Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/102/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu v 1. rade X., v 2. rade ML., XXX XX F., proti žalovanému v 1. rade W., v 2. rade H., práv. zast. JUDr. Daniel Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti, ktorou sa žalobcovia alternatívne domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez časť pozemku žalovaných - parc. č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. F. na susediaci pozemok žalobcov parc. č. XXX/X a uloženia povinností žalovaným trpieť výkon práva - vecného bremena, z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku, a to v časti určenia, že žalobcovia vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva: 1) z práva prechodu peši a prejazdu vozom cez pozemok žalovaných parcela č. XXX/XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. F. na susediaci pozemok žalobcov parcela č. XXX/X zapísaná na liste vlastníctva č.XXX pre obec a k.ú. F., 2) z práva uloženia inžinierskych sietí (vodovod, plynovod a elektrická prípojka) na pozemku žalovaných - parcela č. XXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. F. na susediaci pozemok žalobcov parcela č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. Horné Zelenice a uloženia povinnosti žalovaným strpieť výkon tohto práva žalobcov, súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1. a v 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade, v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.05.2011 sa žalobcovia v 1. a 2. rade (pôvodný žalobca v 1. rade - VZ.) domáhali, aby súd určil, že vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši a prejazdu vozom cez časť pozemku žalovaných - parc. č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. F. (ďalej len „Pozemok“ alebo „Prístupová parcela“) na pozemok žalobcov parc. č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, pričom žalovaní sú povinní trpieť výkon tohto práva a náhrady trov konania. Alternatívne sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez časť pozemku žalovaných - parc. č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. F. na susediaci pozemok žalobcov parc. č. XXX/X a uloženia povinností žalovaným trpieť výkon práva - vecného bremena. 2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe Zmluvy R II 199/76 sa žalobcovia v 1. a 2. rade stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a to parc. č. XXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X. Pozemky kúpili v r. 1976 a v r. 1980 sa nasťahovali do novopostaveného domu. Od r. 1976 teda používajú ako cestu na prechod a prejazd na ich nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX (pôvodná parc. č. XXX/X). Parc. č. XXX/ X je cestnou komunikáciou, na ktorú sa nemajú ako dostať, len cez Pozemok. Pôvodným vlastníkom Pozemku bol p. J., ktorí žalobcom v prechode a prejazde cez Pozemok nikdy nebránil, tak isto bez problémov vybudovali cez prístupovú parcelu inžinierske siete vedúce k domu (voda, plyn, telefón a elektrina). Problémy nastali až vtedy, keď vlastníctvo k Pozemku nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade, v roku 2009. Žalobcovia prejavili záujem časť Pozemku od žalovaných odkúpiť, avšak títo nemali záujem. Žalobcovia majú za to, že dobromyseľne vykonávali právo vyplývajúce z vecného bremena, nakoľko od kúpy nehnuteľností v r. 1976 a postavenia rodinného domu v r. 1980 bez problémov prechádzali a jazdili cez časť Pozemku. Toto právo teda nepretržite vykonávajú už 35 rokov. Napriek tomu, že žalobcovia majú za to, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním, z opatrnosti sa alternatívne domáhajú aj zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že bez určenia vlastníckeho práva vydržaním, nie je možné toto zapísať do katastra nehnuteľností a je potrebné, aby sa predišlo spochybňovaniu ich práva. Predložili nasledovné listiny, ktoré žiadali vykonať ako dôkaz: LV č. XXX, kópia z katastrálnej mapy ku dňu 02.05.2011, LV č. XXX, 5 ks fotografií. 3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 23.02.2012 a uviedli, že vo vstupe do rodinného domu a vjazde do garáže nikdy žalobcom nebránili, o čom prikladajú aj fotografiu, že vstup je voľný. Je pravdou, že na Pozemku žalovaní odstavili motorové vozidlo Žiguli, ale urobili tak z dôvodu, že žalobca na Pozemku nechával zaparkovaný autobus, ktorý štartoval ráno o 04:30 a hlukom rušil rodinu žalovaných. Tento problém sa snažili so žalobcom riešiť a vznikli medzi nimi nezhody. Nie je pravdou, že by so žalobcami nechceli dohodnúť, časť parcely boli ochotní odpredať za podmienky, že žalobcovia zamurujú okno, ktoré smeruje do dvora žalovaných a nie je postavené v súlade so zákonom, alebo formou zámeny pozemkov za časť záhrady žalobcov č. XXX/X. K dohode však nedošlo. Predložili: Geometrický plán č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, Žiadosť (nedatovaná) adresovaná SAD Trnava, fotografie v pošte ks 4, Oznámenie o prešetrení žiadosti zo dňa 25.09.2009 vydané Obcou Horné Zelenice dňa 26.10.2009, list právneho zástupcu žalobcov adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade ohľadom rokovaní o mimosúdnej dohode, odpoveď na list právneho zástupcu žalobcov zo dňa 18.11.2010. 4. Písomným podaním doručeným súdu 06.06.2012 žalobcovia doplnili žalobu s nasledovným odôvodnením: tesne na hranici s ďalším susedom - vlastníkom pozemku č. XXX/X majú žalobcovia postavenú garáž. Aj vjazd do tejto garáže je možný len z Pozemku. Tento vjazd o šírke 3,6 m dlhodobo používajú žalobcovia, ktorí pred garážou vybudovali za týmto účelom aj spevnenú plochu. Hneď vedľa garáže majú žalobcovia bránku, cez ktorú vchádzajú do domu. Tento vchod o šírke 1,20 m cez Prístupovú parcelu dlhodobo využívajú. Dva metre od hranice pozemku parc. č. XXX/X majú žalobcovia bránu, cez ktorú jazdia na svoj dvor a tento prejazd v šírke 3,5 m je takisto možný len cez parc. č. XXX/XX. Navrhli pripustiť zmenu žaloby. 5. Spolu s písomným podaním doručeným súdu dňa 25.06.2012 žalobcovia predložili súd Odpoveď zo dňa 08.06.2012 vydanú Krajským stavebným úradom v Trnave. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: z LV č. XXX súd zistil, že nehnuteľnosti parc. č. XXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere 396 m2, parc. č. XXX/X . záhrada o výmere 324 m2, dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X sú vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1-ina (BSM). Z LV č. XXX. je zrejmé, že Pozemok vlastnia žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/1 (BSM). Z fotografií, ktoré predložili žalobcovia vyplynulo, že zachytávajú bránu na prechod a prejazd žalobcov fotografované z Prístupovej parcely. 7. Z listu - Žiadosť o informáciu - Odpoveď zo dňa 08.06.2012 vydanú Krajským stavebným úradom v Trnave, č. KSÚ-OÚP-00579/2012/Tr adresovaného žalobcom vyplynulo, že parcela č. XXX/XX má podľa územného plánu obce funkciu „plochy rozptýlenej verejnej zelene“. 8. Písomným podaním zo dňa 29.10.2012 žalobcovia oznámili súdu, že bol predložený Geometrický plán vypracovaný Ing. T., v nadväznosti na ktorý upresňujú žalobný petit a žiadajú pripustiť jeho zmenu. 9. Písomným oznámením zo dňa 28.03.2013 právneho zástupcu žalobcov bolo súdu oznámené, že pôvodný žalobca v 1. rade - T. zomrel dňa 02.03.2013 a predložil úmrtný list. 10. Z Osvedčenia o dedičstva sp. zn.: 6D/218/2013, Dnot 42/2013 zo dňa 09.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2013 súd zistil, že dedičkami po poručiteľovi - žalobcovi v 1. rade sú žalobkyňa v 2. rade - manželka a X.. - dcéra, ktorá do konania vstúpila na miesto pôvodného žalobcu. 11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2017 navrhli žalobkyne v 1. a 2. rade doplnenie dokazovania - obhliadku a predložili fotodokumentáciu a vyjadrenie starostkou obce Mgr. T.u. 12. Z Geometrického plánu č. 60/2012 na vyznačenie práva prechodu cez parc. č. XXX/XXX a vecného bremena práva uloženia inžinierskych sietí vyhotoveného Ing. T. vyplynulo, že v časti Pozemku situovanej pred parcelou č. XXX/X., ktorá je vo vlastníctve žalobcov, boli bodmi 6-9 a 12-15 vymedzené časti Pozemku, ku ktorým je navrhované zriadené vecné bremeno práva prechodu a uloženia inžinierskych sietí.

13. Z Potvrdenia skutkového stavu zo dňa 21.09.2017 vydaného Obcou Horné Zelenice súd zistil, že na žiadosť žalobkyne v 2. rade sa potvrdzuje, že na parc.č . XXX/XX sa dlhodobo nachádza prekážka, ktorá bráni užívaniu vchodu jej nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XX. O uvedenom bola zhotovená fotodokumentácia predložená súdu. Z 2 ks fotografií je zrejmé, že pred kovovou bránkou do dvora žalobkýň sa nachádza nános štrku a betónové kvádre, ktoré znemožňujú vstup na pozemok žalobkýň cez túto bránu. 14. Dňa 02.10.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktorí uviedli, že žaloba je nedôvodná a žiadali ju zamietnuť. Žalobcovia prechádzali na svoj pozemok cez bránku širokú 1 m a v tomto vstupe im žalovaní nikdy nebránili. Garáž, na ktorú poukázali žalobcovia, je stavbou ilegálnou, nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, ani zaznačená v mape, nie je preto možné domáhať legálnou cestou vydržania práva vstupu do stavby, ktorá právne ani neexistuje. Čo sa týka inžinierskych sietí, tieto boli položené ešte predtým, než pozemok nadobudli žalovaní. Žalovaní ponúkali možnosť zámeny časti pozemku za časť parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, avšak žalobcovia takúto dohodu odmietli. Žalobcovia neosvedčili svoju dobromyseľnosť, ktorá je základnou podmienkou k tomu, aby im mohlo vzniknúť právo vydržania vecného bremena. Žalobcovi vždy vedeli, že pozemok, cez ktorý prechádzajú, nie je v ich vlastníctve a preto právo vydržania v tomto smere neprichádza do úvahy. Žiadali žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Predložili kópiu Geometrického plánu č. XX/XXXX., kde ružovou farbou zvýraznili časť pozemku, cez ktorú žalobcovia prechádzajú do domu cez bránku. 15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017 žalovaní doplnili, že garáž žalobcov nie je zapísaná v katastri nehnuteľností aj preto, lebo ju nie je možné skolaudovať. Bola postavená čiastočne na pozemku žalovaných na ľavom okraji v dĺžke 1,60 m, na pravom okraji 1,30 m, túto informáciu žalovaným poskytol geodet. Na pravom okraji pozemku žalobcov je ďalšia brána, ktorá je nefunkčná, pôvodne bola určená ako vjazd do garáže. Žalobcovia však túto miestnosť zmenili na izbu, preto nie je dôvod, aby túto bránu naďalej využívali. Predložili fotografiu - čelný pohľad na pozemky žalobcov, kde je zľava vidieť garáž, potom bránku na peší vstup a vpravo bránu - pôvodný vjazd do dvora žalobcov. 16. Na pojednávaní dňa 18.10.2017 žalobcovia upresnili, že sa už nedomáhajú alternatívneho petitu, ktorým žiadali zriadiť vecné bremeno a domáhajú sa len určenia, že nadobudlo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. 17. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 19. Nakoľko sa žalobcovia už nedomáhali alternatívne zriadenia vecného bremena, súd konanie v časti, ktorou sa žalobcovia alternatívne domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez časť pozemku žalovaných - parc. č. XXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Horné Zelenice na susediaci pozemok žalobcov parc. č. XXX/X a uloženia povinností žalovaným trpieť výkon práva - vecného bremena, zastavil (výrok I). 20. Nakoľko v písomných podaniach žalobcov došlo k aj špecifikácii a zmene žalobného petitu na pojednávaní dňa 18.10.2017 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: Súd určuje, že žalobcovia vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva: 1) z práva prechodu peši a prejazdu vozom cez pozemok žalovaných parcela č. XXX/XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. Horné Zelenice vo vymedzenom rozsahu podrobných bodov 6-9 a 12-15 podľa geometrického plánu vyhotoveného Ing. VS. dňa 06.10.2012 č. 60/2012 úradne overeného Ing. J.. dňa 12.10.2012 pod č. 381/2012 na susediaci pozemok žalobcov parcela č. XXX/X zapísaná na liste vlastníctva č.XXX pre obec a k.