Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Z. M., členov JUDr. I. G. a JUDr. M. S., PhD., v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., so sídlom C. XX/XX, XXX XX S. nad D. - C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. S. H., s.r.o., so sídlom C. XX/XXX, 911 XX U., IČO: XX XXX XXX , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca (ďalej aj „platiteľ“ alebo „daňový subjekt“) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.02.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 34.895,19 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 19.469,76 Eur a vyrubením dane v sume 15.425,43 Eur. Daňové orgány skonštatovali, že zo strany žalobcu došlo v zdaňovacom období november 2014 k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 4 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že žalobca nepriznal a neodviedol DPH z prijatých zálohových platieb od spoločnosti U. U. EC V.. so sídlom v O., a to zo zálohovej platby 23.114,57 Eur (28.916,33 USD), prijatej dňa 05.11.2014 a zo zálohovej platby 186.256,59 Eur (231.330,68 USD) prijatej dňa 26.11.2014 a neodviedol DPH z konečnej vyúčtovacej faktúry č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2015, ku ktorej sa uvedené zálohové platby za dodávku vozidiel viazali. Správca dane vychádzal z právneho názoru, že miestom dodania zdaniteľného obchodu bolo tuzemsko, keďže žalobca nepreukázal, že vykonal dodanie tovaru do iného členského štátu alebo tretieho štátu a preto v jeho prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a následne § 19 ods. 8 a 9 zákona o DPH. Žalobca v daňovom konaní nepredložením potrebných dokladov nepreukázal existenciu plnenia oslobodeného od dane z titulu intrakomunitárnej dodávky podľa § 43 zákona o DPH alebo z titulu vývozu podľa § 47 zákona o DPH.

2. Žalobca v správnej žalobe nadviazal na svoju argumentáciu v daňovom konaní a pripomenul, že všetky vozidlá, na ktoré prijal zálohovú platbu dňa 05.11.2014 a 26.11.2014 a vyúčtoval faktúrou XX/

XXXX zo dňa 16.03.2015, boli v počte 8 ks vyvezené ku konečným spotrebiteľom mimo územia Slovenskej republiky. Dve vozidlá boli vyvezené dňa 21.09.2015 do Rumunska, jedno vozidlo dňa 08.12.2015 do Litvy, dve vozidlá dňa 29.03.2016 na Ukrajinu, tri vozidlá dňa 19.08.2016 do Moldavska. Konečnými spotrebiteľmi vo všetkých prípadoch boli colné orgány uvedených krajín. O tejto skutočnosti žalobca opakovane informoval správcu dane vo všetkých svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach súvisiacich s vykonávanou daňovou kontrolou za obdobie november 2014 a na výzvu správcu dane zo dňa 23.08.2016 k odpovedi zo dňa 08.09.2016 priložil prehľad nákupu predmetných ôsmych vozidiel, okrem iného aj so špecifikáciou dátumu vývozu do tretieho štátu alebo prepravy do iného členského štátu EU s označením dopravcu a konečného príjemcu.

3. Doklady o vývoze piatich vozidiel do tretích krajín t.j. JCD a o umiestnení troch vozidiel do členských štátov EÚ, t.j. CMR nebol žalobca schopný technicky a fyzicky predložiť správcovi dane do 15 dní, ako žiadal vo svojej výzve zo dňa 23.08.2016, nakoľko v tom čase vzhľadom na prebiehajúce kontroly za daňové obdobia marec a júl 2013, september 2014, máj, jún a júl 2015, boli účtovné podklady odovzdané správcovi dane na jeho vyžiadanie a nachádzali sa u správcu dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že vozidlá, na ktoré obdržal zálohové platby, z ktorých podľa správcu dane bol povinný odviesť DPH, boli technicky upravené a najmä reálne vyvezené mimo územia Slovenskej republiky konečnému príjemcovi až odstupom času niekedy až jeden rok s tým, že až do času vývozu boli umiestnené v žalobcovom sklade v Kolačíne, so sprievodnou dokumentáciou a dokladmi z dopravného inšpektorátu s označením na vývoz bez možnosti ich pohybu na území Slovenskej republiky. Časový odstup medzi ukončením technickej úpravy vozidiel podľa požiadaviek americkej strany a vývozom konečnému príjemcovi, bol podľa žalobcu spôsobený komplikovanými a (vzhľadom na meniacu sa politickú situáciu jednotlivých krajín určenia) zdĺhavými rokovaniami s jednotlivými ministerstvami krajín určenia. Z toho dôvodu pri výkone daňovej kontroly za jednotlivé vyššie uvedené daňové obdobia žalobca na výzvu daňového úradu bol povinný vždy predložiť všetky daňové a účtovné doklady a pokiaľ ho správca dane v súvislosti s ktorýmkoľvek kontrolovaným daňovým obdobím vyzval na predloženie konkrétnych vývozných dokladov, musel žalobca najskôr zistiť a spárovať vozidlá vyvezené v jednotlivých mesiacoch so zálohovými faktúrami za jednotlivé obdobia, v ktorých zálohy na jednotlivé vozidlá inkasoval. Žalobca pripomenul, že vyššie uvedené daňové kontroly prebiehali súčasne a každú daňovú kontrolu vykonávali iní pracovníci správcu dane, ktorá skutočnosť podľa žalobcu tiež výrazne obmedzil jeho schopnosť predkladať rôzne prehľady, doklady a podávať informácie jednotlivým kontrolórom za jednotlivé kontrolované obdobia v lehote 15 dní.

4. Žalobca vysvetlil, že v prípade vývozu do tretích krajín vždy riadne vyplnil tlačivo JCD v elektronickom systéme finančnej správy, taktiež vždy v prípade umiestnenia vozidiel do členských štátov EÚ riadne vystavil sprievodný doklad CMR, avšak nikdy si neuplatňoval oslobodenie od DPH podľa § 43 event. § 47 zákona o DPH. Domnieval sa, že na ním vykonávané umiestňovanie vozidiel mimo územia Slovenskej republiky nie je možné aplikovať oslobodenie od DPH z dôvodu, že sa nejedná o odplatné odovzdanie. Bezodplatnosť spočívala v tom, že celú transakciu, t.j. zakúpenie vozidiel, zakúpenie špeciálneho monitorovacieho zariadenia na rádioaktívne látky a potrebného elektronického zariadenia, ako aj ostatnej výbavy vozidiel a ich montáž do vozidla, ako aj prepravu vozidla colným orgánom jednotlivých krajín zabezpečovalo Ministerstvo energetiky USA. Preto, že žalobca si neuplatňoval oslobodenie od DPH na výstupe vozidiel z územia Slovenskej republiky, neodviedol ani DPH pri vstupe finančných prostriedkov na jeho účet, slúžiacich na zabezpečenie vozidiel a ich vývoz. Ako sa neskôr ukázalo, podľa názoru správcu dane takáto domnienka nebola v súlade so zákonom, hoci žalobca štátny rozpočet o žiadnu DPH nepripravil a správca dane žalobcovi DPH zo zálohových faktúr z novembra 2014 a konečnej vyúčtovacej faktúry zo dňa 16.03.2015 vyrubil s tým, že nebral ohľad na to, že žalobca si neuplatnil po realizácii konkrétnej transakcie oslobodenie dane podľa § 43 a 47 zákona o DPH po odchode vozidiel z územia Slovenskej republiky. Žalobca postupu daňových orgánov vytkol, že správca dane nebral do úvahy jeho argumentáciu, opierajúcu sa o písomné vyjadrenia spoločnosti U. U. EC V.. a I. energetiky O. o tom, že všetky vozidlá a zariadenia do nich montované, ktoré financuje americká strana, sú určené výhradne konečným príjemcom nachádzajúcim sa mimo územia Slovenskej republiky, že ich prepravu ku konečnému príjemcovi je povinná zabezpečiť spoločnosť S. s.r.o. a že spoločnosť S. s.r.o. je vlastníkom vozidiel až do momentu ich odovzdania konečnému príjemcovi. Podľa žalobcu správca dane neprihliadal ani na to, že žalobca iniciatívne oslovil Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, z ktorého odpovede zo dňa 13.04.2015 porozumel, že pokiaľ nadobudol vlastníctvo k tovaru a tento následne vyviezol a spĺňa podmienky podľa § 47 zákona o DPH, je takéto dodanie oslobodené od DPH a teda voči americkému partnerovi, ktorému je tovar dodaný, sa nebude uplatňovať k cene DPH. Rovnako

správca dane neprihliadal ani na predchádzajúce spoločné rokovania žalobcu so správcom dane, ktoré sa uskutočnili v roku 2011 pri zahájení spolupráce medzi žalobcom a jeho americkým obchodným partnerom v rámci medzinárodného programu Spoločenstva J., na ktorých rokovaniach žalobca žiadal usmernenie od správcu dane o tom, ako postupovať pri takýchto neobvyklých operáciách, t.j. pri vývoze americkou stranou objednaného a zaplateného tovaru tretej osobe bezodplatne. Žiaden konkrétny pokyn alebo návod na postup žalobca od finančných orgánov neobdržal. Konkrétne stanovisko finančné orgány zaujali až s odstupom rokov po spustení lavíny daňových kontrol naraz za viacero daňových období a žalobcovi vyrubili nedoplatok na DPH.

5. Žalobca namietol, že správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 3 a § 37 daňového poriadku. Za postup v rozpore so zákonom žalobca považujem skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca správcovi dane k jeho odpovedi zo dňa 08.09.2016 priložil listinu s prehľadom ôsmych vozidiel, ktoré sa vzťahujú ku kontrolovanému daňovému obdobiu november 2014, s dátumami ich vývozu, s menom deklaranta, s menom prepravcu a s menom konečného príjemcu, správca dane nevykonal z vlastného podnetu žiadne kroky k tomu, aby zistil, či došlo k plneniu, ktoré je možné označiť za vývoz do tretích krajín oslobodený od DPH podľa § 47 zákona o DPH alebo o intrakomunitámu dodávku oslobodenú od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Zistenie uvedených skutočností je úkon, na realizáciu ktorého podľa žalobcu postačí 5 minút, nakoľko správca dane je elektronicky prepojený so stránkou Finančnej správy Slovenskej republiky a na základe vpísania dátumov vývozu a mena vyvážajúceho získa potvrdenie o realizácii vývozov vrátane vystavených sprievodných listín JCD alebo CMR. Nezanedbateľnou skutočnosťou v tejto súvislosti je, že žalobca ako vývozca ani nedisponuje vzhľadom na súčasnú zákonnú elektronickú úpravu postupu vyhotovenia JCD ich originálom. Ich vyhotovenie zo zákona sa zabezpečuje elektronickým vyplnením tlačiva, ktoré sa následne elektronicky postúpi colným orgánom. Takže ak by žalobca aj chcel kópie takto vyplnených JCD predložiť správcovi dane, ktoré sa v čase ich vyžiadania nachádzali u iného kontrolóra správcu dane, predložil by mu iba vyplnené tlačivo bez akejkoľvek pečiatky alebo potvrdenia od colného úradu. Aj po ich predložení by musel tieto správca dane verifikovať (elektronicky overiť) cez webovú stránku Finančnej správy Slovenskej republiky. Žalovaný však na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal a napadnuté rozhodnutie v podstate odôvodnil iba poukazom na skutočnosť, že žalobca ako platiteľ dane nepreukázal, že dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu, spojené s jeho odoslaním alebo prepravou, vykonal žalobca a preto v jeho prípade nie je možné aplikovať § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

6. Podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný ako odvolací orgán nepredloženie vývozných dokladov klasifikoval tak, že žalobcovi nevznikol nárok na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 a § 47 zákona o DPH a túto skutočnosť považoval za dostatočný dôvod k tomu, že správca dane po ukončení daňovej kontroly žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 34.895,19 Eur, akoby žalobca vývoz tovaru vôbec neuskutočnil a zdaniteľné plnenie akoby prebehlo na území Slovenskej republiky. Žalovaný vôbec nevzal do úvahy upozornenia žalobcu na technickú nemožnosť predloženia požadovaných dokladov v lehote 15 dní, ani to, že niektoré skutočnosti, ako bolo uvedené vyššie, si mohol overiť sám. Žalovaný vôbec nepreveroval postup správcu dane, či pri daňovej kontrole dbal na zachovávanie práv žalobcu v daňovom konaní, či použil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku a či neporušil povinnosť vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku. Za predpokladu legitímneho očakávanie žalobcu, že správca dane mohol, resp. mal zabezpečiť doklady o vývoze tovaru podľa údajov z tabuľky (predloženej žalobcom), ktorú mal k dispozícii, bola by situácia pri rozhodovaní odvolacieho orgánu z kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014 totožná s tou, ktorá bola rezultátom kontroly za zdaňovacie obdobie september 2014. Napadnutým rozhodnutím podľa názoru žalobcu vznikli neodôvodnené rozdiely v skutkovo zhodných prípadoch zdaňovacích období november 2014 a september 2014, čo je postup v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 daňového poriadku.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca ako platiteľ DPH vykonával ekonomickú činnosť, preto bol povinný na uskutočnené zdaniteľné obchody aplikovať ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné uplatniť si odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov od dodávateľov a pri predaji služieb sa správať ako neplatiteľ, t.j. neuplatňovať DPH. Žalobca sa však takto správal, DPH nepriznal, pritom sám tvrdil, že neuplatňuje oslobodenie od DPH na výstupe vozidiel z územia Slovenskej republiky a ani tieto zdaniteľné obchody

neuvádzal v daňových priznaniach. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že dodával bezodplatné dodávky. Žalobca dodával vozidlá spoločnosti U. U. EC V.. z O., od ktorej aj prijal odplatu za uskutočnené zdaniteľné obchody. Skutočnosť, že žalobca vozidlá reálne dodával spoločnosti U. U. EC V.. do iných členských štátov Európskej únie a tretích štátov, je zásadná z hľadiska uplatnenia nároku na oslobodenie od DPH. Žalovaný poukázal na znenie ustanovení § 43 a § 47 zákona o DPH, ukladajúcich daňovému subjektu uplatňujúcemu oslobodenie od DPH, povinnosti preukázať určité skutočnosti konkrétnymi listinnými dokladmi. Následne skonštatoval, že žalobca v zdaňovacom období november 2014 nárok na oslobodenie od DPH nepreukázal, nepredložil žiadne doklady o dodaní vozidiel do iných členských štátov EÚ a do tretích štátov. Tabuľka preložená žalobcom k správnej žalobe je len informatívna, avšak nepreukazuje skutočné dodanie vozidiel do Rumunska, Litvy, Moldavska a na Ukrajinu, najmä však nenahrádza doklady, ktoré zákon o DPH pre uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH striktne požaduje. Podľa žalovaného nie je dôvodné ani poukazovanie žalobcu na prebiehajúce daňové kontroly za zdaňovacie obdobia marec a júl 2013, september 2014, máj, jún a júl 2015 a tvrdenie, že účtovné podklady za tieto zdaňovacie obdobia boli odovzdané správcovi dane na jeho vyžiadanie a nachádzali sa u správcu dane. Podľa tvrdenia žalobcu, ako aj predloženej tabuľky, dve vozidlá boli vyvezené do Rumunska dňa 21.09.2015, jedno do Litvy dňa 08.12.2015, dve vozidlá na Ukrajinu dňa 29.03.2016 a tri vozidlá do Moldavska dňa 19.08.2016. Z tvrdení žalobcu je podľa žalovaného zrejmé, že ani jedna daňová kontrola nebola vykonávaná za zdaňovacie obdobia, kedy žalobca vyvážal vozidlá do zahraničia, a preto tieto daňové kontroly nemohli byť prekážkou na predloženie dokladov preukazujúcich nárok žalobcu na oslobodenie od DPH.

8. K tvrdeniam žalobcu o možnosti daňových orgánov zabezpečiť si niektoré doklady žalovaný uviedol, že hoci medzi žalobcom a colným úradom existuje elektronická komunikácia, táto skutočnosť neznamená, že ním podané doklady sú dostupné komukoľvek. Nie sú dostupné ani správcovi dane ani žalovanému. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný predmetnými dokladmi mohol disponovať jednoduchým nahliadnutím do elektronickej evidencie Colného úradu cez webovú stránku Ministerstva financií Slovenskej republiky. Žalovaný takouto možnosťou nedisponuje, ani na stránkach Ministerstva financií SR alebo Finančného riaditeľstva SR takáto možnosť zverejnená nie je.

9. Žalovaný uzavrel, že ak sa podľa žalobcu doklady preukazujúce jeho nárok na oslobodenie od DPH skutočne nachádzali u iného zamestnanca správcu dane, bol povinný na túto skutočnosť poukázať. Neobstojí ani námietka žalobcu, že v lehote 15 dní nie je schopný technicky zabezpečiť požadované doklady o vývoze. Žalobca mohol požadované doklady predložiť hneď po odovzdaní vozidiel odberateľovi, najneskôr v druhom odvolacom konaní (do 15 dní od doručenia rozhodnutia v súlade s § 72 ods. 3 daňového poriadku). Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 19.02.2015 a rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.02.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 20.02.2017, takže žalobca mohol doklady preukazujúce nárok na oslobodenie od DPH doručiť správcovi dane najneskôr do 07.03.2017. Podľa predloženej evidencie posledné z vozidiel mali byť dodané do Moldavska 19.08.2016. Žalovaný má za to, že žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie dokladov preukazujúcich nárok na oslobodenie od DPH, ktorý však nevyužil, dokonca ani na výzvu správcu dane.

10. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Sústredil sa na porovnanie s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie september 2014, ktorá je analogickou s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie november 2014, avšak po ktorej žalovaný rozhodol inak. Podľa žalobcu jediným rozdielom bolo iba to, že v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014 žalobca nepredložil správcovi dane doklady oprávňujúce ho na oslobodenie od DPH v zmysle § 43, resp. § 47 zákona o DPH. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2014 poukázal žalobca na to, že pokiaľ ide o otázku, či daňový orgán môže odmietnuť oslobodiť dodávku v rámci Spoločenstva od DPH z jediného dôvodu, že účtovný doklad o tejto dodávke bol predložený oneskorene, je potrebné konštatovať, že vnútroštátne opatrenie, ktoré podriaďuje právo na oslobodenie dodávky v rámci Spoločenstva rešpektovaním formálnych povinností bez zohľadnenia základných požiadaviek a najmä bez skúmania, či boli tieto povinnosti splnené, ide nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie správneho výberu dane. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak dodávka zodpovedá podmienkam stanoveným článkom 28c A písm. a) v prvom odseku šiestej smernice, z takejto dodávky nie je splatná žiadna DPH a ak je nesporné, že dodávka v rámci spoločenstva bola vykonaná, zásada daňovej neutrality si v konaní vo veci samej vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formality boli

zdaniteľnými osobami opomenuté. Nie je to inak ani v prípade, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že základné požiadavky boli splnené. Podľa názoru žalobcu z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva princíp, podľa ktorého prvoradým faktorom pri rozhodovaní o oslobodenie od DPH je skutočnosť, kde sa tovar v čase ukončenia obchodnej transakcie nachádza. Ak je tovar preukázateľne dodaný odberateľovi mimo územia Slovenskej republiky, je potrebné vychádzať pri posúdení oslobodenia primárne z uvedenej skutočnosti, ktorú nemožno opomenúť iba nesplnením formálnej požiadavky, napr. ne/predložením dokladov. Žalovaný v replike skonštatoval, že postupom správcu dane a žalovaného, bez využitia možnosti získať informácie o vývoze tovaru inak než zotrvávaním na požiadavke predloženia potrebných dokladov od žalobcu, a následnými rozhodnutiami daňových orgánov bola porušená zásada neutrality DPH, nakoľko správca dane a žalovaný rozhodli o neuznaní oslobodenia žalobcu od DPH napriek tomu, že z iných zdrojov mali vývoz vozidiel za dostatočne preukázaný.

11. K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že žalobca sám tvrdil, že pri predmetnej transakcii neuplatňuje oslobodenie od DPH na výstupe vozidiel z územia Slovenskej republiky a ani tieto zdaniteľné obchody neuvádzal v daňových priznaniach. Žalobca dodával vozidlá spoločnosti U. U. EC V.. z O., od ktorej prijal odplatu za uskutočnené zdaniteľné obchody. Žalobca bol povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, prípadne inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, a to do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak žalobca nemal doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, mal uviesť dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH. Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa § 47 ods. l a 2 zákona o DPH bol žalobca povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; žalobca musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane (§ 47 ods. 3 zákona o DPH). Žalobca mal a mohol preukázať toto výpisom z elektronického systému, ktorý mohol vytlačiť a predložiť správcovi dane. Protokol z daňovej kontroly na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX správca dane vyhotovil dňa 20.01.2016. Na základe výsledkov kontroly dňa 30.03.2016 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 34.895,19 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014, rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.04.2016. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal dňa 13.04.2016. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uložil správcovi dane v ďalšom konaní preveriť skutočnosti týkajúce sa skutočného termínu dodania tovaru, vlastníctva tovaru a vyhodnotiť doklady platiteľa vo veci oslobodenia od dane z titulu vývozu tovaru alebo intrakomunitárnej dodávky. Dňa 16.02.2017 správca dane vydal (v poradí druhé) rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi určil rozdiel na dani v sume 34.895,19 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014, rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.02.2017. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal dňa 01.03.2017. Žalovaný má za to, že žalobca mal dostatočne dlhý časový priestor na predloženie potrebných dôkazov, alebo aspoň na upriamenie správcu dane na predloženie dôkazov iným zamestnancom správcu dane.

12. Žalovaný tiež upriamil pozornosť správneho súdu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.09.2016 v rámci odpovede na výzvu na predloženie dôkazov, kde žalobca v daňovom konaní uviedol: „K bodu 2. výzvy na preukázanie podmienok pre oslobodenie od dane z titulu ich vývozu podľa § 43 alebo 47 zákona o DPH v súvislosti s vývozom predmetných 8 vozidiel daňový subjekt uvádzame, že pri realizácií kontrolovaných vývozov vozidiel MDS sme si nikdy neuplatňovali oslobodenie od DPH ani v zmysle § 43 ani v zmysle § 47 zák. o DPH. Už viackrát sme dávali do pozornosti daňovému úradu, že nadobúdateľ za vozidlá neplatil a preto nebolo možné si v súlade so zákonom uplatniť oslobodenie od DPH v zmysle štandardnej obchodnej vývoznej operácie. Sprievodnú dokumentáciu k vozidlám vyvezeným do tretích krajín alebo členských štátov EU v priebehu novembra 2014 daňový subjekt nie sme v 15 dňovej lehote schopný predložiť sprievodnú dokumentáciu k ich preprave, nakoľko ako sme už uviedli, jedná sa o prepravu súvisiacu s inými zdaňovacími obdobiami, za ktoré sme v rámci iných kontrol predkladali tieto doklady na daňový úrad.“

