Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-1091-2015.pdf
PDF · 107.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/1091/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,IČO:47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX O., pr. zast. JUDr. Karol Gordík, advokát, so sídlom: Pivovarská 20, 010 01 Žilina, o zaplatenie 7.084,40 eur s príslušenstvom a odmenou 23,61 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 716,40 eur so 6% ročným úrokom zo sumy 3.502,40 eur od 07.09.2015 do 29.09.2015, zo sumy 3.104,40 eur od 30.09.2015 do 26.10.2015, zo sumy 2.706,40 eur od 27.10.2015 do 25.11.2015, zo sumy 2.208,40 eur od 26.11.2015 do 30.12.2015, zo sumy 1.910,40 eur od 31.12.2015 do 19.01.2016, zo sumy 1.512,40 eur od 20.01.2016 do 28.02.2016, zo sumy 1.114,40 eur od 29.02.2016 do 29.03.2016, zo sumy 716,40 eur od 30.03.2016 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 11,67 eur zamieta.
II. Súd konanie vo zvyšnej časti zastavuje.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. v rozsahu 32%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 7.084,40 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 7.084,40 eur od 07.09.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 23,61 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 09.09.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 7.084,40 eur, splatnej dňa 06.09.2015, s doložkou bez protestu, platobným miestom je Bratislava. K žalobe pripojil prvopis zmenky.
2. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.
3. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 01.06.2016 a dňa 16.12.2016 v súlade s § 79 ods. 3 OSP a na základe výzvy súdu, v znení platnom od 23.12.2015, žalobu doplnil a predložil súdu písomnú zmluvu, záväzky z ktorej boli zmenkou zabezpečené a žiadosť žalovaného o úver. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 09.09.2014 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 200961, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 7.164- eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 3.764,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a
bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 18 mesačných splátkach po 398,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 02.08.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 3.980,- eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 4.298,40 eur. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere boli zabezpečené zmenkou, ktorú bol oprávnený využiť pre prípad omeškania dlžníka s plnením splatného záväzku. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru vo výške 3.980,- eur a zo zmluvných sankcií vo výške 4.298,40 eur.
4. Týmto podaním žalobca zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6.766,- eur s časťou príslušenstva a v odmene 11,94 eur, a to jednak z dôvodu, že mu po splatnosti zmenky žalovaný uhradil v splátkach 3.184,- eur a jednak z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 3.582,- eur, zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vo zvyšku na žalobe zotrval a žiadal o nej rozhodnúť platobným rozkazom. Ako dôkaz pripojil fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 200961-32035 zo dňa 09.09.2014 spolu so splátkovým kalendárom, fotokópiu žiadosti o preklenovací úver zo dňa 08.90.2014, fotokópiu osvedčenia o živnostenskom oprávnení.
5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), použije na toto konanie už Civilný sporový poriadok.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.01.2018 sa k žalobe žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru k danému dňu v sume 3.980,- eur a zo zmluvných sankcií 4.298,40 eur, tj. 8.278,40 eur, pričom zmenka znela na sumu 7.084,40 eur. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v doplnení žaloby vzal žalobca žalobu späť v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 3.582,- eur a v časti úhrady istiny vo výške 3.184,- eur (8 splátok po 398,- eur), teda spolu vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 6.766,- eur. V zmysle uvedeného zostáva predmetom sporu zmenková suma vo výške 318,40 eur, avšak žalobca sa domáha zaplatenia zmenkovej sumy 716,40 eur. Žalovaný sa domnieval, že ide o zmluvnú pokutu vo výške 358,20 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 8 o viac ako 15 dní a zmluvnú pokutu vo výške 358,20 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 9 o viac ako 15 dní. Žalovaný poukázal na to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 7.164,- eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 398,- eur podľa splátkového kalendára. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 3.764,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia pôžičky a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 7.164,- eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 3.764,- eur. Zároveň uviedol, že žalobcovi uhradil celú požičanú sumu a aj dohodnutú zmluvnú odmenu v 18-tich mesačných splátkach po 398,- eur. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil len rozdiel vo výške 3.400,- eur. Podľa žalovaného vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Právo nemôže byť vykonávané spôsobom, ktorým je bezdôvodne upierané základné právo druhému účastníkovi záväzkového vzťahu, nemôže viesť k jeho mimoriadnemu zaťaženiu, resp. k nevyváženosti vzájomných práv a povinností. O rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhej strany, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Opätovne poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, s tým, že sa toto ustanovenie uplatní najmä v situácii ak sa priznanie uplatneného nároku javí vo väzbe na okolnosti prípade ako krajne nespravodlivé. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení nepoprel tvrdenie žalovaného v oblasti námietky neurčitosti rozsahu uplatnených nárokov a uviedol, že nároky v žalobnom petite predstavujú skutočnú výšku zostávajúcej zmenkovej odmeny. Zároveň nepoprel ani tú skutočnosť, že k splateniu nominálneho výšky úveru zo strany žalovaného došlo v celom rozsahu a potvrdil domnienku žalovaného, že v danom prípade sa jedná o nárok žalobcu na zmluvné sankcie vyčíslené podľa bodu 12 ods. 12.1 Zmluvy o revolvingovom úvere. V ostatnom rozsahu sa žalobca pridržiaval svojho žalobného návrhu v znení jeho doplnenia zo dňa 14.12.2016.
8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie.
9. Žalobca na pojednávaní upravil rozsah, v ktorom žalobu berie späť a uviedol, že v doplnení a zmene žaloby bola len chyba vo výpočte , v späťvzatí bola uvedená suma vo výške 398,- eur, ktorá bola uhradená dňa 07.09.2015, a ktorá už bola zohľadnená pri podaní žaloby, preto táto suma nemala byť zahrnutá do čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobca tým vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 6.368,- eur, v časti 6% ročného úroku a v časti zmenkovej odmeny vo výške 11,94 eur. Vo zvyšnej časti žalobca na žalobe zotrval v znení podania zo dňa 14.12.2016.
10. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 716,40 eur so 6% ročným úrokom zo sumy 3.502,40 eur od 07.09.2015 do 29.09.2015, zo sumy 3.104,40 eur od 30.09.2015 do 26.10.2015, zo sumy 2.706,40 eur od 27.10.2015 do 25.11.2015, zo sumy 2.208,40 eur od 26.11.2015 do 30.12.2015, zo sumy 1.910,40 eur od 31.12.2015 do 19.01.2016, zo sumy 1.512,40 eur od 20.01.2016 do 28.02.2016, zo sumy 1.114,40 eur od 29.02.2016 do 29.03.2016, zo sumy 716,40 eur od 30.03.2016 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 11,67 eur.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou (č.l. 6), Zmluvou o revolvingovom úvere č. 200961-32035 so splátkovým kalendárom (č.l. 13-17), žiadosťou o úver zo dňa 08.09.2014 (č.l. 18), výpisom zo živnostenského registra žalovaného (č.l. 19) ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
12. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy 200961-32035, súd zistil, že ju žalovaný, podnikajúci pod obchodným menom F. J., K. XXXX, XXXX, O., IČO: 41361628, vystavil v Čadci dňa 09.09.2014 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.09.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 7.084,40 eur, bez protestu.
13. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
14. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaného zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 200961-32035, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovaným, podnikajúcim pod obchodným menom F. J., IČO: 41 361 628 ako dlžníkom dňa 09.09.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 08.09.2014 žalovaný uviedol účel čerpania úveru - investičný (A). Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.
16. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 200961-32035 zo dňa 09.09.2014. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
17. Zmenka odkazuje na zmluvu č. 200961-32035. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, t. j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.
18. Vystavenie zmenky, v ktorej vedome nie sú uvedené niektoré podstatné náležitosti, s tým, že budú doplnené dodatočne za podmienok a spôsobom dohodnutým medzi vystaviteľom a remitentom, zmenkový zákon pripúšťa tým, že v čl. I. § 10 upravuje námietky, ktorými sa dlžník môže proti takejto zmenke brániť.
