Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., P. XXX, zast. : JÁNSKÝ& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.175,39 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.106,82 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 94,87 EUR od 10.2.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 167,26 EUR od 10.3.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 97,24 EUR od 10.4.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 126,65 EUR od 10.5.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 107,32 EUR od 10.6.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 44,08 EUR od 10.7.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,70 EUR od 10.8.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 101,38 EUR od 10.9.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,15 EUR od 10.10.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 60,88 EUR od 10.11.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 102,83 EUR od 10.12.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,61 EUR od 10.1.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,82 EUR od 10.2.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,68 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 90,44 EUR od 10.4.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,39 EUR od 10.5.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 83,97 EUR od 10.6.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 79,78 EUR od 10.7.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 89,65 EUR od 10.8.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 92,26 EUR od 10.9.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,74 EUR od 10.10.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 82,26 EUR od 10.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 32,70 %, ktorú je povinný žalobcovi zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2018 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.175,39 eura, čo odôvodnil tým, že dňa 27.9.2005 vyplnil Žiadosť o vydanie a o používaní pôžičkovej karty Quatro, došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí úveru. K zmluve boli priložené obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. Žalovaný v liste zo dňa 17.12.2014 adresovanom zamestnávateľovi žalobcu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2013 postúpila obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalobcovi plynúcu zo zmluvy o úvere na žalovaného. Vyzval

zamestnávateľa žalobcu, aby ten na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonal zrážky zo mzdy na splatenie jeho dlhu voči žalovanému, ktorý mal ku dňu 17.12.2014 predstavovať spolu sumu 2.945,62 EUR. Zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy, že v období od mesiaca júl 2015 až október 2017 vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 3.175,39 EUR. Žalobca neuzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky formou osobitnej listiny s poučením a možnosťou odmietnutia ako to vyžaduje ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Napriek absencií zákonom predpísanej dohody o zrážkach zo mzdy však boli v prospech žalovaného vykonávané v období mesiacov júl 2015 až október 2017 zrážky zo mzdy žalobcu v celkovom rozsahu 3.175,39 EUR, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, uviedol, že prijatým plnením bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Takto prijaté plnenie žalovaného nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie a žaloba je preto v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobcovi bol zo strany postupcu poskytnutý úver. Takto poskytnutý úver sa žalobca zaviazal dohodnutým spôsobom vrátiť, čo však riadne a včas neurobil, v dôsledku čoho vznikla postupcovi pohľadávka. Predmetnú pohľadávku postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 na žalobcu, pričom v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok táto pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu vo výške 2.558,16 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.178,80 €, úrokov v sume 162,85 € a poplatkov vo výške216,51 €. Plnením vo výške spolu 3.175,39€ bol v celom rozsahu uspokojený hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi (navýšený o príslušný zákonný úrok z omeškania), ktorý v čase prijatia tohto plnenia preukázateľne existoval a preto takto prijaté plnenia nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca uvedenými plneniami plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z hmotného práva, pričom je právne irelevantné, ako bolo toto plnenie získané (t. j. či išlo o dobrovoľné, alebo nútené plnenie).

