Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/10/2017

Zmenené rozhodnutím 9CoP/15/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. S., T. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, otec T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. S., toho času N. - L., ul. N. XXX, Česká republika, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. novembra 2018 č. k. 16P/10/2017-152 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že styk otca s maloletým L. Z. B., nar. XX. XX. XXXX zakazuje. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/53/2012-105 zo dňa 18. 01. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 09. 02. 2013 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., T. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, otec T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., toho času: N. - L., ul. N. XXX, N. D., o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom: L. Z. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom: L. Z. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať 3 soboty za sebou podľa pracovných turnusov otca, v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme u matky v mieste jej bydliska a dieťa matke odovzdá v mieste jej bydliska, počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/53/2012-105 zo dňa 18.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.02.2013 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Otec je p o v i n n ý vždy do 7. dňa v mesiaci pred začiatkom realizácie styku oznámiť matke, v ktorú sobotu v mesiaci sa začne styk realizovať.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2017 domáhala cestou svojej právnej zástupkyne zákazu styku otca s mal. dieťaťom. Návrh odôvodňovala tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/17/2009-39 zo dňa 25.04.2008, ktorým súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal povinnosti platiť výživné na mal. deti. Styk otca s mal. deťmi upravil neobmedzene. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/53/2012-45 zo dňa 18.01.2013 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa zmenil rozsudok v časti o úprave stretávania sa otca s mal. L. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým tri víkendy v mesiaci podľa vzájomnej dohody rodičov v čase od soboty od 13.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a táto úprava trvá dodnes. Styk otca s mal. dieťaťom bol od počiatku, t. j. od rozvodu manželstva problematický, mal. dieťa často s otcom nechcelo odísť, bolo plačlivé alebo odišlo len preto, že išli aj starší súrodenci. Situácia vyvrcholila v decembri 2013, kedy si otec prišiel pre dieťa a dieťa s ním nechcelo ísť a situáciu sa rozhodlo riešiť autoritatívne, búchal na dvere, ktoré rozbil. Potom, ako navrhovateľka otvorila dvere, otec ju chytil pod krk a pritlačil o stenu. Otec zavolal príslušníkov polície a mal. dieťa bolo odovzdané za prítomnosti polície. Mal. dieťa bolo svedkom tejto udalosti, čo v ňom zanechalo traumatický zážitok, na ktorý spomína dodnes. V nedeľu, keď sa malo dieťa vrátiť, otec dieťa nevrátil a keď sa matka telefonicky informovala, mal. dieťa jej s plačom oznámilo, že otec mu povedal, že matka si mala po neho prísť a keď tak nespravila, musí ostať u neho dva týždne. Pri prevzatí mal. dieťaťa v bydlisku otca, otec napadol matku aj spoločnú dcéru R., opäť za prítomnosti mal. dieťaťa. Od tohto incidentu mal. dieťa u otca nebolo ani sa otec styku nedomáhal. Otec bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený v auguste 2018. Od prepustenia otca na slobodu, začali opätovne problémy. Otec si síce ani v jednom prípade neprišiel pre mal. dieťa, matke však sústavne píše správy rôzneho charakteru, týkajúce sa predovšetkým ich vzájomného vzťahu pred tým. Mal. dieťa je z celej situácie v strese, výslovne a opakovane uvádza, že sa bojí, že otec pre neho príde, keďže má vedomosť o tom, že bol prepustený z väzenia. Otec nikdy nemal skutočne vyvinutý vzťah s dieťaťom a mal. dieťa sa s ním nechce stretávať. Mal. dieťa má zdravotné problémy so žalúdkom, je po ťažkej liečbe, jedná sa o chronické ochorenie žalúdka, má upravené stravovanie a potrebuje sa vyhýbať stresom. Zvýšený stres je priamym spúšťačom zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa. Neistota, že otec si môže pre dieťa v zmysle úpravy prísť, má negatívny dopad na mal. dieťa po psychickej ale aj zdravotnej stránke. Navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti nie je v záujme mal. dieťaťa stretávať sa s otcom najmä v čase, keď má z minulých negatívnych zážitkov traumu a otec sa o neho štyri roky vôbec nezaujímal. V súčasnosti je potrebné rešpektovať prianie mal. dieťaťa. Do budúcna nie je vylúčené, že by sa uvedená situácia zmenila, avšak malo byť tomu prísť prirodzene, na základe vôle oboch strán.

2. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že má záujem sa s mal. dieťaťom stretávať tak ako doteraz alebo aj viac.

3. Súd dňa 06.11.2018 pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie dňa 18.09.2018. Mailovou správou zo dňa 02.10.2018 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu ďalšieho pobytu v zahraničí. Súd dňa 03.10.2018 oznámil otcovi mal. dieťaťa, že podľa § 183 ods. 4 ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý a pojednávanie neodročí, pretože sa jedná o reštančnú vec, kde návrh bol podaný dňa 18.10.2017. Súd zdôraznil, že doteraz rešpektoval pracovné povinnosti otca v zahraničí, o čom ani raz nepredložil listinný dôkaz ohľadne rozpisu zmien.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámeným predložených listinných dôkazov: Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 16C/17/2008-39 zo dňa 25.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.06.2008 o rozvode manželstva rodičov mal. dieťaťa, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. konania 11P/53/2012-45 zo dňa 18.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.02.2013 ohľadne úpravy styku otca s mal. dieťaťom, rodný list mal. dieťaťa, trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky č. konania 2T/118/2014-66 zo dňa 04.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.09.2014, trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky č. konania 3T/75/2015 zo 11.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.08.2015, lekárske správy na mal. dieťa zo dňa 20.04.2017 a 30.05.2017, rozsudky ohľadne určenia vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 25.07.2014, záznamy o výsluchu zo dňa 16.01.2014, 21.07.2014, záznam o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 22.12.2013, písomné vyjadrenie svedkyne R. B. (č. l. 80-85), čestné vyhlásenie svedkyne R. B. zo dňa 05.03.2018, a zistil tento skutkový a právny vzťah : 5. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá, pretože mal. dieťa ju prosilo, aby hájila jeho záujmy, že sa nechce stretávať s otcom, pretože sa nestretávajú ani staršie deti, bojí sa výsluchu, pretože i výsluch kolízneho opatrovníka mu spôsobil zdravotné problémy, bolela ho hlava a bruško. Otec mal. dieťaťa sa zjavil po štyroch rokoch, predtým sa s dieťaťom nestretával. V roku 2014 chcela podať takýto návrh, ale keďže nevedela o otcovi a následne bol vo výkone trestu, návrh nepodala. Uvedené konanie má vplyv na mal. dieťa, ktoré je evidované v odbornej ambulancii - gastroenterologickej u MUDr. Eva Polomová od roku 2010. Od úpravy styku otca s mal. dieťaťom počas jeho výkonu bola volaná polícia dvakrát, v roku 2013 a 2017. V decembri 2017 opäť otec volal hliadku s tým, že sa má realizovať styk s mal. dieťaťom, hoci o tom rozhodnutie nemal, ona ho mala a bol urobený záznam takého znenia, že rodičia sa nedohodli. V tomto termíne mal. s otcom neodišiel. Je pravdou, že jej bola poslaná sms zo strany otca, aby mu pripravila syna. Otec navštívil mal. dieťa v škole v decembri 2017, prosil učiteľky, aby mu odovzdali darček a list. Mal. dieťa list roztrhalo a dalo jej hodinky, ktoré boli použité, s tým, že on ich nechce, na čo mu to otec robí a plakalo.