ú. Horné Zelenice. Právo prechodu a prejazdu konkrétne pozostáva z práva prejazdu do garáže, práva prechodu k bránke, práva prejazdu na dvor domu č. 7X. 2) z práva uloženia inžinierskych sietí (vodovod, plynovod a elektrická prípojka) na pozemku žalovaných - parcela č. XXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. Horné Zelenice na susediaci pozemok žalobcov parcela č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. 1XX pre obec a k.ú. Horné Zelenice. Žalovaní sú povinní strpieť výkon tohto práva žalobcov, teda sú povinní strpieť právo žalobcov prechodu peši a prejazdu vozom ako aj právo uloženia inžinierskych sietí. 21. Žalobcovia na pojednávaní dňa 18.10.2017 uviedli, že majú za to, že podmienky na vydržanie splnené boli, lebo pri vydaní stavebného povolenia, ako vyplýva aj z ods. 7 listiny, ktorú predložili na pojednávaní - Odpoveď na podania zo dňa 03.07.2012, č. 2012/00604/Pl vydané Krajským stavebným úradom Trnava, aj stavebný úrad sám konštatuje, že vstup do domu bol povolený a účinky stavebného povolenia sú záväzné aj pre právnych nástupcov. Týmto preukazujú dobromyseľnosť žalobcov, že im právo prechodu a prejazdu patrí, lebo ho vykonávali nepretržite po dobu viac ako 10 rokov. Naliehavý právny záujem osvedčujú tým, že postavenie žalobcov je neisté, súčasné zátarasy na prístupovej parcele tam sú, aj v budúcnosti zrejme budú a vstup bude obmedzovaný. Domáhame sa preto, aby súd deklaratórne určil, že právo zodpovedajúce VB vzniklo vydržaním. Navrhli, aby bol pripojený spis zo stavebného úradu v Trnave, týkajúci sa čísla Výst. XXXX/X7, ktorého obsahom by mala byť dokumentácia k stavebnému povoleniu.

22. Z listu - Odpoveď na podania zo dňa 03.07.2012, č. 2012/00604/Pl vydané Krajským stavebným úradom Trnava súd zistil, že zo strany žalobcov bola na stavebný úrad doručená žiadosť za účelom vyriešenia prístupu z miestnej komunikácie Stavebný úrad poukázal na § 47 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Stavebné povolenie na rodinný dom vydal Okresný národný výbor - odbor výstavby a územného plánovania v Trnave pod č. Výst. XXXX/XX, dňa 08.06.1977. Pozemok, parc. č. XXX/XX, sa nachádza medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcov a miestnou komunikáciou. Z komunikácie bol, podľa projektovej dokumentácie, výkresu č. 1 - situácia, cez uvedený pozemok, povolený vstup k domu žalobcov. Podľa § 70 stavebného zákona, stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov konania. Žalovaní sú povinní rešpektovať podmienky, za ktorých bol rodinný dom povolený. 23. Na pojednávaní dňa 18.10.2017 sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a žiadajú, aby ju súd zamietol, nakoľko nie je splnená základná podmienka, a to dobromyseľnosť - sporná parcela mala vždy svojho majiteľa, pôvodne to bol pán O., ktorý ju predal žalovaným. Krajský stavebný úrad v Trnave nebol nikdy vlastníkom spornej parcely a preto vyhlásenie o tom, že vstup bol povolený je irelevantné.

24. Dňa 04.12.2017 bol zo Štátneho archívu v Trnave zaslaný spisový materiál, ktorý obsahoval žiadosť T.u a manželky J. o vydanie stavebného povolenia, Prehlásenie zo dňa 14.04.1977 vo veci stavebného dozoru, výpis z evidencie nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 08.09.1976, Záznam z miestneho konania stavby zo dňa 16.05.1977, Zápisnica o vytýčení a osadení stavby zo dňa 17.04.1977, Rozhodnutie ONV v Trnave č. Výst. 1XXX/XXXX zo dňa 24.03.1977, Rozhodnutie ONV v Trnave č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 08.06.1977, poštová poukážka, technická správa - všeobecne, zdravotechnika, ústredné kúrenie. Grafické časť: situácia, architektúra - suterén, prízemie, poschodie, rezy, pohľady, základy, strecha, zdravotechnika, elektroinštalácie, ústredné kúrenie.

25. Zo Zápisnice o vytýčení a osadení stavby rodinného domu zo dňa 14.04.1977 vyplynulo, že prebehlo komisionálne šetrenie vo veci žiadosti stavebníka T. a manželky za účelom vydania rozhodnutia o prípustnosti novostavby rodinného domu, Prítomné osoby boli: za MNV - Q. a K., za stavebníkov: pôvodný žalobca a žalobkyňa v 2. rade, susedia - vpravo - X. a manžel D., susedia - vľavo: MNV H. Zelenice - voľný stavebný pozemok. V časti vyjadrenia susedov sa uvádza: nemáme námietky, sme oboznámení s projektovou dokumentáciou a so stavbou rodinného domu súhlasíme. O zriadení alebo povolení prístupu k pozemku parc. č. XXX/X cez Prístupovú parcelu sa v zápisnici nenachádza ani zmienka. 26. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 žalobcovia uviedli, že pozemok, na ktorom stojí ich rodinný dom kupovali od obce, ktorej to predtým predal p. K.. Bolo im povedané, že tá prístupová parcela je vo vlastníctve štátu a slúži na prechod. Žalovaný v 1. rade uviedol, že p. K. vlastnil aj okolité pozemky z bodku parc. č. 1XX/XX, XXX/XX, XXX/X. Oslovil p. K., lebo mali problém so žalobcom kvôli parkovaniu autobusu. Ten nemal problém s tým, aby žalovaným odpredal parc. č. 1XX/XX, dnes už p. K. nežije. Dali vyhotoviť geometrický plán v roku 2009, p. K. hneď na to zomrel, preto parcelu kupovali už od jeho právnych nástupcov. Žalobcovia zotrvali na tom, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali a uviedli, že podľa dokumentácie z výkresu č. 1 cez uvedený pozemok bol povolený vstup k rodinnému domu. Takto to právo žalobcovia vykonávali celé roky a boli v dobrej viere, že im toto právo patrí. Sú si vedomí, že z listín zaslaných z archívu nevyplýva výslovný súhlas na prechod a prejazd cez spornú parcelu, ale stavebný úrad toto v rámci stavebného konania riešil a bez prístupu by inak stavbu nepovolil. Žalovaní nesúhlasili s uviedli, že nie je splnená podmienka dobromyseľnosti, pozemok bol vo vlastníctve tretej osoby odjakživa a žalobcovia vedeli, že nechodia po vlastnom pozemku. Za socializmu tú časť pozemkov, kde teraz stoja domy a sú záhrady musel pán K. previesť na štát, Okresný úrad potom prideľoval pozemky do osobného užívania. Vo vlastníctve pánovi K. ostali okolité pozemky vrátane spornej parcely, za tých 20 rokov mali žalobcovia možnosť situáciu riešiť prípadne tiež požiadať od odkúpenie parcely, ale tak neurobili. Žalovaní majú právo si chrániť svoj majetok, ktorý si odkúpili, aj jeho využitie. Podotýkam, že vstup do domu sú žalovaní ochotní rešpektovať aj vstup do garáže, ale trvajú na tom, že k vydržaniu vecného práva nedošlo.

27. Na výzvu súdu sa dňa 23.03.2018 vyjadril Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky nasledovne: pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných sa nachádzal medzi pozemkom manželov Repkových a miestnou komunikáciou. Podľa projektovej dokumentácie - výkresu č. 1

- situácia, overenej stavebným úradom v konaní, bol cez uvedený pozemok, pôvodne cez jarok, zakreslený most, cez ktorý bol povolený vstup k rodinnému domu z komunikácie. Žalovaní sú povinní rešpektovať podmienky, za ktorých bolo vydané stavebné povolenie na rodinný dom žalobcov. 28. Písomným podaním zo dňa 23.03.2018 žalovaní namietli, že v dokumentácii zaslanej zo štátneho archívu sa nenachádza žiadny doklad o tom, že by pôvodný vlastník O. udelil žalobcom súhlas ohľadne prechodu cez jeho parcelu. 29. Z Krajského stavebného úradu v Trnave boli pripojené spisy: 2012/00890 a 2012/00604. Spis č. 2012/00604 sa týka žiadosti o prístup z miestnej komunikácie podanej dňa 14.06.2012 žalobcami, ktorou žalobcovia žiadali potvrdenie existencie prístupu cez pozemok žalovaných. Obsahom spisu je Stavebné povolenie č. Výst. 2475/77 zo dňa 08.06.1977 vydané Okresným národným výborom v Trnave, ktorým sa povoľuje stavba rodinného domu na parc. č. XXX/X pre stavebníkov - T. a manželku J.. Z bodu č. 1 odôvodnenia vyplýva, že stavba je umiestnená 10 m od osi cesty. Spôsob, akým by mal byť zabezpečený prístup k parcele XXX/X , alebo rodinnému domu, v stavebnom povolení nie je popísaný, ani spomenutý. Ďalej spis obsahuje aj Geometrický plán na zameranie novostaby vyhotovený dňa 22.02.1982, overený dňa 22.02.1982 z ktorého je zrejmé, že približne uprostred parc č. XXX/X. (pozn. z parc. č. XXX/X bola neskôr vytvorená parc. č. XXX/XX - t.j. Prístupová parcela) sa nachádzajú parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X vedľa seba. Na parc. č. XXX/X je zakreslený rodinný dom žalobcov. Z geometrického plánu je nadovšetku pochybnosť, že parc. č. XXX/X doslova „obkolesuje“ predmetné stavebné parcely, pričom priame spojenie s komunikáciou (XXX/X) stavebné parcely nemajú. Z Výkresu č. 1 - situácia overená dňa 16.05.1977, ktorý je súčasťou stavebnej dokumentácie Architektúra: rodinný dom, T. v marci 1977 súd zistil, že je na ňom zakreslený rodinný dom žalobcov. Sprava a zľava sú nezastavané parcely. Cez plochu, ktorá nepochybne predstavuje parc. č. XXX/XX ( v tom čase XXX/X) je graficky zakreslený mostík, ktorý spája ulicu a parcelu patriacu žalobcom. (pozn. č.l. 336) 30. Po nahliadnutí do zapožičaných spisov 2012/00890 a 2012/00604 sa vyjadrili žalovaní dňa 26.04.2018 a uviedli, že zo žiadneho z nich nevyplýva, že by sa žalobcovia mohli oprávnene domnievať, že by im sporná parcela 129/16 mala patriť. Žiaden projektový výkres nemôže nahradiť súhlas vlastníka pozemku. 31. Dňa 13.08.2018 Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor zaslal výpisy z listu vlastníctva, na ktorom je vedená parc. č. XXX/XX. Parcela registra „C“ č. XXX/XX. záhrada o výmere 201 m2 vedená n LV č. XXX. vznikla na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX oddelením z pôvodnej parcely č. XXX/X, ktorá je vedená na LV č. XXX.. Z výpisu LV č. XXX obsahujúceho históriu vlastníckych vzťahov je zrejmé, že pôvodná parc. č. XXX/X bola vo vlastníctve O., nar. 11.09.1922 pod pol. 39/76 - titul nadobudnutia RI 745/76 darovacia zmluva. Ďalším vlastníkom je J. na podklade dedenia D 259/01, pod pol. 17/02. 32. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 33. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 34. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 35. Podľa § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 36. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 37. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 38. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 39. Súd mal za preukázané, že Prístupová parcela vznikla oddelením z pôvodnej parc. č. XXX/X., ktorá je vedená na LV č. XXX na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX oddelením z pôvodnej parcely č. XXX/X. Nakoľko pre skúmanie splnenia podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebné zistiť, kto bol vlastníkom Prístupovej parcely v čase, keď sa realizovala stavba rodinného domu žalobcov, súd sa prednostne zaoberal touto otázkou. Z výpisu LV č. XXX obsahujúceho históriu vlastníckych vzťahov je zrejmé, že pôvodná parc. č. XXX/X bola vo vlastníctve O. nar. 11.09.1922 pod pol. 39/76 - titul nadobudnutia RI 745/76 darovacia zmluva. Nakoľko titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva je darovacia zmluva v roku 1976, súd mal za preukázané, že už pred tým, než žalobcovia započali stavbu rodinného domu (žiadosť o stavebné povolenie bola podaná v roku 1977), bol vlastníkom Prístupovej stavby právny predchodca žalovaných - O. 40. Podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú nasledovné: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí, b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov, c) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu byť predmetnom vlastníctva, alebo veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. 41. Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K vydržaniu nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takého práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok, atď.); ak má viesť také správanie k vydržaniu, musí byť využívané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto právo vykonáva pre seba. 42. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (Ro NS ČR, sp. zn. 22Cdo 929/2001). 