3.Na pojednávaní dňa 18.6.2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.175,39 eura a úroky z omeškania: 5,05 % ročne zo sumy 151,79 EUR od 10.8.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 153,59 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 128,69 EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 155,66 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 152,64 EUR od 10.12.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 387,06 EUR od 10.1.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 94,87 EUR od 10.2.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 167,26 EUR od 10.3.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 97,24 EUR od 10.4.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 126,65 EUR od 10.5.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 107,32 EUR od 10.6.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 44,08 EUR od 10.7.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,70 EUR od 10.8.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 101,38 EUR od 10.9.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,15 EUR od 10.10.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 60,88 EUR od 10.11.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 102,83 EUR od 10.12.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,61 EUR od 10.1.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,82 EUR od 10.2.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,68 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 90,44 EUR od 10.4.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,39 EUR od 10.5.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 83,97 EUR od 10.6.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 79,78 EUR od 10.7.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 89,65 EUR od 10.8.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 92,26 EUR od 10.9.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,74 EUR od 10.10.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 82,26 EUR od 10.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na písomne podanej žalobe, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy, považuje to za nezákonný postup ako žalovaný uspokojoval svoju pohľadávku, dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly vymáhať dlh. Predpokladá, že žalovaný vychádzal z obchodných podmienok, tie považuje za neplatné, nakoľko žalobcom nie sú podpísané. Neplatná je aj samotná zmluva a to s poukazom na drobné nečitateľné písmo. Keďže žalovaný na úkor žalobcu nadobudol bezdôvodné obohatenie, žalobca ho žiada vydať. Hmotnoprávny nárok žalovaného nebol preukázaný, chýba špecifikácia, na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi sumu 995,82 eura ako istinu, avšak v liste zo dňa 17.12.2014, ktorý žalovaný adresoval zamestnávateľovi žalobcu, uvádza istinu 2.178,80 eura. V žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Quatro je uvedený úverový rámec 30.000 Sk, čo je 995,82 eura, a výška splátky je 1.000 Sk čo je 33,19 eura, a v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená výška úveru 2.190,80 eura a výška splátky 73,03 eura. Aj keby zmluva platná bola, nemožno jej obsah meniť takýmto jednostranným úkonom, ale len dohodou strán.

5.Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluvu uzatváral poštou. Bola mu poslaná kartička na nej bolo 30.000 Sk, mal splácať po 1.000 Sk mesačne. 30.000 Sk aj čerpal, aj to vrátil. Fungoval takto s kartičkou asi 3-4 roky. Koľko vyčerpal, toľko aj vrátil. Niekedy napr. čerpal 25.000 Sk a 25.000 Sk aj vložil. Prestal kartu používať niekedy v r. 2008-2009-2010. Žalovaný si narátaval aj úroky, peniaze na kartu prestal vkladať. V decembri 2014 bol adresovaný zamestnávateľovi list, od januára 2015 zamestnávateľ začal realizovať zrážky zo mzdy. Celkovo zrážkami zo mzdy bola zrazená suma 3.175,39 eura. Dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným neuzatváral. Doklady týkajúce sa navýšenia úverového rámca mu prišli poštou. Podpísal to, ani to nečítal, že čo to podpisuje, myslel si, že to patrí k tomu prvému papieru, bola k tomu pripojená aj návratná obálka. Potom mu len chodili prípisy akú sumu je dlžný, rástli mu úroky, stále bol dlžný.

6.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Medzi žalobcom a právny predchodcom žalovaného bola uzatvorená zmluva, žalobca nerozporoval uzatvorenie zmluvy. Zmluva nie je neplatná, obsahuje všetky náležitosti. V čase uzatvárania zmluvy neplatil zákon, ktorý by hovoril o veľkosti písma, alebo že by dohoda o zrážkach zo mzdy musela byť samostatnou listinou. Došlo k navýšeniu úverového rámca. Aj keď žalobca podpísal návratky, nebolo jeho povinnosťou čerpať finančné prostriedky, nemusel ich čerpať ak o to nemal záujem, avšak z platobnej histórie vyplýva niečo iné. Žalobca celkovo čerpal sumu 10.433,56 eura, uhradil pôvodnému žalovanému 9.816,60 eura, následne bola pohľadávka voči žalobcovi postúpená na žalovaného a to vo výške 2.558,16 eura a žalobca uhradil súčasnému žalovanému sumu 3.175,39 eura. a.

7.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov, žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami, výzvou na realizáciu zrážok zo mzdy, potvrdením zamestnávateľa o vykonaní zrážok zo mzdy, doplnením žaloby, potvrdením o zrážkach zo mzdy, vyjadreniami žalovaného s prílohami, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový a právny stav:

8.Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 27.9.2005 uzatvorená zmluva na základe Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro. Na základe zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec do 30.000.-Sk, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 1.000.-Sk.