5.1 Právna zástupkyňa matky mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedla, že po vykonanom dokazovaní navrhuje návrhu na zákaz styku otca s mal. dieťaťom vyhovieť. Poukázala na psychologické správy PhDr. Šubovej ako aj referátu por.-psych. služieb. Zo správ a výpovede PhDr. Šubovej vyplynulo, že nie je v záujme dieťaťa, aby bol realizovaný styk s otcom ani po konzultácii s otcom, kedy v závere uviedla, že je potrebná dlhodobá terapia na strane otca za účelom budovania vzťahu otca so synom pod odborným vedením psychológa. Nie je v záujme dieťaťa akýkoľvek vynucujúci styk zo strany otca vzhľadom na jeho zdravotné problémy a pretrvávajúce chronické ochorenia, ktoré boli preukázané a dokladované v spise spôsobované stresovými situáciami.

6. Otec vo svoje výpovedi upresnil, že trvá na styku s dieťaťom, nepoprel, že bol evidovaný v psychiatrických ambulanciách. Matka mal. dieťa na styk s ním nikdy nepripravovala, mal. dieťa vždy stálo v pozore s ruksakom, tešilo sa na stretnutie s ním. Po rozvode sa s deťmi stretával, chodili k nemu na obed. K udalosti z decembra 2013 uviedol, že si prišiel pre dieťa, ktoré nebolo prichystané, mal v tom čase slnečné okuliare, pretože mal operované oči a navrhovateľka mu vylepila, spadli mu okuliare a začali sa smiať. Vtedy si dieťa zobral. Dieťa chcelo ísť. Dieťaťu vysvetlil situáciu, že to nebolo správne konanie rodičov. Pri tejto udalosti boli i staršie deti. Od tejto udalosti sa už s mal. dieťaťom nestretával, presťahoval sa do Čiech koncom marca 2014. Nepoprel, že mal depresie z dôvodu rozpadu rodiny a straty zamestnania. Od uvedeného incidentu kontakt s dieťaťom nemal, pretože si sám riešil problémy a nebol schopný riešiť vzťah s dieťaťom nijakým spôsobom. Od kedy bol zavretý, rozmýšľal nad svojim životom a situácia sa zmenila, v podstate mu väzenie pomohlo. Z väzenia písal starším deťom po tri listy a malému dva listy. Raz mu odpovedala dcéra, s tým, že by ho prišla so starším bratom pozrieť, pretože ich o to prosil. Neter mu povedala, že mu dcéra odkazuje „že pre kľud v rodine, ťa navštíviť neprídeme“. Domnieva sa, že je za tým matka. Konanie matky považoval za účelové, pretože vyhľadala psychologičku v auguste, keď bol prepustený z výkonu trestu. Neexistuje žiadne násilie, ktoré by na dieťati vykonával. Má záujem naďalej sa stretávať s dieťaťom v zmysle posledného rozhodnutia súdu a nepoprel, že v septembri 2017, keď zavolal políciu, bolo to preto, že potreboval mať dôkaz, že prejavuje o dieťa záujem. Styk by si predstavoval tak ako doteraz, každé víkendy, keď je doma, počas turnusov, ktoré sú mesačné, to znamená, že každý víkend v tom mesiaci by chcel tráviť s dieťaťom. V tom čase by si zariadil ubytovanie v mieste bydliska dieťaťa, chodili by na výlety a chcel by ho zobrať aj k nemu domov. V mailovej správe zo dňa 22.10.2018 oznámil súdu, že by sa chcel s mal. dieťaťom stretávať počas týchto víkendov, v novembri 10 -11, 17 - 18, 24 - 25, v decembri 1 - 2, 22 - 23 - 24 a 29 - 30. Ďalšie termíny bude vedieť uviesť až na budúci rok, pretože bude pracovať na novej lodi a nevedel, či tam budú trojtýždňové alebo štvortýždňové turnusy.

