Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-17-2024.pdf
PDF · 118.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky – matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/ XX, F., toho času C. XX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., advokátka so sídlom Gorkého 1A, Skalica a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu navrhovateľov: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXXX/X, F., obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová, advokátka so sídlom Sibírska 2, Holíč, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, o úpravu styku starých rodičov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. SI-9P/91/2022-101 zo dňa 23.11.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, eventuálne prvoinštančný súd, odvolaním napadnutým rozsudkom upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 16,00 hod. do soboty do 10,00 hod., bez prítomnosti otca maloletých s tým, že starí rodičia si maloleté deti prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť a starí rodičia sú povinní maloleté deti riadne a včas naspäť matke odovzdať (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa čl. 5 písm. g), h), § 25 ods. 5 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o dôvodne podanom návrhu starých rodičov vzhľadom na preukázanie dôvodov v zmysle zákonného ustanovenia pri zohľadnení čl. 5 písm. g), h) ZoR. Mal zistený názor maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka, z ktorého zistil nepochybne pozitívny vzťah maloletých detí k navrhovateľom (ich starým rodičom), keď uviedli vôľu tráviť so starými rodičmi dovolenku v Štúrove, čo sa napokon aj uskutočnilo, pričom nebola zistená akákoľvek pochybnosť o pozitívnom vzťahu maloletých detí k navrhovateľom, čo bolo potvrdené aj matkou a otcom maloletých. Medzi maloletými deťmi a navrhovateľmi sa vytvorili vzťahové väzby už v čase ich narodenia, keďže od narodenia bývali so svojimi rodičmi u navrhovateľov, tvorili s nimi spoločnú domácnosť a navrhovateľka 1/ bola nápomocná so starostlivosťou o maloletého A.. Okresný súd konštatoval, že navrhovatelia prejavujú záujem o maloleté deti, keď sa s nimi stretávajú v rámci úpravy styku otca s nimi, čo len potvrdzuje pozitívny vzťah medzi maloletými a navrhovateľmi, s ktorými ostatné leto trávili letnú dovolenku
v Štúrove, bez zistenia nedostatkov s uskutočnením danej dovolenky, teda aj z pohľadu maloletých detí, ktorí vyjadrili túžbu takúto spoločnú dovolenku absolvovať, ktoré vzťahové väzby považoval za potrebné naďalej rozvíjať. Tým mal naplnenú jednu z dvoch podmienok danú ust. § 25 ods. 5 ZoR, ako aj druhú podmienku, teda že úpravu styku vo veci si vyžadujú pomery v rodine, pričom je vecou súdu, aby v tom ktorom prípade zistil a posúdil, či pomery v rodine vyžadujú úpravu styku blízkych osôb s maloletými deťmi, čo si pomery v rodine nepochybne vyžadujú, pretože obe boli zverené do osobnej starostlivosti matky rozsudkom č. k. 9P/87/2020-103 zo dňa 28.04.2021, pričom styk otca s maloletými bol upravený predmetným rozhodnutím, avšak daná úprava styku bola zmenená rozsudkom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/29/2022 rozhodnutím zo dňa 26.01.2023, podľa ktorej je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať otec každý utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod., každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod., každú párnu nedeľu od 12,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí, ktorá zmena bola uskutočnená v dôsledku vzneseného obvinenia voči otcovi za zločin sexuálneho násilia, a to uznesením OR PZ v Skalici ČVS: ORP-110/VYS-SI-2022 zo dňa 08.06.2022 (č. l. 70 spisu sp. zn. 11P/29/2022), v súbehu so zločinom výroby detskej pornografie vo vzťahu k maloletému B., pre ktorú skutočnosť je v súčasnosti styk otca s maloletými upravený vždy za prítomnosti matky. Predmetnú úpravu styku otca považoval prvoinštančný súd za obmedzený styk otca z dôvodu závažného obvinenia, ktoré nebolo právoplatne vyriešené, ktorá skutočnosť odôvodňuje potrebu úpravy styku navrhovateľov s maloletými rozhodnutím súdu, za účelom vytvorenia právnej možnosti na styk bez prítomnosti matky, pričom bez právneho významu považoval skutočnosť, že v súčasnosti matka nebola prítomná pri styku otca s maloletými, keďže z právneho hľadiska je daný styk upravený za jej prítomnosti a je len jej vecou, ako sa rozhodne. Daný argument nemohol zohľadniť pri matkou žiadanom zamietnutí návrhu, pretože podľa výsluchu navrhovateľov, ich stretávanie s maloletými u otca za prítomnosti matky bolo pre nich ponižujúce a vytváralo to pre maloleté deti stresujúcu záťaž, čoho dôkazom je konflikt pri jednom z daných stretnutí, ku ktorému musela byť volaná polícia. Podľa správy z psychologického vyšetrenia maloletého A. vyšetreného dňa 24.10.2023 B. C. D., je potrebné vytvárať pokojnú atmosféru bez napätia a silných emočných interakcií, a preto je potrebné upraviť stretávanie navrhovateľov s maloletými, keďže sa s