Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-762-2017.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/762/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcu: P.. Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom T. K. XXX, XXX XX práv. zast. JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta proti žalovanej: Š. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, K., práv. zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom so sídlom Pri Jazdiarni 1, Košice o zaplatenie 1351,69 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1999,75 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti 747,15 € z a s t a v u j e.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 46 %, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2746,90 € a trov konania titulom neuhradeného nájomného, poplatku z omeškania a neprimerane vysokej spotreby vody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.1.2015 so žalovanou uzavreli zmluvu o nájme bytových priestorov. Podľa tejto zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej byt č. XX H. X. S. H. B. A. X, E. v bytovom dome súpisné číslo XXXX. Podľa tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť mesačnú platbu (nájomné) vo výške 310,- € vždy do 15. dňa v mesiaci predchádzajúceho mesiaca, za ktorý je nájom uhrádzaný. Žalovaná neuhradila nájom za apríl 2015, december 2015, január 2016. Za júl 2015 uhradila nájomné so značným omeškaním a za november 2015 uhradila len 200,-€. Podľa článku V. ods. 5.4 zmluvy je prenajímateľ za omeškané platby oprávnený účtovať poplatok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa článku VI. ods. 6.2. bod 6.2.8 predmetnej zmluvy nájomca zodpovedá za neprimerane vysokú spotrebu plynu, elektriny a vody, ktorá bola spotrebovaná či už vedome alebo nepozornosťou nájomcu. Teda žalovaná dlhuje na nájomnom sumu 1040,-€, na poplatku za omeškanie 747,15 € a za neprimerane vysokú spotrebu vody 959,75 €. Pri výpočte sumy za spotrebu vody žalobca vychádzal z priemernej ročnej spotreby vody podľa vyhlášky MŽP SR č. 209/2013 Z.z., podľa ktorej je to 25 m3. Žalovaná prevzala byt v stave, keď podľa meračov bol stav TUV - 38 m3 a SUV - 40 m3 a podľa protokolu o odovzdaní bytu od nájomcu, ktorý nepodpísala a podľa protokolu o montáži meračov SUV a TUV bol stav merača TUV - 110 m3 a SUV - 111 m3. Rozdiel je teda 143 m3, z čoho žalobca odpočítal nie 25 m3, ale až 33 m3 ako priemernú ročnú spotrebu vody podľa vyhlášky. Čiže neprimerane vysoká spotreba vody je 110 m3. Náklady na vodné a stočné teplej a studenej vody, ako aj náklady na ohrev vody vypočítal podľa vyhlášky pre reguláciu sieťových odvetví č. 358/2009 nasledovne: náklad na ohrev studenej vody: 55m3 x 12 = 660,- €, vodné a stočné teplej vody: 55 m3 x 2,65 = 145,75 € a vodné a stočné studenej vody: 55m3 x 2,8 = 154,-€. Na písomnú výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zníženej o polovicu žalovaná nereagovala. Žalobca k žalobe na preukázanie
svojho nároku pripojil Zmluvu o nájme bytových priestorov z 20.1.2015, protokol o odovzdaní bytu do prenájmu, protokol o odovzdaní bytu od nájomcu, protokol o montáži merača TÚV a SV, prílohu č. 1 k vyhláške č. 397/2003 Z.z., predžalobnú výzvu z 15.1.2016 adresovanú žalovanej s potvrdením o jej doručení žalovanej dňa 22.1.2016.