7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mal. dieťa vníma veľmi citlivo pozíciu otca a stretávanie sa s otcom. Je nepochybné, že citové väzby medzi otcom a mal. dieťaťom sú narušené. Na tomto mieste vyvstáva potreba budovania väzieb medzi dieťaťom a otcom a predpokladom je prístup otca tak, ako to vyplýva i zo správy PhDr. Šubovej ako aj výchova matky, ktorá by mala byť podporujúca vo vzťahu syna a otca. Referát por. - psych. služieb je nápomocný i naďalej vo vzťahu k otcovi a obom rodičom tak, aby sa vytvorili a obnovili citové väzby medzi otcom a mal. dieťaťom. Z uvedených dôvodov navrhol návrh matky na zákaz styku zamietnuť.

8. Vypočutá svedkyňa PhDr. Katarína Šubová vo svojej výpovedi uviedla, že vauguste 2017 ju vyhľadala matka mal. dieťaťa, pretože chcela vedieť, ako prežíva mal. dieťa vzťah s otcom. Mali dve sedenia s matkou a na žiadosť matky boli realizované dve stretnutia s mal. L. XX.XX.XXXX, 05.09.2017 a správu vypracovala 06.09.2017. Prvotné stretnutie bolo za prítomnosti matky a potom na základe vyjadrenia dieťaťa boli dve sedenia samostatné. K správe zo dňa 06.09.2017 a ku skutočnostiam, ktoré boli zistené vyšetrením uviedla, že vzťah mal. dieťaťa k otcovi je veľmi krehký. Rodičia sa rozviedli, keď dieťa bolo malé a nebola šanca, aby sa vytvorilo puto medzi otcom a dieťaťom, pretože dieťaťu chýbali spoločné zážitky, ktoré by boli zdrojom dôvery a bezpečia. Z pozície dieťaťa, každé dieťa túži po oboch rodičoch, nie je pravdou, že by nechcelo byť s otcom, má nádej, že bude k nemu láskavý, podporí ho, bude sa zaujímať o neho. Tak ako uviedla, bližšie zážitky s otcom sú pre dieťa zdrojom v danom prípade nedôvery. Mal. dieťa nemá dôveru a nemá pocit bezpečia pre neho v spoločne strávenom čase s otcom. Z praxe uviedla, že úplne prerušiť vzťah otca s dieťaťom, by bolo kontraproduktívne, pretože otec by neustále prejavoval záujem, je to právo otca, avšak nie je to bezpečné pre dieťa, preto by bolo v prospech dieťaťa, aby otec chodil na terapiu. Terapia by slúžila na to, aby otec dokázal vytvárať to, čo dieťa potrebuje. Od septembra 2017 s dieťaťom nepracovala, nenavštevovalo ju. Terapia je účinná, ak sa účastník na nej zúčastňuje dobrovoľne, nie ak ju nariadi súd. Ak od septembra 2017 nebol realizovaný styk otca s dieťaťom, podľa jej názoru je vynucovaný styk prejavom násilia. Ak by bolo rozhodnuté o styku, dieťa by to vnímalo ako neprávo, násilie, bezprávie. Mal. dieťa vzhľadom na svoj vek, aktuálne vníma rozhodnutie, v zmysle ktorého je upravený styk otca s ním, v hĺbke duše túži po otcovi ale reálne sa ho bojí a má strach.

