Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-158-2015.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/158/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, právne zastúpená: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO. 36 668 745, so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: C. o zaplatenie 119,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 119,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 119,50 eur od 26.08.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava uzavrel so žalovanou podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 16.11.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo pripojenie k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na predplatenú mobilnú službu FIX 12, pričom žalovaná bola povinná dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit. Na základe Dodatku k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 16.11.2010, jej povinnosť trvala počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Na základe tejto zmluvy poskytoval právny predchodca Slovak Telekom, a.s. žalovanej plnenie riadne a včas. Vzhľadom na to, že žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplnila, t. j. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplývala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, preto žalobca vystavil faktúru č. 7208494686, kde žalovanej bola táto pokuta vyúčtovaná. Právny predchodca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, ktorého súčasťou bola aj v tomto konaní uplatnená pohľadávka. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o pripojení Fix zo dňa 16.11.2010 (ďalej len „Zmluva“), Dodatok k Zmluve o pripojení Fix č. MT GSM 904523848 zo dňa 16.11.2010 (ďalej len „Dodatok“), Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 03.07.2014, faktúra č. 7208494686 zo dňa 08.08.2012, dátum splatnosti 25.08.2012. 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že bola na vyjadrenie k žalobe vyzvaná uznesením zo dňa 16.09.2016, ktoré jej bolo riadne doručené spolu so žalobným návrhom dňa 16.11.2016. 4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 6. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (pozn. žalovaný sa
nevyjadril), hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, súd zistil tento stav veci: dňa 16.11.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená Zmluva. Na základe tejto Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej program služby Fix 12 a žalovaná sa zaviazala dodržiavať podmienky vyplývajúce zo Zmluvy. 7. Z Dodatku k zmluve uzatvoreného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplynulo, že jeho predmetom bolo poskytnutie programu Fix 12 s minimálnym mesačným zmluvným dobitím 12,- eur s DPH, dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 119,50 eur. Na základe tohto Dodatku k zmluve sa pôvodný text Zmluvy formou tohto Dodatku doplnil aj o ďalšie ustanovenia upravujúce podmienky využívania elektronických komunikačných služieb. V čl. 3 Dodatku sa ďalej uvádza, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 119,50 eur. 8. Z faktúry č. 7208494686 zo dňa 08.08.2012, splatnej dňa 25.08.2012 súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalovanej účtoval zmluvnú pokutu vo výške 119,50 eur. 9. Z Oznámenia právneho predchodcu o postúpení pohľadávky žalobcu zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že jeho obsahom bolo oznámenie pre žalovanú, že pohľadávku z faktúry č. 7208494686, 7209540172, 7210565701, 7211638993 vo výške 134,47 eur postúpil na žalobcu. 10. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ZoEK“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
17. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. 18. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať. 19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva spolu s jej Dodatkom uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu § 52 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy a jej Dodatku je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri jej uzavretí konal v rámci predmetu svojej činnosti, pričom žalovaná uzatvorila Zmluvu a jej Dodatok ako fyzická osoba a nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. 21. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru s uplatnením si zmluvnej pokuty v sume 119,50 eur so splatnosťou do 25.08.2012. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od skutočností, že žalovaná si nesplnia svoj zmluvný záväzok, t. j. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, čím porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplývala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd z listinných dôkazov zistil, že nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve, ktorý v bode 3 veta prvá uvádza, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v bode 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Z vyššie uvedeného znenia nie je jednoznačne jasné a zrozumiteľné pre prípad ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaná povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v Dodatku, keďže sa v ňom uvádza akákoľvek povinnosť. Taktiež je zrejmé, že so žalovanou si žalobca zmluvnú pokutu ako so spotrebiteľom osobitne nedojednal. Zmluvu a jej Dodatok mohla žalovaná len odmietnuť ako celok alebo ju prijať. 22. Zmluvnú podmienku, zaväzujúcu žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka za neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, týkajúca sa zmluvnej pokuty nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v totožných alebo obdobných prípadoch, pričom predmetná zmluvná podmienka bola určená neprijateľná (viď napr. rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/177/2014 zo dňa 13.09.2017, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/217/2015 zo dňa 24.10.2016, rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 10C/228/2015 zo dňa 18.09.2017 a iné) 23. Poukazujúc na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i na vyššie uvedené rozhodnutia súdov, žalobca je povinný zdržať sa používania predmetného ustanovenia o zmluvnej pokute. Súd návrh žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodný, zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej na základe uzatvorenej Zmluvy. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a čl. 17 CSP tak, že síce úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanej akékoľvek trovy vznikli (úplná pasivita žalovanej) náhradu trov konania voči žalobcovi mu nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).