19. Žalovaný namietal, že už žalobcovi uhradil celú požičanú sumu a aj dohodnutú zmluvnú odmenu v 18-tich mesačných splátkach po 398,- eur, celkovo vo výške 7.164,- eur. Uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 7.164,- eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 398,- eur podľa splátkového kalendára. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 3.764,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 7.164,- eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 3.764,- eur. Poukázal na to, že žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil len rozdiel vo výške 3.400,- eur, V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku.
20. Predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka žalovaného, že mu bol v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 3.400,- Eur, nakoľko zmluvná odmena vo výške 3.764,- Eur sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanému len rozdiel 3.400,- eur.
21. Zmluvou o úvere č. 200961-32035 zo dňa 09.09.2014 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 7.164,- eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 398,- eur podľa splátkového kalendára (od 31.10.2014 do 31.03.2016). Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 3.764,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie úveru 7.164,- eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 3.764,- eur), takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil len sumu 3.400,- eur.
22. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak.
23. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.
25. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 3.400,- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 3.764,- eur z úveru 7.164,- eur predstavuje 35,02 %, ale z úveru 3.400,- eur už úrok 3.764,- eur predstavuje 73,80 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.
26. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 52,54%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 52,54% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. (k tomu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.03.2016 sp.zn. 1CoZm/14/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016 sp.zn. 1CoZm/46/2016).
27. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.
28. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojim obsahom a účelom tak zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
29. Neplatnosť právneho úkonu nie je otázkou skutkovou, ale právnou, preto nebol žalovaný povinný vo svojom vyjadrení k žalobe označiť úverovú zmluvu za neplatnú. Žalovaný poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie zákona.
30. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, súd žalobu v jej nespäťvzatej časti zamietol. Vo zvyšnej časti konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP zastavil.
31. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu po úprave späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 3.582,- eur a v časti zmenkovej sumy vo výške 2.786,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi po splatnosti zmenky uhradil, celkovo tak žalobca vzal späť žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 6.368,- eur s príslušenstvom. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 30.09.2015 sumu 398,- eur, dňa 27.10.2015 sumu 398,-eur, dňa 26.11.2015 sumu 398,- eur, dňa 31.12.2015 sumu
398,- eur, dňa 20.01.2016 sumu 398,- eur, dňa 29.02.2016 sumu 398,- eur a dňa 30.03.2016 sumu 398,- eur, spolu 2.786,- eur. Žaloba bola podaná osobne na súd dňa 07.10.2015, z čoho vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobcovi len splátky zo dňa 27.10.2015 sumu 398,-eur, dňa 26.11.2015 sumu 398,- eur, dňa 31.12.2015 sumu 398,- eur, dňa 20.01.2016 sumu 398,- eur, dňa 29.02.2016 sumu 398,- eur a dňa 30.03.2016 sumu 398,- eur, spolu 2.388,- eur. Splátku vo výške 398,- eur, uhradenú žalovaným dňa 30.09.2015, ktorú žalobca tiež zahrnul do zmenkovej sumy, žalovaný zaplatil žalobcovi ešte pred podaním žaloby a v tejto časti bola žaloba podaná nedôvodne. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi po podaní žaloby uhradil sumu 2.388,- eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Zároveň zastavenie konania bolo čiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 3.582,- eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (Najvyšší súd SR, sp.zn. 7M Cdo 4/2010). Celkový nárok žalobcu bol vo výške zmenkovej sumy 7.084,40 eur, žalovaný z nej zaplatil po podaní žaloby sumu 2.388,- eur, čo predstavuje 34% miery zavinenia žalovaného, resp. úspechu žalobcu a zvyšných 66% (zmluvná pokuta vo výške 3.582,- eur + splátka uhradená žalovaným pred podaním žaloby dňa 30.09.2015 vo výške 398,- eur a zmenková suma vo výške 716,40 eur, v ktorej súd žalobu zamietol, spolu 4.696,40 eur) predstavuje úspech žalovaného. Keďže miera úspechu žalovaného bola vyššia oproti miere úspechu žalobcu (v pomere cca 66% ku 34%), súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 32%.
32. O výške náhrady trov konania žalovaného bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.