Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozef Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: MV transport s. r. o., Jesenná 26, 080 05 Prešov, IČO: 46 292 608, zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovannému: UNIQA poisťovňa, a.s. Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpeného PKK PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 55.360,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 18Cb/49/2016-107 zo dňa 07.03.2017 v spojení s opravným uznesením, č. k. 18Cb/49/2016-126 zo dňa 15.06.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom po jeho oprave v prvej výrokovej časti Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

I. Konanie v časti úroku z omeškania zo sumy 55.360,00 € vo výške 5,05 % odo dňa 07.12.2015 do 19.01.2016 z a s t a v u j e. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51.280,00 € spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 51.280,00 € vo výške 5,05 % odo dňa 20.01.2016 do zaplatenia. III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,26 %. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia aplikujúc ust. § 788 ods. 1,3, 795 ods. 1 a § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa uzatvorená Poistná zmluva so začiatkom poistenia počnúc od 12.08.2014 a predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla E. E. X.U.: T. XXX S., druh poistenia SUPER KASKO 2005. Žalobcovi bola vystavená zo strany poisťovateľa POISTKA č. XXX XXX XXXX. Zároveň strany sporu uzatvorili pre predmetné motorové vozidlo doplnkové poistenie finančnej straty GAP so začiatkom krytia počnúc dňom XX.XX.XXXX. Poistná suma pre poistenie GAP bola stanovená na 55.360 €. Uzatvorenie poistnej zmluvy ako aj doplnkové poistenie finančnej straty GAP nebolo pre strany sporu sporné. Žalobca si žalobným návrhom doručeným súdu uplatnil v zmysle článku 1. oddiel I. bod 5 Všeobecných poistných podmienok nárok na poistné plnenie pre prípad krádeže motorového vozidla. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 19.01.2016 uzavrel škodovú udalosť poisteného bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko v zmysle VPP oddiel I. článok 8 odsek 5 písmeno a) poistiteľ neposkytne

poistné plnenie, ak vozidlo nebolo v čase odcudzenia zabezpečené proti odcudzeniu všetkými spôsobmi dohodnutými v poistnej zmluve. 3. K jednotlivým námietkam ktorými namieta poistnú udalosť a má za to, že je tu potrebné aplikovať ustanovenie oddiel I. článok 8 odsek 5 písmena a) VPP týkajúce sa výluky z poistenia, k tomuto súd prvej inštancie konštatuje, že vykonal dokazovanie k samotnej existencii zabezpečovacieho zariadenia a to výsluchom T. Š., ktorý potvrdil, že do predmetného motorového vozidla montoval alarm resp. zabezpečovacie zariadenie, pričom zároveň súdu uviedol, že zálohový zdroj sirény nebol predmetom objednávky. Zároveň súdu predložil k nahliadnutiu dva montážne listy. Pokiaľ ide o nezrovnalosti v montážnych listoch na ktoré poukázal žalovaný, T. Š. tento rozpor odstránil vo svojej výpovedi v konaní pred súdom, keď súdu prvej inštancie uviedol, že jeden montážny list z 23.10. podpísal sám a druhý z 28.10. podpísala jeho manželka. Okresnému súdu bol na pojednávaní predložený aj originál montážneho listu. Okresný súd na pojednávaní dňa 07.02.2017 oboznámil Knihu technickej služby do ktorej sa zaznamenáva montáž zabezpečovacieho zariadenia, z ktorej mal súd za preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo zabezpečené zabezpečovacím zdrojom s výnimkou zálohového zdroja sirény.

4. Zo správy Národnej banky Slovenska, ktorá k poistnej udalosti dňa 29.07.2016 podala stanovisko podľa okresného súdu vyplýva: ,, Je povinnosťou okrem iných v rámci tohto odborného poradenstva a výkonu ohliadky motorového vozidla, je úlohou a povinnosťou sprostredkovateľa preveriť či je vozidlo vybavené zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP KASKO a podmienok poistnej zmluvy.“