43. Tu sa súd podrobne teda zaoberal tým, či bol daný súhlas vlastníka pozemku žalobcom na to, aby cez pozemok mohli prechádzať a jazdiť, alebo či s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo možné usudzovať, že takýto súhlas (alebo oprávnenie) bol udelený. V prvom rade súd zohľadnil stanovisko Krajského stavebného úradu, keď na žiadosť žalobcov uviedol, že pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných sa nachádzal medzi pozemkom manželov Repkových a miestnou komunikáciou. Podľa projektovej dokumentácie - výkresu č. 1 - situácia, overenej stavebným úradom v konaní, bol cez uvedený pozemok, pôvodne cez jarok, zakreslený most, cez ktorý bol povolený vstup k rodinnému domu z komunikácie. Žalovaní sú povinní rešpektovať podmienky, za ktorých bolo vydané stavebné povolenie na rodinný dom žalobcov. Tu súd následne preskúmal aj samotný Výkres č. 1 - situácia overená dňa 16.05.1977, ktorý je súčasťou stavebnej dokumentácie Architektúra: rodinný dom, T. v marci 1977 súd zistil, že je na ňom zakreslený rodinný dom žalobcov. Sprava a zľava sú nezastavané parcely. Cez plochu, ktorá nepochybne predstavuje parc. č. XXX/XX ( v tom čase XXX/X) je graficky zakreslený mostík, ktorý spája ulicu a parcelu patriacu žalobcom. 44. Tu je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že vydané stavebné povolenie je síce potrebné rešpektovať, avšak nie je možné zamieňať si ho automaticky so splnením podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prvom vyvstáva otázka, či v rozhodnom čase stavebný úrad konal s osobami, s ktorými bol povinný konať a či je možné „zakreslenie mostíka“ cez Prístupovú parcelu považovať za súhlas vlastníka predmetnej parcely na prechod, prejazd a kladenie inžinierskych sietí cez ňu. 45. Podľa § 59 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, účinný v čase od 01.10.1976 do 30.04.1990, účastníkmi stavebného konania sú stavebník, ako aj organizácie a občania, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. Pri stavbách socialistických organizácií, ktoré uskutočňujú jednotlivé organizácie samy pre seba, a pri stavbách uskutočňovaných občanmi svojpomocou (§44 ods. 2 a 3) je účastníkom stavebného konania aj osoba, ktorá bude na návrh stavebníka vykonávať odborný dozor. 46. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, účinného v čase od 01.10.1976 do 30.04.1990, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny alebo územného projektu zóny, sa neprihliada. 47. Zo znenia Stavebného zákona je nepochybné, že účastníkom stavebného má byť aj osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom. Zo Zápisnice o vytýčení a osadení stavby rodinného domu zo dňa 14.04.1977 vyplynulo, že prebehlo komisionálne šetrenie vo veci žiadosti stavebníka Viliama Repku a manželky za účelom vydania rozhodnutia o prípustnosti novostavby rodinného domu, Prítomné osoby boli: za MNV - Q. a K.l, za stavebníkov: pôvodný žalobca a žalobkyňa v 2. rade, susedia

- vpravo - KG. a manžel D., susedia - vľavo: MNV H. Zelenice - voľný stavebný pozemok. V časti vyjadrenia susedov sa uvádza: nemáme námietky, sme oboznámení s projektovou dokumentáciou a so stavbou rodinného domu súhlasíme. O zriadení alebo povolení prístupu k pozemku parc. č. XXX/X cez Prístupovú parcelu sa v zápisnici nenachádza ani zmienka. Tak isto je zrejmé, že na šetrenie nebol prizvaný vlastník susedného pozemku parc. č. XXX/X - O. 48. P. K. nebol účastníkom ani stavebného konania. Zo Stavebného povolenia č. Výst. XXXX/XX zo dňa 08.06.1977, ktorým sa povoľuje stavba rodinného domu na parc. č. XXX/X pre stavebníkov - T. a manželku J. je zrejmé, že stavba je umiestnená 10 m od osi cesty. Spôsob, akým by mal byť zabezpečený prístup k parcele XXX/X , alebo rodinnému domu, v stavebnom povolení nie je popísaný, ani spomenutý. O. nebol uvedený ani medzi osobami stavebným povolením dotknutými. Uvedenému nasvedčuje aj Geometrický plán na zameranie novostaby vyhotovený dňa 22.02.1982, overený dňa 22.02.1982 z ktorého je zrejmé, že približne uprostred parc č. XXX/X (pozn. z parc. č. XXX/X bola neskôr vytvorená parc. č. XXX/XX. - t.j. Prístupová parcela) sa nachádzajú parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X vedľa seba. Na parc. č. XXX/X je zakreslený rodinný dom žalobcov. Z geometrického plánu je nadovšetku pochybnosť, že parc. č. XXX/X doslova „obkolesuje“ predmetné stavebné parcely, pričom priame spojenie s komunikáciou (XXX/X) stavebné parcely nemajú. 49. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže. (Rozsudok NS SR, 4 Cdo 110/2010) 50. Dobrá viera (bona fides) predstavuje psychickú kategóriu. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Keďže ide o osobné presvedčenie držiteľa, nestačí na preukázanie jeho dobrej viery len jeho tvrdenie, že mu vec alebo právo patrí. Dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a že s ním nakladal ako s vlastným, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, t.j. „s prihliadnutím na všetky okolnosti". Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po celú dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. 51. V danom prípade nebolo možné stotožniť sa s tvrdením žalobcov, že boli v dobrej viere, že im právo prechodu, prejazdu a pokládky inžinierskych sietí cez Prístupovú parcelu patrí a patrilo od r. 1977. Už v čase, keď si zabezpečovali podklady k stavebnému povoleniu, najneskôr však v čase zamerania rodinného domu dňa 22.02.1982 (geometrický plán na zameranie novostavby) mali stavebníci - t.j. pôvodný žalobca v 1. a rade a žalobkyňa v 2. rade vedomosť o tom, že od miestnej komunikácie je ich pozemok oddelený parc. č. XXX/X. Pri vynaložení obvyklej obozretnosti mohli a mali mať vedomosť o vlastníctve predmetnej parcely O. V konaní však súd neprezentovali taký dôkaz, že by zo strany neb. K. došlo k udeleniu súhlas prechodu a prejazdu cez parcelu, alebo zriadeniu vecného bremena (predtým tzv. výprosa). Tak isto tvrdenie žalobcov, že predmetná parcela má z hľadiska územného plánu funkciu „rozptýlenej verejnej zelene“ neznamená, že ide o verejné priestranstvo, alebo že by nebol potrebný súhlas vlastníka pozemku na výkon práva prechodu, prejazdu, či kladenia inžinierskych sietí. 52. Tu súd musí poukázať aj na to, že nebolo chybou žalobcov, keď v stavebnom konaní úrad nekonal aj s vlastníkom parc. č. XXX/X a do konania pojal len vlastníkov susedných stavebných parciel. Avšak to nič nemení na tom, že pokiaľ p. K., neskôr jeho syn (J. a následne žalovaní nebránili prechodu a prejazdu cez Prístupovú parcelu, samotný titul, na podklade ktorého by boli žalobcovia oprávnení držať právo prechodu a prejazdu, absentuje. Nemohlo preto ani prísť k naplneniu prvej podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - oprávnenej držby tohto práva; žalobcovia nemohli so zreteľom na všetky okolnosti byť v dobrej viere, že vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Aj samotné zakreslenie mostíka do Výkresu č. 1 medzi parcelou patriacou žalobcom a cestou cez parc. č. XXX/XX nemohlo mať v stavebnom konaní bez súhlasu vlastníka parc. č. XXX/XX (vtedy XXX/X) také účinky, že by žalobcovia s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli byť v dobrej viere, že im právo prechodu a prejazdu „cez mostík“ (a teda Prístupovú parcelu) patrí, a už vôbec nie, že by im také právo vzniklo. Z uvedených dôvod súd žalobu o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietol (výrok II). 53. K uvedenému por. napr. uznesenie KS Ústí nad Labem, sp. zn.: 9 Co/415/1995: skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí ešte sama osebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom; z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva ani vecného bremena. 54. Nakoľko žalobcovia sa v konaní neskôr už nedomáhali zriadenia vecného bremena, súd sa podmienkami na jeho zriadenie ďalej ani nezoberal. 55. Čo sa týka návrh na vykonanie dôkazu obhliadkou, súd považoval tento dôkaz za nadbytočný a nehospodárny. 56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% v zmysle ust. § 255 ods. 1 (výrok III). 59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).