Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K. K., L.. XX.XX.XXXX a B. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka B. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. L.. XXX/ X, T., zast. JUDr. Monika Furdová, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Werferova 1 a otec K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.. XXX/X, T., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

I. Mal. K. K., nar. XX.XX.XXXX a B. K., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne a B. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 13.3.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. K. K. za obdobie od 13.3.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.858,14 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. B. K. za obdobie od 13.3.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.858,14 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať s maloletými deťmi nasledovne:

Každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 13,30 hod. do nedele do 17,00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 13,30 hod. do 18,30 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7 do 18,00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 18,00 hod.. Každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9,00 hod. do soboty do 18,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12 od 9,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod., každý párny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 4.1. do 18,00 hod.

Otec si maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

VII. Matka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 260,52 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Otec je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 260,52 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2017 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. B. sumou 100 Eur mesačne a K. sumou 100 Eur mesačne od 13.3.2017 do budúcna. Súčasne žiadala úpravu styku otca s maloletými deťmi.

2. Otec s návrhom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu maloletých detí bol ochotný prispievať sumou po 100 Eur mesačne. Súčasne žiadal úpravu styku. Následne žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 15.6.2017 navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné na základe odôvodnených potrieb na strane maloletých detí s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca. Styk upraviť na základe návrhu matky.

4. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletých detí nie sú manželia. V spoločnej domácnosti žili v T.W. L. B. L.. 8. Z partnerstva sa v roku 2009 narodili maloleté deti K. a B., obaja XX.XX.XXXX. Od roku 2015 začali vznikať problémy v spolužití a začali sa vo výraznej miere rozchádzať ich názory v súvislosti s výchovou maloletých detí. Matka spolu s deťmi sa od otca odsťahovala.

5. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 850 Eur mesačne. Výdaje má v súvislosti s bývaním vrátane inkasa 400 Eur mesačne, internet 30 Eur mesačne.

6. Maloleté deti B. S. K. sú dvojičky, žiakmi 2. triedy základnej školy. Matka platila školné na jedno dieťa 130 Eur mesačne, strava pre oboch v škole 40 Eur mesačne, oblečenie 300 Eur mesačne v priemere pre oboch, strava 350 Eur mesačne pre oboch, benzín 100 Eur mesačne, nakoľko ich vozí do školy na rôzne krúžky, pomôcky 300 Eur mesačne.

7. Otec na výživu maloletých detí žiadnou sumou neprispel.

8. Z výpovede otca súd zistil, že je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške 1.000 Eur mesačne. Výdavky uviedol nasledovné: 370 Eur nájom, 100 Eur benzín, mesačne telefón 100 Eur mesačne, ďalšie výdavky týkajúce sa maloletých detí. Otec uviedol výdavky na maloleté deti vo výške 500 Eur mesačne. Týkajú sa hokejových tréningov, oblečenia. Otec uviedol, že matke na výživu maloletých detí finančne neprispieval, nakúpil deťom to čo potrebujú.

9. Uznesením sp. zn. 11P/35/2017 zo dňa 7.12.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.. Súčasne zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. sumou 50 Eur mesačne a K. sumou 50 Eur mesačne.

10. Proti uzneseniu podal otec odvolanie čo do výroku o úprave styku s maloletými deťmi.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/158/2018 zo dňa 4.7.2018 potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2018.

12. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadne zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a úpravy styku.

13. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 2/2018 dňa 9.2.2018. V záveroch znalec uviedol, že maloleté deti sú aktuálne vzhľadom na svoje prežívanie rodinnej situácie plne schopní otvorene vyjadriť svoj názor, styk maloletých s matkou neohrozuje ich zdravie, zdravý vývoj a výchovu, pokiaľ bude otec dodržiavať sociálne hranice a normy. Vzhľadom na jeho motiváciu, aby sa s deťmi stretával, je tu predpoklad, že takéhoto správania je schopný. Pokiaľ by sa vyskytlo správanie otca v prítomnosti detí, ktoré má charakter priestupku, porušenia školského poriadku, či iného obdobne

spoločensky záväzného pravidla, styk detí s otcom odporúča znalec opätovne prehodnotiť. Znalec odporúčil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti iba jedného z rodičov, do starostlivosti matky. Styk navrhol upraviť tak, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 13,30 do nedele do 17,00 hod., každý nepárny týždeň jeden deň pracovný od 13,30 do 18,30 hod., každý párny rok prvé dva júlové týždne, prvý januárový týždeň vrátane Silvestra, každý nepárny rok prvé dva augustové týždne a týždeň počas školských jarných prázdnin.

14. Rodičia maloletých detí dňa 6.11.2018 navrhli, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otec by bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Súčasne navrhli, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: Každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 13,30 hod. do nedele do 17,00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 13,30 hod. do 18,30 hod.. Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 18,00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 18,00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9,00 hod. do soboty do 18,00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 4.1. do 18,00 hod.

15. Otec na výživu maloletého dieťaťa prispel v mesiaci január 2018 sumou 50 Eur a v marci 2018 50 Eur, t.j. spolu 100 Eur na jedno maloleté dieťa. Otec požiadal, aby mu súd umožnil dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 50 Eur.

16. Matka a kolízny opatrovník súhlasili.

17. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške po 100 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné a vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške 1.000 Eur mesačne a príjem matky činí 850 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. deťmi sú rozhodne prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby detí naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

28. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške po 100 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa je primerané.

29. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. Na strane otca vzniklo dlžné výživné na jedno maloleté dieťa vo výške 1.858,14 Eur. Dlžné výživné na mal. B. bolo vypočítané nasledovne: výživné od 13.3.2017 do 31.10.2018 alikvotná časť za 3/2017 100 Eur : 31 dní = 3,23 x 18 dní, spolu 58,14 Eur. 4/2017 do 10/2018 19 mesiacov x 100 Eur, spolu 1.900 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 1.958,14 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca na jedno maloleté dieťa vo výške 100 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 1.858,14 Eur.

31. Dlžné výživné na mal. K. vypočítané nasledovne: výživné od 13.3.2017 do 31.10.2018 alikvotná časť za 3/2017 100 Eur : 31 dní = 3,23 x 18 dní, spolu 58,14 Eur. 4/2017 do 10/2018 19 mesiacov x 100 Eur, spolu 1.900 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 1.958,14 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca na jedno maloleté dieťa vo výške 100 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 1.858,14 Eur.

32. Dlžné výživné súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur s prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery.

33. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

35. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

36. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

37. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí sa dohodli po vypracovaní znaleckého posudku s prihliadnutím na jeho závery. Súd rozhodol autoritatívne tak, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča deti na stretnutie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako aj maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím na potreby maloletých detí.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa ust. § 49 ods. 1,2,3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

41. Za vypracovaný znalecký posudok bola znalcovi priznaná odmena vo výške 521,04 Eur (uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/35/2017 zo dňa 22.2.2018). Vzhľadom k tomu, že ani u jedného účastníka nie sú dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd zaviazal matku a otca nahradiť trovy štátu v pomere 50 % čo predstavuje sumu 260,52 Eur. Rodičia sú povinní nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.