2. Vo veci súd vydal dňa 25.8.2017 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná včas podala odpor. V odpore uviedla, že byt užívala len do 1.11.2015, kedy sa z bytu vysťahovala. Po uvedenom dátume s nehnuteľnosťou nedisponovala, nemala k nemu prístup, o čom svedčí aj samotný protokol z 5.12.2015 podpísaný prenajímateľom. Týmto došlo k ukončeniu nájomného vzťahu dňa 30.11.2015 na základe vzájomnej dohody. K poplatku z omeškania uviedla, že je neprimerane vysoký a ide o neprimeranú zmluvnú podmienku vo vzťahu k užívateľovi - spotrebiteľovi. Poukázala na to, že žalobca nepredložil potvrdenie o zaplatení dane z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. K neprimerane vysokej spotrebe vody uviedla, že vyčíslenie nemá žiadny podklad vyplývajúci zo zaplatenia nedoplatkov, ktorý mal žalobcovi logicky vzniknúť. Žalobu navrhla zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že protokol o odovzdaní bytu zo dňa 5.12.2015 bol iba pripravený, ale žalovaná byt neodovzdala. Rozhodujúcim dokumentom pre nájomné je Zmluva o prenájme z 20.1.2015, podľa ktorej prenájom bol na jeden rok a platil do 30.1.2016 a podľa zmluvy bola tu možnosť výpovede, ktorú žalovaná neuplatnila. K poplatku z omeškania uviedol, že je primeraný, v zmluve napísaný a viackrát naň žalovanú kvôli nezaplatenému nájomnému za apríl 2015 upozorňoval. K spotrebe vody uviedol, že spotreba 143 m3 za 9 mesiacov je vysoko nad limit. Podľa článku VI. ods. 6.2 predmetnej zmluvy nájomca zodpovedá za neprimeranú vysokú spotrebu plynu, elektriny a vody. On musel túto spotrebu uhradiť. Na vysokú spotrebu vody osobne nájomníčku upozornil pri kontrole bytu 2.5.2015. Ďalšiu kontrolu bytu mu už nájomníčka neumožnila. Dôkazy sú v mailovej komunikácii a vyúčtovaniach nákladov a platieb za roky 2013, 2014, 2015, potvrdení o nedoplatku od spoločenstva vlastníkov bytov A.. K plateniu dane z príjmu uviedol, že podľa výmeru Mestského úradu v E. a u Daňového úradu R. je evidovaný ako daňovník č. XXXXXXXXXX a daň platí na základe daňového priznania, s tým však dlh žalovanej nesúvisí. Žalobca priložil kópie mailovej komunikácie medzi ním a žalovanou od 15.5.2015 do 2.1.2016.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu na pojednávaní, oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami: Zmluva o nájme bytových priestorov č.l. 5-8, protokol o odovzdaní nehnuteľnosti do prenájmu č.l. 9, protokol o odovzdaní bytu od nájomcu č.l. 10, protokol o montáži merača vody č.l. 11, zbierka zák. 209/2013 č.l. 12, predžalobná výzva č.l. 13-14, podací lístok č.l. 15, referencia pošty o doručovaní zásielky č.l. 16, emailová komunikácia medzi žalovanou a žalobcom č.l. 39-46, osvedčenie o registr. pridel. daňového identif. č. žalobcu č.l. 47, potvrdenie o vklade v hotovosti z 30.4.2015 č.l. 67, rozpis príjmov nájomného za rok 2015 č.l. 75, výpis z účtu K. E. z roku 2015 č.l. 67-79, prehľad spotreby vody podľa rokov a nájomníkov č.l. 80, vyúčtovanie nákladov a platieb za rok 2013 č.l. 81, vyúčtovanie nákladov a platieb za rok 2014 čl. 82, vyúčtovanie nákladov a platieb za rok 2015 čl. 83, vyúčtovanie nákladov a platieb za rok 2016 čl. 84, vyúčtovanie nákladov a platieb za rok 2017 čl. 85 a zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Žalobca pri výpovedi na pojednávaní ako strana sporu uviedol, že nie je podnikateľom, okolnosti ho donútili byt prenajať. So žalovanou podpísal nájomnú zmluvu, dojednali sa ako a kedy má platiť, súhlasil, že žalovaná nemusí platiť kauciu. Žalovaná hneď chcela vymeniť práčku, dohodli sa nech kúpi práčku a za február zaplatí len polovičné nájomné. V apríli zistil, že mu nedošlo nájomné za apríl, v máji bol na kontrolu bytu a upozornil žalovanú na vysokú spotrebu vody, a že nie je uhradené aprílové nájomné. Žalovaná mu uviedla, že toto nájomné sa niekde stratilo. Viackrát o tom komunikovali mailovo. Bol problém aj s júlovým nájomným a v novembri sa ho žalovaná pýtala, či jej predĺži zmluvu, on povedal, že ak uhradí apríl a november, za ktorý zaplatila málo, tak bude môcť ostať. Keďže nezaplatila prišiel 5.12.2015 do Košíc riešiť nezaplatené sumy a žalovaná mu povedal, že nemá z čoho zaplatiť a končí. Dala mu kľúče, že ju už čaká taxík. On ju upozornil, že nemá riadne odovzdaný byt, je potrebné podpísať protokol. Následne ju SMS správou upozornil na to, čo v byte chýba a na vysokú spotrebu vody. Žalovaná viac nereagovala na jeho mailové ani písomné výzvy. V prípade, že by žalovaná prejavila, že chce bývať v byte do konca zmluvy bol by jej kľúče od bytu vrátil. V decembri a v januári v byte nik nebýval, v januári začal žalobca rekonštrukciu bytu. Ďalší nájomník tam býval až od marca. Žalobca sa domnieva, že žalovaná spotrebovala tak veľa vody preto, že prala haldy prádla asi pre domov dôchodcov, pretože v byte ostal zvyšok dezinfekčného prostriedku a na balkóne tiež vždy viselo množstvo prádla. Predseda
družstva, ktoré vykonáva správu domu mu tiež potvrdil, že na balkóne visí množstvo prádla a tiež mu oznámil, že majú vedomosť, že v byte býva aj ďalšia osoba, preto mu platby za služby budú rozpočítavať na dve osoby.
6. Žalovaná pri výpovedi ako strana sporu na pojednávaní uviedla, že byt si našla na internete, hoci bol v zlom stave, chcela ho, pretože v tom bloku bývala jej sestra. So žalobcom sa dohodla, že kúpi novú práčku, lebo tam bola asi 60 ročná práčka. Hoci v zmluve bolo uvedené, že má platiť vopred, vysvetlila žalobcovi, že bude môcť platiť len v danom mesiaci. Podľa nej nájomné za apríl uhradila, pretože doložila o tom výpis z účtu (z 30.4.2015). K spotrebe vody uviedla, že nie je pravdou, že prala pre nejaký domov dôchodcov, ona sa len ráno a večer osprchovala a uvarila si jedlo, v byte nebola ani vaňa. Balkón bol v dezolátnom stave, tam by prádlo ani nevešala. Keď sa oteplilo vypratala celý byt aj balkón, vymaľovala byt, dala namontovať zásuvky a vypínače, vytepovala koberec. Jeden deň keď prišla z práce, zistila, že tečie záchod, dala ho opraviť na vlastné náklady. Začiatkom novembra odovzdala žalobcovi kľúče od bytu. Byt odovzdala v dobrom stave, všetko bolo vypratané, všetko bolo v poriadku. Povedal jej, že nemusí byť prítomná pri odovzdávaní bytu. Následne už nemala žiaden prístup do bytu, považovala to za vybavené. Následne poslala žalobcovi 200 € za november, hoci tam bola iba pár dní. Čo sa týka vecí, ktoré žalobca tvrdil, že v byte chýbali po jej odchode uviedla, že ona mala vlastný nábytok a nikdy by nechcela používať riad a príbor po cudzích ľuďoch.
7. K tvrdeniu žalovanej, že platba z 30.4. je aprílové nájomné žalobca uviedol, že ide o májové nájomné a to, že apríl nie je zaplatený vyplýva z ich mailovej komunikácie, dokonca žalovaná navrhla, že ho uhradí v splátkach. K spotrebe vody uviedol, že keď žalovaná odchádzala odpísal stav vodomeru a žalovaná sa tam nešla ani pozrieť, zhodou okolností však bytové družstvo pravidelne mení vodomery a stav vodomeru na doklade o jeho výmene súhlasí s tým, ktorý uviedol do protokolu o vrátení bytu. Čo sa týka tečúceho záchodu, bol tam aj zamestnanec poisťovne, ktorý konštatoval, že žiadna škoda nevznikla. Keď žalovaná chcela ukončiť zmluvu mala dať výpoveď z nájmu, túto by potom preukázal daňovému úradu. Takto musel zaplatiť daň.
8. V priebehu konania žalobca na pojednávaní dňa 30.7.2018 uviedol, že v časti poplatku za omeškanie vo výške 747,15 € berie žalobu späť kvôli chybnému výpočtu. S týmto späťvzatím právny zástupca žalovanej súhlasil.
9. Z predložených dôkazov súd zistil, že strany sporu dňa 20.1.2015 uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu od 1.2.2015 do 30.1.2016 za nájomné 310,- € mesačne splatné do 15. dňa v mesiaci vopred (do 15. februára na marec 2015). Podľa článku II. bodu 2.5. tretej vety zmluvy vzniknuté nedoplatky za náklady spojené s užívaním predmetu nájmu (vykurovanie, teplá a studená voda, elektrická energia, plyn atď.) v období počas trvania zmluvy uhrádza nájomca, ... Podľa článku VI. bodu 6.2. - 6.2.8. Nájomca zodpovedá za neprimerane vysokú spotrebu plynu, elektriny a vody, spôsobenú vedome alebo nepozornosťou.
10. Podľa protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti do prenájmu podpísaného oboma stranami sporu stav merača TUV bol 38 m3 a merača SUV bol 40 m3. Podľa protokolu o odovzdaní bytu od nájomcu z 5.12.2015 podpísaného žalobcom, bol stav merača teplej vody 110 m3 a merača studenej vody 111 m3. Podľa protokolu o montáži merača TÚV a SV montážnou firmou Čopa s.r.o. v byte č. 41/6, na A. X zo dňa 4.1.2016 bol stav vodomeru TÚV 110 m3 a stav vodomeru SV 111 m3.
11. Z mailovej komunikácie strán sporu súd zistil, že 15.5.2015 žalovaná písala žalobcovi, že máj uhradila a muselo mu to prísť 1.5., apríl žiaľ visí, pôjde sa opýtať do banky. 1.6.2015 žalovaná uviedla, že aprílové nájomné jej matka vložila na nesprávny účet a k zvýšenej spotrebe uviedla, že v byte býva sama, nanajvýš sa jej návšteva osprchuje. 18.6.2015 žalovaná navrhla žalobcovi, že apríl zaplatí v slušných splátkach. 8.10.2015 žalobca urgoval u žalovanej, aby začala splácať apríl. 12.10.2015 žalovaná uviedla, že dlh uhradí naraz, alebo na 2x a dotazovala žalobcu, či je predĺži zmluvu. 13.10.2015 žalobca žalovanej oznámil, že ak chce ďalej bývať v byte musí uhradiť dlh. 5.11.2015 žalobca urgoval nájomné za november. Mailom z 7.12.2015 žalobca žalovanej oznámil, že v byte chýbajú veci, a že ho prekvapila spotreba vody, pretože na merači TV je 110 m3 a na merači SV je 111 m3.
12. Z potvrdenia VÚB a.s. o vklade v hotovosti z 30.4.2015, ktoré predložila žalovaná súd zistil, že žalovaná vložila na účet určený na platenie nájomného sumu 310,-€. Z výpis z účtu, ktorý bol zmluvou
určený na platenie nájomného súd zistil, že žalovaná uhradila 3.2.2015 - 150 €, 2.3.2015 - 310 €, 30.4.2015 -310 €, 3.6.2015 - 310 €, 7.7.2015 - 100 €, 10.7.2015 - 130 €, 29.7.2015 - 80 €, 11.8.2015 - 310 €, 2.9.2015 - 310 €, 1.10.2015 - 310 €, 6.11.2015 - 200 €.
13. Podľa vyúčtovania nákladov a platieb za rok 2013 náklady na byt boli 591,74 €, zálohové platby 804,36 €, preplatok 212,62 €. Podľa vyúčtovania nákladov a platieb za rok 2014 náklady na byt boli 530,44 €, zálohové platby 804,36 €, preplatok 273,92 €. Podľa vyúčtovania nákladov a platieb za rok 2015 náklady na byt boli 1777,01 €, zálohové platby 804,36 €, nedoplatok 972,65 €. Podľa vyúčtovania nákladov a platieb za rok 2016 náklady na byt boli 799,07 €, zálohové platby 804,36 €, preplatok 5,29 €. Podľa vyúčtovania nákladov a platieb za rok 2017 náklady na byt boli 802,19 €, zálohové platby 804,36 €, preplatok 2,17 €. Porovnaním týchto vyúčtovaní súd zistil, že v položkách príprava TÚV, vodné a stočné TÚV a vodné a stočné SV v rokoch 2013 a 2014 vznikli žalobcovi preplatky. Pri nezmenených zálohových platbách v roku 2015 vznikol v položke príprava TÚV nedoplatok 633,50 €, v položke vodné a stočné TÚV vznikol nedoplatok 225,97 € a v položke vodné a stočné SV vznikol nedoplatok 211,71 €, teda spolu 1071,18 €.
14. Podľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 397/2003 Z.z. v znení novely č. 209/2013 Z.z. podľa položky 3.1. - spotreba vody pre byt so samostatnými výtokmi vody a splachovacím WC a s kúpeľňou (so sprchovacím kútom/ s vaňou a s externou dodávkou teplej vody) je 25 m3 na osobu a rok.
15. Právny zástupca žalovanej navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka - švagra žalovanej, ku skutočnostiam, kto sa zdržiaval v byte v decembri a v januári. Tento návrh na dokazovanie súd zamietol s poukazom na nadbytočnosť vykonania tohto dôkazu, pretože všetky rozhodujúce skutočnosti už vyplynuli z písomných dôkazov a výpovedí strán sporu.
16. Podľa § 663 O.z., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 685 ods. 1 O.z., nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
18. Podľa § 671 ods. 1 O.z., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
19. Podľa § 696 ods. 2 O.z., úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 710 ods. 1, 2 O.z., nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
21. Podľa § 40a O.z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
22. Podľa § 145 ods. 2 Cs.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o nájme bytu z 20.1.2015 vznikol nájomný vzťah. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Súd mal za preukázané, že žalovaná neuhradila dohodnuté nájomné za apríl 2015 vôbec, jej obrana, že tak učinila
30.4.2015 vyhodnotil ako účelovú, pretože z rozsiahlej mailovej komunikácie medzi ňou a žalobcom vyplynulo, že nájomné za apríl jej matka vložila na nesprávny bankový účet. Žalovaná súc si tohto vedomá navrhla žalobcovi, že toto nájomné zaplatí v splátkach, splácať ho však nezačala. Je bez právneho významu obrana žalovanej, že po opustení bytu v novembri resp. decembri 2015, kedy stratila faktickú možnosť užívať byt, zanikla aj jej povinnosť uhrádzať nájomné. Nájomná zmluva bola dojednaná medzi stranami sporu na dobu určitú do 30.1.2016. Predčasne mohla byť ukončená spôsobom upraveným v samotnej zmluve - výpoveďou (článok VIII. Zmluvy), výpoveďou upravenou v Občianskom zákonníku alebo písomnou dohodou podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní žalovaná tvrdila, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe vzájomnej dohody k 30.11.2015 (viď odpor žalovanej), toto tvrdenie však nijako nepreukázala. Žalobca poprel, že by došlo k takejto dohode a uviedol, že žalovaná mu 5.12.2015 dala kľúče a odišla. Podľa žalobcu nájomná zmluva skončila až uplynutím doby. Svoje stanovisko posilnil aj tvrdením, že v prípade, že by došlo k predčasnému ukončeniu nájmu, bolo pre neho nevyhnutné ukončiť ho písomne pre daňové účely. K týmto tvrdeniam súd uvádza, že pre platnosť dohody o predčasnom ukončení nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom zákon vyžaduje písomnú formu pod následkom absolútnej neplatnosti úkonu. Takáto písomná dohoda o ukončení nájmu v konaní preukázaná nebola a k tomu, aby súd dospel k záveru, že nájom bol ukončený pred uplynutím dohodnutej doby nepostačuje to, že žalovaná počas trvania nájomnej zmluvy sa z bytu odsťahovala a fakticky byt neužívala. Na základe uvedeného súd vychádzajúc z toho, že nájomná zmluva nebola predčasne platne ukončená bolo povinnosťou žalovanej uhradiť nájomné do ukončenia zmluvy (do 30.1.2016), teda okrem nájomného za apríl (310 €), jej vznikla povinnosť uhradiť aj nájomné za november (110 €), december (310 €) a január 2016 (310 €), čo je spolu 1040 €. V tejto časti súd považuje žalobu za plne dôvodnú.
24. K nároku žalobcu plynúceho za neprimerane vysokú spotrebu vody žalovanou súd uvádza, že v nájomnej zmluve sa strany sporu dohodli okrem článku VI., ktorý uvádzal žalobca aj v článku II. bodu 2.5. tretej vete, že vzniknuté nedoplatky za náklady spojené s užívaním predmetu nájmu (vykurovanie, teplá a studená voda, elektrická energia, plyn atď.) v období počas trvania zmluvy uhrádza nájomca. Pomocou prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR za priemernú ročnú spotrebu vody na osobu a rok možno považovať spotrebu 25 m3 vody. Žalovaná spotrebovala za necelý rok 143 m3 vody. Spotreba vody bola preukázaná protokolom o odovzdaní nehnuteľnosti do prenájmu (stav meračov TÚV - 38 m3 a SV - 40 m3) , protokolom o odovzdaní bytu od nájomcu (stav meračov TÚV - 110 m3 a SV - 111 m3), protokolom o montáži merača TÚV a SV montážnou firmou Čopa s.r.o. v byte č. 41/6 (stav meračov TÚV - 110 m3 a SV - 111 m3) a mailom z 7.12.2015, ktorým žalobca žalovanej oznámil, že na merači TV je 110 m3 a na merači SV je 111 m3. Vyhodnotením týchto listinných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej časovej súvislosti mal súd za preukázané, že žalovaná počas užívania bytu spotrebovala 72 m3 teplej a 71 m3 studenej vody. Tieto dôkazy vyvracajú tvrdenia žalovanej, že nezodpovedá za spotrebu, lebo po tom, čo sa odsťahovala, tento byt užívala iná osoba resp. žalobca pre vlastné účely, pretože stav meračov sa nezmenil od 5.12.2015 do 4.1.2016. Čo sa týka obrany žalovanej, že k spotrebe vody došlo napr. pretekaním záchoda, toto sama poprela, keď vo výpovedi uviedla, že ho dala hneď opraviť a iné zariadenie v byte netieklo. Žalovaná poprela, že by s ňou bývala iná osoba, z uvedeného vyplýva, že ona sama musela spôsobiť nadmernú spotrebu vody. Žalobca preukázal, že pri nezmenených zálohových platbách za roky 2013, 2014, 2016, 2017 mu z ročných vyúčtovaní vždy vyplynul preplatok. Vo vyúčtovaní za rok 2015, kedy byt užívala žalovaná, celkový nedoplatok na byte činil 972,65 €. Konkrétne v položkách príprava TÚV, vodné a stočné TÚV, vodné a stočné SV vznikol nedoplatok spolu 1071,18 € (633,50 € + 225,97 € + 211,71 €). Vzhľadom na zmluvné dojednanie strán sporu, že nájomca je povinný uhradiť nedoplatok za náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, ktorý za rok 2015 vznikol vo výške 972,65 € súd dospel k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť uhradiť tento nedoplatok, ale keďže si žalobca uplatnil len sumu 959,75 €, súd zaviazal žalovanú uhradiť nedoplatok len v tejto výške 959,75 €.
25. Vzhľadom na to, že v časti poplatku za omeškanie vo výške 747,15 € žalobca vzal žalobu po začatí pojednávania späť a právny zástupca žalovanej s týmto späťvzatím súhlasil, súd v súlade v § 145 ods. 2 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Tým sa stala argumentácia žalovanej o porušení jej spotrebiteľských práv neprimerane vysokým poplatkom z omeškania bez právneho významu. Navyše vzťah medzi žalobcom a žalovanou nespadá pod dodávateľsko - spotrebiteľské vzťahy.
26. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení keďže žalobca bol v konaní v úspešný rozsahu 1999,75 € (73%) a v časti 747,15 € (27%) bol neúspešný, preto súd žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 46% (73%-27%). O ich konkrétnej výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.