Dňa 27.9.2005 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalobcom Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 995,82 EUR (30.000 Sk). Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 EUR (1.000 Sk). Dňa 30.05.2007 bol žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnutý úverový rámec navýšený na sumu 1.294,56 EUR (39.000 Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou 43,15 EUR (1.300 Sk). Dňa 17.12.2007 bol žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnutý úverový rámec navýšený na sumu 1.692,89 EUR (51.000 Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou 56,43 EUR (1.700 Sk). Dňa 21.07.2008 bol žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnutý úverový rámec navýšený na sumu 2.190,80 EUR (66.000 Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou 73,03 EUR (2.200 Sk).

Pohľadávka voči žalobcovi bola postúpená na žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.102013, postúpená suma bola vo výške 2.558,16 EUR, vyplývala z výpisu z pôžičkovej karty Quatro a pozostávala z nasledujúcich položiek: Boli to debetné operácie žalobcu - bezhotovostný prevod + výber hotovosti z bankomatu + platba kartou vo výške 10.433,56 EUR - poplatky vo výške 573,72 EUR - pozostávajú z poplatku za vyhotovenie a zaslanie výpisu, z poplatku za bezhotovostný prevod, z poplatku za správu kartového účtu, poplatku za výber hotovosti z bankomatu, z nákladov vymáhania do vyhlásenie okamžitej splatnosti, z poplatku za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, z nákladov z mandátnej správy, z nákladov vymáhania po vyhl. okamžitej splatnosti, - úrok vo výške 1.367,49 EUR, súčet debetných operácií predstavuje sumu vo výške 12.374,77 EUR. Potom to boli kreditné úhrady žalovaného vo výške 9.816,60 EUR , z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 8.254,76 EUR, na poplatky suma 357,21 EUR a na úrok suma 1.204,64 EUR. Rozdiel debetných a kreditných operácií je suma 2.558,16 EUR, ktorá predstavuje dlžnú sumu postúpenú na žalobcu, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.178,80 EUR, poplatkov vo výške 216,51 EUR a úroku vo výške 162,85 EUR. Suma uhradená žalobcom vo výške 2.178,80 EUR bola započítaná na postúpenú istinu, na poplatky suma vo výške 216,51 EUR a na úrok suma vo výške 162,85 EUR.

Súčet debetných operácií na kartovom účte žalobcu predstavuje sumu 12.374,77 EUR. Žalobca vykonal na účet pôvodného veriteľa úhrady vo výške 9.816,60 EUR. Z úhrad žalobcu bola na istinu započítaná suma vo výške 8.254,76 EUR, na poplatky suma vo výške 357,21 EUR a na úrok suma vo výške 1.204,64 EUR.

Po postúpení pohľadávky vykonal žalobca na účet žalovaného úhrady vo výške 3.175,39 EUR. Táto suma vyplýva aj z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu, ktorý uviedol, že vykonal zrážky zo mzdy žalobcu za mesiace júl 2015 až október 2017 v celkovej výške 3.175,39 eura. Suma vo výške 2.178,80 EUR bola započítaná na postúpenú istinu, na poplatky suma vo výške 216,51 EUR a na úrok suma vo výške 162,85 EUR. zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy na základe žiadosti žalovaného, ktorý mu listom zo dňa 17.12.2014 oznámil, že na neho bola postúpená pohľadávky voči žalobcovi a vyzval ho na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 551 ods. 2 a to až do uspokojenia pohľadávky, rozpis dlhu k 17.12.2014 bol istina vo výške 2.178,80 eura, úrok vo výške 162,85 eura, úrok z omeškania vo výške 237,46 eura, náklady inkasného pokračovania vo výške 366,51 eura.

Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania z postúpenej istiny, ktorý bol na základe vykonaných úhrad vypočítaný nasledovne: 8,5 % ročne zo sumy 2178,80 EUR od 19.10.2013 do 13.8.2015 vo výške 346,82 EUR 8,5 % ročne zo sumy 2027,01 EUR od 14.8.2015 do 11.9.2015 vo výške 14,09 EUR 8,5 % ročne zo sumy 1873,42 EUR od 12.9.2015 do 13.10.2015 vo výške 14,37 EUR 8,5 % ročne zo sumy 1744,73 EUR od 14.10.2015 do 12.11.2015 vo výške 12,55 EUR 8,5 % ročne zo sumy 1589,07 EUR od 13.11.2015 do 11.12.2015 vo výške 11,05 EUR 8,5 % ročne zo sumy 1436,43 EUR od 12.12.2015 do 13.1.2016 vo výške 11,36 EUR 8,5 % ročne zo sumy 1049,37 EUR od 14.1.2016 do 11.2.2016 vo výške 7,30 EUR 8,5 % ročne zo sumy 954,50 EUR od 12.2.2016 do 11.3.2016 vo výške 6,64 EUR 8,5 % ročne zo sumy 787,24 EUR od 12.3.2016 do 13.4.2016 vo výške 6,23 EUR 8,5 % ročne zo sumy 690 EUR od 14.4.2016 do 12.5.2016 vo výške 4,80 EUR 8,5 % ročne zo sumy 563,35 EUR od 13.5.2016 do 13.6.2016 vo výške 4,32 EUR 8,5 % ročne zo sumy 456,03 EUR od 14.6.2016 do 13.7.2016 vo výške 3,28 EUR 8,5 % ročne zo sumy 411,95 EUR od 14.7.2016 do 11.8.2016 vo výške 2,86 EUR 8,5 % ročne zo sumy 330,25 EUR od 12.8.2016 do 13.9.2016 vo výške 2,61 EUR 8,5 % ročne zo sumy 228,87 EUR od 14.9.2016 do 13.10.2016 vo výške 1,65 EUR 8,5 % ročne zo sumy 147,72 EUR od 14.10.2016 do 11.11.2016 vo výške 1,03 EUR 8,5 % ročne zo sumy 86,84 EUR od 12.11.2016 do 13.12.2016 vo výške 0,67 EUR Spolu: 451,61 EUR

Žalovaný si tiež uplatnil náklady inkasného konania vo výške 150 EUR.

Sumu vo výške 34,93 EUR eviduje žalovaný ako preplatok.

Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalobca uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 9.816,60 eura a súčasnému veriteľovi - žalovanému sumu 3.175,39 eura, spolu tak žalobca uhradil sumu 12.991,99 eura, pričom čerpal 10.433,56 eura. Tieto skutkové tvrdenia súd považoval za nesporné, jednak vyplývajú z písomných vyjadrení žalovaného, ktoré vychádzajú z listinných dôkazov - výpisov z pôžičkovej karty a žalobca ich výslovne nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. CSP, žalobca výslovne nepopieral akú sumu čerpal a akú zaplatil. Namietal iné - právne skutočnosti, s ktorými sa súd musel vysporiadať.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 551 ods. 1,2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca čerpal sumu 10.433,56 eura, túto sumu bol povinný žalobca žalovanému aj vrátiť, čo sa aj stalo, pretože žalobca zaplatil 9.816,60 eura + 3.175,39 eura, spolu 12.991,99 eura, okrem istiny 10.433,56 eura má žalovaný nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý vyčíslil na sumu 451,61 eura, spolu tak má žalovaný nárok na zaplatenie sumy 10.433,56 eura + 451,61 eura = 10.885,17 eura, žalobca uhradil žalovanému, aj jeho právnemu predchodcovi sumu 12.991,99 eura a keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, vzniklo tak na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2.106,82 eura ako rozdiel medzi sumami 12.991,99

eura a 10.885,17 eura, čo je suma, ktorú žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu a žalovaný je mu povinný ju vydať z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom, čo je úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 94,87 EUR od 10.2.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 167,26 EUR od 10.3.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 97,24 EUR od 10.4.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 126,65 EUR od 10.5.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 107,32 EUR od 10.6.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 44,08 EUR od 10.7.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,70 EUR od 10.8.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 101,38 EUR od 10.9.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,15 EUR od 10.10.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 60,88 EUR od 10.11.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 102,83 EUR od 10.12.2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,61 EUR od 10.1.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,82 EUR od 10.2.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 98,68 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 90,44 EUR od 10.4.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,39 EUR od 10.5.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 83,97 EUR od 10.6.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 79,78 EUR od 10.7.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 89,65 EUR od 10.8.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 92,26 EUR od 10.9.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 81,74 EUR od 10.10.2017 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 82,26 EUR od 10.11.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný zo sumy 94,87 eura od 10.2.2016, pretože dovtedy ešte žalobca plnil žalovanému to, na čo mal nárok, až od zaplatenia sumy 94,87 eura dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. zvýšený o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni zrážky zo mzdy.