5. Na základe tvrdenia poisťovne Národná banka Slovenska požiadala o vyjadrenie K.. H., ktorý uviedol, že vykonal ohliadku vozidla, vyhotovil fotografie vozidla, ktoré dňa 31.10.2014 poisťovňa úspešne zaevidovala do systému a túto skutočnosť spätne potvrdila mailom. Všetky informácie ohľadom poisteného vozidla od poisteného uviedol do zápisu z ohliadky a následne do výkazu k súborovému poisteniu motorového vozidla tzm. zaradenka. Zároveň sprostredkovateľ K.. H. uviedol, že fyzická kontrola zabezpečenia nebola vykonaná. Na základe vykonanej ohliadky a vypracovaného výkazu k súborovému poisteniu motorového vozidla boli tieto následne poisťovňou akceptované, pričom poisťovňa nežiadala žiadne doplnenie. Z obsahu vyššie uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ K.. H. ako sprostredkovateľ nekonal v zmysle vyššie uvedeného imperatívu poisťovne, ktorý bez akýchkoľvek pochybností uložil povinnosť fyzickej kontroly zabezpečenia a pri dojednaní záväzku nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. Navyše, poisťovňa podľa jeho tvrdenia sama takýto postup akceptovala. Nežiadala žiadne doplnenie a uzatvorila so žalobcom predmetnú poistnú zmluvu. Pre podporu takéhoto právneho záveru Národná banka Slovenska poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7 Co 241/2013 z 11.09.2013 podľa ktorého nevyhnutné v rámci odbornej starostlivosti poisťovateľa je z jeho strany skúmať splnenie podmienok pre uzatvorenie poistenia, ktorých nesplnenie sa môže prejaviť uplatnením sankčných ustanovení zákona alebo výluk z poistenia.

6. Z uvedeného dôvodu je podľa súdu prvej inštancie preto námietka žalovanej strany, že nie je fyzicky možné aby sprostredkovateľ poistenia bol technicky spôsobilý a vybavený overiť, či zabezpečovacie zariadenie korešponduje so všetkými podmienkami uvedenými v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, nesprávna. Aj v prípade pripustenia záveru o relevancii argumentu žalovanej strany o tom, že nie je sprostredkovateľ poistenia technicky vybavený overiť zabezpečovacie zariadenie motorového vozidla v súlade s definíciou v oddiele 2, článok 5 odsek 23, podľa názoru súdu nič nebránilo sprostredkovateľovi overiť túto skutočnosť aspoň teoreticky dopytom k poistníkovi, tak v prípade nepravdivej alebo neúplnej odpovede zo strany poisteného by pripadala do úvahy zodpovednosť postupom podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka o výluke z poistenia (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

7. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie mal za to, že poisťovňa ako žalovaný prijala a akceptovala do poistenia predmetné motorové vozidlo, uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu, vystavila poistku ako doklad osvedčujúci uzatvorenie poistnej zmluvy, od žalobcu ako poistníka prijímala následne poistné plnenia, z tohto dôvodu jej postup hodnotí súd prvej inštancie ako konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Sama žalovaná strana vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2016 odkazuje na oddiel č. I. článok 7 odsek 1 písmeno a) VPP v zmysle ktorého bol žalobca povinný odpovedať pravdivo na všetky otázky týkajúce sa poistenia. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy splnil túto svoju povinnosť bezvýhradne a zodpovedal sprostredkovateľovi na všetky ním položené otázky.

8. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcou sa výšky poistného plnenia s poukazom na doplnkové poistenie GAP okresný súd vychádzajúc z rozsahu poistného plnenia pre poistenie GAP, ktoré upravuje VPP pre poistenie finančnej straty GAP článok IV. odsek 1, kedy poistným plnením z tohto druhu poistenia je finančná strata, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou hodnotou vozidla v čase dojednania tohto poistenia a poistným plnením zo základného poistenia zistil, že trhová hodnota poisteného vozidla je určená postupom podľa ustanovenia článku I. odsek 6 VPP, ako najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v čase dojednania tohto poistenia na určenie trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania tohto poistenia používa poistiteľ bežne dostupné cenníky tam uvedené. Z listiny, ktorú predložila žalovaná strana je hodnota vozidla podľa databázy AutoTax 51.280 €, podľa databázy AAD 57.590 € a poistná suma je 55.360 €. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z čl. 1 odsek 6 VPP- GAP podľa ktorého sa trhovou hodnotou vozidla rozumie najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v čase dojednania DP-FS ( Doplnkového poistenia GAP) tj., cena za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo rovnakých parametrov v danom čase. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listiny predloženej žalovaným poisťovňou UNIQUA, a.s. a to cenníkom, ktorý bežne používa poisťovňa označenej ako Výpočet hodnoty vozidla pre GAP. Ide o sumu 51.280 € a je to najnižšia suma t.j. trhová hodnota vozidla v čase dojednania podľa databázy AutoTax. Okresný súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi iba túto sumu a v prevyšujúcej časti bola jeho žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

9. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania priznal žalobcovi iba sumu 51.280 €. 10. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie po čiastočnom zastavení konania v zmysle podania žalobcu zo dňa 22.09.2016 zaviazal žalovaného, podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie KASK02010, počnúc 20.01.2016 od ktorého sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku až do konečného zaplatenia na zaplatenie úroku z omeškania (§§365,369 Obch. zák.), tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Okresný súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 92,63 %, jeho neúspech predstavoval 7,37 %, preto mu súd priznal rozdiel medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu v konaní t.j. 85,26 % ( 92,63% - 7,37%). 11. Proti tomuto rozsudku, a to proti druhému a štvrtému výroku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s dôkazným bremenom, ktorá strana sporu má niesť dôkazné bremeno ohľadom toho, či vozidlo bolo alebo nebolo dostatočne zabezpečené v zmysle VPP. 13. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci veci sp. zn.: 1Cdo/152/2009, v ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 799 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov na poistiteľa. V súvislosti so skutočnosťou, že v konaní bolo sporné, že vozidlo v čase škodovej udalosti disponovalo alarmom a či alarm zodpovedal požiadavke oddielu II. čl. 5 bod 23 VPP, žalovaný by mal niesť dôkazné bremeno o tom, že vozidlo nebolo dostatočne zabezpečené. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/81/2010, podľa ktorého neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje a na nikom nemožno ... žiadať, aby preukázal nereálnu existenciu určitej právnej skutočnosti. Uvedené je podľa žalovaného aplikovateľné aj na dôkaznú pozíciu žalovaného. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý mal byť schopný a spôsobilý preukázať, že oproti tomu, čo tvrdí žalovaný bol vo vozidle nainštalovaný alarm, ktorý vyhovoval technickým požiadavkám VPP. Žalovaný v priebehu konania považoval a stále považuje žalobcom tvrdený skutkový stav za vnútorne rozporný a nekonzistentný a namieta neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Keďže sa okresný súd nevysporiadal so všetkými námietkami a právnymi argumentami strán ohľadom presunu dôkazného bremena, dopustil sa podľa žalovaného závažného procesného pochybenia, pretože doteraz nie je ustálené na kom podľa názoru súdu leží dôkazné bremeno a či bolo stranou sporu unesené. 14. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca predložil žalovanému spočiatku montážny list, zo dňa 08.10.2013, z ktorého bolo možné vyčítať, že inštalovaný alarm nedisponoval zálohovou batériou. Montér pán Š. na výzvu žalovaného e-mailom zo dňa 15.01.2016 odpovedal negatívne, teda,

