Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-105-2018.pdf
PDF · 149.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., v spore žalobkyne E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX K., právne zastúpená Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Mnoheľova, 17 Poprad, proti žalovanej GENERALI Poisťovňa a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpená Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., Námestie Sv. Egídia 93, Poprad, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s prísl. o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17C 153/2013-281 zo dňa 14.júna 2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok v zamietavom výroku v rozsahu úrokov z omeškania nad 5,5 % do 8,5 % z 6.454,82 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.
Mení zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku v rozsahu bolestného vo výške 4.057 eur s prísl. a výrok o trovách konania tak, že:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 4.057 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 01.09.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % voči žalovanej s tým, že o výške rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom o nároku žalobkyne, ktorá si svoj nárok uplatnila z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanému, pretože dňa 27.7.2010 bola účastníčkou dopravnej nehody v K., ktorú spôsobil V. L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu K., vo veci sp.zn. 4T/179/2010 z 31.3.2011, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, pričom žalobkyňa s nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianskoprávne konanie. Pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela ublíženie na zdraví, ktorú náhradu si v tomto konaní uplatňovala.
V priebehu konania žalobkyňa upravila svoj uplatnený nárok tak, že žiadala priznať sumu 10.511,82 eur s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 4.057 eur od 1.9.2012 do zaplatenia ( bolestné) a s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 6.454,82 eur od 1.10.2013 do zaplatenia (sťaženie spoločenského uplatnenia) a náhradu trov konania. Prvoinštančný súd uznesením túto zmenu pripustil.
3. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č. k. 17C 153/2013-248 zo dňa 13.apríla 2016 konanie o zaplatenie sumy 20.645,18 eur zastavil. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6.454,82 eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 1.10.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 387 eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrok, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým bola priznaná žalobkyni suma 6.454,82 eur s prísl. sa stal právoplatným. Voči tomuto výroku odvolanie podané nebolo. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 6.454,82 eur s prísl. je výrokom, ktorým sa priznáva nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj výrok o čiastočnom zastavení konania sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia.
Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku sa týka jednak výšky úroku z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 5,5% ročne do výšky 8,5% ročne, ktorú žiadala žalobkyňa priznať.
Žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá aj v rozsahu sumy 4.057 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 1.9.2012 do zaplatenia, pretože prvoinštančný súd bol toho názoru, že nárok v rozsahu bolestného je premlčaný.
4. Odvolací súd uznesením č. k. 17Co 128/2016-267 zo dňa 14.marca 2017 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí časti žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby prvoinštančný súd sa bližšie vysporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku na bolestné s poukazom na ustálenie zdravotného stavu žalobkyne a aby zistil, kedy došlo skutočne k omeškaniu s plnením dlhu žalovaným.
5. Prvoinštančný súd sa vecou zaoberal a opäť žalobu zamietol. Ide o rozsudok prvoinštančného súdu č. k. 17C 153/2013-281 zo dňa 14.júna 2017. Prvoinštančný súd vo vzťahu k uplatnenému nároku na bolestné opäť zistil, že žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na bolestné. Námietku uznal v plnom rozsahu za dôvodnú.
Prvoinštačný súd vychádzal zo skutočností, že žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody v K., dňa 27.7.2010. Motorové vozidlo, ktoré viedol V. L. bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. V. L. bol v trestnom konaní pod sp. zn. 4T 179/2010 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na bolestné, ktoré vypracoval S.. V. a ohodnotil ho na 562,50 bodu. S.. N. S. v lekárskom posudku stanovil náhradu za bolestné vo výške 290 bodov. S.. K. a S.. X. v lekárskom posudku stanovili výšku hodnotenia bolestného na 405 bodov.
Lekár S.. Z. S., v lekárskom posudku stanovil výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 910 bodov a S.. G. H. hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila na 1 820 bodov.
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom S.. Z. O. V. K.., ktorý uviedol, že dátum 11.8.2011 je deň kontrolného vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou žalobkyne, ktorý predstavuje deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.
Žalovaná z titulu bolestného dňa 19.5.2011 oznámila spoločnosti I. a.s., ktorá zastupovala v uplatňovaní nároku poškodenú, teda žalobkyňu, že vykonala likvidáciu nároku na bolestné za 290 bodov pri hodnote bodu 14,89 eura, celkovo vo výške 4.319 eur.
Následne bolo zistené, že D. žalovaná oznámila, že uhradí žalobkyni sumu 51,23 eur z titulu nákladov na liečenie a lieky.
Spoločnosť I. a.s. dostala informáciu pre poškodené z dôvodu, že dňa 5.11.2010 vyzvala žalovanú na úhradu bolestného vo výške 6.031 eur (za 405 bodov, pri cene jedného bodu 14,89 eur).
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok aj v trestnom konaní pod sp. zn. 4T 179/2010, pričom v trestnom konaní bol vydaný rozsudok, ktorý sa stal právoplatným dňa 31.3.2011 a žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na občianskoprávne konanie.