11.Zmluvu súd posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch to z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo inom osobitnom zákone. Podľa predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade , a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k. 3Cdo 87/2017, v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal predchádzajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré riešili otázku aplikácie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý podrobil prieskumu všetky doterajšie rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky, vrátane rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012, a dospel k záveru, že nie je dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na princíp ochrany spotrebiteľa dospel k záveru, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986,

ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením "spotrebiteľ". Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.

12.Uzatvorenú zmluvu súd nepovažoval za neplatnú a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože aj keby zmluva nespĺňala podmienky podľa odsekov 2 a 3 § 4 citovaného zákona, je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, pretože žalobca ako spotrebiteľ poskytnutý spotrebiteľský úver začal čerpať a čerpal ho, takže z tohto dôvodu nemôže byť zmluva ako celok neplatná. Čo sa týka navyšovania úverového rámca, súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že došlo k navýšeniu úverového rámca, žalobca podpísal návratky, nebolo jeho povinnosťou čerpať finančné prostriedky, nemusel ich čerpať, ak o to nemal záujem, avšak z platobnej histórie vyplýva ako finančné prostriedky čerpal, je nesporné, že žalobca celkovo čerpal sumu 10.433,56 eura. Naozaj postoj žalobcu, že návratky nečítal neobstojí, nikto ho nenútil ich podpísať a financie čerpať. Žalobca do spisu nedoložil Dohodu o zrážkach zo mzdy, takže neobstojí jeho tvrdenie bez dôkazov, že zo strany žalovaného došlo k výkonu neoprávnených zrážok zo mzdy, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, súd to nemohol posúdiť, keď takýto doklad mu na preskúmanie predložený nebol, a súd ani nepovažoval v tejto veci za prioritu skúmať platnosť, resp. neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, súd za podstatu sporu považoval to, koľko finančných prostriedkov čerpal, koľko žalovanému zaplatil, bez ohľadu na to, či mu platil dobrovoľne, alebo zrážkami zo mzdy, a či na strane žalovaného došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v konaní preukázal, že reálne poskytnuté plnenie zo strany žalovaného resp. jeho právneho predchodcu vrátil. Žalobca uvedenými plneniami si plnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z hmotného práva, zo zmluvy, ale len do výšky istiny a úroku z omeškania, je irelevantné ako bolo toto plnenie získané, teda či išlo o dobrovoľné alebo nútené plnenie. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je to, že prijatým plnením bol uspokojovaný žalobcov dlh, avšak nie v takom rozsahu ako tvrdili strany sporu, pokiaľ žalobca plnil na istinu a úrok z omeškania, nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, pokiaľ už plnil nad tento rámec - na úroky a poplatky, dochádzalo už k bezdôvodnému obohateniu. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, jednalo sa o nárok na úroky a poplatky, pričom žalobca aj toto plnil, hoci k tomu chýbala právna skutočnosť už od začiatku. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie

jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

13.K otázke, prečo súd nepriznal žalovanému nárok na poplatky súd uvádza nasledovné. Súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatky, ktoré si žalobca uplatňoval vo výške 573,72 eura, ktoré si žalovaný uplatňoval ako poplatky za vyhotovenie a zaslanie výpisu, poplatky za bezhotovostný prevod, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za výber hotovosti z bankomatu, náklady vymáhania do vyhlásenie okamžitej splatnosti, poplatky za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, náklady z mandátnej správy, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti, pretože, čo sa týka uvedených poplatkov sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedené poplatky boli zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanými a žalobcom. Poplatok uplatňovaný za správu účtu, za vyhotovovanie výpisu je to len administratívna činnosť žalovaného, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalovanému na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je žalobcovi poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ. K rovnakému záveru prišiel vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. 6 2011 aj Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) vo svojom rozsudku sp. zn. XI ZR 388/10, ktorého právne závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. Zo zmluvného dojednania o predmetných poplatkoch ďalej nie je zrejmé, čo je ich obsahom a za čo sú poplatky uhrádzané, keďže zmluvné dojednanie je v Zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá ich funkcia, a ich dojednanie je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Za uvedený poplatok nie je poskytovaná fakticky žiadna služba. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ. Rovnako náklady na vymáhanie, súd považoval ich dojednanie za rozpor s dobrými mravmi, je neprijateľné, aby žalobca platil poplatky za vymáhanie pohľadávky, jednak žalovaný nepreukázal náklady na vymáhanie, ako a kedy bolo vymáhané, nepreukázal zasielanie upomienok žalobcovi, jednak je otázne, či je potrebné a účelné a koľkokrát vymáhať pohľadávku. Žalovaný nemá nárok na poplatok za správu účtu, pretože spracovanie úveru, vedenie účtu, neslúži záujmu žalobcu, ale záujmu žalovaného na evidenciu jeho úveru a pohľadávky, ktorej spôsob žalobcu nezaujíma, akým spôsobom si žalovaný eviduje a spracuje úver. Záväzok žalobcu hradiť žalovaného náklady na spracovanie úveru, vedenie účtu je v nerovnováhe s tým, že žalovaný nie je zaviazaný hradiť náklady žalobcovi spojené s jeho evidenciou dlhu, nehovoriac o tom, že ide o formulárovú zmluvu bez toho, aby mohol dlžník výšku týchto poplatkov ovplyvniť. Rovnako nemohol žalobca ovplyvniť ani výšku poplatkov účtovaných žalovaným a ani existenciu svojej povinnosti platiť ich ( záleží od svojvôle žalovaného, či a kedy pristúpi k napomenutiu dlžníka ), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli.

14.Súd ďalej nepriznal žalovanému nárok na úroky, ktoré si žalovaný uplatňoval vo výške 1.367,49 eura a to z nasledovných dôvodov. Úrok v žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro uvedený nebol. Keďže nepochybne v predmetnej zmluve chýba údaj o úrokovej sadzbe, súd považoval zmluvu za bezúročnú, pretože nepostačuje totiž ak je uvedená úroková sadzba napr. vo výpisoch z účtu, alebo v obchodných podmienkach, pretože zo znenia zákona jasne vyplýva, že úroková sadzba musí byť uvedená v zmluve - podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona č.258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy pritom vôbec nie je zrejmé za akých podmienok sa úverový rámec poskytuje, pri akej úrokovej sadzbe, podmienkach čerpania, podmienkach splácania a podobne. Žalobca ako spotrebiteľ nebol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy, RPMN nebola uvedená v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, navyše ťažko čitateľných. Z listiny Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že túto žiadosť adresoval žalobca právnemu

predchodcovi žalovaného - Všeobecnej úverovej banke, a.s., za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žalobca žiadal o úver s predschváleným úverovým rámcom 30.000.-Sk, štandardnou mesačnou splátkou 1.000.-Sk Podľa posledného, číselne neoznačeného bodu časti V. Vyhlásenie klienta tejto žiadosti „Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“. Predmetnú žiadosť žalobca podpísal dňa 27.9.2005 a Všeobecná úverová banka, a.s. v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s. dňa 3.9.2005. V konaní nebolo sporné, že žalobca pôžičkovú kartu Quatro mal, túto používal a čerpal úverový rámec a teda medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola uzatvorená zmluva o úvere, prijatím žiadosti došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o úvere, tomu nebráni ani tá skutočnosť, že takáto zmluva, ktorá je podľa zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože absenciu týchto náležitostí zákon nestíha absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru tak ako je to aj v predmetnej veci.

15.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo .

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 32,70 % (66,35 % - 33,65 %), keď úspech žalobcu predstavuje 66,35 % (priznaných 2.106,82 eura zo žalovaných 3.175,39 eura), úspech žalovaného je 33,65 % (1.068,57 eura zamietnutých zo žalovaných 3.175,39 eura). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania