Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Košice Ul. kpt. Jaroša 10, so sídlom v Košiciach, Kpt. Jaroša 770/10 proti žalovanému: Š. K., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., K.. Q. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 1.381,95 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.381,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 248,81 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia, zo sumy 492,33 EUR od 1.7.2015 až do zaplatenia, zo sumy 566,51 EUR od 1.7.2016 až do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44,30 EUR od 1.7.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Oslobodzuje žalovaného od platenia súdnych poplatkov.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaný ako vlastník bytu neuhrádza náklady spojené s bývaním na základe ročných vyúčtovaní od roku 2014. Uplatnený nárok pozostáva z nedoplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s bývaním za rok 2013, ktoré žalovaný zaplatil len čiastočne, t.j. vo výške176,45 EUR ďalej z nákladov na výmenu PRVN (fond opravy a údržby) vo výške 72,36 EUR, ďalej z nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2014 vo výške 492,33 EUR, poplatkov za upomienky zo dňa 31.7.2015 a 15.12.2015 vo výške 2 x 2 EUR, ďalej z nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2015 vo výške 562,51 EUR a nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2016 vo výške 44,30 EUR, spolu vo výške 1.351,95 EUR. Okrem toho sa žalobca domáhal aj zaplatenia sumy 30 EUR titulom dlhu na predpísaných mesačných zálohových platbách za rok 2017.

3. Žalovaný namietal nesprávne zaúčtovanie platieb s tým, že niektoré jeho platby neboli pojaté, resp. započítané na dlh. Podľa jeho dokladov skutočný nedoplatok ku dňu 31.12.2017 bol len vo výške 436,71 EUR. Zálohové platby uhrádzal prostredníctvom poštových poukážok, inkasa, ako aj hotových vkladov na bankový účet žalobcu zriadený v Slovenskej sporiteľmi. Mal za to, že chybu urobil správca bytu tým, že od roku 2012 až do roku 2015 mu nebola upravená, resp. zvýšená mesačná zálohová platba, vychádzajúc z ročného vyúčtovania. Zvýšenie platieb bolo až v roku 2016. Predpokladal, že dlžnú sumu uhradí do konca roku 2018. Žalovaný sa ďalej bránil, že žalobca nepreukázal, že by ním uhradené mesačné zálohové platby boli zúčtované na uhradenie najstarších nedoplatkov pred rokom 2012. Mal za to, že žiaden nedoplatok za uvedené obdobie nemal.

4. Žalovaný predložil rekapituláciu predpísaných mesačných zálohových platieb a úhrad za roky 2012

- 2017, v zmysle ktorej:

- za rok 2012 mal v zmysle predpísaných zálohových platieb zaplatiť 12 x 108,73 EUR, t.j. 1.304,76 EUR, pričom uhradil 1.633,44 EUR a vzhľadom k tomu, že náklady na bývanie boli vo výške 1.450,64 EUR, vznikol mu preplatok vo výške 182,80 EUR

- za rok 2013 mal v zmysle predpísaných zálohových platieb zaplatiť 12 x 108,14 EUR, t.j. 1.297,68 EUR, pričom uhradil 1.081,40 EUR a vzhľadom k tomu, že náklady na bývanie boli vo výške 1.561,75 EUR, vznikol nedoplatok vo výške 480,35 EUR

- za rok 2014 mesačný predpis záloh nebol vydaný, preto vychádzal z pôvodného predpisu zálohových platieb vo výške 108,14 EUR, v zmysle ktorého mal zaplatiť 12 x 108,14 EUR, t.j. 1.297,68 EUR, pričom uhradil 1.381,40 EUR a vzhľadom k tomu, že náklady na bývanie boli vo výške 1.573,73 EUR, vznikol nedoplatok vo výške 192,33 EUR

- za rok 2015 mal v zmysle predpísaných zálohových platieb za prvé dva mesiace zaplatiť 2 x 108,14 EUR, t.j. sumu vo výške 216,28 EUR, za ďalšie štyri mesiace 4 x 125,35 EUR, t.j. sumu vo výške 501,40 EUR a za obdobie od 1.7.2015 do 31.12.2015 6 x 135 EUR, t.j. sumu vo výške 810 EUR, spolu za rok 2015 teda mal zaplatiť sumu 1.527,58 EUR. Žalovaný uhradil sumu 1.619,54 EUR a vzhľadom k tomu, že náklady na bývanie boli vo výške 1.847,05 EUR, vznikol nedoplatok vo výške 227,51 EUR

- za rok 2016 mal v zmysle predpísaných zálohových platieb za obdobie od januára do júna zaplatiť 6 x 135 EUR, t.j. sumu vo výške 810 EUR a za obdobie od júla do decembra 6 x 165 EUR, t.j. sumu vo výške 990 EUR, spolu za rok 2016 sumu vo výške 1.800 EUR. Žalovaný uhradil 1.850 EUR a vzhľadom k tomu, že náklady na bývanie boli vo výške 1.814,30 EUR, vznikol mu preplatok vo výške 35,70 EUR

- za rok 2017 mal v zmysle predpísaných zálohových platieb zaplatiť 12 x 165 EUR, t.j. sumu vo výške 1.980 EUR, pričom uhradil 1.965 EUR. Vzhľadom k tomu, že vyúčtovanie nákladov na bývanie bolo vo výške 1.884,08 EUR, vznikol mu preplatok vo výške 80,92 EUR.

5. Zhrnúc vyššie uvedené žalovaný zrekapituloval, že za roky 2012 až 2017 boli mesačné zálohové platby predpísané spolu vo výške 9.207,70 EUR, jeho úhrady boli vo výške 9.530,78 EUR a vzhľadom k tomu, že ročné náklady na bývanie v zmysle vyúčtovaní predstavovali 10.131,55 EUR, jeho dlh predstavuje 600,77 EUR.

6. Žalovaný ďalej namietal, že V. H. nie je oprávnený konať v mene žalobcu, s tým, že od vedúcej registračného oddelenia Okresného úradu v Košiciach zistil, že V. H. už nie je registrovaný ako predseda spoločenstva. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že V. H. bol pôvodne vlastníkom bytu č. XX v predmetnom bytovom dome, avšak svoj byt predal dňa 30.12.2017, s vkladom vlastníctva k 20.2.2018 a potom sa stal podielovým spoluvlastníkom bytu č. XX.

7. K obrane žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný za rozhodné obdobie neuhradil žiaden z nedoplatkov v zmysle vyúčtovaní a platby uhradené mimo mesačných zálohových platieb boli štandardne započítané na urovnanie zostatkov z najstarších nedoplatkov. Je len prirodzené, že tie zálohové platby, ktoré nie sú uhradené, sa zaúčtovávajú do nasledujúceho ročného vyúčtovania. Žalobca zo zvyšných 39 bytových jednotiek neregistruje žiadne reklamácie ani výhrady vo vzťahu k ročnému vyúčtovaniu. V októbri 2015 žalovaný pristúpil na dohodu o splátkovom kalendári, avšak uhradil len dve splátky po 50 EUR.

8. Primárne sa súd zaoberal procesnou otázkou, či V. H. je oprávnený konať v mene žalobcu.

9. Podľa ust. § 72 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

10. Podľa ust. § 20 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

11. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register"). Podľa ust. § 7c

ods.2 citovaného zákona, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene.

12. Zo správy Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy súd zistil, že žalobca je zapísaný v registri spoločenstiev, pričom od 24.4.2017 je ako predseda spoločenstva evidovaný V. H..

13. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že V. H. ako predseda spoločenstva je oprávnený robiť právne úkony a konať v mene žalobcu.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dokladov predložených oboma sporovými stranami.

15. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov súd zistil, že vlastníci bytov, vrátane žalovaného (byt č. XX na X.poschodí bytového domu súp.č. XXX na ul. K.. Q. XX v Košiciach) dňa 26.7.2002 uzavreli zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov za účelom zabezpečenia správy domu a ďalších činností spojených so správou. Spoločenstvo bolo zaregistrované na Okresnom úrade Košice III dňa 17.9.2002 v registri združení pod č. 4/2002.

16. Podľa článku 11 bodu 2 zmluvy, na zabezpečenie prevádzky údržby a opráv sú vlastníci povinní poukazovať mesačne preddavky na úhrady spojené s prevádzkou domu a bytu a platiť mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, prípadne jednorazové príspevky vo výške odsúhlasenej zhromaždením vlastníkov bytov a to mesačne najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca.

17. Podľa článku 7 zmluvy v znení dodatku č. 3 zo dňa 24.3.2011, spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov s tým, že úhrady za plnenia sú vlastníci povinní uhrádzať mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa každého mesiaca, pričom výšku preddavku do fondu prevádzky údržby a opráv určia vlastníci bytov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu.

18. Podľa článku 12 bodu 4 zmluvy, spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúce roka predložiť vlastníkom bytov, resp. vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný uhradiť na účet spoločenstva do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

19. Podľa článku 12 bodu 7 zmluvy, spoločenstvo je oprávnené vo vyúčtovaní vysporiadať v prípade nedoplatku vlastníka bytu alebo nebytového priestoru na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, poplatok na činnosť spoločenstva a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, nedoplatok za predchádzajúci kalendárny rok s platbami poukázanými v roku, v ktorom sa vyúčtovanie vykonáva.

20. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších právnych predpisov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

21. Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

22. Podľa ust. § 7c ods.2 citovaného zákona, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene.

23. Podľa ust. § 7b ods. 1 citovaného zákona, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou.

24. Podľa ust. § 7b ods.2 cit.zákona, spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

25. Podľa ust. § 7b ods.3 citovaného zákona, spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

26. Podľa ust. § 7b ods.5 citovaného zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

27. Podľa ust. § 10 ods.1 veta prvá citovaného zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

28. Podľa ust. § 10 ods.6 citovaného zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

29. V predmetnej veci nebolo sporné a súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období od r. 2013 do r.2017 vlastníkom bytu č.XX v bytovom dome na ul. K..Q. XX v K..

30. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby, ktorou sa domáhal zaplatenia nedoplatkov vyplývajúcich z ročného vyúčtovania nákladov na správu domu a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu vyplýva z vyššie cit. ust. § 7b ods.2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v spojení so zmluvou o spoločenstve, uzavretou medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca na základe oprávnení daných mu zákonom a predmetnou zmluvou spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

31. Základnou povinnosťou každého vlastníka bytu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 10 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj v zmysle zmluvy o spoločenstve je poukazovať mesačne vopred jednak preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a jednak aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Povinnosťou vlastníka je zaplatiť aj vyúčtovaním zistený nedoplatok na vyššie uvedených úhradách a nákladoch za služby.

32. Predmetom konania bol nedoplatok z ročného vyúčtovania za roky 2013 až 2016 spolu vo výške 1.351,95 EUR a dlh na predpísaných mesačných úhradách za rok 2017 vo výške 30 EUR.

33. V konaní nebolo sporné a súd mal z predpisu mesačných záloh za preukázané, že pre byt žalovaného bola s platnosťou od 1.1.2013 predpísaná mesačná zálohová platba vo výške 108,14 EUR, s platnosťou od 1.3.2015 vo výške 125,35 EUR, s platnosťou od 1.7.2015 vo výške 135 EUR, s platnosťou od 1.2.2016 vo výške 155 EUR a s platnosťou od 1.7.2016 vo výške 165 EUR.

34. V konaní tiež nebolo sporné a žalobca potvrdil tvrdenie žalovaného, že zaplatil v rozhodnom období od 1.1.2013 do 31.12.2016 spolu sumu 5.932,34 EUR (t.j. sumu 1.081,40 EUR v r.2013 + sumu 1.381,40 EUR v r.2014 + sumu 1.619,54 EUR v r.2015 + sumu 1.850 EUR v r.2016).

35. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyhotovil vyúčtovanie nákladov na správu domu a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

Za rok 2012 bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 152,96 EUR, za rok 2013 nedoplatok vo výške 288,49 EUR, za rok 2014 nedoplatok vo výške 492,33 EUR plus 72,36 EUR titulom nákladov na výmenu PRVN, za rok 2015 nedoplatok vo výške 562,51 EUR plus 4 EUR titulom poplatku za upomienky zo dňa 31.7.2015 a 15.12.2015 a za rok 2016 nedoplatok vo výške 44,30 EUR. Spolu za uvedené roky vznikol nedoplatok vo výške 1.616,95 EUR.

36. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovanému bolo vyúčtovanie za rok 2013 doručené dňa 20.5.2014, vyúčtovanie za rok 2014 dňa 23.4.2015, vyúčtovanie za rok 2015 dňa 23.5.2016 a vyúčtovanie za rok 2016 dňa 25.5.2017.

37. Spornou v konaní bola otázka, či žalobca zohľadnil a započítal všetky úhrady, ktoré žalovaný vykonal. Ako však už súd uviedol vyššie, žalobca potvrdil prijatie všetkých platieb žalovaného a teda, že žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2013 do 31.12.2016 zaplatil spolu sumu 5.932,34 EUR.

Súd konštatuje, že žalovaný sa nesprávne domnieva, že jeho dlh voči žalobcovi musí byť nižší len preto, že v niektorých rokoch zaplatil všetky predpísané zálohové platby, resp. že niekedy ich zaplatil dokonca aj vo vyššom rozsahu. Žalovaný si totiž neuvedomuje, že pokiaľ aj v niektorých rokoch zaplatil na zálohových platbách viac, ako bolo určené v zmysle mesačného zálohového predpisu, aj tak zaplatil menej, než boli skutočné, reálne náklady na plnenia, spojené s užívaním bytu.

38. Skutočné náklady boli vyčíslené v jednotlivých vyúčtovaniach. V konaní nebolo sporné a ani žalovaný netvrdil, že by vyúčtovania a nimi vykázané nedoplatky namietal.

39. Ako je zrejmé z obsahu jednotlivých vyúčtovaní, celková suma skutočných nákladov na plnenia, spojených s užívaním bytu, vrátane preddavkov do fondu prevádzky, opráv a údržby spolu za obdobie rokov 2013 až 2016 predstavovala 6.869,19 EUR (t.j.1.561,75 EUR, 1.573,73 EUR+ 72,36 EUR +

1.847,05 EUR + 1.814,30 EUR ). Už z porovnania výšky skutočných nákladov a úhrad, vykonaných žalovaným je zrejmé, že skutočné náklady boli o 936,85 EUR vyššie, ako to, čo žalovaný uhradil.

40. Súd sa oboznámil s obsahom jednotlivých vyúčtovaní a zistil, že všetky žalovaným vykonané platby boli vo vyúčtovaniach zohľadnené (započítané).

Vo vyúčtovaní za rok 2013 žalobca zahrnul resp. zohľadnil úhrady od žalovaného spolu vo výške 1.273,26 EUR (t.j. 10 x 108,14 EUR=1.081,40 EUR, ktoré boli zaplatené v roku 2013, plus dve úhrady zo dňa 13.1.2014 vo výške 108,14 EUR a 191,86 EUR). Zároveň žalobca započítal úhradu žalovaného zo dňa 7.1.2013 vo výške 108,14 EUR na pohľadávku z predchádzajúceho roka 2012. Spolu teda započítal platby žalovaného vo výške 1.381,40 EUR (1.273,26 EUR + 108,14 EUR).

Vo vyúčtovaní za rok 2014 žalobca zahrnul resp. zohľadnil úhrady od žalovaného spolu vo výške 1.081,40 EUR (t.j. 10 x 108,14 EUR=1.081,40 EUR, ktoré boli zaplatené v roku 2014).

Vo vyúčtovaní za rok 2015 žalobca zahrnul resp. zohľadnil úhrady od žalovaného spolu vo výške 1.284,54 EUR (t.j. 1 x 108,14 EUR, 4 x 125,35 EUR a 5 x 135 EUR, ktoré boli zaplatené v roku 2014). Zároveň žalobca započítal úhradu žalovaného zo dňa 20.8.2015 vo výške 100 EUR a úhradu zo dňa 5.11.2015 vo výške 50 EUR, spolu vo výške 150 EUR na nedoplatok za rok 2012 (vykázaný vo výške 152,96 EUR) a tiež započítal úhradu žalovaného zo dňa 23.11.2015 vo výške 50 EUR na nedoplatok za rok 2013 (vykázaný vo výške 288,49 EUR). Spolu teda započítal platby žalovaného vo výške 1.484,54 EUR (1.284,54 EUR + 200 EUR).

