Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-50-2017.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Csp/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2Csp/50/2017-58
8617201846
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v spore žalobcu T. zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubányho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900,- Eur. -2- 2Csp/50/2017 2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/310/2013 o zaplatenie 1.767,44 Eur s prísl. bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný si v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/310/2013 voči nemu uplatnil zaplatenie sumy 1 767,44 Eur s príslušenstvom a okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok nadobudol vo výroku I. právoplatnosť dňa 23.12.2014. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 900,- Eur.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.4.2017 uviedol, že žalobca neuniesol v 1. rade ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku, t.j. v čom, resp. na ako základe si ho uplatňuje. S poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/310/2013 zo dňa 13.10.2014 bol judikovaný právny stav, ktorý určil, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o zaplatenie 1.767,44 Eur. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje, že na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, reps. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa §3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vyžaduje logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného konania - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných prípadoch. Vyžaduje sa rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právnej relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti. Napáda samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné zadosťučinenie.
5. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 9. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 24.11.2010 úverovú zmluvu č. 8300032925, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 42 mesačných splátkach po 80,87 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,01 %, RPMN 65,49 %, priemerná hodnota RPMN 44,57 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Z dôvodu omeškania s úhradou splátok žalovaný zosplatnil úver listom zo dňa 5.5.2013.
-3- 2Csp/50/2017
10. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 7C/310/2013 - 41 zo dňa 13.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 23.12.2014 je zrejmé, že žalovaný sa proti žalobcovi v pôvodnom konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.767,44 Eur s príslušenstvom. Okresný súd žalobu zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalovaný upieral uplatnený nárok, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 24.11.2010 je uvedená ročná úroková sadzba 70,01 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2010 na úrovni 9,92 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 70,01 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 7- násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2010. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne ako podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojim obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky) je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú, pričom už nepovažoval za podstatné, či zmluvné podmienky sa vzhľadom na drobnosť písma stali alebo nestali súčasťou zmluvy. Zároveň súd dodal, že úverová zmluva neobsahuje osobitnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky vo výške 80,87 Eur bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu, aj v prípade platnosti úverovej zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ. Pokiaľ došlo medzi účastníkmi neplatnej zmluvy k plneniu, nastupuje medzi nimi právny režim bezdôvodného obohatenia. Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver zo strany žalovaného vo výške 1.284,25 Eur a doposiaľ žalobca splatil sumu 1.768,84 Eur, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
12...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom uzatvoril úverovú zmluvu č. 8300032925 dňa 24.11.2010, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý -4- 2Csp/50/2017 spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- Eur. Žalobca sa zaviazal predmetný úver uhradiť v 42 mesačných splátkach po 80,87 Eur. Žalobca predmetný úver nesplácal, preto sa žalovaný obrátil na Okresný súd Svidník so žalobou, kde si uplatnil zaplatenie sumy 1.767,44 Eur s prísl. a konanie sa viedlo na Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. 7C/310/2013. Okresný súd Svidník svojim rozsudkom sp.zn. 7C/310/2013 - 41 zo dňa 13.10.2014 žalobu žalovaného zamietol. Rozsudok v I. výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014. Predmetným rozsudkom Okresného súdu Svidník mal súd za preukázané, že žalovaný porušil právo žalobcu tým, že si voči nemu uplatnil svoju pohľadávku, pričom z rozhodnutia súdu vyplynulo, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojim obsahom prieči dobrým mravom a preto je neplatná v celom rozsahu. Taktiež úverová zmluva neobsahovala osobitnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto nemôže veriteľ požadovať od spotrebiteľa úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, bola vo výške 1.767,44 Eur bez príslušenstva.
13. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že si uplatnil svoje právo na súde. Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie toho čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn. 7C/310/2013 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. 14. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196). 15. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. -5- 2Csp/50/2017 Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
16. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práv, čo v danom prípade by predstavovala žalovaná suma v pôvodnom konaní 7C/310/2013, ktorú žalovaný požadoval voči žalobcovi vo výške 1.767,44 Eur s prísl.
17. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov. Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, a preto bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho žalobe vyhovené je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ......
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
-6- 2Csp/50/2017
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku
.................................... -7- 2Csp/50/2017
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 5. novembra 2018
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca