Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-292-2017.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/292/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu COFIDIS SA so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, SIREN číslo 325 307 106, zastúpeného spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným 1/ EKO INVEST, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO 46779337 a 2/ E. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX E. Y., obaja zastúpení Mgr. Romanom Kerakom, advokátom so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava o zaplatenie 4 627,15 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e čo do zaplatenia sumy 1 287,80 €.
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 3 339,35 €, úroky 12,53% ročne zo sumy 4 627,15 € od 21.7.2017 do 29.8.2017, úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 4 627,15 € od 30.8.2017 do 6.12.2017, úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 4 369,59 € 7.12.2017 do 20.3.2018, úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 3 339,35 € od 21.3.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zanikne v tomto rozsahu povinnosť druhého žalovaného plniť.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník, s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zanikne v tomto rozsahu povinnosť druhého žalovaného plniť.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi 4 627,15 €, úroky, úroky z omeškania a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- na základe zmluvy o úvere č. 17095 zo dňa 1.2.2014 uzatvorenej so žalovaným 1/ bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 11 440 € za účelom kúpy motorového vozidla značky A. M.
- žalovaný 1/ bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle Finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy
- úver bol za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zabezpečený ručením, keď žalovaný 2/ dňa 1.2.2014 vyhlásil, že ručí za splnenie záväzkov
- žalovaný 1/ bol v zmysle zmluvy povinný uhradiť celkom 60 splátok po 257,56 € k 20. dňu v mesiaci od 20.3.2014 do 20.2.2019
- žalovaný 1/ však uhradil iba 40 splátok a žalobca listom zo dňa 1.8.2017 upozornil žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru
- pretože žalovaný 1/ bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil podľa bodu 20 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere úver spolu s príslušenstvom za splatný
- úver sa stal splatný dňa 29.8.2017.
2. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o úvere s prílohou, všeobecné podmienky, ručiteľské vyhlásenie so všeobecnými podmienkami, upozornenia a Vyhlásenia splatnosti a výzvu na úhradu dlžnej sumy.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný 1/ uviedol, že predčasné vyhlásenie úveru nepovažuje za oprávnené, zmluvu považuje za platnú a preto naďalej platí splátky (č.l. 58pv). Žalovaný 2/ uviedol, že predčasné vyhlásenie úveru nepovažuje za oprávnené, zmluvu považuje za platnú a žalovaný 1/ preto naďalej platí splátky (č.l. 75pv).
5. Žalovaní 1/ a 2/ označili ako dôkazy výpisy z účtu.
6. Súd posúdil skutkové tvrdenia, že žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom dňa 1.2.2014 zmluvu o úvere a že žalovaný 1/ bol v zmysle tejto zmluvy povinný žalobcovi zaplatiť celkom 60 splátok po 257,56 € tak, že tieto tvrdenia boli medzi stranami nesporné.
7. Súd považuje za preukázané, že spoločnosť Banco Banif Mais S. A. ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník dňa 1.2.2014 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 11 440 € za účelom kúpy motorového vozidla značky A. M. X I.. I., VIN: Q.. Žalovaný 1/ bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v zmysle Finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy, a to celkom 60 splátok, po 257,56 € k 20. dňu v mesiaci od 20.3.2014 do 20.2.2019 s úrokom 12,53%. Súčasťou zmluvy bol finančný plán. Súd považuje za preukázané aj to, že podľa finančného plánu boli zo splátok č. 41 -60 na úhradu istiny určené sumy 209,24 €, 211,42 €, 213,63 €, 215,86 €, 218,12 €, 220,39 €, 222,7 €, 225,02 €, 227,37 €, 229,75 €, 232,15 €, 234,57 €, 237,02 €, 239,49 €, 242 €, 244,52 €, 247,08 €, 249,66 €, 252,26 € a 254,9 €, čo spolu predstavuje 4 627,15 €. Súd považuje za preukázané, že žalovaný 1/ uhradil okrem prvých 37 splátok aj sumu 257,56 € dňa 24.8.2017, sumu 257,56 € dňa 25.9.2017, sumu 257,56 € dňa 18.10.2017. Súd považuje za preukázané, že nakoľko sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s plnením svojho záväzku žalobca listom zo dňa 01.08.2017 upozornil žalovaných 1/, 2/ na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následne listom zo dňa 21.8.2017 vyhlásil podľa čl. 20 všeobecných podmienok zmluvy predčasnú splatnosť úveru. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný 1/ deň pred spísaním podaním žaloby a po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 257,56 € (dňa 5.12.2017) a 1 030,24 € (dňa 19.3.2018). Súd považuje za preukázané, že žalovaný 2/ dňa 1.2.2014 podpísal Ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého poskytne plnenie veriteľovi v prípade, ak dlžník nesplní akýkoľvek z jeho peňažných záväzkov podľa zmluvy o úvere.