9. Svedok J. B., brat mal. dieťaťa vo svoje výpovedi uviedol, že chápe, prečo sa jeho brat nechce stretávať s otcom, pretože nemá žiadne spomienky, aby mal dôvod sa s otcom stretávať. Otec mu nepripravil domov, jednalo sa len o návštevné hodiny, kedy pozerali spolu televízor, prípadne ho zobral k babke. Nevytvoril sa vzťah medzi otcom a synom. Brat nemal u otca vlastnú izbu, šaty, skriňu, v podstate to bolo tak, že je to dané súdom. Stalo sa, že raz ich otec zavolal na obed, prišli k nemu, on tam nebol, keď ho volali tak im povedal, aby si objednali pizzu. Nepoprel, že on bol starší, v čase, keď sa rodičia rozvádzali, mal spomienky na vzťah s otcom. Mohol sa už sám rozhodovať, avšak postupom času sa tento jeho vzťah zmenil, pretože otec sa neustále vracal k rozvodu, k nenávisti. Jeho brat nemá čo porovnávať, pretože keď sa rodičia rozviedli, bol veľmi malý. Otec pracoval v zahraničí tri týždne a tri týždne bol doma, preto mal možnosť vytvoriť vhodné podmienky i pre brata, aby sa cítil u neho dobre, ale neurobil tak a preto sa ich vzťah prerušil a odcudzili sa. Nečuduje sa, že brat sa nechce s otcom stretávať, pretože nemajú vytvorený vzťah a pamätá si ako k nim otec chodil, vykrikoval, vyklopkával a volal policajtov. Bol prítomný, keď dochádzalo k incidentom, pretože ak matka oznámila otcovi, že je brat chorý, overoval si to u lekárov, v škole, prišiel v sobotu. Ak brat nechcel ísť, zavolal policajtov, a brat musel ísť aj napriek tomu, že nechcel. Od roku 2014 sa totálne rozišli, otec bol vo výkone trestu pre neplnenie si vyživovacej povinnosti a keď tam bol, tak im napísal, aby ho prišli pozrieť. Nevie, prečo by mal robiť ústupky, keď on sa nezmenil, naďalej má diktátorské predstavy. Pri poslednom incidente v septembri 2017, kedy jeho brat nechcel ísť k otcovi, plakal, boli tam policajti a presvedčili ho, aby išiel. Nerozprávajú sa o otcovi, nespomínajú ho.

10. Z hodnotenia žiaka mal. dieťaťa zo Základnej školy G. Bethlena Nové Zámky zo dňa 22.01.2018 mal súd preukázané, že mal. dieťa je žiakom 6.C triedy. Má priemerný prospech, len v matematike dosahuje slabšie výsledky. Jeho výsledky v učení sú dôsledkom častých absencií spôsobených chorobami, ktorým ľahko podlieha, o čom matka vždy včas informuje a všetky hodiny má žiak lekársky ospravedlnené. Žiak sa v triednom kolektíve správa veselo, živo a kamarátsky. Zapája sa do rôznych akcií organizovaných školou. Istý čas mával strach so stretnutia s otcom, ktorý by s ním chcel nadviazať intenzívnejší kontakt a preto ho matka často musela čakať po vyučovaní a odprevádzať domov.

10.1 Mal. dieťa je evidované u detského gastroenterológa Mudr. Evy Polomovej a z lekárskych nálezov mal súd preukázané, že dieťa trpí ťažkou chronickou aktívnou gastritídou aj po opakovanej terapii (posledná 08/2015), toho času akútna exacerbácia, správa zo dňa 20.04.2017 a zdravotný stav sa nezlepšil, čoho dôkazom je lekársky nález zo dňa 30.05.2017. Uvedená diagnóza bola potvrdená i v správe zo dňa 16.11.2017.

10.2 Z úradného záznamu zo dňa 06.02.2018 vykonaného u kolízneho opatrovníka, mal súd preukázané, že mal. dieťa si toho času nevie predstaviť nič, čo by mal otec urobiť, aby ho chcel vidieť, nepovažuje za pravého otca. Pri téme o otcovi sa rozplakal a javilo sa, že sa mu o tom ťažko hovorí. Dieťa uviedlo, že sa otca bojí. Jednoznačne zdôraznilo, že ho nikto v názore na otca neovplyvňuje.