13. Žalovaný uzavrel, že v zdaňovacom období november 2014 žalobca nárok na oslobodenie od DPH nepreukázal, nepredložil žiadne doklady o dodaní vozidiel do iných členských štátov EÚ a tretích štátov. Tabuľka, ktorú žalobca predložil k žalobe, je len informatívna, nepreukazuje skutočné dodanie vozidiel do Rumunska, Litvy, Moldavska a na Ukrajinu a nenahrádza doklady, ktoré zákon o DPH pre uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH striktne požaduje. K odoslaniu vozidiel do Rumunska, Litvy, Moldavska a na Ukrajinu neboli predložené faktúry, ktoré by spĺňali náležitosti podľa § 74 zákona o DPH. V podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2015, december 2015, marec 2016 a august 2016 nie sú vykázané žiadne dodania do iného členského štátu EÚ s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a nebol podaný ani súhrnný výkaz podľa § 80 zákona o DPH. Tiež nie sú deklarované žiadne dodania oslobodené od dane podľa § 47 zákona o DPH. Správca dane si vývozy na Ukrajinu a do Moldavska overil v colnej databáze, z ktorej zistil, že 2 ks vozidiel Fiat Ducato boli vyvezené dňa 29.03.2016 na Ukrajinu, 3 ks vozidiel Fiat Ducato boli vyvezené dňa 18.08.2016 do Moldavska. Uvedené zistenia však nemali vplyv na posúdenie obchodnej transakcie správcom dane, nakoľko zdaniteľné obchody realizované pre odberateľa U. U. EC V.. vyhodnotil ako dodanie s miestom dodania v tuzemsku, ktoré podlieha 20 % DPH. Konečná faktúra č. XX/XXXX je vystavená bez DPH a neobsahuje informáciu o oslobodení od dane (§ 74 ods. 1 písm. h) zákona o DPH). Ani v podaných daňových priznaniach k DPH žalobca nevykazuje žiadne plnenia oslobodené od dane (riadky 15, 16, 17 daňového priznania). Správca dane preto podľa žalovaného prijal záver, že nakoľko sa jedná o tuzemské plnenie (§ 13 ods. c) zákona o DPH), žalobca je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávanie.

15. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil do spisu medzinárodné nákladné listy (CMR), týkajúce sa dodávok vozidiel FIAT Ducato do Rumunska, Litvy, Moldavska a na Ukrajinu. Zdôraznil, že daňové orgány mali možnosť si tieto doklady sami zabezpečiť, čo však neučinili, v dôsledku čoho nedostatočne zistili skutkový stav a vec nesprávne právne posúdili. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že žalobca mal dostatok času na predkladanie zákonom stanovených dokladov, na predloženie ktorých bol vyzývaný správcom dane. Žalobca však správcovi dane tvrdil, že oslobodenie podľa § 43 a § 47 si neuplatnil a preto žiadne doklady predkladať nebude. Okrem toho predloženie dokladov až v konaní pred správnym súdom, ak ide o zdaňovacie obdobie november 2014, už nemôže mať na posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žiadny vplyv, a to z dôvodu uplynutia lehôt podľa § 43 a § 47 zákona o DPH, v rámci ktorých mal žalobca povinnosť preukázať prepravu tovaru.

16. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.02.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona daňového poriadku určený rozdiel v sume 34.895,19 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014.

17. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2014, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 20.01.2016 protokol. Vo veci rozhodol už rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2016, ktoré žalobca napadol odvolaním a ktoré bolo následne rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2016 zrušené a vec správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, s uložením povinnosti správcovi dane dostatočne zistiť skutkový stav, tento logicky vyhodnotiť a prijať závery v zmysle platnej legislatívy. Správca dane mal preveriť skutočnosti týkajúce sa skutočného termínu dodania tovaru, vlastníctva tovaru a vyhodnotiť doklady žalobcu vo veci oslobodenia od DPH z titulu vývozu tovaru alebo intrakomunitárnej dodávky. Po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane rozhodol opätovne rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.02.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového

poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 34.895,19 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 19.469,76 Eur a vyrubením dane v sume 15.425,43 Eur.

18. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca vykázal v daňovom priznaní za november 2014 nadmerný odpočet vo výške 19.469,76 Eur, ktorý vznikol najmä z uplatnenia si odpočítania DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. za dodanie 4 ks vozidiel FIAT Ducato. Tieto vozidlá boli zakúpené na základe objednávky odberateľa žalobcu - spoločnosti U. U. EC V.. z O.. S uvedeným odberateľom má žalobca podľa vlastného vyjadrenia a vysvetlenia uzatvorenú zmluvu „C. X. No DE-Z zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej v zmysle tendra vyhláseného Ministerstvom energetiky O. realizuje žalobca prestavbu dodávkových automobilov za účelom ich následného použitia ako mobilných detekčných zariadení na meranie rádioaktivity. Po vyhlásení súťaže, bez ohľadu na to, kto ju vyhrá, je žalobca už uvedený ako „kontraktor“ na dodávku podvozkov (upravených áut) a takisto firma M. z O. ako dodávateľ elektronického zariadenia - celého systému na meranie rádioaktivity. Žalobca, čo sa elektroniky týka, dodáva len počítač a tlačiareň. Notebook a tlačiareň ide do každého auta. U. U. EC V.. po vyhratí súťaže predloží žalobcovi návrh zmluvy, ktorý keď podpíše, je zmluva platná. Po podpise zmluvy čaká zálohu 90 % na nákup áut, v cene nie je zahrnutá prestavba a výbava áut uvedených v kontrakte, ide len o zálohu na nákup podvozkov, resp. vozidiel na základe podpísanej zmluvy. Asi cca mesiac po podpísaní zmluvy dostane na účet uvedenú 90 % zálohu, následne objedná autá podľa požiadavky, po ich dodaní vykoná subdodávateľsky prestavbu áut u firmy T. s.r.o. v H., kde z podvozku spravia mobilnú kanceláriu, dodajú nezávislé kúrenie a zatepľujú každé vozidlo. Vykonané služby vrátane dodaného materiálu im vyfakturujú. Vozidlá sa prepravia do Kolačína, kde žalobca vykoná konečné úpravy ako namontovanie stoličiek, úchytiek, svetiel, počítača, tlačiarne a pod. Následne prídu pracovníci spoločnosti M., ktorí dodajú kompletné elektronické zariadenie a namontujú ho do vozidiel, na montáž dozerajú pracovníci štyroch firiem, platiteľ zabezpečuje kompletnú logistickú podporu celej akcie. Nasledujú akceptačné skúšky za účasti spoločností M., U. U. EC V.., žalobcu a Ministerstva energetiky USA. O výsledku skúšok sa spíše protokol, prípadné problémy sa vyriešia na mieste. V protokole je uvedené, že bolo vyhotovených toľko a toľko vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníka U. U. EC V.. a že bol naplnený kontrakt. Po podpísaní protokolu z akceptačných skúšok zúčastnenými stranami žalobca vystaví konečnú faktúru, kde je doúčtovaných 10 % z ceny áut, skladovanie a montáž - úpravy vozidiel. Žalobca má povinnosť dopraviť vozidlo konečnému príjemcovi, odhlásiť vozidlo na evidencii vozidiel a vybaviť všetky colné papiere. Vývozca, dodávateľ ako i výlučný majiteľ tovaru je platiteľ, konečný odberateľ je vždy určený Ministerstvom energetiky O.. Prepravu tovaru konečnému príjemcovi vozidiel fakturuje platiteľ samostatne, a to spoločnosti H. I. V.. Pri dodaní konečnému odberateľovi vystavuje žalobca pro forma faktúry, ktoré slúžia pre colné účely. Čo sa týka dokladov, žalobca podpisuje kontrakt, odovzdáva k autám technický preukaz, technický popis vozidla, doklad o originalite vozidla, doklad o spôsobilosti nezávislého kúrenia, záručné listy, podpisuje protokol o akceptačných skúškach, vystavuje finálnu faktúru pre spoločnosť U. U. EC inc. a faktúru za prepravu pre spoločnosť H. I. V.. C. spoločnosť U. U. EC inc. vystavuje žalobca len jednu finálnu faktúru. V. faktúry, ako napr. zálohové alebo čiastkové, žalobca nevystavuje. Žalobca prestavané vozidlá dodáva ich konečným príjemcom do miesta určenia, ktoré určí zvyčajne Ministerstvo energetiky O.. Z praxe je zrejmé, že dodávky vozidiel sú rozdelené do niekoľkých etáp, ktorými sú akvizícia vozidiel, skladovanie vozidiel a ich fyzická dodávka do krajiny určenia, ktorý je z pohľadu zákona o DPH v treťom štáte, alebo v inom štáte EÚ.

