Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

80Ek/256/2018

Uznesenie

I. súd F. F. v exekučnej veci oprávneného: I. L. s.r.o., K.: XX XXX XXX, so sídlom L. 3, XXX XX F.- mestská časť L. Y., zast. R.. K.. K. F., advokát, K.: XX XXX XXX, N. XXX/XX, XXX XX F. - V. U. proti povinnému: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX Q. o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie právneho zástupcu oprávneného v sume 2,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. Predmetné rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a) a ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 a § 199e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov (ďalej len „vyhláška”).

2. Vyšší súdny úradník v uznesení uviedol, že súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa § 121 ods. 3 zákona č. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, 2015, str. 62). Súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor podľa ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 31. 07. 2012, sp. zn. 17Co/179/2012; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 09. 2013, sp. zn. 14Co/663/2013; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 03. 2013, sp. zn. 7Co/34/2012; rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 04. 2014, sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 03. 2013, sp. zn. 7Co/34/2012). V danej veci súd zistil, že oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky, ktoré tvoria trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (tzn. náklady spojené s uplatnením pohľadávky). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 177,62 Eur, potom odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 9,13 Eur. Výška trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty je teda výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 44,01 eur (2 x 9,13 Eur + 2 x 9,21 Eur + DPH). Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu 60,51 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 62,51 Eur, je tento nárok v časti sumy 2,- Eur uplatnený v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 1,99 Eur zamietol. Uznesenie sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018 bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené elektronicky dňa 15. 10. 2018 o 11:06 hod.

3. Proti uzneseniu sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018 podal oprávnený v zákonnej lehote (dňa 19. 10. 2018) sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že s názorom Okresného súdu Banská Bystrica uvedeným v uznesení zo dňa 11. 10. 2018 sa nestotožňuje a rovnako nesúhlasí ani s argumentmi použitými v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa názoru oprávneného výpočet, ktorý bol použitý pri určení výšky trov právneho zastúpenia, bol správny. Oprávnený má za to, že ak súd vo svojej argumentácii tvrdí, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva, nesprávne stotožňuje pojem „istina pohľadávky” s pojmom „výška peňažného plnenia”. Synonymom „peňažného plnenia” je „peňažný nárok”, uplatnený v exekučnom konaní a presne vyčíslený a nie samotná istina pohľadávky. Oprávnený poukázal na ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, konkrétne na pojem „cena práva“, s uvedením za bodkočiarkou, že za cenu práva sa považuje aj (teda nie len) hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Z takéhoto znenia ustanovenia je možné dospieť k záveru že právna úprava za bodkočiarkou, sa týka veci, ktorá je sporná, t. j. ešte nie je súdom judikovaná. Predmetom exekučného konania je však vo všeobecnosti už judikované plnenie, a v tomto konkrétnom prípade, vymoženie peňažného (nie nepeňažného) nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Plnenie nároku ako také, je bez akýchkoľvek pochybností širší pojem (predmetom plnenia môže byť plnenie peňažnej povinnosti ako aj plnenie nepeňažnej povinnosti) a nemožno ho, ako pojem, obmedziť iba na plnenie nejakej časti uplatneného peňažného nároku. Peňažné plnenie sa rovnako môže skladať z viacerých čiastkových nárokov, ktoré je možné v exekučnom konaní uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie. Takáto súdom priznaná pohľadávka a náklady spojené s jej uplatnením v podobe trov pôvodného konania, sú spolu ako vymáhaný peňažný nárok predmetom exekučného konania, teda aj predmetom poskytovanej právnej služby. Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že vychádza z pojmu „vymáhaný nárok“. Ohľadne pojmu „vymáhaný nárok” oprávnený uviedol, že použitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 48 ods. 3 písm g) Exekučného poriadku (novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z.), ktoré definuje, že nárok na peňažné plnenie sa rozdeľuje na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného, možno dospieť k záveru, že peňažný nárok je širším pojmom ako istina peňažného nároku, ktorý je ako celok vymáhaným nárokom v exekučnom konaní. Výkladom opaku, ak sa návrh na peňažné plnenie rozdeľuje na uvedené časti, potom sa z nich logicky aj skladá

- pozostáva z nich. Možno teda uzavrieť, že ak sa pojem „istina“ v Exekučnom poriadku nachádza,

potom v zmysle jednej z častí z vymáhaného peňažného nároku, resp. z vymáhanej povinnosti uloženej exekučným titulom. Z uvedeného teda vyplýva, že v exekučnom konaní je veľmi dôležité nestotožňovať pojmy vymáhaný nárok a peňažná istina (ktorá je samostatným predmetom tzv. základného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul). Peňažná istina v exekučnom konaní je totiž len časť vymáhaného nároku, ktorý sa skladá z už spomenutej peňažnej istiny, úrokov z omeškania a trov súdneho konania. V súvislosti s názorom okresného súdu, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky, a teda ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť, oprávnený dal do pozornosti, že toto ustanovenie vyhlášky hovorí o hodnote „peňažného plnenia” a nie o „hodnote pohľadávky” ako to uvádza okresný súd. Ak by mal zákonodarca na mysli len istinu pohľadávky, tak by v tomto ustanovení neuviedol „peňažné plnenie” ale „pohľadávka”, presne ako uvádza vo svojej argumentácii (trochu nelogicky) okresný súd v napadnutom uznesení. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, tarifnou hodnotou je výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa taktiež považuje hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu, pričom v exekučnom konaní za vymáhaný nárok treba považovať výšku peňažného plnenia, ktoré sa exekúciou vymáha a ktorého sa poskytovaná právna služba (zastupovanie v exekučnom konaní) týka. Nesprávne je, podľa názoru oprávneného, aj použitie analógie so zákonom č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Analógiu s týmto zákonom nie je možné použiť, keďže súdny poplatok je v exekučnom konaní fixný bez ohľadu na výšku peňažného nároku. Navyše výklad okresného súdu, že cena vyčísleného a presného príslušenstva sa zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty v exekučnom konaní len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, nie je opretý o žiadne ustanovenie zákona, je aj v rozpore s gramatickým a logickým výkladom. Synonymom „peňažného plnenia” (§ 10 ods. 2 vyhlášky) je „peňažný nárok” a nie „istina” alebo „pohľadávka”. Oprávnený zároveň zdôraznil, že exekučné konanie je na rozdiel od konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, konaním so špecifickými znakmi, ktoré sa týkajú nielen vymáhaného nároku, ale aj základu na výpočet tarifnej odmeny advokáta. V konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (tzv. základné súdne konanie), je predmetom, ako už bolo vyššie uvedené, nárok, t. j. vynútiteľné subjektívne právo uplatniteľné pred súdom ako samostatný predmet konania. V základnom súdnom konaní, samostatným predmetom konania je v zásade istina vymáhanej pohľadávky, pričom samostatným predmetom konania môže byť aj príslušenstvo pohľadávky, ak je istina pohľadávky ku ktorej sa viaže, už priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím (ako nekapitalizované príslušenstvo) alebo ak je istina už aj uhradená (ako kapitalizované príslušenstvo). V exekučnom konaní je špecifickým znakom to, že každý súdom priznaný nárok (tzv. judikovaný nárok), ktorý vyplýva oprávnenému z vykonateľného exekučného titulu, je možné v tomto type konania uplatniť samostatným návrhom na vykonanie exekúcie. Je tomu tak preto, že predmetom exekučného konania nie je právo alebo vec v takom istom zmysle, v akom sú uplatňované v základnom súdnom konaní. V exekučnom konaní súd totiž rozhoduje o vykonaní povinnosti, ktorá bola uložená už v základnom súdnom konaní, t. j. rozhoduje o judikovanom nároku, a je teda na rozhodnutí oprávneného, ktorý (prípadne či všetky) z priznaných nárokov si uplatní v exekučnom konaní a tiež či splnomocní advokáta na vymoženie exekučného titulu ako celku, alebo len niektorej časti. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia krajských súdov, na ktoré súd odkazuje vo svojom odôvodnení, nie je možné použiť, nakoľko v týchto prípadoch nejde o exekučné konanie, ale o základné súdne konanie, v ktorom sa tarifná odmena počíta z iného základu. Rovnako dôležitý fakt, ktorý taktiež z uvedeného vyplýva je, že vzhľadom na dispozičné právo oprávneného určiť si, v akom rozsahu si nárok na peňažné plnenie (tzv. vymáhaný nárok) v exekučnom konaní uplatní (pričom toto plnenie bolo špecifikované v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku) je aj základ na výpočet tarifnej odmeny právneho zastúpenia nevyhnutné počítať z takto zloženého vymáhaného nároku. Bolo by absurdné, ak by si oprávnený uplatnil nároky zo súdneho konania v dvoch konaniach, pričom v každom by mu logicky bol priznaný aj nárok na trovy právneho zastúpenia. Čo sa týka rozhodnutí súdov, ktoré riešia rovnakú alebo obdobnú problematiku v exekučnom konaní, je skôr na mieste spomenúť napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoE/62/2013-22 zo dňa 25. 06. 2013, ktorý hovorí, že: „reálna výška pohľadávky teda rastie v závislosti od plynutia času, v ktorom je dlžník v omeškaní a úhrnnú sumu úrokov z omeškania je možné vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu v čase omeškania. V čase, keď dôjde k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pričom tento úkon vykoná za oprávneného ustanovený právny zástupca, dosahuje reálna výška vymáhaného nároku voči povinnému sumu tvorenú z istiny, kapitalizovaných úrokov k danému dňu a trov konania. Výška vymáhanej sumy pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda

jednoznačne určiteľná a ako taká tvorí základ pre určenie odmeny právneho zástupcu oprávneného“. Oprávnený ďalej dal do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoE/28/2016 zo dňa 03. 06. 2016, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/520/2015-32 zo dňa 18. 12. 2015, ktorý za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní určil okrem istiny aj súdny poplatok v rozhodcovskom konaní, trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní a kapitalizovanú zmluvnú pokutu. Taktiež je možné spomenúť aj uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 65Ek/597/2018 zo dňa 23. 07. 2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 28. 11. 2017, ktoré sa problematikou rozdielu medzi istinou a vymáhaným nárokom tiež veľmi podrobne zaoberali a z ktorých tiež vyplýva neudržateľnosť argumentácie súdu. Navyše, v Komentári k vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), vydanom v roku 2015 vydavateľstvom C. H. Beck, s.r.o., bolo uverejnené uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 10Co 470/2002 zo dňa 13. 08. 2002 (publikované v Bulletine advokácie, 2003, č. 11-12, str. 107), v zmysle ktorého „pokiaľ bol nariadený výkon rozhodnutia k vymoženiu priznaných peňažných pohľadávok, z ktorých jedna predstavuje istinu a druhá jej kapitalizované príslušenstvo (penále z dlžnej sumy za určité obdobie), je pri rozhodovaní o odmene advokáta vylúčená aplikácia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 484/2000 Sb., ktorá stanovuje, že pri určení sadzby odmeny (podľa ods. 1) sa neprihliada na príslušenstvo pohľadávky alebo práva, sadzba odmeny sa tak stanoví súčtom vymáhaných pohľadávok“. Z hľadiska tohto prípadu je tiež významné stanovisko Sekcie Českej advokátskej komory v znení: „sekce je toho názoru, že odměna advokáta v exekučním řízení se počítá z jistiny a kapitalizovaného příslušenství vymáhané pohledávky. Nepřihlíží se pouze k příslušenství vymáhané pohledávky vzniklému po podání návrhu na zahájení exekučního řízení“. To, že postup výpočtu oprávneného je správny, je možné dokumentovať aj na iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica, kde boli trovy právneho zastúpenia v takto počítanej výške akceptované (napr. 28Ek/1274/2018, 50Ek/1273/2018, 52Ek/1229/2018, 54Ek/1231/2018, 58Ek/1274/2018, 62Ek/1419/2018, 66Ek/1419/2018, 67Ek/1419/2018 a ďalšie). Ako vidno, existuje veľké množstvo rozhodnutí a aj komentár, ktorý dokazuje neudržateľnosť výkladu okresného súdu v predmetnom uznesení, ktoré sa opiera len o judikatúru v sporovom konaní a nie v exekučnom konaní. Novelizované znenie Exekučného poriadku účinné od 1. 4. 2017, konkrétne jeho ustanovenie v § 48 ods. 3 písm. g) explicitne vymedzuje, čo je vymáhaným nárokom v prípade peňažného nároku a z čoho sa skladá t. j. istina, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvná pokuta a trovy exekúcie oprávneného. S prihliadnutím na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR (sp. zn. 10Sžo/38/2015 z 25. 05. 2016, sp. zn. II.ÚS 142/2015 z 10. 03. 2015), ktoré riešia problematiku prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem a po použití výkladu e ratione legis (zo zmyslu zákona) je oprávnený toho názoru, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok plnenie, ktoré je priznané v exekučnom titule, a ktorého vymoženia sa domáha oprávnený z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu bolo uložené exekučným titulom, t. j. vymáhaný nárok v celom rozsahu plnení označených a rozdelených v súlade s § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, pričom úroky z omeškania sa zahrnú len vo výške ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle vyššie uvedených argumentov a tiež v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky je teda správne počítať trovy právneho zastúpenia spôsobom, akým ich vyčíslil oprávnený v návrhu. Základ pre výpočet tarifnej odmeny právneho zástupcu je nutné vypočítať ako súčet uplatnených nárokov - kumulatívne peňažné plnenie, ktoré je vymáhané, t. j. súčet istiny, úrokov z omeškania ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a trov súdneho konania, pričom pre zjednodušenie výpočtu oprávnený časť nároku - úroky z omeškania - do výpočtu nezahrnul. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby súd uznesenie zo dňa 11. 10. 2018 ohľadne zamietnutia v časti trov exekúcie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý ju nesprávne právne posúdil, na opätovné konanie.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

11. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

12. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

14. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

15. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

16. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

17. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného voči uzneseniu sp. zn. 80Ek/256/2018 zo dňa 11. 10. 2018 súd prvej inštancie konštatuje, že bola podaná včas, no je v celom rozsahu nedôvodná. Súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Súd aj napriek tomu, že sa v

zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zamietol, k veci ešte pre úplnosť uvádza, že nárok oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia vzniká za podmienok uvedených v § 199d ods. 1 v spojení s § 199e Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenia určujú limity náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Ustanovenie § 199e Exekučného poriadku zároveň určuje, že náhrada trov právneho zastúpenia patrí vo výške tarifnej odmeny, pričom tarifnú odmenu upravuje vyhlášky v ustanoveniach § 9 až 14. V § 10 ods. 2 vyhlášky je striktne uvedené, že za tarifnú hodnotu sa považuje (ak nie je ustanovené inak) výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby s tým, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky. Vzhľadom na uvedené sa súd konajúci sudcom stotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka, že ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva pohľadávky, ktoré s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky.

19. Oprávnený v podanej sťažnosti neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo, že za tarifnú hodnotu, z ktorej sa počíta tarifná odmena advokáta, sa v exekučnom konaní na rozdiel od základného konania považuje pohľadávka aj spolu s jej príslušenstvom. Na margo uvedeného súd konštatuje, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter či je uplatnené v základnom alebo v exekučnom konaní, pretože bez ohľadu na to, či je v stave judikovanom, dohodnutom alebo splatnom, stále v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zostáva len príslušenstvom. Preto ak za tarifnú hodnotu, z ktorej sa počíta tarifná odmena advokáta, sa v základnom konaní považuje len hodnota pohľadávky bez príslušenstva, nemožno príslušenstvo do tarifnej hodnoty zahŕňať ani v exekučnom konaní, ak nie je uplatnené samostatne.

20. Za ustálenú rozhodovaciu prax nemožno považovať uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoE/62/2013-22 zo dňa 25. 06. 2013 a sp. zn. 25CoE/28/2016 zo dňa 03. 06. 2016, na ktoré poukázal oprávnený na podporu svojej argumentácie, keď napr. Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 8CoE/13/2015 zo dňa 28. 01. 2016 dospel k presne opačnému názoru, keď vyslovil, že „Dôvodným je oprávneným namietané nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet trov právneho zastúpenia. Preto, ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby boli okrem istiny 1 040,76 Eur vzaté i kapitalizované úroky z omeškania vo výške 592,88 Eur, trovy konania v sume 211,92 Eur a trovy oprávneného v exekučnom konaní v sume 154,50 Eur, nepostupoval súd prvého stupňa správne. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na výstižné odôvodnenia súdov cit.: „Odvolací súd poukazuje na doslovné znenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného planenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Vzhľadom na to, že v cit. ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom, nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej hodnoty pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo pohľadávky možno zahrnúť do hodnoty pohľadávky, nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach vo veci 3Co 78/2013).“ K poukazu oprávneného na uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 10Co 470/2002 zo dňa 13. 08. 2002 či na stanovisko Sekcie Českej advokátskej komory pre advokátsku tarifu zo dňa 21. 10. 2010 súd uvádza, že rozhodnutie iného štátu ani stanovisko Sekcie Českej advokátskej komory nevytvára ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky.

21. Rovnako za ustálenú rozhodovaciu prax nemožno považovať ani názor prezentovaný v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 28. 11. 2017, vydanom síce už za účinnosti zákona č. 2/2017 Z. z., ktorým sa podstatne novelizoval Exekučný poriadok, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje, že v iných uzneseniach Okresného súdu Banská Bystrica, rovnako vydaných už za účinnosti predmetnej novely Exekučného poriadku, napr. sp. zn. 21Ek/69/2017 zo dňa 25. 07. 2018, sp. zn. 31 Ek/959/2018 zo dňa 24. 08. 2018, sp. zn. 5Ek/77/2017 zo dňa 22. 08. 2018, sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 09. 07. 2018, sp. zn. 43Ek/11/2017 zo dňa 31. 10. 2017, sp. zn. 47Ek/28/2017 zo dňa 30. 10. 2017, sp. zn. 48Ek/72/2017 zo dňa 26. 10. 2017, sp. zn. 27Ek/71/2017 zo dňa 29. 09. 2017, sp. zn. 59Ek/202/2017 zo dňa 14. 02. 2018, sp. zn. 59Ek/88/2017 zo dňa 24. 11. 2017 a mnohé ďalšie,

súd konajúci sudcami dospel k rovnakým právnym názorom, ako boli vyjadrené v napadnutom uznesení, resp. v odôvodnení tohto rozhodnutia.

22. Súd na podporu svojich tvrdení zároveň odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý z rozhodnutí napr. sp. zn. 8ECdo 238/2014, sp. zn. 3Oboer 134/2015 pri priznávaní náhrady trov exekúcie, spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní, vzal za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia iba istinu vymáhaného nároku.

23. K ustanoveniu § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku súd uvádza, že uvedené ustanovenie zákonodarca použil len v súvislosti s obligatórnymi náležitosťami návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, ak sa vymáha peňažné plnenie. Uvedené ustanovenie však nemožno aplikovať na výpočet trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, keď priamo ustanovenie § 199e Exekučného poriadku pri náhrade odmeny za právne zastúpenie odkazuje na ustanovenia o tarifnej hodnote, ktorými sa rozumejú ustanovenia § 9 až 14 vyhlášky.

24. Súd zároveň k argumentácii oprávneného uvádza, že je právom účastníka konania, aby súdne rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 2,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.