ktorá povinnosť mu vyplýva v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Splnenie tejto povinnosti veriteľom žalovaný popieral, splnenie tejto povinnosti žalobca nepreukázal, a preto súd má za to, že zo strany žalobcu ako veriteľa došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje v príslušnej databáze v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere, a preto poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhej vety Zákona o spotrebiteľských úveroch. 16. Na základe horeuvedeného konštatovania žalobca má nárok len na čistý úver po odpočítaní platieb žalovaného, žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 150,- eur, kde žalovaný uhradil sumu 74,04 eur, a preto mu zostáva povinnosť titulom uzavretej zmluvy uhradiť žalobcovi sumu 75,96 eur, na ktorú sumu súd žalovaného zaviazal. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, keďže žalovaný nevyrovnal zvyšok čistého úveru v lehote splatnosti úveru. Výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ žalobca si uplatňoval na žalovanom vyššiu sumu s príslušenstvom, vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. 17. Pokiaľ žalovaný v písomne podanom odpore namietal premlčanie nároku žalobcu, súd má za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže v zmysle zmluvy a zmluvných dojednaní splatnosť pôžičky začína 15 dní od poskytnutia pôžičky, finančné prostriedky žalovanému boli poskytnuté na jeho účet 24. 04. 2015 a splatnosť pôžičky teda končí 09. 05. 2015. Nakoľko však zo strany žalovaného došlo k uhradeniu časti istiny pôžičky, ako aj dohodnutej odplaty v celkovej výške 74,04 eur, došlo v zmysle zmluvy a zmluvných dojednaní k uzavretiu dohody o predĺžení splatnosti pôžičky o ďalších 15 dní, kde žalovaný nenamietal, že by zo strany veriteľa neobdržal potvrdzujúcu SMS vyjadrujúcu súhlas s predĺžením splatnosti pôžičky po uhradení časti istiny a odplaty a takto nastala splatnosť pôžičky dňa 24. 05. 2014 a následne od 25. 05. 2014 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota s poukazom na ustanovenie § 101 Obč. zákonníka. Keďže však žaloba zo strany žalobcu bola podaná dňa 23. 05. 2018, ide o nárok žalobcu uplatnený pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a nejde o nárok premlčaný. 18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., kde každá strana sporu mala vo veci úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.