Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1479-2008.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1479/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, J., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 165,97 Eur (5000,- Sk), takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 98,99 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 165,97 Eur (5 000,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Banská Bystrica, č.k. ORP-518/OEK-BB-2006 zo dňa 21.09.2007.
2/ Poverením č. 5601 040312 zo dňa 30.10.2008 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 467/08.
3/ Dňa 14.08.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 159,98 Eur.
4/ Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6/ V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7/ V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8/ Z exekučného spisu sp. zn. EX 467/08 vyplýva, že povinný sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec ani SZČO, nie je poberateľom dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou
ani dôchodku. Naposledy bol zamestnaný v období od 15.03.2010 do 31.12.2010. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný má vedený účet v ČSOB a 4 účty v mBank, na ktorých sa dlhodobo nenachádzajú finančné prostriedky. Povinný nie je držiteľom ani majiteľom motorových vozidiel, na území SR nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Napriek existujúcemu živnostenskému oprávneniu (Dana Slivková - P.D.S. LEDERCENTRUM), činnosť nevykonáva. Povinný nie je spoločníkom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve. Vyhlásenie o majetkových pomeroch povinný exekútorovi neposkytol. Je proti nemu vedených ďalších 57 exekúcií u viacerých súdnych exekútorov.
9/ Vzhľadom na súdnym exekútorom zistené majetkové pomery povinného, t.j. že nemá hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného v tomto konaní, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) exekúciu zastavil.
10/ Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11/ Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
12/ Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13/ Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom k 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14/ Súd následne pristúpil k určeniu výšky trov exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
15/ Súdny exekútor si pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 159,98 Eur vrátane DPH. Tieto pozostávali z odmeny podľa § 14 v spojení s § 15 Vyhlášky vo výške 96,28 Eur za 29 úkonov exekučnej činnosti (1 úkon /a 3,32 Eur) nasledovne: 06.11.2008 - získanie poverenia, 06.11.2008 - zisťovanie majetku povinného - OR, ŽR, 06.11.2008 - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 06.11.2008 - zisťovanie majetku pov. - §54 ods. 2 EP, 06.11.2008 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 16.12.2008 - doručenie PZE zr. mzda zamestnávateľ, 16.12.2008 - doručenie EP zr. mzda, 14.05.2009 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného -SP, 12.04.2010 - zisťovanie majetku povinného mot. vozidlá, 20.04.2010 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 13.05.2010 - doručenie up. k. zr. mzda, 24.01.2011 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 03.03.2011 - doručenie up. k zr. mzda, 24.08.2011 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 21.02.2012 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 15.08.2012 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 30.01.2013 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 21.08.2013 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 05.09.2014 - zisťovanie účtov povinného CRIF, 09.10.2014 - doručenie PZE účet, 09.10.2014 - doručenie EP účet, 02.12.2014 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného SP, 08.01.2015 - zisťovanie účtov povinného CRIF, 20.01.2015 - zisťovanie majetku povinného - nehn., 20.01.2015 - zisťovanie majetku povinného - mot. vozidlá,
21.01.2015 - zisťovanie maj. pomerov/konaní povinného, 22.01.2015 - štúdium spisu- správa o stave exekúcie, 08.04.2015 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP, 15.07.2015 - zisťovanie účtov povinného CRIF
a odmeny podľa § 21 Vyhlášky za potvrdenie zo spisu - správa o stave exekúcie vo výške 1,32 Eur. Okrem odmeny žiadal exekútor priznať aj nárok na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky v celkovej výške 35,72 Eur, z toho za poštovné vo výške 18,32 Eur (vrátane tzv. budúceho poštovného vo výške 6,45 Eur), poplatky za súčinnosť 0,90 Eur, tlač a kopírovanie (165 x 0,10 Eur) 16,50 Eur + 20% DPH vo výške 26,66 Eur.
16/ Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku a v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
17/ K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 17.10.2008 a teda jeho dĺžka ku dňu doručenia podnetu exekútora na zastavenie exekúcie súdu predstavuje takmer 7 rokov. Za toto obdobie bolo vykonaných 29 úkonov exekučnej činnosti, pričom nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.