Prvoinštančný súd vec skúmal jednak podľa ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 5 ods.2, § 9 ods. 3, § 10 ods. 4 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalej podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Po doplnení dokazovania a v súlade s pokynmi odvolacieho súdu opäť posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu vo vzťahu k premlčaniu a dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Námietku premlčania vzniesol žalovaný v priebehu prvoinštančného konania. Žalobkyňa o spôsobenej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedela najneskôr 5.11.2010 s poukazom na výzvu centra odškodnenia I. a.s. adresovanú žalovanej 5.11.2010. Táto výzva vychádza z plnomocenstva žalobkyne, ktoré udelila spoločnosti I. a.s. dňa 27.8.2010. Najneskôr v tento deň, dňa 27.8.2010, žalobkyňa vedela, že jej vznikol nárok na náhradu za bolestné 405 bodov podľa lekárskeho posudku S.. K. a S.. X. a že za škodu zodpovedá vodič L., ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou.
Z pripojeného spisu Okresného súdu K. sp. zn. 4T 179/2010 súd zistil, že žalobkyňa v rámci trestného konania si uplatnila dňa 20.8.2010 na výsluchu nárok na bolestné.
Vo veci sp. zn. 4T 179/2010 súd rozhodol rozsudkom dňa 31.1.2011, ktorú nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2011, ktorým bola žalobkyňa s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. V čase od 20.8.2010 do 31.3.2011 premlčacia doba spočívala podľa § 112 O.z. Začala plynúť od 1.4.2011.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula 1.4.2011. Pokiaľ žaloba bola podaná 26.7.2013, bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Premlčané právo súd nemôže priznať.
Prvoinštančný súd sa následne zaoberal aj momentom ustálenia zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti so závermi znaleckého posudku S.. Z. O. V., K.., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že ustálením zdravotného stavu žalobkyne je deň 11.8.2011. Tento moment ustálenia zdravotného stavu je totožný tak vo vzťahu k bolestnému, ako aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia podľa prvoinštančného súdu.
Následne prvoinštančný súd sa zaoberal aj omeškaním žalovaného s plnením dlhu. Vychádzal z ust. § 121 ods. 3 O.z. a § 517 ods. 1,2 O.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia bola ustálená prvoinštančným súdom na 5,5% ročne z už priznanej sumy 6.454,82 eur (sťaženie spoločenského uplatnenia) od 1.10.2013 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania vychádza zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade nie je možné aplikovať právnu úpravu účinnú k 27.7.2010, kedy žalobkyňa utrpela škodu, ale právnu úpravu účinnú k momentu vzniku omeškania. K omeškaniu žalobkyne došlo až 1.10.2013 s poukazom na výzvu žalobkyne, na plnenie adresovanú žalovanej. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o uplatnenom nároku z titulu úroku z omeškania.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Strany sporu mali pomerný úspech v konaní, a to žalobkyňa v časti 6.454,82 eur s prísl., žalovaná v časti prevyšujúcej sumu 6.454,82 eur s prísl. Navyše žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti uplatnenej sumy 20.645,18 eur. Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné zohľadniť procesný úspech strán sporu, procesné zavinenie zastavenia konania, ale aj skutočnosť, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Za daných okolností bolo spravodlivé, aby prvoinštančný súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá na náhradu trov konania právo.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4.057 eur titulom bolestného spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 4.057 eur od 1.9.2012 do zaplatenia
a ďalej žiadala úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6.454,82 eur od 1.10.2013 do zaplatenia.
Namietala, že jej nárok žalobkyne je premlčaný. K ustáleniu zdravotného stavu na základe vyjadrenia lekára, a nie na základe úvahy súdu, došlo tak, ako to je uvedené v znaleckom posudku S.. O. V. K.., ku dňu 11.8.2011. Ustálenie zdravotného stavu sa vzťahuje aj na bolestné a aj na sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže zdravotný stav bol ustálený dňom 11.8.2011, žaloba o nároku na náhradu škody z titulu bolestného bola podaná dňa 26.7.2013, pred uplynutím subjektívnej lehoty. Preto nárok žalobkyne je podaný včas.
Vo vzťahu k nepriznanej výške úrokov z omeškania nad rámec 5,5% zo sumy 6.454,82 eur považuje žalobkyňa prvoinštančné rozhodnutie za nesprávne. Nariadením vlády č. 20/2013 sa doplnilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., a došlo k zmene vo výške úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy, keď výška úrokov z omeškania sa zmenila z pôvodných 8% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na 5% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Zároveň sa však stanovilo v § 10c, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 1. januári 2013. Nárok žalobkyne v tomto konaní sa odvíja od vzniku škody, ktorá nastala 27.7.2010, kedy žalobkyňa utrpela úraz, čo by znamenalo, že aj na tento prípad je potrebné aplikovať ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.1.2013. Teda správna výška úrokov z omeškania by mala byť posudzovaná vo výške 8,5% ročne, a nie 5,5% ročne.
Naviac, k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňa 11.7.2011, ktorá skutočnosť bola rozhodujúca pre určenie vzniku záväzkového vzťahu. Je preto potrebné použiť úroky z omeškania podľa predpisov účinných do 31.1.2013.
7. K tomuto odvolaniu zaujala žalovaná písomné stanovisko, podľa ktorého žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený, pretože vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k premlčaniu žalovaný poukázal na ust. § 106 a § 112 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o náhradu škody na zdraví, platí len subjektívna dvojročná premlčacia doba. Pre okamih začatia jej plynutia vždy treba vychádzať zo subjektívnej stránky poškodeného týkajúcej sa jednak vedomosti o škode, teda nie o protiprávnom úkone, či škodnej udalosti, ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde a jednak vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Premlčacia lehota plynie najčastejšie zvlášť pre nárok z titulu bolestného a zvlášť pre nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Zmeny v zdravotnom stave poškodeného je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Tento okamih je rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade nárok na bolestné u žalobkyne je potrebné posudzovať tak, že žalobkyňa podľa žalovaného sa o škode a o škodcovi dozvedela najneskôr 5.11.2010, kedy splnomocnená spoločnosť v mene žalobkyne vyzvala žalovaného na plnenie z titulu bolestného. Žalobkyňa si však už v trestnom konaní uplatnila nárok na bolestné a to už dňa 20.8.2010. Do právoplatného skončenia trestného konania dňom 31.3.2011 premlčacia lehota spočívala s poukazom na ust. § 112 O.z. Plynúť začala opätovne dňom 1.4.2011 a uplynula najneskôr 1.4.2013. Žaloba však bola podaná na súde až dňa 26.7.2013, pričom žalobca tvrdí, či podanie žaloby po takomto čase nie je možné posúdiť ako riadne pokračovanie konaní. Uplatnený nárok žalobkyne na bolestné je preto uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k odvolacej námietke, čo do výšky úrokov z omeškania žalovaný sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku o trovách konania. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu keď platí, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, alebo na to, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť, alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov
konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Ak však medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa § 142 ods. 2 Osp. Žalovaný, vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie žiadala od žalovaného zaplatenie sumy 31.157 eur s prísl. a priznaných jej bolo len 6.454,82 eur, má za to, že mal v konaní prevažujúci úspech a teda, že postup súdu prvej inštancie nebol správny. Žalovaný poukazuje na to, že súd by bol oprávnený rozhodnúť o nepriznaní trov žiadnej zo strán len v prípade v zásade rovnakých čiastkových úspechov. Táto podmienka však splnená nebola. Keďže žalobkyňa čiastočne zobrala žalobu späť vo výške 20.645,18 eur, zavinila zastavenie konania. Preto žiadal, aby odvolací súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že svoje nároky si na súde uplatnila na základe bodového hodnotenia vypracovaného v lekárskych posudkoch odborníkmi. Nemala dôvod spochybňovať odborné znalosti lekárov. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia bolo stanovené aj bodové hodnotenie znalcom. Žalobkyňa vzhľadom na závery znaleckého dokazovania zobrala v prevyšujúcej časti žalobu späť, pretože výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania. V tomto kontexte je potrebné posudzovať aj čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou po vypracovaní znaleckého posudku.
Žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela poškodenie zdravia, došlo k zhoršeniu jej psychického stavu, tento jej zhoršený stav je trvalý, pomaly progredujúci a nemožno očakávať podstatné zlepšenie. Nie je možné predpokladať, aby žalobkyňa viedla riadny život, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou. Preto, vzhľadom na okolnosti prípadu by zodpovednosť za trovy konania žalobkyne nebola správna ani spravodlivá. Vo vzťahu k trovám konania žiadala žalobkyňa rozsudok potvrdiť.
10. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval na svojom stanovisku a názore vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo iba od znaleckého posudku, pričom vo vzťahu k bolestnému bol nárok premlčaný. Preto žiadal priznať náhradu trov konania.
11. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu, podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť a žalobe vyhovieť.
12. Predmetom konania v prejednávanej veci je doplatok sumy vo výške 4.057 eur, ktorú si uplatnila žalobkyňa od žalovaného z titulu bolestného, ďalej príslušenstvo vo výške 8,75% od 1.9.2012 do zaplatenia. Predmetom konania je aj príslušenstvo k právoplatne priznanému nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu nad 5,5% do výšky 8,5%, ktoré si uplatňovala žalobkyňa od 1.10.2013.
13. Prvoinštančný súd žalobu vo vzťahu k bolestnému zamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný. Odvolací súd dospel k záveru o potrebe vo veci nariadiť pojednávanie a strany sporu oboznámil s predbežným právnym posúdením veci vo vzťahu k premlčaniu inak, než to vykonal prvoinštančný súd.
14. Odvolací súd na pojednávaní uviedol, že predbežne sa javí nárok žalobkyne ako nepremlčaný s tým, že výška uplatneného nároku je preukazovaná stranami sporu troma rovnocennými lekárskymi posudkami o bolestnom.
15. Pred odvolacím súdom zástupca žalobkyne na podanom odvolaní v celom rozsahu trval. Zotrval aj na tom, že namieta nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku na bolestné, ktoré prvoinštančný súd zamietol. Znalec S.. O. V., K.. stanovil ustálenie
zdravotného stavu žalobkyne v znaleckom posudku. Od tohto momentu sa odvíja subjektívna lehota na podanie žaloby. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná v subjektívnej dvojročnej lehote. Zotrval na odvolaní aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, presne špecifikovaným v odvolaní. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči trovám konania uviedol, žeby bolo nespravodlivé, aby trovy konania v tomto spore znášala poškodená, teda žalobkyňa.
Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nárok na bolestné vychádza z lekárskeho posudku S.. V., ktorý ho vyčíslil na 562,5 boda. Žalovaný toto bodové ohodnotenie nespochybňoval, namietal len premlčanie uplatneného nároku. Navrhol, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie bodového ohodnotenia bolestného žalobkyne. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
16. Zástupca žalovaného vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty uviedol, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej lehoty, poukázal na závery prvoinštančného súdu. Trval na odvolaní proti výroku o trovách konania. Uviedol, že žalovanému je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal vykonanie ďalšieho dokazovania v prejednávanej veci. Nárok je premlčaný, výška uplatneného nároku sa pred prvoinštančným súdom nepreukazovala. Namietali výšku bodového ohodnotenia S.. V., S.. K. a S.. X., návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne.
17. Odvolací súd vykonal dokazovanie žalobou, kde je dôležitý dátum podania žaloby, ďalej uplatňovaním nároku žalobkyňou na náhradu škody z titulu bolestného a odpoveď na náhradu škody z titulu bolestného a odpoveď na uplatnenie tohto nároku prostredníctvom spoločnosti I. U. Q., a.s., ďalej uplatňovaním nároku žalobkyňou na náhradu vecnej škody prostredníctvom spoločnosti D. U., lekárskym posudkom o bolestnom vypracovaný S.. S., S.. V., S.. K. a S.. X., znaleckým posudkom S.. Z. O. V., K.., uplatnením nároku žalobkyňou v konaní 4T 179/2010 a rozhodnutím o vine, treste a o náhrade škody žalobkyni, na základe čoho súd zistil, že:
Žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody dňa 27.07.2010 bola poškodená na zdraví. Nehodu spôsobil vodič V. L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.: 4T 179/2010 z 31.03.2011 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. V trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v zápisnici o výsluchu poškodenej zo dňa 20.08.2010. O jej nároku bolo rozhodnuté rozsudkom tak, že bola odkázaná na konanie občianskoprávne. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 31.marca 2011.
Vo vzťahu k celému nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa podala dňa 26.07.2013 žalobu na zaplatenie sumy 17.600,-- eur voči žalovanému ako poisťovni, kde bolo poistené motorové vozidlo, ktorým jej V. L. spôsobil škodu.
Pred podaním žaloby zdravotný stav žalobkyne bol vo vzťahu k bolestnému posúdený lekármi S.. X. a S.. K. na 405 bodov (z 10.09.2010). Tento nároku si prostredníctvom spoločnosti I. uplatnila u žalovaného.
Žalovaný uznal nárok žalobkyne na bolestné za dôvodný len čo do výšky 290 bodov na základe lekárskeho posudku S.. S., chirurga, spolupracujúceho so žalovaným. Žalobkyni bola následne náhrada za takto určené bolestné aj vyplatená dňa 19.05.2011 vo výške 4.319,-- eur.
Dňa 10.12.2013 lekár S.. Z. V. vypracoval nový posudok o bolestnom, ktorý výšku bolestného stanovil na 562,5 boda. Tento posudok nebol stranami sporu ani v prvoinštančnom konaní a ani pred odvolacím súdom namietaný. Na základe tohto bodového ohodnotenia si žalobkyňa žalobou v tomto konaní uplatnila nárok na doplatok bolestného vo výške 4.057,-- eur s prísl..
V prvoinštančnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom S.. Z. O. V., K... Úlohou znalca bolo určiť, kedy zdravotný stav žalobkyne sa ustálil. Znalec zistil, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňa 11.08.2011, kedy absolvovala kontrolné vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, ktoré oproti predchádzajúcemu vyšetreniu nevykazovalo žiadne nové zmeny.
Ďalej bolo preukázané, že v čase poškodenia zdravia žalobkyne bola určená hodnota bodu na sumu 14,89 eura.
Žiadne zo zistených skutkových okolností strany sporu nenamietali a na tvrdený nesúhlas žalovaným vo vzťahu k výške bodového ohodnotenia bolestného S..V. žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
18. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posudzovaniu výšky uplatneného nároku žalobkyne na bolestné a následných súvisiacich nárokov na úroky z omeškania posudzoval námietku premlčania žalovaného vo vzťahu k doplatku bolestného.
Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Platí, že ak ide o škodu na zdraví, zákon objektívnu premlčaciu dobu v záujme ochrany poškodeného vôbec neurčuje. Dôsledky poškodenia zdravia poškodeného sa môžu prejaviť aj po dobe dlhšej ako 10 rokov. To však neznamená, že právo na náhradu škody na zdraví sa nemôže premlčať. Platí tu subjektívna premlčacia doba.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvie o škode, o tom, kto za škodu zodpovedá. Poškodený musí vedieť o tom, kto za škodu zodpovedá, aký druh spôsobenej škody mu vznikol a o rozsahu škody do takej miery, že to poškodenému umožňuje uplatniť právo na súde. S uvedenými atribútmi musí byť poškodený uzrozumený. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri poškodení na zdraví plynie pri každej zložke tohto nároku samostatne. Vedomosť poškodeného musí byť v takej miere, ktorá postačuje na to, aby poškodenému skutkové okolnosti, ktorými disponuje o vzniku škody, umožňovali vyvodiť záver o možnom vzniku škody a možnej zodpovednosti škodcu.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, (aj z titulu bolestného) v konaní pod sp. zn. 4T 179/2010 dňa 20.08.2010. V rozsudku o vine škodcu sa dozvedela, že s jej nárokom je odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. V tom čase premlčacia lehota žalobkyne podľa prvoinštančného súdu do 31.03.2011 spočívala, pretože tento rozsudok č. k. 4T 179/2010-224 sa stal právoplatný dňa 31.3.2011.Začala opätovne plynúť dňa 1.4.2011.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody žalobou dňa 26.07.2013.
V súlade s ustanovením § 106 OZ, nie je to možné považovať ako riadne pokračovanie v konaní o náhradu škody, pokiaľ by žalobkyňa mala v čase uplatnenia nároku v trestnom konaní (dňa 20.8.2010) splnené základné predpoklady pre ustálenie zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne.
Zo záverov znaleckého posudku S.. O. V., K.. vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol z neurochirurgického hľadiska ustálený dňa 11.08.2011, čo je deň kontrolného vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou, ktoré oproti predchádzajúcemu vyšetreniu už nevykázalo žiadne nové zmeny.
V nadväznosti na uvedené zistenia platí, že pokiaľ mala žalobkyňa do momentu posledného vyšetrenia magnetickou rezonanciou dňa 11.08.2011 všetky informácie o svojom zdravotnom stave, teda aj o bolestnom a prekonaných bolestiach v súvislosti s poškodením zdravia, jej zdravotný stav v rozsahu bolestného práve týmto posledným vyšetrením predstavuje ustálenie a stabilizáciu. K tomuto momentu je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti žalobkyne. V tomto okamžiku začína plynúť aj dvojročná subjektívna lehota. Skutkové zistenie tohto momentu nezávisí od úvahy súdu, či žalobkyňa mala alebo nemala všetky podklady pre riadne uplatnenie bolestného, ale od stanoviska znalca, lekára.
Odvolací súd preto s poukazom na závery znaleckého posudku S.. O. V., K.. dospel k záveru, že zdravotný stav žalobkyne sa ustálil dňa 11.8.2011, kedy pri vyšetrení neboli zistené žiadne zmeny oproti predchádzajúcemu zisteniu. V tomto momente žalobkyňa už vedela, kto za škodu zodpovedá a bolo možné objektivizovať aj výšku bolestného. Preto všetky uplatňované nároky na bolestné do 11.08.2011 boli neúplné, čiastkové.
Vzhľadom na uvedené preto platí, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na bolestné začala plynúť žalobkyni deň po konštatovaní ustálenia zdravotného stavu, dňa 12.08.2011. Keďže žalobkyňa podala žalobu v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá by uplynula dňa 12.08.2013
(žaloba podaná dňa 26.07.2013), nárok na bolestné voči žalovanému bol uplatnený včas, preto právny záver prvoinštančného súdu o premlčaní tohto nároku je nesprávny. Ani v trestnom konaní a ani v čase do 11.8.2011 nebolo možné výšku bolestného ešte objektivizovať. Tento moment nastal deň po vyšetrení vykonanom dňa 11.08.2011.
19. Následne potom, čo odvolací súd posúdil premlčanie uplatneného nároku žalobcu inak, než prvoinštančný súd, zaoberal sa výškou uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu k bolestnému.
V súlade s ust. § 181 ods. 2, 3, § 185 ods. 2, § 187 ods. 1, 2, § 191, § 204 CSP a § 366, § 383 a § 384 CSP súd zistil, že žalobkyňa si žalobou ktorú podala dňa 26.7.2013 uplatnila nárok na náhradu doplatku bolestného vo výške 4.057,- eur s príslušenstvom a to z dôvodu, že žalovaná jej pôvodne uplatnený nárok na úplnú úhradu bolestného nezaplatila.
Odvolací súd vo vzťahu k zisteniu výšky uplatneného nároku žalobkyňou zopakoval dokazovanie lekárskymi posudkami o bolestnom S.. K. a S.. X. na 405 bodov, S.. S. na 290 bodov, S.. V. na 562,5 bodu, znaleckým posudkom S.. Z. O. V., K.., a zistil, že pôvodne si žalobkyňa prostredníctvom organizácie I. s.r.o., uplatnila voči žalovanému bolestné vo výške 405 bodov. Lekársky posudok bolestného vypracovali lekári S.. K. a S.. X. (čl. 47, 48 súdneho spisu) dňa 10.9.2010. Lekári ustálili bolestné žalobkyne na 405 bodov. Poisťovňa Generali Slovensko a.s. oznámila, že z tohto uplatneného nároku uznávajú žalobkyni len 290 bodov, teda finančne vyjadrenú čiastku 4.419,- eur. Lekársky posudok o bolestnom prehodnotil zmluvný lekár žalovaného S.. N. S., chirurg, ktorý bolestné k 15.5.2011 vyhodnotil na 290 bodov. Sumu 4.319,- eur žalovaná žalobkyni vyplatila dňa 19.5.2011.
V rámci konania prvoinštančný súd prostredníctvom znalca S.. Z. O. V., K.. zistil, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený pri poslednom vyšetrení mozgu magnetickou rezonanciou, ktoré vyšetrenie oproti predchádzajúcemu vyšetreniu už nevykázalo žiadne nové zmeny, dňa 11.8.2011. Dňa 10.12.2013 lekár S.. V. vypracoval lekársky posudok o bolestnom, ktorý ustálil bodové ohodnotenie bolestí prežitých žalobkyňou v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.7.2010 na 562,5 boda. Tento lekársky posudok bol podkladom pre uplatnenie nároku na úhradu bolestného uplatňovaný žalobkyňou, ktorá žaloba došla súdu dňa 26.7.2013 a obsahovala nárok na bolestné v rozsahu nedoplatku v sume 4.057 eur celkovo z uplatnenej sumy 17.600,- eur, čo bolo bližšie špecifikované žalobkyňou na pojednávaní dňa 10.2.2014, keď z bolestného vo výške 8.376,- eur (za 562,50 boda pri cene bodu 14,89 eur) ustálené lekárom S.. Z. V. bola odpočítaná suma za 290 bodov v rozsahu 4.319,- eur už uhradená. Predmetom ostalo bolestné vo výške 4.057,- eur za 272,5 boda.
V priebehu odvolacieho konania zástupca žalobkyne navrhol vo veci vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok na bolestné je preukazovaný troma rozdielnymi lekárskymi bodovými ohodnoteniami nariadiť znalecké dokazovanie.
Odvolací súd môže nariadiť znalecké dokazovanie v odvolacom konaní len na základe ust. § 384 ods. 2 CSP. Preto skúmal, či takýto návrh na znalecké dokazovanie navrhol žalobca v priebehu prvoinštančného konania a súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z obsahu spisového materiálu takýto návrh zo strany žalobkyne prednesený nebol. Návrh nebol prednesený ani v odvolaní, iba na odvolacom pojednávaní. Žalobkyňa nárok na úhradu doplatku bolestného v priebehu celého konania si uplatňuje na základe lekárskeho posudku S.. Z. V., ktorý ustálil bolestné žalobkyne na 562,50 boda.
Žalovaná v priebehu prvoinštančného konania tento posudok o bolestnom síce spochybňovala, avšak na preukázanie dôvodnosti pochybnosti nenavrhla žiadne dôkazy, ani v odvolacom konaní.
Preto v súlade s ust. § 384 ods. 2 CSP a § 384 ods. 3 CSP a § 366 CSP nebol dôvod zo strany odvolacieho súdu vo veci nariadiť ďalšie dokazovanie. Preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol pre hospodárnosť konania.
20. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu správne ustáliť výšku bodového ohodnotenia bolestného žalobkyne, keď si žalobkyňa uplatňuje nárok do výšky bodového ohodnotenia 562,50 eur z ktorého čiastočne podľa žalobkyne jej bolo plnené a zvyšok vo výške 4.057,- eur ostal predmetom konania vo
vzťahu k zotrvaniu žalovaného na plnení v rozsahu lekárskeho posudku o bolestnom S.. S. v rozsahu 290 bodov teda v rozsahu sumy 4.319,- eur.
Tu odvolací súd musel vychádzať z ust. § 378 CSP a § 191 ods. 1 CSP s tým, že zohľadnil aj postup strán sporu vyplývajúcich z ust. § 181 ods. 3 CSP v súlade so zásadami procesného útoku a procesnej obrany. Pri vyhodnotení, či a v akom rozsahu je nárok žalobkyne dôvodný, teda pri hodnotení dôkazov preukazujúcich výšku nároku na doplatok bolestného jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záverov znaleckého posudku S.. Z. O. V., K.., ktorý uviedol, že zdravotný stav žalobkyne sa ustálil dňom 11.8.2011, kedy žalobkyňa absolvovala kontrolné vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, ktoré oproti predchádzajúcemu vyšetreniu už nevykázalo žiadne nové zmeny. Tento deň bol deň, ku ktorému bolo možné objektivizovať rozsah utrpených bolestí žalobkyňou od momentu k vzniku úrazu.
Žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na bolestné na základe lekárskeho posudku S.. K. a S.. X., ktorý bol vypracovaný dňa 10.9.2010 a hodnotil bolestné na 405 bodov. Podľa lekára S.. N. S. ktorý posudok na bolestné vypracoval dňa 15.5.2011, bodové ohodnotenie bolestného je 290 bodov. Tieto dva posudky lekárov na ohodnotenie výšky bolestného sú posudky vypracované pred ustálením zdravotného stavu žalobkyne, teda v čase, kedy zdravotný stav žalobkyne nebol ustálený, bol meniaci sa, vyvíjajúci, v súlade so závermi znaleckého posudku S.. Z. O. V., K.. ktorý konštatoval, že v období pred 11.8.2011 dochádzalo u žalobkyne k zmenám v zdravotnom stave v súvislosti s bolesťami v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 20.7.2010 a až od 11.8.2011 je možné považovať tento zdravotný stav za ustálený, pretože už žiadne zmeny pri vyšetreniach na zdravotnom stave zistené neboli.
Až po takto ustálenénom zdravotnom stave následne bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom lekárom S. Z. V. dňa 10.12.2013, kedy objektívne bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zdravotný stav žalobkyne aj v súvislosti s bolestným bodovo ohodnotiť bez toho, žeby zdravotný stav sa menil, vyvíjal, respektíve aby na jej zdravotnom stave dochádzalo k takým zmenám, ktoré môžu mať vplyv aj na výšku utrpených bolestí a bodového ohodnotenia. Preto pre ďalšie posúdenie vychádzajúc z ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k záveru, že pri rozhodovaní o výške doplatku je potrebné vychádzať z posudku o bolestnom lekára S.. Z. V..
Zdravotný stav žalobkyne pri zisťovaní bodového ohodnotenia pred ustálením zdravotného stavu dňa 11.8.2011 nebol stabilný a bodové ohodnotenie nie je možné považovať lekármi za objektívne. Ide len o posudok na bolestné, ktoré nebolo ustálené, stále sa až do 11.08.2011 menilo.
Žalovaná v priebehu celého konania vo vzťahu k lekárskemu posudku S.. V. uviedla, že bodové ohodnotenie zdravotného stavu žalobkyne vykonal ich zmluvný lekár a ustálil bolestné žalobkyne na 290 bodov, pričom túto sumu už žalobkyni plnila.
Ani v priebehu odvolacieho konania pri bolestnom nezaujal žiadne stanovisko, len výšku bodového ohodnotenia S.. V. spochybnil a zotrval na tom, že lekársky posudok S.. S., ktorý ho vypracoval pred ustálením zdravotného stavu bolestného je pre nich smerodajný.
21. Preto odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na náhradu doplatku bolestného je podaný včas, nie je premlčaný. Výška bola žalobkyňou preukázaná, lekársky posudok bol vypracovaný po ustálení zdravotného stavu žalobkyne. Od takto ustálenej výšky bolestného bola odpočítaná suma v rozsahu už poskytnutého plnenia vo výške 4.319,- eur, preto ostáva žalovanému na doplatenie žalobkyni suma 4.057,- eur.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh žalobkyne na doplatok bolestného s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v rozsahu uplatneného doplatku bolestného v sume 4.057,- eur vyhovel.
22. Žalobkyňa si uplatnila pri nároku na náhradu bolestného aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania presne vyčíslila v podaní ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 18.3.2014 (čl. 51, 52 súdneho spisu), kde si uplatnila úroky z omeškania vo výške 8, 75% zo sumy 4.057,- eur. Uviedla, že žalobkyňa si uplatnila u žalovanej nárok na doplatok bolestného dňa 13.8.2012, preto úrok z omeškania žiadala od 1.9.2012.
Na pojednávaní dňa 13.4.2016 žalobkyňa na úrokoch z omeškania v uplatnenom nároku trvala. Prvoinštančný súd uznesením na pojednávaní zmenu žaloby o úroky z omeškania pripustil, preto predmetom konania sú aj 8,75 % ročné úroky z omeškania zo sumy 4.057,- eur od 1.9.2012.
Odvolací súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na bolestné u žalovanej prostredníctvom spoločnosti I. a. s., kde si tento nárok uplatnila 9.11.2010 v rozsahu 405 bodov. Na základe uvedeného žalovaný dňa 19.5.2011 oznámil žalobkyni, že jej nárok priznáva len v rozsahu 290 bodov, teda 4.419,- eur. Následne žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému prostredníctvom D. U.., E. XX, L. nárok na doplatok bolestného do sumy 562,50 eur, keď suma 290 eur pôvodne jej bola uhradená. Uvedené vyplýva z podania žalovaného (čl. 181 súdneho spisu) podľa ktorého žalovaná sama uznáva doručenie výzvy na úhradu doplatku dňa 13.8.2012.
Žalobkyňa si však uplatňuje nárok na úroky z omeškania z bolestného až od 1.9.2012.
Dôležité pre posúdenie výšky úrokov z omeškania je moment, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Pri nárokoch na náhradu škody časť plnenia nie je určený ani dohodou, ani právnym predpisom, preto pre splatnosť je potrebné tento moment posudzovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka keď čas plnenia je moment ktorý sa určí tak, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V tomto prípade veriteľom je žalobkyňa. Žalobkyňa na základe okolností ktoré nikto nerozporoval, vyzvala žalovanú listom ktorý bol žalovanej doručený dňa 13.8.2012 na plnenie. List bol žalovanej doručený 13.8.2012. V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, prvým dňom na plnenie bol deň 14.8.2012. Vtedy sa žalovaná dostala do omeškania. Prvý deň na plnenie, dňa 14.8.2012, neuhradila doplatok bolestného dobrovoľne. Keďže žalobkyňa si uplatnila nárok na úroky z omeškania od 1.9.2012, nie je možné, aby zo strany odvolacieho súdu bolo žalobkyni priznané viac než si uplatňuje, preto odvolací súd akceptujúc žalobkyňou stanovený neskorší deň uplatnenia úrokov z omeškania voči žalovanej na plnenie doplatku na bolestnom akceptoval a považoval ho za moment omeškania žalovanej.
Výška úroku z omeškania sa riadi podľa momentu omeškania, teda podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87 z roku 1995 Z. z. platného ku dňu omeškania (1.9.2012). Žalobkyni vzniklo právo na plnenie deň po doručení výzvy na plnenie žalovanému teda dňa 14.8.2012. Týmto momentom vzniká povinnosť žalovanej záväzok zaplatiť respektíve splniť. Týmto momentom vzniká záväzkový vzťah z titulu náhrady škody, nie skôr. Preto úroky z omeškania zodpovedajú momentu omeškania v súlade s § 10c Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. platnej od 1.2.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Keďže k omeškaniu došlo 14.8.2012, úroková sadzba je podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného od 1.7.2010 do 31.1.2013 podľa § 3 ods. 1 vo výške 8 percentuálnych bodov plus základná úroková sadzba ECB ( t. j. 8 % + 0,75 %). Preto odvolací súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v rozsahu 8,75 % od 1.9.2012 a v rozsahu bolestného (doplatku) a úrokov z omeškania napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.
23. Následne odvolací súd skúmal aj zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku kde prvoinštančný súd zamietol úroky z omeškania zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.454,82 eur nad 5,5% do výšky 8,5% od 1.10.2013 do zaplatenia.
Tu odvolací súd opäť poukazuje na to, že žalobkyňa v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyzvala žalovaného na plnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobou, ktorú dostal žalovaný dňa 13.9.2013. Od 14.9.2013 mal žalovaný plniť. Keďže sa tak nestalo, dňa 15.9.2013 sa žalovaná dostala do omeškania. Vtedy vzniká záväzkový vzťah z ktorého veriteľovi vzniklo právo na plnenie Vzhľadom na uvedené okolnosti a vychádzajúc z ust. § 3 a 10c Nariadenia vlády č. 87 z roku 1995 Z. z. platného od 1.2.2013 do 31.5.2014, keďže žalovaná sa dostala do omeškania po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania vychádza z § 3 Nariadenia vlády a teda predstavuje 5,5%. Žalovanej bola žaloba doručená 13.9.2013, kedy vznikol záväzkový vzťah medzi stranami sporu z titulu náhrady škody z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto prvoinštančný súd správne postupoval keď v tejto časti žalobe nevyhovel. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 CSP v tomto rozsahu prvoinštančný súd rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavej časti výroku potvrdil.
24. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP.
Je potrebné uviesť, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne na doplatok bolestného a na sťaženie spoločenského uplatnenia plus úroky z omeškania. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa čiastočne zobrala späť žalobu potom, čo bol vypracovaný znalecký posudok na posúdenie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia, a čiastočne v rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia a úrokov z omeškania bola úspešná. Úspešná bola žalobkyňa aj v rozsahu doplatku na bolestné vrátane čiastočného úspechu v rozsahu úrokov z omeškania.
V súčasnej dobe Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia, ktoré by akceptovali výšku úspechu strany v spore v závislosti od záverov znaleckého posudku alebo úvahy súdu tak, ako to v minulosti bolo v ust. § 142 ods. 3 O.s.p..
Zásadne platí, že strana sporu mala úspech, pokiaľ bola úspešná v celom konaní. Je potrebné zohľadniť každý čo i len nepatrný neúspech, napríklad aj vo vzťahu k príslušenstvu. Keď však rozhodnutie súdu tak, ako v tomto prípade, záviselo od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, v takom prípade nejde o neúspech žalobkyne, ak jej bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku (nároku čo do základu). Základom nároku je skutočnosť, že sa žalobkyni priznáva právo ktoré bolo porušené, a to právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví. Nadväzujúca a druhotná otázka je výška priznaného nároku. Výška sa preukazuje stranami sporu. Od výšky uplatneného nároku a priznaného nároku závisí tarifná odmena právneho zástupcu, nie však posúdenie úspechu v spore.
Takto postupoval odvolací súd pri vyhodnotení miery úspechu žalobkyne v spore a zistil, že žalobkyňa bola úspešná čo do základu nároku, teda čo do úhrady bolestného, aj čo do úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. K procesnému zavineniu zastavenia konania v časti sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné uviesť, že žalobkyňa tento nárok ihneď potom, čo znalec ustálil výšku, zobrala späť čiastočne uplatnenú časť nároku (nie nárok ako taký) v dôsledku nenavyšovania ďalších trov a bezpredmetnosti súdenia sa o výšku nároku, ktorý podľa znaleckého posudku jej nevznikol. Správala sa preto procesne zodpovedne a nie je možné, vzhľadom na predchádzajúce uvedené skutočnosti odvolacím súdom, jej správanie pričítať na ťarchu. Na ťarchu by jej mohlo byť pričítané len v prípade pokiaľ by na tomto nároku zotrvala a nepreukázala jeho dôvodnosť.
Pri úspechu žalobkyne vo vzťahu k predmetu sporu čo do základu je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa nebola čiastočne úspešná v rozsahu príslušenstva pohľadávky, ktorá okolnosť už nezávisí ani od úvahy súdu, ale vyplýva priamo zo zákona.
Je dôležité, aby nárok vyplývajúci ex lege bol uplatnený zákonným spôsobom a v zákonnej výške. Tu žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo väčšom rozsahu, než jej prináležia zo sťaženia spoločenského uplatnenia, preto odvolací súd posúdil vo vzťahu k neúspechu žalobkyne v rozsahu 1 %, pričom v tomto rozsahu bol úspešný žalovaný. Po odpočítaní miery úspechu a neúspechu strán sporu nakoniec vychádza miera úspechu žalobkyne v rozsahu 98 %, pričom v tomto rozsahu jej prináleží náhrada trov celého konania. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.