že neexistuje dodanie ani montáž autoalarmu do vozidla. 08.02.2016 však pán Š. predložil žalovanému nové vyjadrenie, v ktorom potvrdil montáž tohto alarmu do vozidla avšak bez záložného zdroja so sirénou. Zároveň predložil ďalší montážny list, zo dňa 23.10.2013, kde už bolo vozidlo identifikované iba ŠPZ a v rozpore s prvou verziou montážneho listu v tomto údaji o zálohovej batérii v alarme úplne chýbal. Na pojednávaní pán Š.Í. uviedol, že jeden z montážnych listov vyhotovil on sám a druhý jeho manželka a vyššie uvedené rozpory podľa žalovaného náležite nevysvetlil. Pred súdom ukázal na druhý montážny list, kde má byť jeho vlastnoručný podpis, ktorý bol s dátumom 23.10.2013, tu však bol totožný dátum ako žalobca vozidlo kúpil. V konaní bola predložená aj kniha technickej služby, v ktorej nie je zaznamenaná montáž alarmu dňa 23.10.2013. Ak mal pán Š. k dispozícii tento záznam vo svojej montážnej knihe, nevednom prečo na výzvu žalovaného 15.01.2016 odpovedal, že neeviduje dodanie ani montáž alarmu. Zároveň je podľa žalovaného zrejmé, že ak bol alarm vo vozidle namontovaný tak nebol vybavený záložnou sirénou a bol údajne namontovaný v ten istý deň ako žalobca vozidlo kúpil. A v tomto prípade sa však súd nevysporiadal s rozporom uvedených skutočností s výpoveďou žalobcu, ktorý na pojednávaní 27.09.2016 uviedol, že alarm bol montovaný pred jeho kúpou, a že počas preberania s ním išiel sám na testovaciu jazdu, kde mal kopnúť do kolesa a vozidlo malo spustiť sirénu. 15. Ak bol aj alarm vo vozidle v čase škodovej udalosti nainštalovaný z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že alarm nedisponoval záložným zdrojom, preto stále nezodpovedal technickým parametrom ako vyžadujú EPP v odieli II., čl. 5 bod 23, podľa ktorých elektronický zabezpečovací systém musí mať aj sirénu vybavenú zálohovým zdrojom energie. 16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uzavrel, že súd prvej inštancie správne uzavrel aj s poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorej je úlohou a povinnosťou sprostredkovateľa preveriť, či je vozidlo vybavené zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP a poistnej zmluvy a na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn.: 7Co 241/2013, podľa ktorého informačné povinnosti poisťovateľa voči poistenému sú súčasťou jeho odbornej starostlivosti a poisťovateľ má povinnosť ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy skúmať, či moment poistenia spĺňa všetky požiadavky obsiahnuté v poistnej zmluve a vo VPP. 17. Žalovaný však považuje za nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého má žalovaný povinnosť zistiť, či už vlastným šetrením alebo dopytom žalobcu, či je vozidlo zabezpečené v súlade s požiadavkami VPP. Aplikáciou jednostranného vyhlásenia Národnej banky Slovenska bola spoločnosti UNIQA odobraná možnosť konať pred súdom, nakoľko sa rozhodlo o jej právach a povinnostiach bez možnosti sa brániť. Žalovaný poukázal na to, že stanovisko, na ktoré súd prvej inštancie odkazoval, vypracoval úsek ochrany financovania a spotrebiteľa NBS, pričom rovnako citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline sa zaoberá poistným vzťahom medzi fyzickou osobou spotrebiteľom a poisťovňou. Žalovaný nevidí dôvod prečo okresný súd tiahol rovnaké ochranárske pravidlá platné v spotrebiteľských vzťahov aj do vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je vzťahom podnikateľským. Informačné povinnosti ani povinnosť skúmať, či vozidlo spĺňa požadované zabezpečovacie parametre ešte pred uzavretím poistnej zmluvy žalovanému nevyplývajú ani zo žiadneho právneho predpisu ani uzavretej poistnej zmluvy či VPP. Žalobca je podnikateľom, ktorý má byť spôsobilý posúdiť riziko zmluvy a všetky jej podmienky ešte pred uzavretím. Zároveň podľa žalovaného je reálne nemožné vykonávať kontrolu splnenia podmienok poisťovňou, keďže podmienky sa vyžadujú nielen pri vstupe do poistenia, ale aj po čase vzniku poistnej udalosti. Pri aplikácii vyjadrenia Národnej banky Slovenska by došlo k výraznému zaťaženiu poisťovateľov, ktoré by taktiež výrazne zasahovalo do rovnoprávnosti účastníkov súkromno právneho záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného bol žalobca ako podnikateľ plne schopný sám prešetriť a zhodnotiť poistné podmienky zmluvy, ktorú uzavrel a zabezpečiť vozidlo spôsobom, ktoré VPP požaduje. Sprostredkovateľ pre uzavretie poistných zmlúv predsa nie je a ani nemôže byť technicky vybavený na to, aby vedel posúdiť či každé vozidlo, ktoré má byť poistené spoločnosťou UNIQA spĺňa technické požiadavky zabezpečenia. 18. Argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný mal žalobcu upozorniť na to, akým alarmom má byť vozidlo vybavené považuje žalovaný za účelovú a oportunistickú s cieľom vyhnúť sa následkom žalobcovej nedbalosti. Žalovaný má za to, že žalobca bol plne spôsobilý prečítať si poistnú zmluvu s VPP a zabezpečiť vozidlo takým spôsobom, ktorým sa zaviazal uzavretím poistnej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti, že záložná siréna zabezpečovacieho zariadenia bola nevyhnutným predpokladom, aby bolo vozidlo predmetom poistnej zmluvy. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, zo dňa 30.08.2005 vo veci 32Odo/122/2005. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) navrhol žalovaný zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného bol toho názoru, že v konaní nenastali sporné žiadne skutkové okolnosti. Zásadná námietka spočívajúca v existencii a montáži zabezpečovacieho