8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa čl. 20 všeobecných podmienok zmluvy v prípade omeškania dlžníka s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac než dvoch splátok, takéto omeškanie dlžníka predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu, zakladajú dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu neuhradených splátok, úrokov, úrokov
z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, platieb, poplatkov, nákladov a výdavkov veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Pretože žalobca zobral žalobu čo do 1 287,80 € späť (č.l. 92), súd konanie v tejto časti zastavil.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Banco Banif Mais S. A. ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník dňa 1.2.2014 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 11 440 €. Pretože žalovaní nepreukázali, že 38. splátku zaplatili do 20.4.2017 (táto bola zjavne zaplatená až 24.8.2017), súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ bol s úhradou tejto splátky v omeškaní dlhšie ako 3 mesiace a žalobcovi preto vzniklo právo vyhlásiť splatnosť celého úveru. Pretože žalobca toto svoje právo využil, žalovanému 1/ vznikla povinnosť jednorazovo zaplatiť neuhradené splátky (t.j. splátky splatné do zosplatnenia) a celú sumu istiny. Pretože však žalovaný 1/ splátky č. 38, 39 a 40 zaplatil už pred podaním žaloby (v dňoch 24.8.2017, 25.9.2017 a 18.10.2017), žalobca sa v tomto konaní domáhal už iba istiny, ktorá mala byť v zmysle finančného plánu umorená časťami splátok č. 41 - 60 (t.j. 209,24 €, 211,42 €, 213,63 €, 215,86 €, 218,12 €, 220,39 €, 222,7 €, 225,02 €, 227,37 €, 229,75 €, 232,15 €, 234,57 €, 237,02 €, 239,49 €, 242 €, 244,52 €, 247,08 €, 249,66 €, 252,26 € a 254,9 €). Pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ zatiaľ zaplatil iba 257,56 € a 1 030,24 € v dňoch 5.12.2017 a19.3.2018 (ostatné zaplatené splátky po 257,56 € žalobca zohľadnil už pri výpočte pôvodne žalovanej sumy), súd žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšných 3 339,35 €.
12. Súd v zmysle článku 20 Všeobecných podmienok priznal žalobcovi aj úroky (v zmluve dohodnuté na 12,53% ročne). Hoci podľa článku 20 všeobecných podmienok má žalobca právo na tento úrok až do doby úplného uhradenia celej istiny, súd mu tieto úroky priznal iba za obdobie od 21.7.2017 do 29.8.2017
- a to z dôvodu, že žalobca sa týchto úrokov domáhal iba za toto obdobie. Pretože žalovaní 1/, 2/ sú v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 € v zmysle § 369c ods. 1 Obchodný zákonník a úroky z omeškania vo výške 8% ročne.
13. Pretože za záväzky žalovaného 1/ sa zaručil žalovaný 2/, súd na zaplatenie sumy 3 339,35 € a príslušenstva zaviazal aj žalovaného 2/ s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
14. Pretože pôvodný veriteľ - spoločnosť Banco Banif Mais S. A. zmenil obchodné meno na Banco Cofidis S. A. a pretože Banco Cofidis S.A. sa následne zlúčila so žalobcom (viď výpis z obchodného registra na č.l. 120), je zjavné, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa a súd preto zaviazal žalovaných, aby svoj dlh zaplatili práve žalobcovi.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu (aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nakoľko žalobu zobral späť z dôvodu úhrad vykonaných tesne pred spísaním žaloba a po podaní žaloby) a súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva voči žalovaným 1/, 2/. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Žalovaný môže na Okresnom súde Považská Bystrica navrhnúť zrušenie rozsudku pre zmeškanie v prípade, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok vyhlásený. Takýto návrh môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.). Odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.