10.3 V správe zo dňa 06.09.2017 PhDr. Katarína Šubová v závere konštatovala, že mal. dieťa je vystavené nadmieru pôsobeniu otcovej flustrujúcej výchovy, vo vzťahu s otcom nedochádza k sýteniu potrieb maloletého a odporučila v záujme harmonického osobnostného vývinu vylúčiť tlakom vynucovanú návštevu u otca. Predpokladom budovania vzťahu s otcom je otcova podporujúca otcova výchova rešpektujúca potreby a hranice mal. Nevyhnutným predpokladom upevnenia vzťahu otca s mal. je matkina podpora vzťahu otca so synom. Tohto času matka nemá dôveru otca ako bezpečného rodiča. Odporučila psychologické poradenstvo oboch rodičov na zabezpečenie sýtenia potrieb maloletého.

10.4 Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 02.11.2018 mal súd preukázané, že bol vykonaný pohovor s rodičmi a mal. dieťaťom a v závere bolo konštatované, že navrhovateľka na návrhu trvá preto, že rešpektuje rozhodnutie dieťaťa, ktoré odmieta kontakt s otcom. Dôvodom je dlhodobo prerušený kontakt medzi otcom a synom a hlavne neadekvátne správanie otca v minulosti, čo v dieťati podľa jej vyjadrenia vyvoláva pocit strachu. Matka pozná a adekvátne saturuje všetky základné potreby dieťaťa a rovnako dieťa ju charakterizovalo ako pokojnú a usmievavú. O osobe otca odmietalo rozprávať. Nezobrazovalo ho ani v rámci projektívnych aktivít. Predpokladom k obnoveniu kontaktu je získanie postupných pozitívnych a neohrozujúcich skúseností mal. s otcom. Obaja rodičia napriek snahe psychológa zotrvávali na svojich názoroch a nepodarilo sa dospieť ku konkrétnej dohode.

10.5 Psychologička PhDr. Katarína Šubová po oznámení otca, že sa s ňou skontaktoval ,zaslala súdu správu zo dňa 02.11.2018, z ktorej mal súd preukázané, že otec má záujem spolupracovať na vzťahu so synom. Otcovo uvedomenie si synových potrieb je sťažené z dôvodu nespracovaných zážitkov z vlastnej minulosti. Práca na obnovenie vzťahu otca so synom predpokladá prácu otca na prehĺbení schopnosti empatie voči synovi a citlivosti voči jeho potrebám pod vedením psychológa (ide o dlhodobý proces, ktorý je efektívny len za predpokladu záujmu a pozitívnej motivácie účastníka, jeho realizácia je otázna vzhľadom k pracovnému času otca, ktorý neumožní pravidelnosť terapie a budovania vzťahu). Prácu maloletého na obnovení dôvery voči otcovi pod vedením odborníka (ide o proces, ktorý vyžaduje podporu matky a jej dôveru v jeho opodstatnenosť). Výchovu matku podporujúcu vzťah syna a otca dôverujúcu schopnosť otcovej zmeny (toho času matka nedôveruje otcovej výchove).

10.6 Mudr. Igor Bečár - psychiater potvrdil súdu, že otec dieťaťa bol v ambulantnej starostlivosti v období 07/2010 - 29.05.2014. Aktuálne k 31.01.2018 telefonoval, udával, že býva a pracuje vo Frýdku -Místku. Mudr. Lívia Katonová potvrdila, že otec bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Nové Zámky raz v roku 2014 a v tom istom roku dvakrát navštívil psychiatrickú ambulanciu. Od uvedeného obdobia nemá o ňom žiadne správy.

