Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Csp-116-2017.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35886013, Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava proti žalovaným: 1.) R. I., W.. XX.X.XXXX, F. L. Q. XXX, právne zastúpenému JUDr. Annamáriou Zátorskou - advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves a 2.) H. I., W.. XX.X.XXXX, F. Ú.Q. X o zaplatenie 4.099,86 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .
II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.099,86 eur, so zmluvným úrokom vo výške 11,90 % ročne zo sumy 3.630,78 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.630,78 eur od 28.3.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 26.6.2012 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalovaným 1 a 2 úver vo výške 3.800,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v sume po 70,66 eur, pričom dátum prvej splátky bol určený na 15.8.2012 a konečná splatnosť úveru na 15.3.2020. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Slovenskej sporiteľni, ktorej vznikla pohľadávka voči žalovaným (ďalej len "Pohľadávka"), na sumu celkom vo výške 4.099,86 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 3.630,78 eur, z vyčísleného úroku vo výške 343,68 eur, z úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 41,28 eur a poplatkov vo výške 84,12 eur vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 8 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") listom zo dňa 21.2.2014 upozornil žalovaných 1 a 2 na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Úveru ak žalovaní 1 a 2 neuhradia omeškané splátky v stanovenej lehote 15 dní (ďalej len "Upozornenie") a to podľa článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaní 1 a 2 omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradili. Následne právny predchodca žalobcu v zmysle článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom zo dňa 12.3.2014 mimoriadnu splatnosti Úveru (ďalej len "Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti") a to ku dňu 11.3.2014 a opakovane vyzval žalovaných 1 a 2 na uhradenie ich celej pohľadávky, a to do 15 dní od doručenia Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní do dnešného dňa pohľadávku neuhradili, ani len čiastočne. Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 v
súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014 CE. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 163 aj pohľadávka voči žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovaným Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky.
3. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu. Žaloba bola súdu doručená dňa 20.3.2017, avšak mimoriadna splatnosť úveru mala nastať dňom 11.3.2014. Ak premlčacia lehota začala plynúť dňa 12.3.2014, tri roky uplynuli dňom 12.3.2017, preto ak žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa 20.3.2017 stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že pohľadávka žalobcu je predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný v 1. rade opustil spoločnú domácnosť v decembri 2012, rozvod nadobudol právoplatnosť dňom 1.2.2013. Žalovaný si po opustení spoločnej domácnosti zobral všetky dokumenty. Poprela, že by jej bolo doručené zo strany žalobcu oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá podľa žalobcu mala byť podpísaná dňom 27.3.2014, ktoré jej malo byť zaslané dňa 1.4.2014 a poukázala na to, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňom 11.3.2014 s tým, aby bol dlh uhradený do 15 dní. Žiadala tiež preskúmať náležitosť zmluvy a jej súlad s predpismi spotrebiteľského práva a všeobecného práva ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež či nárok žalobcu nie je premlčaný. 5. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že žalobu na súd podal ešte dňa 12.3.2017 v elektronickej forme. Žaloba teda bola podaná v rámci premlčacej lehoty.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením v spise predložených listín a to žalobou, výpisom z obchodného registra, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, prehľadom poplatkov, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.2.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.3.2014, s doručenkou žalovaného, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 12.3.2014 na č.l. 92 s doručenkou žalobkyne, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 1.4.2014 vydaným Slovenskou sporiteľňou, a.s. pod č. l. 96 a 97 spolu s doručenkami, a bol zistený nasledovný skutkový stav.
7. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj "banka") so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrela 26.6.2012 zmluvu o splátkovom úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.800 eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať v splátkach po 70,66 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 15.3.2020. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.3.2014 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy.
8. Z výzvy zo dňa 21.2.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným v 1. až 2. rade, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní k 20.2.2014 vo výške 553,09 eur, pričom ich vyzval k úhrade pohľadávky. Doklad o tom, že výzva bola reálne vyhotovená a žalovaným 1,2 aj skutočne zasielaná ( kópie podacích lístkov), žalobca nepredložil.
9. Oznámením zo dňa 12.3.2014 oznámila banka klientom, že ku dňu 11.3.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Pohľadávku zo Zmluvy v sume 4.068,56 eur boli žalovaní 1,2 vyzvaní zaplatiť do 15 dní od prevzatia oznámenia. Obe doručenky sú podpísané inými osobami ako žalovanými 1,2.
10. Súd pri posudzovaní veci vychádzal už z ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa obdobných sporov. Predovšetkým zastáva názor, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, ktorý je sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP").
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Žalobca nepopieral postavenie žalovaných v 1. a 2. rade v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky.
16. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
20. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade má charakter spotrebiteľského úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu. 21. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda, ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade.
22. Úver žalovaným bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať či boli splnené obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový, ktorý zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov) nepozná.
23. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, lebo pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012). Rovnako tak bol súd povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007 ale najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017.
24. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona.
25. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 Z. z. o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.
28. Žalobca sa v konaní od žalovaných v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mali nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní síce žalobca predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. pre žalovaných v 1. a 2. rade a to z 21.2.2014 s upozornením na ich omeškanie, avšak nijako nepreukázal ich autenticitu, t.j. že bola výzva skutočne vyhotovená, odoslaná a aj reálne doručená žalovaným 1,2. Tiež oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebolo žalovaným 1,2 riadne doručené, boli predložené len kópie s podpismi iných osôb ako žalovaných 1,2 bez akéhokoľvek dokladu o ich odoslaní a doručení žalovaným v 1. a 2. rade.
29. Tým sa nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016) a tým nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klientov na splnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené uvedené podmienky, s akou sumou boli žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní, ak nebolo preukázané doručenie výzvy a zákonná lehota pred postúpením.
30. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie) takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho pohľadávky postupníkovi. 31. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovaným v 1. až 2. rade, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. v bode 18.14 sa síce okrem iného uvádza, že "banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi" avšak zároveň sa tam uvádza, že "klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky", čo spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné dojednanie, keďže umožňovalo obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
33. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodnú.
34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom uznávacieho prejavu žalovanej, súd vzal v úvahu, že uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom , ktorý však musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje pre právne úkony (§ 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Akcentuje tu hlavne vôľa
žalovanej ako dlžníčky k uznaniu konkrétneho dlhu ( jeho výšky) ktorý je ochotná uhradiť. V danom prípade prejav žalovanej súd za uznávací prejav nepovažoval.
35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, 2 C.s.p.).
37. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo záveru, že žalobní 1,2 boli v konaní plne úspešní a neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by im súd nárok náhradu trov konania priznať nemal, súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.