19. V zdaňovacom období november 2014 žalobca prijal v dvoch platbách zálohu celkom v sume 209.371,16 Eur od odberateľa U. U. EC V.., k čomu predložil konečnú faktúru č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2015 vystavenú na sumu 401.552,53 USD. Uvedenou faktúrou bolo fakturovaných celkom 8 ks prestavaných vozidiel FIAT Ducato už po vykonaní akceptačných skúšok, z ktorých 4 ks boli žalobcom nakúpené v novembri 2014.

20. Žalobca pre ilustráciu procesu realizácie dodania predložil správcovi dane doklady k jednej z tranzitných operácií uskutočnenej v novembri 2014. Žalobca je na colných dokladoch uvedený ako odosielateľ/vývozca, deklarant/zástupca a na pro forma faktúrach ako odosielateľ. Ako príjemca je na dokladoch uvedený U.S. J. of Y.. Súčasťou pro forma faktúry, na ktorej je uvedený aj podvozok, je aj Baliaci list, ktorý obsahuje zoznam všetkých komponentov, ktoré sú súčasťou podvozku. Na konci Baliaceho listu je uvedené: „Tovar je dodávaný pod záštitou Ministerstva energetiky O. ako súčasť medzinárodného projektu boja proti nelegálnej doprave rádioaktívnych a jadrových materiálov.“ Na pro forma faktúrach je k hodnote vyvážaného tovaru poznámka, že táto sa uvádza len pre colné a daňové

účely, pretože tovar je dodávaný v rámci medzinárodného projektu a nie je predmetom obchodnej operácie. Odosielateľ tovaru odosiela tovar bez nároku na platbu zo strany príjemcu za dodávaný tovar.

21. Vozidlá fakturované faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2015 boli v priebehu rokov 2015 až 2016 dodané postupne do Rumunska, Litvy, Moldavska a na Ukrajinu. Správca dane uzavrel, že k odoslaniu vozidiel do týchto štátov neboli predložené faktúry, ktoré by spĺňali náležitosti podľa § 74 zákona o DPH. V podaných daňových priznaniach v zdaňovacích obdobiach, v ktorých sa dodávky do týchto štátov mali zrealizovať, žalobca nevykázal žiadne dodanie do iného členského štátu EÚ s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a nebol podaný ani súhrnný výkaz podľa § 80 zákona o DPH. Tiež nie sú deklarované žiadne dodania oslobodené od dane podľa § 47 zákona o DPH. Finálna faktúra č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2015 neobsahovala údaje o oslobodení od dane, za zdaňovacie obdobie marec 2015 nebolo v daňovom priznaní deklarované dodanie tovaru oslobodené od dane.

22. Ku konkretizácii dňa dodania vozidiel odberateľovi a určenia kedy kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník žalobca v daňovom konaní prezentoval názor, že až do momentu dodania vozidiel koncovému príjemcovi podľa pokynov Ministerstva J. zostával vlastníkom týchto vozidiel žalobca. Tovar nikdy neprešiel do vlastníctva spoločnosti U. U. EC V.. a až momentom dodania vozidiel koncovému príjemcovi prešlo vlastníctvo k týmto vozidlám na Ministerstvo energetiky O..

23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.09.2016 podanom ako reakcia na výzvu na preukázanie podmienok na oslobodenie od DPH z titulu ich vývozu uviedol, že si nikdy neuplatňoval oslobodenie od DPH ani v zmysle § 43 ani § 47 zákona o DPH. Konečný príjemca za vozidlá neplatil a preto nebolo možné si v súlade so zákonom uplatniť oslobodenie od DPH v zmysel štandardnej obchodnej operácie. Ministerstvo energetiky O. cestou implementujúceho agenta U. poslala žalobcovi peniaze, za ktoré nakúpil a vybavil vozidlá príslušnými zariadeniami a podľa pokynov Ministerstva energetiky O. ich vyviezol do určenej krajiny, pričom konečný príjemca za tieto vozidlá nikdy neplatil a celá operácie je nezištne financovaná zo strany O. vo súvislosti s bojom proti nelegálnej preprave rádioaktívnych materiálov.

