Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-153-2018.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/153/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25 proti povinnému P. F., nar XX.XX.XXXX, bytom T., Ž. Č.. XXXX/XX, v konaní o vymoženie 1 100,71 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Er 480/2007-68 zo dňa 17.05.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že súdny exekútor nemá právo na náhradu trov exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.10.2007 bol súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že pôvodný povinný v priebehu konania zomrel, súd unesením č.k. 10Er 180/2007-59 zo dňa 13.01.2017 pripustil zmenu na strane povinného tak, že povinným sa stal dedič Patrik Sviečka. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 3682/07 zo dňa 05.06.2007.
3. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. 7280688 zo dňa 7.9.2006, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 663,13 Eur (20.000,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 108,21 Eur (3.260,-Sk). Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 je uvedená rozhodcovská doložka.
4. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský.
5. Rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a odopiera mu možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Na základe uvedeného súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súčasne poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá v písomnej forme tak ako
to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a rozhodnúť bola založená na neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
6. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, pretože si trovy exekúcie neuplatnil.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa. Dňa 07.09.2006 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 7280688, pričom zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v zmluve sú všetky požadované náležitosti a to označenie subjektov a predmet zmluvy. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne. Tvrdenia súdu prvej inštancie sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora z 09.11.2016 C -42/15. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou , pretože každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14NcC 10/2011 zo dňa 30.05.2011. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a to z ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z.z.. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Zastával názor, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Rozhodcovský súd riadne doručil povinnému všetky písomnosti, ku ktorým mal povinný možnosť sa vyjadriť. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
14. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre posúdenie, či sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného orgánom na to oprávneným je zistenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 07.09.2006 zmluvu o úvere č. 7280688 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 Eur (20 000 Sk), a povinný sa úver zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 634,67 Eur (19 120 Sk), teda celkom 1 298,55 Eur (39 120 Sk) v 12 mesačných splátkach po 108,21 Eur (3 260 Sk) od 22.09.2006. K odvolacej námietke oprávneného odvolací súd udáva, že pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.
16. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 17. je zakotvená rozhodcovská doložka. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
17. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
18. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.
22. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou
uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
24. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Z týchto dôvodov súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
25. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).