Vo vyúčtovaní za rok 2016 žalobca zahrnul resp. zohľadnil úhrady od žalovaného spolu vo výške 1.770 EUR (t.j. 7 x 135 EUR, 5 x 165 EUR, ktoré boli zaplatené v roku 2016). Zároveň žalobca započítal úhradu žalovaného zo dňa 22.1.2016 vo výške 50 EUR na nedoplatok za rok 2013. Spolu teda započítal platby žalovaného vo výške 1.820 EUR (1.770 EUR + 50 EUR).

Z prehľadu predpísaných a uhradených záloh za rok 2017 (č.l.209 spisu) súd zistil, že sumu 165 EUR, zaplatenú žalovaným dňa 21.12.2016, žalobca zaevidoval ako úhradu zálohovej platby za mesiac január 2017.

41. Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca zohľadnil vo vyúčtovaniach a započítal platby žalovaného vo výške 5.767,34 EUR a vo výške 165 EUR, čo spolu predstavuje presne sumu 5.932,34 EUR, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju zaplatil.

42. Nie je preto dôvodnou námietka žalovaného, že pri výpočte resp. vyúčtovaní neboli zohľadnené všetky jeho platby.

43. Ako už súd uviedol v bode 35. odôvodnenia, spolu za uvedené roky vznikol nedoplatok vo výške 1.616,95 EUR. Ako to vyplynulo z obsahu vyúčtovaní, tento nedoplatok bol čiastočne, čo do výšky 265 EUR uhradený. Uhradený bol v celom rozsahu nedoplatok z vyúčtovania za rok 2012, vykázaný vo výške 152,96 EUR a to postupným započítaním úhrad žalovaného zo dňa 20.8.2015 vo výške 100 EUR, zo dňa 5.11.2015 vo výške 50 EUR a zo dňa 21.4.2017 vo výške 2,96 EUR. Uhradený bol čiastočne čo do výšky 112,04 EUR aj nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 a to postupným započítaním úhrad žalovaného zo dňa 23.11.2015 vo výške 50 EUR, zo dňa 22.1.2016 vo výške 50 EUR a zo dňa 21.4.2017 vo výške 12,04 EUR. Keďže nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 bol vyúčtovaný spolu vo výške 288,49 EUR a zaplatený len v rozsahu 112,04 EUR, nezaplatený ostal nedoplatok vo výške 176,45 EUR.

44. Zhrnúc vyššie uvedené, po započítaní úhrad vo výške 265 EUR na tieto nedoplatky je zrejmé, že žalovaný naďalej dlhuje sumu 1.351,95 EUR.

45. Vo vzťahu k obrane žalovaného, že žalobca nemohol započítavať jeho platby na staršie dlhy súd poukazuje jednak na vyššie citovaný článok 12 bod 7 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, podľa ktorého žalobca môže vo vyúčtovaní vysporiadať nedoplatok za predchádzajúci kalendárny rok s platbami poukázanými v roku, v ktorom sa vyúčtovanie vykonáva.

46. Okrem sumy 1.351,95 EUR sa žalobca domáhal aj zaplatenia sumy 30 EUR titulom zálohových platieb za rok 2017. Ako súd uviedol, vyššie, s platnosťou od 1.7.2016 boli preddavkové platby predpísané vo výške 165 EUR mesačne. Spolu teda malo byť zaplatených 1.980 EUR. Sám žalovaný uznal, že v roku 2017 zaplatil zálohové platby len vo výške 1.965 EUR, t.j. o 15 EUR menej. Čo sa týka ďalšej sumy 15 EUR, z prehľadu predpísaných a uhradených záloh súd zistil, že za mesiac apríl 2017 žalobca namiesto sumy 165 EUR eviduje zaplatenie sumy 150 EUR, pričom zvyšných 15 EUR započítal na úhradu nedoplatkov z vyúčtovaní za roky 2012 a 2013 (2,96 EUR + 12,04 EUR). Spolu preto dlh na zálohových platbách za rok 2017 predstavuje 30 EUR.

47. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný čo do základu i výšky a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.381,95 EUR ( 1.351,95 + 30 EUR).

48. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z omeškania z dlhu na nedoplatkoch z vyúčtovania a to vo výške 5,15 % ročne zo sumy 248,81 EUR od 1.7.2014 až do zaplatenia, zo sumy 492,33 EUR od 1.7.2015 až do zaplatenia, zo sumy 566,51 EUR od 1.7.2016 až do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44,30 EUR od 1.7.2017 až do zaplatenia.´

49. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nedoplatkov z vyúčtovaní, preto žalobcov nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka je dôvodný.