18/ Súd následne pristúpil k zisťovaniu, či už v priebehu exekučného konania nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik pochybností o tom, že či sú prítomné dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor dňa 22.01.2015 vyhotovil správu o stave exekúcie, z ktorej vyplývalo, že povinný sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec ani SZČO, nie je poberateľom dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou ani dôchodku. Naposledy bol zamestnaný v období od 15.03.2010 do 31.12.2010. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný má vedený účet v ČSOB a 4 účty v mBank, na ktorých sa dlhodobo nenachádzajú finančné prostriedky. Povinný nie je držiteľom ani majiteľom motorových vozidiel, na území SR nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Napriek existujúcemu živnostenskému oprávneniu (Dana Slivková - P.D.S. LEDERCENTRUM), činnosť nevykonáva. Povinný nie je spoločníkom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve. Vyhlásenie o majetkových pomeroch povinný exekútorovi neposkytol. Je proti nemu vedených ďalších 57 exekúcií u viacerých súdnych exekútorov. Zo zisteného majetkového stavu teda vyplývalo, že exekútor nemal ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie. Napriek tomu vec nepredložil exekučnému súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie, ale ďalej v jej vykonávaní pokračoval zisťovaním majetkových pomerov (lustráciami) až do podania podnetu na zastavenie exekúcie. Takéto úkony však nemožno považovať za účelne vynaložené.
19/ V nadväznosti na kontext predošlých odsekov preto súd konštatuje, že exekútor minimálne od januára 2015 mal preukázanú nemajetnosť povinného. Preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania a zistení majetkových pomerov povinného, bolo už začiatkom roka 2015 zrejmé, resp. boli prítomné odôvodnené pochybnosti o tom, či majetok povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie.
20/ Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiaduce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie. Takýto postup exekútora bolo potrebné označiť zo strany súdu za nehospodárny a neúčelný. Na podklade uvedených zistení preto súd nepriznal ako účelné úkony po 22.01.2015 - zisťovanie platiteľa príjmu povinného (08.04.2015) a zisťovanie účtov povinného (15.07.2015). Štúdium spisu - správa o stave exekúcie nie je úkonom súdneho exekútora, za ktorý mu podľa Vyhlášky patrí odmena, preto súd odmenu za tento úkon exekútorovi nepriznal. Ďalej dospel k záveru, že odmenu za úkony - „výzva povinnému na vyhlásenie
o majetku podľa § 54 ods. 2 EP“ a „zisťovanie maj. pomerov/konaní povinného“ exekútorovi nevznikol nárok. Povinný na výzvu nijakým spôsobom nereagoval, v dôsledku čoho exekútor vedomosť o jeho majetkových pomeroch takýmto spôsobom nezískal. Súčinnosťou s Okresným súdom Banská Bystrica zistil len počet exekúcií vedených voči povinnému, nie informácie o jeho majetkových pomeroch. Okrem toho z ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky o odmenách, vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle vymedziť paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti inak podľa písm. a/ až f/ (vo výške 3,32 Eur za tam uvedené úkony) a inak pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ (vo výške 3,32 Eur za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného). Teda, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Na základe uvedeného súd odmenu za úkony „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, „doručenie exekučného príkazu“a „doručenie upovedomenia k zrážkam zo mzdy“ priznal exekútorovi len raz. Pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur potom patrí exekútorovi paušálna odmena za 21 úkonov, spolu vo výške 69,72 Eur.
21/ Súd nepriznal exekútorovi odmenu vo výške 1,32 Eur podľa § 21 Vyhlášky, nakoľko túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 22.01.2015 nebola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Táto správa bola zaslaná oprávnenému ako sumár zistení exekútora ohľadne majetku oprávneného a nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
22/ Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 16,50 Eur za tlač a kopírovanie (165 x 0,10 Eur podľa špecifikácie) a 6,45 Eur za tzv. budúce poštovné výdavky, nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, resp. nešpecifikoval, na základe čoho boli predmetné výdavky vypočítané v danej výške. Pokiaľ súdnemu exekútorovi aj nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 citovanej vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyššie uplatnenú náhradu hotových výdavkov. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 157/08 z 29.04.2008, podľa ktorého bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď,, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej činnosti alebo jej úkonov. K uplatnenej náhrade za budúce poštovné súd uvádza, že tieto eventuálne hotové výdavky vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky (poštou, osobne, elektronicky) a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tento úkon nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Takéto budúce hotové výdavky súd súdnemu exekútorovi priznať nemôže, nakoľko to nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení a pravdepodobné budúce výdavky sú zároveň nepreskúmateľné. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštovné iba za tie doručenky a preukázané nedoručené zásielky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
23/ Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd po vykonaných úpravách uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v sume 98,99 Eur (z toho odmena 69,72 Eur, náhrada hotových výdavkov 12,77 Eur a 20% DPH 16,50 Eur).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.