zariadenia v odcudzenom vozidle bola podľa žalobcu nepochybne odstránená, a to s výpoveďou svedka T. Š. na pojednávaní dňa 29.11.2016, keď dôvodom prvého chybného hlásenia bola zmena EVČ predmetného vozidla, na ktorú EVČ bola montáž zariadenia viazaná a zároveň oboznámením sa s obsahom tzv. technickej služby, ktorá rovnako obsahuje relevantný záznam o montáži zabezpečovacieho zariadenia v predmetnom odcudzenom motorovom vozidle. Pokiaľ žalovaná strana relativizuje vzťah žalobcu a T. Š. ako predpojatý s následkom nedôveryhodnosti predmetného vzťahu z dôvodu dlhodobej vzájomnej spolupráce dal žalobca do pozornosti obsah výpovede T. Š., zo dňa 29.11.2016, ktorým pripustil poznanie sa z videnia, avšak spoluprácu so žalobcom vylúčil. Preto podľa žalobcu neobstojí záver žalovaného, v zmysle ktorého žalobca mal niesť dôkazné bremeno k existencii zabezpečovacieho zariadenia v odcudzenom motorovom vozidle, nakoľko k tomuto tvrdeniu bol poskytnutý dôkaz vyššie uvedenou svedeckou výpoveďou, obsah ktorej dal odpovede na otázky sporných stanovísk k predmetnej montáži, podporený oboznámením obsahom knihy technickej služby s existenciou záznamu o montáži. 21. Žalobca vyslovil názor, že celá právna obrana žalovaného je založená a nesie znaky konania v rozpore s poctivým obchodným stykom, kedy takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že prax žalovaného od uzavretia predmetnej poistnej zmluvy v spojení so spôsobom jej uzavretia medzi stranami sporu podľa jej špecifikácie tak, ako je súčasťou súdneho spisu, je zo strany žalovaného koncentrovaná na zneužitie práva, na elimináciu a kompenzáciu vlastného rizika pri obchodovaní, prípadne svojej neschopnosti alebo nepozornosti pri uzatvorení zmluvy. Žalovaný nemal výhradu aplikovať vyššie uvedený právny vzťah spočívajúci v existencii poistnej zmluvy medzi stranami sporu, čo do prijímania svojich výhod (príjem poistného), avšak v prípade plnenia svojej povinnosti zmluvného poistného vzťahu, žalovaný toto odmieta z dôvodov, ktoré podľa názoru žalobcu nie sú spôsobilé obstáť. Okrem uvedeného dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že žalovaný na podporu svojich právnych argumentov pripája judikát Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 32 Odo/122/2005 z 30.08.2005, kedy aj z obsahu citácii žalovaného je zrejmé, že daný judikát na danú vec ani skutkovo ani právne nedopadá, nakoľko zrejme vychádza z rozličných východísk a upravených poistných podmienok, v spojení s ktorými je tam uvedená udalosť podľa judikátu len škodovou, nie poistnou udalosťou. Rozdiel v definíciu týchto pojmov je založený konaním až potom, čo bola poistná zmluva uzavretá. A z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že v tejto právnej veci je právne konformný judikát Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn.: 7Co/241/2013 a s ním spojená aplikácia práva spôsobom, ktorým argumentovala vo svojom stanovisku NBS v podaní vo veci zo dňa 29.07.2017. 22. Všetky okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie poistnej zmluvy museli byť žalovanému známe v momente jej uzavretia, preto nemožno dovodiť záveru žalovaného, že vozidlo sa bez záložnej sirény nestalo predmetom poistnej zmluvy. Uvedené stanovisko žalobcu konzekvuje tú skutočnosť, že odcudzenie motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu je v predmetnej právnej veci poistnou udalosťou v zmysle definície tohto pojmu podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie VPP, pre poistenie Kasko 2010 podľa oddielu I. čl. 1 ods. 4 v spojení s oddielom II. č. 2 ods. 1 písm. h) vydaných žalovaným. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu na mieste právna aplikácia kogentného ust. § 799 Občianskeho zákonníka, kde ods. 3 obsahuje sankciu pre vedomé porušenie povinností uvedených v ods. 1,2, ktoré porušenie na strane žalobcu nebolo v konaní preukázané, resp. žalovaný v tomto procesnom postavení nič neprodukoval. Sankcionované je teda iba vedomé porušenie povinností uvedenej v ods. 1,2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinností plnení. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť. 23. Žalobca bol teda toho názoru, že po právnej stránke bola vec súdom prvej inštancie posúdená správne, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. 24. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich námietkach ohľadom vážneho rozporu v skutkovom stave (pochybnosti ohľadom montáže zabezpečovacieho zariadenia vo vozidle), ktorý podľa žalovaného v priebehu prvostupňového konania nebol odstránený. Na rozdiel od tvrdenia žalobca považoval žalovaný výpoveď svedka T. Š. spolu s dvoma montážnymi listami a záznamom z knihy technickej kontroly za dôvod pretrvávajúci nejasností a rozporov, pričom zopakoval svoje výhrady uvedené v odvolaní vrátane dátumu údajného vykonania montáže zabezpečovacieho systému, ktorý sa zhoduje s dátumom nadobudnutia vozidla žalobcom, čo je však podľa žalovaného v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením konateľa žalobcu na pojednávaním konanom dňa 27.09.2016. Podľa žalovaného z VPP vyplýva, že žalovaný poistil iba takú krádež vozidla, pri ktorej tretia osoba pri jeho odcudzení zároveň prekoná prekážku, alebo dohodnuté zabezpečovacie zariadenie. K rovnakému

