Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11Csp/406/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX X. E., zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o ochranu spotrebiteľa takto

rozhodol:

I. Určuje, že Zmluva o úvere č. 900500541 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 7.2.2011 je bezúročná a bez poplatkov.

II. Určuje, že Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.2.2011 je neplatná.

III. Žalobkyni priznáva náhradu 100% trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 5.9.2017 žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 7.2.2011 je bezúročná a bez poplatkov, taktiež aby určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 7.2.2011 je neplatná a aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť trovy tohto konania na tom základe, že zmluva o úvere má povahu zmluvného formulára, v ktorom je žalobkyňa označená obchodným menom (ktoré je zhodné s jej menom a priezviskom), identifikačným číslom a miestom podnikania (ktoré je zhodné s miestom jej bydliska). Zmluvný formulár obsahuje vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka, že sú mu finančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania. Toto vyhlásenie sa nachádza v graficky oddelenej časti zmluvy, v ktorej sa okrem vyhlásenia nachádza aj údaj o výške poskytnutého úveru, výške dohodnutého poplatku, celkovej čiastke na zaplatenie, počte a výške splátok a splatnosti prvej splátky. Vyhlásenie nie je žiadnym spôsobom oddelené od ostatného textu tejto časti zmluvy. Miesto na podpis je umiestnené tak, že ľahko možno nadobudnúť dojem, že ide o vyjadrenie súhlasu s výškou úveru a s podmienkami jeho splatnosti a prehliadnuť, že v rovnakej časti zmluvného formulára je umiestnené aj prehlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov. Žalobkyňa žalovanému nikdy netvrdila, že peniaze potrebuje na výkon podnikania a žalovaný sa jej ani na účel brania úveru nedotazoval. Finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na podnikanie, žalobkyňa poskytnutý úver použila na úhradu dlžôb a osobných potrieb. V danej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje odlišne od zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol žalovanej ako podnikateľovi - živnostníkovi na jeho podnikanie a nie na osobné účely. V skutočnosti napriek formálnemu údaju v listinných dôkazoch strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pre ktorú platia ustanovenia

o spotrebiteľskom práve poskytujúce ex offo zvýšenú ochranu slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľovi) zo strany súdu. K vylúčeniu zmluvy o úvere spod režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov by mohlo dôjsť len v prípade, ak by bolo jednoznačne preukázané, že podnikanie spotrebiteľa patrí do skupiny povolaní vykonávaných v tzv. podnikateľskom režime, ako aj po náležitom vyhodnotení zhody zmluvou proklamovanej okolnosti - poskytnutia úveru naozaj na výkon podnikania. V prípade predmetnej zmluvy nedošlo k takému vyhodnoteniu a úver poskytnutý spotrebiteľovi bol bez ďalšieho subsumovaný pod úpravu Obchodného zákonníka, čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy vo vzťahu k náležitostiam, výške zákonom regulovanej odplaty a v neposlednom rade k neuvedeniu základného porovnávacieho údaja ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Zároveň poukazuje, že v predmetnej zmluve chýbajú náležitosti ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN), priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež nebolo zabezpečené právo spotrebiteľa v zmysle § 13 (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a § 16 (splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 7.2.2011 je neplatná, a to z dôvodu pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písmena r) Občianskeho zákonníka, nakoľko praktickým dôsledkom je skutočnosť, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom pre spotrebiteľa, to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si veriteľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemá žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňuje tým, že nevie, aký je jej skutočný dlh voči žalovanému.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vo svojom vyjadrení zo dňa 5.9.2017 doručenom súdu 2.10.2017 vzniesol námietku nepríslušnosti tunajšieho súdu, ktorú odôvodnil tým, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom. Tento druh zmluvy nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ani Zákona o ochrane spotrebiteľa a ani charakter zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Taktiež uviedol, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a preto poukázal na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby s tým, že žalobkyňa sa obrátila síce na vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd, a teda nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých môže súd konať. V danom prípade je potrebné miestnu príslušnosť súdu posudzovať v zmysle § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p. Preto žiadal, aby tunajší súd ako súd nepríslušný postúpil vec miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava I. Zároveň zaujal stanovisko, že žalobkyňa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem. Samotné konštatovanie, či je úver poskytnutý žalobkyni bezúročne a bez poplatkov nemá pre žalobkyňu žiaden praktický význam, a preto nebol na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 3.4.2012 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 11454/11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná, aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prehlásenie žalobkyne je v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísané žalobkyňou. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. Je nesporné, že žalobkyňa finančné prostriedky použila na výkon podnikania, a preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na záver žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne o neprehľadnosti zmluvy o úvere, hlavne v časti vyhlásenia o účele poskytnutia finančných

prostriedkov, je absolútne bezpredmetné. Údaje do zmluvy o úvere vypĺňala sama žalobkyňa a mala možnosť si riadne preštudovať celú zmluvu o úvere, ktorá obsahuje jasné a ľahko pochopiteľné informácie aj pre priemerného človeka bez potreby kvalifikovaného vzdelania. V prípade, ak by žalobkyňa nesúhlasila s vyhlásením o účele poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré sa nachádza priamo pri podpise dlžníka - žalobkyne a ktoré je jasne formulované, mohla odmietnuť zmluvu podpísať a požiadať o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K nároku o vyhlásení, že rozhodcovská zmluva je neplatná žalovaný uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v článku II. ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spor so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3. Súd skúmal v danom prípade miestnu príslušnosť vzhľadom na námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom a tento druh zmluvy nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ani Zákona o ochrane spotrebiteľa a ani charakter zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy. Mal za to, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a preto poukázal na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby a tvrdil, že žalobkyňa sa obrátila na vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava I, v obvode ktorého majú svoje sídlo.

4. Žalobkyňa uviedla, že popri všeobecnom súde je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom ak ide o spotrebiteľský úver (§ 19 písm. d) C.s.p.) a žalobkyňa v tomto prípade má trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Košice-okolie.

5. Podľa § 42 C.s.p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Podľa § 19 písm. d) C.s.p. popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

7. V danom prípade súd mal za to, že námietka miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného bola uplatnená zo strany žalovaného včas, ale nebola dôvodná. Súd o tejto námietke osobitne nerozhodoval a dôvod, prečo neprihliadol na túto námietku uvádza až v konečnom, t.j. v tomto rozhodnutí. Ustanovenie § 19 umožňuje vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 13 a všeobecným súdom žalovaného v § 19. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne žalobcovi. Súd posúdil žalobkyňu ako spotrebiteľku a nároky, ktoré sú predmetom tohto konania ako nároky zo spotrebiteľskej zmluvy (bližšie zdôvodnenie v ďalších odsekoch týchto dôvodov), a preto tunajší súd je miestne príslušný na konanie v tejto veci, lebo žalobkyňa si tento súd vybrala, pričom toto právo výberu jej patrí podľa § 19 písm. d) C.s.p. Taktiež súd skúmal námietku zo strany žalovaného ohľadom naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že žaloba na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem a že následné konštatovanie, či je úver poskytnutý žalobcovi bezúročný a bez poplatkov nemá pre žalobcu taktiež žiaden praktický význam. Súd však dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke výšky dlhu. Preto spotrebiteľ nemá preukazovať naliehavý právny záujem.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a doplnila o tvrdenie, že žalobkyňa uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ, nie ako živnostník. Na otázku pracovníčky žalovaného, kde je zamestnaná žalobkyňa uviedla, že je živnostníčkou, ale nikto sa jej nepýtal, na aký účel potrebovala peniaze. Údaje do zmluvy si pracovníčka žalovaného stiahla z internetu bez toho, aby jej žalobkyňa dala súhlas. V deň, keď uzatvorila zmluvu o úvere, uzatvorila aj rozhodcovskú zmluvu. O tom, čo je to rozhodcovská zmluva

žalobkyňa nevedela a uzavrela ju bez akéhokoľvek poučenia, a teda aj táto zmluva je neplatná, nakoľko proti žalobkyni sa vedie exekučné konanie neoprávnene.

9. Žalobkyňa taktiež doplnila údaje uvedené v žalobe. Tvrdila, že sa so žalovaným dohodli na požičaní sumy 1 000,00 eur, ale pracovníčka žalovaného jej odovzdala 600,00 eur s tým, že v sume 1 000,00 eur podľa jej tvrdenia boli započítané aj úroky. V skutočnosti jej bolo odovzdaných len 600,00 eur a ona im do podania žaloby zaplatila 1 200,00 eur.

10. Súd zistil zo zmluvy, ktorá bola predložená žalovaným, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa 7.2.2011 bola uzavretá účastníkmi konania. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa uzatvárala túto zmluvu ako podnikateľka za účelom získania peňažných prostriedkov na podnikanie a poukázal na uvedenie údajov žalobkyňou o podnikaní v zmluve. Žalobkyňa však tvrdila, že údaj o podnikaní uviedla len ako odpoveď na otázku, kde je zamestnaná. Ostatné údaje si získala pracovníčka žalovaného bez jej súhlasu. Tvrdenie žalobkyne, že žiadala tento úver pre súkromné účely bolo potvrdené aj samotnou zmluvou v odseku 3, kde sú uvedené jej údaje, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a číslo osobného účtu, ktoré sa vyžadujú pri poskytnutí úveru fyzickej osobe pre nepodnikateľské účely. Taktiež boli uvedené tieto údaje aj v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola súčasne uzavretá so zmluvou o úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo v tomto konaní bolo preukázané a potvrdené údajmi uvedenými v zmluve.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 7.2.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že by úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvárania zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, čo v danom prípade sa zo strany žalovaného nestalo.

12. účinný v čase uzatvárania zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromno-právnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ak však majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogicky prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ZoSÚ).

13. Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (ods. 1). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (ods. 2).

14. Podľa § 2 písm. a) až d) č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

16. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ZoSÚ, a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru a ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby žalovaný členil tak, ako mu to určuje zákon. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Taktiež zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 7.2.2011 o dojednaní administratívneho poplatku vo výške 968,00 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s poučením princípu dobrých mravov neprijateľná.

18. Napriek uvedeným skutočnostiam bola žalobkyňa rozhodcovským rozsudkom č.k. SR 11454/11 zo dňa 3.4.2012 zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2 271,83 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2 271,83 eur od 3.8.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2 271,83 eur od 28.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Tu súd poznamenáva, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 3.4.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, ktorý sa týka tých istých účastníkov konania (v rozhodcovskom konaní v opačnom procesnom postavení žalobca Pohotovosť s.r.o. voči žalovanej W. A.) a jeho predmetom bol nárok z tej istej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, obidve uzavreté dňa 7.2.2011, úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorých určenia neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáha netvorí prekážku res iudicata vo vzťahu k predmetnej určovacej žalobe, pretože súd musel skúmať platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná. Navyše rozhodcovský súd platnosť rozhodcovskej zmluvy konštatoval len v odôvodnení svojho rozsudku, pričom odôvodnenie nie je právne záväzné. Súd má

za to, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda porušenia spotrebiteľského práva, predstavuje nulitný právny akt (paakt) a ako taký nemôže zakladať prekážku res iudicata vo vzťahu k súdnej určovacej žalobe. Pri takomto posúdení rozhodcovskej zmluvy je právne irelevantné, či účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní využil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku alebo túto možnosť využil. V zmluve o úvere, ktorej súčasťou je príloha pod názvom Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, je uvedená výška úrokovej sadzby 0,25% denne a z internej stránky NBS súd preveroval úrokové sadzby v podobných úveroch v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v období február 2011 činil úrok 6,64%. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky predčia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako štvornásobok priemernej sadzby úverov poskytnutých v rovnakom období. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Ncdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O taký stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvárania zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

19. Súd teda považuje celé dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné, a tým v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné.

20. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobkyňa mala v tomto konaní úspech, a preto súd jej priznal 100% náhradu trov konania.

23. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.