10.7 Sestra mal. dieťaťa R. B. v písomnej svedeckej výpovedi, ktorú doručila súdu cestou právnej zástupkyne navrhovateľky (č. l. 80 a nasl.) potvrdila skutočnosti uvádzané vypočutým svedkom, bratom J. B., ohľadne stretávania sa detí s otcom po rozvode. Poukázala na okolnosti incidentu z roku 2013 pred Vianocami s tým, že najmladší brat sa viackrát vyjadril, že nechce ísť k otcovi, chodil len vtedy, keď chodili aj oni ako starší súrodenci. Zdôraznila, že ich kľudný život prerušil približne v októbri 2016 list od otca z väzenia a neskôr chodili aj ďalšie listy. Otcovi odpísala, že ona sa už nebude vracať k tomu, čo bolo, ale nech nečaká, že na to zabudla a že ho bude ľutovať. Za to, že skončil vo väzení, si môže len on sám. Napísala mu, nech si plní svoje povinností po prepustení a nech ich neotravuje. Chcela ho navštíviť bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel a povedať mu to osobne ale z jeho ďalších a ďalších listov a nátlakov z jeho strany pochopila, že je stále rovnaký. On sa nezmenil a znovu sa začne peklo, ktoré zažívali pred rokmi. Bála sa o pokoj v rodine, hlavne pri predstave, ako bude zas trpieť najmladší brat. Obťažovanie otca začalo hneď po prepustení z väzenia na všetkých prístupných sieťach. Jeho názory sú choré, nedá sa s ním komunikovať, ak sa mu snažila čokoľvek vysvetliť, začne ju urážať a podceňovať. V závere zdôraznila, že život bez otca je pokojný, nič im nechýba, starajú sa jeden o druhého a ľúbia sa. Želá si, aby to takto aj ostalo. U otca lásku a porozumenie po rozvode nikdy necítili. Svedkyňa čestne prehlásila, že jej výpoveď je pravdivá a vlastnoručne napísaná.

11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

13. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).

14. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

16. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

17. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

18. Vykonaným dokazovaním dospel súd záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Matka mal. dieťaťa sa domáhala zákazu styku otca s mal. dieťaťom, čo odôvodňovala tým, že sa jedná o vyslovené prianie dieťaťa, ktoré má negatívne emocionálne zážitky z obdobia, keď bol v roku 2012 upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky styk otca s mal. dieťaťom Otec si styk vynucoval a pri realizácii styku bola privolaná hliadka, kedy došlo k fyzickým útokom medzi rodičmi. Uvedená udalosť sa uskutočnila v decembri v roku 2013, čo potvrdili účastníci konania aj rodinní príslušníci, t. j. starší súrodenci mal. dieťaťa. Od tohto incidentu sa otec o mal. dieťa nezaujímal, pretože tak ako mal súd preukázané a sám uznal a nepoprel, mal zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré riešil od rozvodu manželstva, čoho dôkazom sú správy od psychiatrov, keďže bol evidovaný v ambulantnej starostlivosti od júla 2010 do roku 2014. Pre neplnenie si vyživovacej povinnosti bol otec dieťaťa uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 2T/118/2014-46 zo dňa 04.09.2014, pretože spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody 8 mesiacov a výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Bola mu uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 2 914,98 eur. Trestným rozkazom č. k. 3T/75/2015 zo dňa 11.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.08.2015 bol otec mal. dieťaťa uznaný vinným, že spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 2017 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody 15 mesiacov a zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Otec dieťaťa nastúpil výkon trestu a preto počas tohto obdobia sa s mal. dieťaťom nestretával. Z výkonu trestu bol prepustený v auguste 2017. Matka mal. dieťaťa na základe týchto skutočností vyhľadala odbornú pomoc psychologičky, pretože mala snahu chrániť mal. dieťa, ktoré má zdravotné problémy, tak ako to vyplýva z lekárskych nálezov a stresové situácie zo styku s otcom sa negatívne prejavovali na jeho zdravotnom stave. Je pravdou, že zdravotný stav dieťaťa sa nezlepšoval, pretože dieťa pravidelne navštevuje detského gastroenterológa so zažívacími problémami. Súd mal preukázané, že dieťa odmieta styk s otcom, reaguje na otázky ohľadne otca plačlivo. Súd však nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné zakázať styk otca s dieťaťom, pretože mal za to, že ak by došlo k zákazu styku otca s dieťaťom, došlo by k úplnému prerušenie vzťahov medzi otcom a dieťaťom, ktoré už i doteraz prerušené boli z dôvodov vyššie uvedených. Každý z rodičov má právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, i v prípade, že mu dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Otec dieťaťa prejavil a prejavoval záujem stretávať sa s mal. dieťaťom, čo mal súd preukázané z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/279/2017, z ktorého mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 04.09.2017 sa otec mal. dieťaťa domáhal úpravy styku s mal. dieťaťom počas školských prázdnin v polovici a polovicu doby jarných, letných, jesenných a zimných prázdnin. Uznesením č. k. 7P/279/2017-9 zo dňa 27.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.11.2017 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 29 ods. 1 CMP. Otec sa domáhal stretávania i v tomto konaní. S poukazom na vykonané dokazovanie naposledy upravený styk, súd považoval v čase rozhodovania súdu za nevyhovujúci, s dôrazom na mal. dieťa. Rodičia mal. dieťaťa k žiadnej dohode nedospeli a zotrvávali na svojich vyjadreniach i napriek pohovorov na referáte poradensko-psychologických služieb, kde im bola ponúknutá i pomoc. Keďže sa jedná o beznávrhové konanie, súd upravil styk otca s dieťaťom tak, aby nedošlo k úplnému prerušeniu vzťahov medzi otcom a mal. dieťaťom s tým, že otec má záujem pracovať na vzťahu so synom, tak ako to mal súd potvrdené zo správy psychologičky PhDr. Kataríny Šubovej s tým, že sa jedná o dlhodobý proces, počas ktorého je i matka povinná podporovať dôveru dieťaťa na obnovení vzťahu s otcom a rovnako zmeniť svoj postoj k otcovi dieťaťa. Pri úprave styku súd zohľadnil zistené okolnosti, t. j. skutočnosti, že otec sa s mal. dieťaťom nestretával od roku 2014 do septembra 2017. V decembri 2017 si nevhodným spôsobom vynucoval styk s dieťaťom za účasti polície, čo nepoprel a preto súd mal za to, že bude zo začiatku vhodné, aby nedošlo k pretrhnutiu vzťahov medzi otcom a dieťaťom, ak sa budú stretávať zo začiatku s poukazom na zohľadnené pracovné povinnosti otca, ako aj bydlisko otca, v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme u matky v mieste jej bydliska a dieťa matke odovzdá v mieste jej bydliska. Súd upravil styk i z dôvodu a potrieb i vo vzťahu k mal. dieťaťu, aby dieťa presne vedelo, kedy je určený čas na stretávanie sa s otcom, aby to nebolo počas týždňa a nenarúšalo plnenie školských povinností s dieťaťom. Otec je povinný včas za účelom bezproblémového stretávania sa s dieťaťom, matku riadne informovať o tom, aké sú jeho pracovné turnusy, aby mohla mal. dieťa na styk riadne pripraviť. Upravený styk bude podkladom na obnovenie a vytváranie nových citových väzieb medzi otcom a mal. dieťaťom za aktívnej účasti matky, ktorá je rovnako povinná mal. dieťa na styk pripravovať. Je povinnosťou otca naďalej spolupracovať so psychológom tak, aby bol schopný prehlbovať empatie voči dieťaťu a jeho potrebám. Pri rozhodovaní súd zohľadnil i výpovede starších súrodencov mal. dieťaťa, z ktorých mal preukázané, že vzťahy medzi deťmi a otcom boli narušené a v podstate uznali, že sú narušené i toho času. Súd apeluje na to, aby i starší súrodenci prejavili snahu obnoviť narušené vzťahy s otcom, čo by malo význam do budúcna i pre nich a tieto okolnosti by mali pozitívny vplyv i na rozvíjanie citových väzieb medzi otcom a mal. dieťaťom, v prípade, ak otec po absolvovaní pohovorov u odborníka rovnako zmení správanie a postoj i voči nim. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.