výsledku podľa žalovaného dospel aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn.: 32 Odo 122/2005. Uvedený výklad má pritom svoje ratio, predovšetkým v tom, že poisťovňa na seba nemôže preberať akékoľvek riziko vzniku náhodnej udalosti bez toho, aby sa zároveň vyžadovala určitá miera starostlivosti a obozretnosti aj zo strany poisteného. Podľa žalovaného Najvyšší súd správne vyložil akým spôsobom je potrebné čítať poistné podmienky a poistnú zmluvu a že nedodržanie niektorých z dohodnutých podmienok vlastne znamená, že nejde o poistnú udalosť tak ako to bolo dohodnuté, ale vzniknutú škodu svoju vlastnú neobozretnosť musí poistený znášať sám. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to bolo uvedené v jeho odvolacom petite. 26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP. A rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Zároveň odvolací súd poukazuje, že podľa ust. § 219 ods. 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli v spojení s ust. § 378 ods. 1 splnené procesné podmienky k riadnemu vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 27. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 28. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 29. Podľa § 387 ods. 1 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 1,2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, alebo prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009, v zmysle ktorého... ,,odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2Cdo/170/2005, v zmysle ktorého... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/147/2011 z 25.04.2012, podľa ktorého... „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 32. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namieta skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči vykonaným dôkazom zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 14.09.2011 sp. zn.: 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci (§ 132 OSP)“. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz zhodnotiť.

Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto zákonného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie Okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie“. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. 33. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočné a správne zistený skutkový stav veci. 34. K Odvolacím námietkam žalovaného, že tento nemohol preukazovať neexistenciu alarmu alebo že tento alarm technicky nezodpovedal požiadavkám na dostatočné zabezpečenie záložného zdroja sirény v zmysle VPP žalovaného, odvolací súd uvádza, že akékoľvek rozpory, resp. pochybnosti vnášané žalovaným k vyššie uvedeným skutočnostiam boli odstránené výpoveďou svedka T. Š., keď dôvodom jeho prvého chybného hlásenia, resp. prvej odpovede zo dňa 15.01.2016, kedy žalovanému odpovedal, že neeviduje dodanie ani montáž autoalarmu do vozidla, bola skutočnosť, že žalovaný v žiadosti pre tohto svedka o podanie informácie uviedol evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré malo v čase krádeže t.j. po kúpe žalobcom, nie predchádzajúce evidenčné číslo, ktoré bolo na motorovom vozidle v čase, keď sa montovalo toto zabezpečovacie zariadenie. Skutočnosť, že k namontovaniu zabezpečovacieho zariadenia došlo v ten istý deň ako žalobca predmetné motorové vozidlo kúpil samo o sebe nič nepreukazuje, pričom skutočnosť montáže zabezpečovacieho zariadenia, ktoré spĺňa kritéria VPP žalovaného vrátane zálohového zdroja napájania je chronologicky zaznamenaná „v evidencii zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby a zmlúv o poskytovaní technickej služby“ vrátane druhu tohto zabezpečovacieho zariadenia a dátumu jeho montáže, preto bolo na žalovanom vyvrátiť tieto dôkazy spočívajúce v zázname v knihe technickej služby a výpovede T. Š.Í., resp. z predloženého originálu montážneho listu. Žalovaný však na rozdiel od žalobcu nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to že k montáži zabezpečovacieho zariadenia do vozidla žalobcu buď nedošlo, resp. že toto zariadenie nemalo náležitosti v zmysle VPP žalovaného. Nejedná sa teda ako tvrdil žalovaný v podanom odvolaní o preukázanie neexistencie určitej právnej skutočnosti, ale o prenesenie dôkazného bremena na žalovaného zo žalobcu, keď žalobca označením svedka a listinných dôkazov dostatočne preukázal montáž zabezpečovacieho zariadenia vrátane záložného zdroja napájania, preto pokiaľ žalovaný uvádza, že k tejto montáži nedošlo, resp. že toto zabezpečovacie zariadenie nemalo požadované náležitosti bol povinný označiť, resp. predložiť na preukázanie týchto svojich tvrdení dôkazy, čo však neurobil. 35. V ďalšej námietke žalovaného ohľadom jednostranného vyhlásenia NBS, ktorým okrem iného NBS uviedla, že ,,je povinnosťou okrem iných v rámci tohto odborného poradenstva a výkonu obhliadky motorového vozidla je úlohou a povinnosťou sprostredkovateľa preveriť, či je vozidlo vybavené zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP KASKO a podmienok poistnej zmluvy“ je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že z tohto stanoviska nijako nevyplýva, že by sa týkalo výlučne spotrebiteľov a naopak, je to práve NBS, ktorá v zmysle Zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov udeľuje povolenie na vykonávania poisťovacej činnosti, kontroluje poisťovne a dokonca schvaľuje aj jednotlivé poistné plány vrátane všeobecných poistných podmienok. Preto pokiaľ dozorný, kontrolný a regulačný úrad akým je Národná banka Slovenska v poisťovníctve poskytne takéto jednoznačné stanovisko, je toto stanovisko pre poisťovne vrátane žalovaného záväzné a v prípade jeho nerešpektovania sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, že sa jedná o zneužitie práva na elimináciu a kompenzáciu vlastného rizika žalovaného nesúce znaky konania v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď na jednej strane žalovaný bez akýchkoľvek námietok inkasuje poistné avšak v prípade ak nastane povinnosť plniť z poistnej zmluvy v prípade škodovej udalosti, toto odmieta z dôvodov, pre ktoré vlastne nemohol ani uzavrieť poistnú zmluvu, a teda ani

inkasovať samotné poistné. V prípade ak by si odvolací súd osvojil výklad žalovaného, musel by potom konštatovať, že na strane žalovaného, ktorý uzavrel poistnú zmluvu so žalobcom, ktorý nespĺňal poistné podmienky a inkasoval napriek tomu od žalobcu poistné došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške takto zaplateného poistného. Je neprípustné, aby na jednej strane žalovaný uzatvoriac poistnú zmluvu inkasoval poistné a na druhej strane v prípade výskytu poistnej udalosti tvrdil, že všeobecné poistné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy, žalobca nesplnil, a teda mu nemôže poskytnúť poistné plnenie. 36. V zmysle vyššie uvedeného bolo preto dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním žalovaného osobitne dotknutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bolo pri potvrdení rozhodnutia o zaväzujúcom výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 . 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .