Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-81-2018.pdf
PDF · 113.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Csp/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. U. XXXX/XX, o zaplatenie 570,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 422,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 422,- € od 3. 11. 2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,88%, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 570,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.11.2015 do zaplatenia ako i trovy konania. Uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok z titulu zlúčenia, ktorá spoločnosť uzatvorila dňa 16.12.2014 so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. 7146378, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 600,- eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 19,50 eur, a to až do celkovej sumy vo výške 1 170,- eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná len sumu 178,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, listom - predžalobná upomienka zo dňa 27.08.2015, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.10.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 570,73 eur, pričom žalobca si uplatňuje i zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Zmluvnú pokutu v sume 71,82 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 740,81 eur, pričom uhradila iba 178,- eur, ktorá suma predstavuje riadne splátky poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, vo výške 7,92 eur, ktoré si žalobca uplatňuje v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca Notársku zápisnicu
č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohu k projektu rozdelenie úverov k 30.06.2017, Prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky - Zmluva o spotrebiteľskom úver č. 5620504634 zo dňa 16.12.2014, Predžalobnú upomienku zo dňa 27.08.2015, Doručenku a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015.
2. Žalobca vo svojej replike poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a má za to, že zmluva v zmysle daného rozhodnutia obsahuje všetky zákonnom predpokladané náležitosti a taktiež, že dodržal zákonom predpokladaný postup pri zosplatnení pohľadávky a dlh nie je premlčaný, pričom žalovaná sa mohla oboznámiť so zosplatnením dlhu najneskôr momentom doručenia žaloby, v ktorej je skutočnosť zosplatnenia uvádzaná.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním obsahu Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prílohy k projektu rozdelenie úverov k 30.06.2017, Prehľadu splátok a úhrad, Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky - Zmluvy o spotrebiteľskom úver č. 5620504634 zo dňa 16.12.2014, Predžalobnej upomienky zo dňa 27.08.2015, Doručenky, Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Dňa 16.12.2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky - Zmluvy o spotrebiteľskom úveru (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej kampaňovú pôžičku SLPO (Slovenská pôžička) vo výške 600,- eur a ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s 30,32 % ročným úrokom v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 19,50 eur (tvorená splátkou 18,24 eur a poistením 1,26 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2015, pričom ďalšie splátky mali byť splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 12/2019. RPMN bola vo výške 30,32 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 36,30 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná spolu s poistením uhradiť bola v sume 1 170,- eur.
6. Podľa časti IX. bodu 1 Zmluvy, spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.
7. Podľa časti IX. bodu 5.4 Zmluvy, klient je povinný splniť spoločnosti za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.
8. Podľa časti IX. bodu 6.1 Zmluvy, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve.
9. Podľa časti IX. bodu 6.2 Zmluvy, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
10. Podľa časti IX. bodu 12.2 Zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšie ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.
11. Podľa časti IX. bodu 12.3 Zmluvy, v prípade, ak spoločnosť vyhlási okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná mala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 19,50 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.01.2015. Tiež
bolo zistené, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 19.10.2015. Zároveň bolo zistené, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila celkovo 178,- eur, a to dňa 14.01.2015 sumu 19,50 eur, dňa 12.03.2015 sumu 19,50 eur, dňa 13.05.2015 sumu 2 x 19,50 eur, dňa 14.12.2015 sumu 20,- eur, dňa 13.01.2016 sumu 20,- eur, dňa 15.04.2016 sumu 20,- eur, dňa 13.06.2016 sumu 20,- eur a dňa 10.01.2017 sumu 20,- eur. Ku dňu 30.06.2018 bol zostatok pôžičky v sume 642,55 eur (istina 740,81 eur + pokuta 71,82 eur + náklady MP3 7,92 eur - úhrady 178,- eur).
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, oznámil žalovanej, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach k zmluve č. 7146378 uzatvorenej dňa 16.12.2014 v celkovej výške 83,85 eur. Zároveň žalovanú upozornil, že ak do 05.10.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2015 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Zásielka bola dňa 11.09.2015 uložená na pošte, pričom právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.
14. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu neuhradenia dlžnej splátky v lehote ustanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh z úverovej zmluvy č. 7146378 stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 671,24 eur, z ktorej istina bola v sume 662,81 eur.
15. Z Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava a obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava projekt rozdelenia zlúčením, pričom v zmysle prílohy k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017 vyplýva, že právnym nástupcom pri produktoch Quatro a Slovenská požičovňa je VÚB, a.s..
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
30. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
33. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
34. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
37. Podľa § 657 ods. 1 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 16.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky - Zmluvy o spotrebiteľskom úver č. 5620504634, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľke peňažné prostriedky a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom § 9 ods. 2 písm. f) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Za splnenie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti nemožno považovať len údaj 12/2019, nakoľko tento nespĺňa podmienku konkrétnosti.
43. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úver nezodpovedá jej vymedzenie prostredníctvom určitého časového úseku, či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku a konci. Vymedzenie termínu splatnosti ako „12/2019“ nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom ostatných ustanovení predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s informáciou, kedy, ku ktorému dňu v mesiaci, sú splátky splatné síce možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, avšak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie doby, resp. časového úseku.
44. Vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5620504634 zo dňa 16.12.2014 neobsahuje tento povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považuje predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
45. Na základe uvedeného, bol teda právny predchodca žalobcu oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie rozdielu medzi reálne poskytnutou sumou 600,- eur a uhradenou sumou 178,- eur, ktoré sumy
mal súd za preukázané z prehľadu splátok. Žalobca je teda oprávnený požadovať sumu 422,- eur, na ktorej zaplatenie súd žalovanú rozsudkom zaviazal.
46. Okrem toho, podľa názoru súdu je predmetná zmluva v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej sumu 600,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 30,32 %. Podstatne vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považovaného za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
47. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
48. Podľa primeraných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci december 2014 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok vo výške 8,91 % p.a., pričom v zmluve bola úroková sadzba 30,32 %, čo predstavuje približne 3,4-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu by preto žalobca nemal nárok požadovať za požičanie finančných prostriedkov odplatu - úrok.
49. Žalovaná tým, že nezaplatila pôžičku riadne a včas, dostala sa do omeškania (už pri splátke č. 2) a právnemu predchodcovi žalobcu vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 03.11.2015, odo dňa nasledujúcom po oznámení splatnosti celého úveru, do zaplatenia.
50. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 140,81 eur vrátane príslušného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
51. V prípade nákladov označených ako „MP3“ vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 7,92 eur súd žalobu taktiež zamietol, keďže určil, že zmluva o pôžičke je nielen bezúročná ale i bez poplatkov, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že tieto náklady sú nedôvodné, nepreukázané, a žalobca by v danom prípade neuniesol ani dôkazné bremeno, pretože ich vôbec nešpecifikoval, čím by boli absolútne nepreskúmateľné.
52. V závere súd uvádza, že hoci žalobca uviedol, že zmluva s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, Súdny dvor EÚ v spomínanom rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, judikoval, že článok 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES (ďalej len „smernica“) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym predpisom, naopak z povahy smernice ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty s ohľadom na ňou sledované ciele. Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi subjektmi v členských štátoch. Smerniciam možno priznať v sporoch medzi súkromnými osobami iba nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby bol čo najviac v súlade s dotknutou smernicou, teda tzv. eurokonformným výkladom. Aj nepriamy účinok smerníc je však obmedzený skutočnosťou, že súdy
sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza, že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.
53. Pokiaľ by aj hypoteticky existoval určitý rozpor medzi § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a čl. 23 smernice (čo vnútroštátny súd členského štátu nie je oprávnený záväzne vysloviť), súd zastáva názor, že v prípade absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru prípustná aj vzhľadom na právny názor Súdneho dvora EÚ. Článok 23 posledná veta smernice uvádza, že ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Zjavne s odkazom na túto vetu Súdny dvor EÚ zastáva názor, že sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru pri nedodržaní určitej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je opodstatnená, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru je jednoznačne taká okolnosť, ktorá má podstatný význam pre schopnosť spotrebiteľa posúdiť (rozpoznať) v celosti rozsah záväzku, do ktorého vstupuje.
54. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróvej (C-4215) zo dňa 09.11.2016 sa primárne zaoberal ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatok s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca žalobou žiadal priznať sumu 570,73 eur, pričom mu súd priznal sumu 422,- eur, ktorú sumu považuje za úspech žalobcu. V danej veci je nepochybné, že úspech žalobcu predstavuje 73,94 % k úspechu žalovanej 26,06 %. Z uvedeného potom vyplýva, že miera úspechu žalobcu predstavuje rozdiel týchto pomerných úspechov, teda 47,88 % a v tejto výške má žalobca proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).