52. Začiatok omeškania s plnením peňažného dlhu sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Splatnosť nedoplatku z vyúčtovania vyplýva z článku 12 bodu 4 zmluvy o spoločenstve, podľa ktorého vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný uhradiť na účet spoločenstva do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V konaní nebolo sporné, že žalovanému bolo vyúčtovanie za rok 2013 doručené dňa 20.5.2014, vyúčtovanie za rok 2014 dňa 23.4.2015, vyúčtovanie za rok 2015 dňa 23.5.2016 a vyúčtovanie za rok 2016 dňa 25.5.2017. Žalovaný ostal dlžný sumou 176,45 EUR titulom časti nedoplatku z vyúčtovania za rok 2013 a sumou 72, 36 EUR titulom nákladov na výmenu PRVN, obsiahnutých vo vyúčtovaní za rok 2013 (spolu vo výške 248,81 EUR), ďalej sumou 492,33 EUR titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2014, ďalej sumou 566,51 EUR titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015 a sumou 44,30 EUR titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2016. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania po uplynutí 30 dní od doručenia jednotlivých vyúčtovaní, súd žalobe vyhovel.

53. Výšku úrokov z omeškania súd určil vychádzajúc z vyššie cit.ust. § 3 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu vo výške 248,81 EUR, s plnením dlhu vo výške 492,33 EUR a s plnením dlhu vo výške 566,51 EUR bola vo výške 0,15 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov, vo výške 5,15 % ročne. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu vo výške 44,30 EUR bola vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov, vo výške 5 % ročne. Pretože žalobca si uplatnil výšku úrokov z omeškania v zákonom stanovenom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

54. Podľa ust. § 254 ods. 1 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

55. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery strany odôvodňujúce priznanie oslobodenia. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti

(v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

56. Žalovaný požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po preskúmaní jeho sociálnych, osobných a majetkových pomerov súd dospel k záveru, že pomery na strane žalovaného odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Žalovaný je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok vo výške 421 EUR mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 3.7.2018 súd zistil, že od 2.8.2018 je z dôchodku vykonávaná exekučná zrážka vo výške 72,17 EUR mesačne na úhradu pohľadávky v celkovej výške 1.463,50 EUR. Žalovaného jediný príjem teda predstavuje suma 349,43 EUR mesačne. Je vlastníkom dvojizbového bytu, v ktorom je uspokojovaná jeho bytová potreba, pričom z prehľadu predpísaných a uhradených záloh je zrejmé, že žalovaný v podstate pravidelne platí predpísané zálohy, naposledy určené vo výške 165 EUR mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval, že o žalovaného nemožno spravodlivo požadovať splnenie poplatkovej povinnosti a priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.

57. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto by mu podľa ust. § 255 ods.1 patrilo právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Po posúdení relevantných okolností tohto prípadu však súd konštatoval, že je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok vyššie citovanej právnej normy, upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. § 257 CSP.

60. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

61. Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

62. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa týkajú dvoch oblastí. Buď ide o určitý charakter konania resp. procesnej situácie alebo o sociálne aspekty.

63. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa v predmetnej veci týkajú sociálnych aspektov na strane žalovaného, pre ktoré súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na výšku trov, ktoré by bol žalovaný povinný nahradiť. Tieto spočívajú najmä v súdnom poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 82,50 EUR.

64. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v nepriaznivých majetkových, osobných resp.sociálnych pomeroch na strane žalovaného a aj vzhľadom na pomerne vysokú čiastku trov žalobcu je zrejmé, že priznanie ich náhrady by malo zvlášť nepriaznivé dôsledky na životnú situáciu žalovaného; je evidentné, že tento nedisponuje majetkom resp. finančnými prostriedkami, ktoré by mu reálne umožňovali nahradiť trovy žalobcu. Zároveň mal súd za to, že vzhľadom na povahu žalobcu - právnickej osoby, by jeho majetková sféra nepriznaním náhrady trov konania nemala byť citeľne dotknutá.

65. Zhrnúc vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).