24. Správca dane zdaniteľné obchody realizované žalobcom pre odberateľa U. U. EC V.., O. vyhodnotil ako dodanie s miestom dodania v tuzemsku, ktoré podlieha slovenskej DPH. Správca dane uzavrel, že zo zmlúv a objednávok je zrejmé, že žalobca je zmluvným dodávateľom upravených dodávkových vozidiel pre odberateľa - spoločnosť U. U. EC V.., ktorý na základe hlavnej rámcovej zmluvy dodáva vozidlá Ministerstvu energetiky O., ktoré tieto vozidlá dodáva konečným príjemcom v štátoch EÚ alebo v tretích krajinách. S konečnými príjemcami žalobca nemá uzatvorený žiadny zmluvný vzťah. Pro forma faktúry vystavené pre konečných príjemcov žalobca neeviduje vo svojom účtovníctve, tovar na nich uvedený nie je predmetom obchodnej operácie. Žalobca uskutočňuje odplatné dodania vo vzťahu k spoločnosti U. U. EC V.. Finálna faktúra č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2015 bola žalobcom vystavená až po prevzatí hotových upravených vozidiel. Toto prevzatie sa uskutočnilo na území Slovenskej republiky, konkrétne v Kolačíne - v skladových priestoroch žalobcu. Nakoľko bolo dodanie bez odoslania a prepravy, podľa § 13 písm. c) zákona o DPH je v takomto prípade miestom dodania miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko. Konečná faktúra č. XX/XXXX je vystavená bez DPH a neobsahuje informáciu o oslobodení od DPH podľa § 74 ods. 1 písm. h) zákona o DPH. Ani v podaných daňových priznaniach k DPH žalobca nevykazoval žiadne plnenia oslobodené od DPH. Správca dane prijal záver, že nakoľko sa jedná o tuzemské plnenie podľa § 13 písm. c) zákona o DPH, žalobca je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH. Zo záloh prijatých žalobcom od odberateľa v novembri 2014 v sume 209.371,16 Eur vznikla žalobcovi povinnosť odviesť DPH vo výške 34.895,19 Eur, a to v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby. Prijatá záloha sa na účely výpočtu DPH považuje za cenu vrátane dane. Žalobca správcovi dane nepreukázal, že pri dodávke vozidiel konečným príjemcom sa jednalo o plnenia oslobodené od DPH z titulu intrakomunitárnej dodávky podľa § 43 alebo vývozu podľa § 47 zákona o DPH.

25. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie a navrhol rozhodnutie správcu dane zrušiť, majúc za to, že tento nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkazy predložené žalobcom. Poukázal na to, že počas celého procesu bolo účastníkom kontraktu zrejmé, že vozidlá zabezpečované a upravované žalobcom sú určené na vývoz mimo územia SR. Časový odstup medzi fakturovaním vozidiel spoločnosti U. U. EC V.. z O. a ich reálnym dodaním konečnému príjemcovi nespôsobuje, že sa jedná o zdaniteľné plnenie realizované na území SR. Namietol, že správca dane pri vydaní

prvostupňového rozhodnutia neprihliadal na žalobcovu argumentáciu. Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s Ministerstvom energetiky O., ktoré financuje a zabezpečuje dodávky vozidiel pre detekciu rádioaktívneho žiarenia v súvislosti s opatreniami proti nezákonnej doprave nebezpečných jadrových a iných rádioaktívnych materiálov v rámci Spoločenstva J.. V uvedenom vzťahu je Ministerstvo energetiky O. zastúpené na základe poverenia spoločnosťou U. U. EC V.. ako implementujúcim agentom, ktorý objedná u žalobcu vozidlá, spĺňajúce podmienky pre tento účel, t.j. skriňové vozidlá Fiat Ducato alebo Mercedes Benz Sprinter. Tieto sa následne na území Slovenskej republiky zateplia, namontujú sa do nich stôl, stolička a výpočtová technika a nakoniec sa doplnia namontovaním detekčného zariadenia dodávaného spoločnosťou M. bezodplatne do skladových priestorov žalobcu. Ministerstvo energetiky O. od začiatku spolupráce so žalobcom deklarovalo, že všetky vozidlá budú určené mimo územia Slovenskej republiky, a to do štátov EÚ alebo tretích krajín. Ministerstvo energetiky O. si vymienilo, že prestavané vozidlá budú uskladnené v sklade žalobcu v Kolačíne ako majetok žalobcu až do času, kedy sa vyrokujú podmienky ich odovzdania konečnému spotrebiteľovi. Celú ťarchu nákladov na prípravu vozidiel a na ich prepravu ku konečnému spotrebiteľovi prevzalo na seba Ministerstvo energetiky O.. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v procese realizácie nikdy neprišla do úvahy alternatíva, že by niektoré vozidlo nebolo vyvezené mimo územia Slovenskej republiky. Z predložených vyhlásení U. U. EC V.. a Ministerstva energetiky O. je podľa žalobcu dostatočne preukázané, že všetky vozidlá z predmetných transakcií sú od samého začiatku určené mimo územia Slovenskej republiky do krajín EÚ alebo tretích krajín, pričom všetky vývozy sú zrealizované zákonným spôsobom, t.j. v prípade vývozu do krajín EU sú sprievodnými dokumentmi CMR a do tretích krajín JCD, ktoré dokumenty sú k dispozícií na colnej správe, u platiteľa a má k nim prístup aj správca dane. O tom, že dodanie tovaru nenastalo na území Slovenskej republiky, a že žalobca sa správal až do vývozu vozidiel ako ich vlastník, svedčí i skutočnosť, že žalobca organizoval ich dopravu mimo územia Slovenskej republiky, vo všetkých dokumentoch figuroval ako vývozca, v JCD bol uvedený ako odosielateľ a rovnako v listine o medzinárodnej preprave CMR boli uvedený ako odosielateľ. So spoločnosťou U. U. EC V.. bolo dohodnuté plnenie v rámci V. 2010 na parite S., čo je dohodnuté miesto určenia a tým bol vždy konečný odberateľ mimo územia Slovenskej republiky. Existenciu spomínanej dohody potvrdzuje skutočnosť, že v tlačive o medzinárodnej dopravnej zmluve CMR je jasne uvedené, že dopravu platí a zabezpečuje platiteľ.

26. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. K zisteniam a názorom správcu dane, s ktorými sa stotožnil, dodal, že pre prijatie záveru o dodaní tovaru do iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu nepostačuje predloženie evidencie, ale musia byť predložené doklady podľa § 43 a § 47 ods. 3 zákona o DPH (colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia EÚ a doklad o odoslaní alebo preprave tovaru). V ďalšom konaní žalobca nepredložil medzinárodné nákladné listy, ktorými by preukázal dodanie vozidla FIAT Ducato príjemcovi do Litvy dňa 08.12.2015, nepredložil ani doklady preukazujúce dodanie vozidiel FIAT Ducato dňa 21.09.2015 do Rumunska, ani doklady preukazujúce dodanie vozidiel do Moldavska dňa 19.08.2016 a na Ukrajinu dňa 29.03.2016. Žalobca teda nepreukázal správcovi dane, že dodanie tovaru do iného členského štátu alebo tretie štátu spojené s odoslaním alebo prepravou vykonal on. Žalovaný tiež pripomenul, že faktúra č. XX/XXXX je vystavená bez DPH a neobsahuje informáciu o oslobodení od DPH podľa § 74 ods. 1 písm. h) zákona o DPH. Žalobca v zdaňovacom období november 2014 nepredložil vývozné doklady a nekonal v súlade so zákonom o DPH, keďže vo svojich daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016 neuvádzal ani jeden vývoz tovaru ani intrakomunitárne dodania tovaru do iných členských štátov. V tomto smere je podľa žalovaného konanie žalobcu zmätočné, keď na jednej strane tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo až samotným vývozom alebo intrakomunitárnym dodaním určenému konečnému príjemcovi, na druhej strane tieto skutočnosti nie sú zachytené v predložených daňových priznaniach DPH, v ktorých žalobca nevykazuje žiadne plnenia oslobodené od DPH. Žalobca sa správa ako platiteľ DPH. Účtoval nákup a predaj tovaru do nákladov a výnosov a uplatňoval si právo na odpočítanie DPH, ale vo vzťahu k dodaniam americkej spoločnosti U. U. EC V.. sa správal ako neplatiteľ. Uvedené konanie žalobcu vyhodnotil žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako nelogické.

27. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

28. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

30. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

31. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

32. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

33. Podľa § 47 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

34. Podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

35. Podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane.

36. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 74 ods. 1 písm. h) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí okrem iného obsahovať uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane."

38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“

45. Za spornú možno v prejednávanej veci považovať otázku, či žalobca v priebehu daňovej kontroly dostatočne preukázal odôvodnenosť svojho nároku na oslobodenie dodávok vozidiel FIAT Ducato od DPH podľa § 43 zákona o DPH, resp. § 47 zákona o DPH.

46. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, konštatujúc, že správca dane vykonal vo veci dostatočné a na účely daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania daňové orgány vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený skutkový stav správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd pripomína, že v rámci napĺňania obsahu predmetu podnikateľskej činnosti by sa podnikateľský subjekt mal správať ekonomicky a právne konzistentne a čitateľne, najmä však musí svoje práva uplatňovať v súlade s postupmi stanovenými právnymi predpismi v záujme ich efektívneho využívania. Ak žalovaný konanie žalobcu označil v napadnutom rozhodnutí za zmätočné, na inom mieste za nelogické, je takáto konštatácia podľa názoru správneho odôvodnená nielen okolnosťami sporných transakcií, ale aj správaním žalobcu v interakcii so správcom dane, ktorému žalobca v daňovom konaní adresoval stanovisko s vyjadrením o tom, že pri realizácií vývozov vozidiel si nikdy neuplatňoval oslobodenie od DPH ani v zmysle § 43 ani v zmysle § 47 zákona o DPH. Správny súd, nadväzujúc na argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe a

v jeho duplike, opakuje, že v zdaňovacom období november 2014 žalobca nárok na oslobodenie od DPH nepreukázal, nepredložil žiadne doklady o dodaní vozidiel do iných členských štátov EÚ a tretích štátov, a to ani na výzvu správcu dane. V predložených daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia 2014 až 2016 nedeklaroval ani jeden vývoz tovaru, ani intrakomuniktárne dodanie do iného členského štátu. Faktúra č. XX/XXXX vystavená žalobcom je vystavená bez DPH a neobsahuje informáciu o oslobodení od DPH podľa § 74 ods. 1 písm. h) zákona o DPH. Nie je povinnosťou daňových orgánov nahrádzať povinnosti platiteľov DPH na predloženie zákonom jasne a striktne požadovaných dokladov. Žalobca bol povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, prípadne inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, a to do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa § 47 ods. l a 2 zákona o DPH bol žalobca povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, je potrebné predložiť najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane (§ 47 ods. 3 zákona o DPH). Aj podľa názoru správneho súdu mal žalobca dostatočný časový priestor na predloženie dokladov preukazujúcich nárok na oslobodenie od DPH, ktorý však nevyužil, dokonca ani na výzvu správcu dane. Predloženie medzinárodných nákladných listov (CMR) až na pojednávaní správneho súdu nie je možné považovať za spôsobilé sanovať edičnú pasivitu žalobcu v daňovom konaní. Vzhľadom na uplynutie lehôt a tiež vzhľadom na povinnosť správneho súdu vychádzať zo skutkového stavu (vrátane dôkaznej situácie) v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, je už takéto konanie žalobcu bez právneho významu.

47. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

49. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.