matkou na styku nedohodli, pričom je nepochybne v záujme maloletých a vyžadujú si to aj pomery v rodine [najmä: a) navrhovatelia sa s matkou nevedia dohodnúť, b) otec s tým súhlasí, c) otec má v súčasnosti obmedzený styk s maloletými v dôsledku jeho trestného stíhania, a to len za prítomnosti matky, d) spoločné stretávanie maloletých detí s otcom, matkou a navrhovateľmi vytváralo konflikty, e) záujem na rozvíjaní vzťahov medzi navrhovateľmi a maloletými), preto považoval návrh za dôvodný a potrebný z hľadiska záujmov maloletých. Pri určovaní rozsahu styku navrhovateľov s maloletými prihliadol na potrebu predchádzania kolízie pri realizovaní úpravy styku otca s maloletými a pri realizovaní úpravy styku navrhovateľov s deťmi, ako tomu bolo napr. pri styku dňa 26.12.2023, keďže sa jedná o utorok, kedy daný čas už má otec vyhradený na realizáciu styku s maloletými, čo sa obdobne vzťahovalo i navrhovanú úpravu styku počas letných prázdnin, dátum narodenín navrhovateľov, preto v tieto dni styk, teda letné prázdniny, Vianoce od 26.12. do 27.12. a narodeniny navrhovateľov nepovažoval za dôvodný ani možný, z ktorého dôvodu v dané dni styk neupravil, avšak pri určovaní rozsahu styku vychádzal z úpravy styku otca s maloletými, pričom nepovažoval v záujme maloletých upravovať styk s nimi cez bežný pracovný týždeň, kedy je potrebné zachovať maloletým priestor na pokojný režim pri plnení si školskej, resp. predškolskej dochádzky, keď v danom čase každý utorok sa stýkajú s otcom a navyše navrhovatelia sa môžu s deťmi stretnúť každý utorok v rámci realizácie styku otca s nimi. Iný záver prijal pri rozhodovaní o úprave styku v rámci víkendu a zohľadnil, že navrhovatelia majú možnosť sa s deťmi stretávať v rámci realizácie úpravy styku otca s deťmi, t. j. každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod., ako aj každú párnu nedeľu od 12,00 hod. do 16,00 hod., avšak dané stretávanie je právne obmedzené prítomnosťou matky, preto považoval za potrebné osobitne umožniť navrhovateľom realizáciu styku bez prítomnosti matky, no súčasne aj bez prítomnosti otca (ako podmienka daného samostatného styku), z dôvodu trestného stíhania otca zo závažnej trestnej činnosti sexuálneho charakteru voči maloletému B., avšak pre súčasné pomery dané v rodine, umožniť navrhovateľom sa stretávať s ich vnukmi samostatne, čo je vhodné za účelom vytvorenia pokojnej atmosféry bez napätia, pričom nezistil prekážky daného samostatného stretnutia (aj s prespatím na jednu noc) maloletých detí u navrhovateľov, keďže s nimi bez problémov trávili týždeň na letnej dovolenke v Štúrove. Zároveň rešpektoval i právo matky na to, aby mala k dispozícii celé nepárne víkendy na trávenie voľného času s maloletými (párne víkendy je daný styk otca s nimi), a preto upravil styk bez prítomnosti matky ako i otca, čo považoval za primerané raz za mesiac, vzhľadom na to, že rozhodujúcu úlohu pri výchove detí majú rodičia a daný rozsah pri zohľadnení uvedeného považoval za primeraný. Tiež prihliadol na rozhodovanie súdov v obdobných veciach. Podľa názoru prvoinštančného súdu sú maloleté deti schopné u navrhovateľov tráviť noc, preto styk upravil prvý párny kalendárny
týždeň v mesiaci od piatka do soboty, a to bez prítomnosti otca za súčasného rešpektovania režimu maloletých počas pracovného týždňa od piatka do soboty, kedy bude následne nadväzovať realizácia styku otca s maloletými od soboty od 10,00 hod. Počas času určeného pre navrhovateľov títo nebudú zaťažení robiť s maloletým A. domáce úlohy, keďže dané je primárne bremeno rodičov, pričom potreba realizovať styk bez prítomnosti otca bola daná uvedenými dôvodmi, keď zohľadnil aj jeho stanovisko, že bude uvedené akceptovať, pričom nepochybne s ohľadom na vek maloletého A. 8 rokov, nemal pochybnosti o tom, že je schopný matke v rámci bežnej komunikácie reprodukovať, či sa ich otec styku zúčastnil, alebo nie. Styk neupravil s navrhovateľmi počas ich narodenín, či Vianoc z dôvodu najmä možnej kolízie s úpravou styku otca. Poukázal na matkou umožnené trávenie počas letných mesiacov spoločnej dovolenky s navrhovateľmi v Štúrove, ako aj počas osláv ich narodenín, avšak zároveň na ňu apeloval, aby citlivo zvažovala a umožnila stretávanie maloletých s navrhovateľmi aj nad rámec určený súdnym rozhodnutím.
3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietne.
5. Poukázala na ust. § 25 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva možnosť súdu upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok kumulatívne, a to záujem maloletého, a že si to vyžadujú pomery v rodine, kedy úprava prichádza do úvahy, ak je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať, alebo ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa, jeden z rodičov nežije a pod. Poukázala na súčasť rodičovských práv a povinností, ktorou je sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa, pričom žiadna osoba, i keď z blízkeho príbuzenstva, nemôže do týchto práv vstupovať a zasahovať do nich. Aj podľa vyjadrení navrhovateľov, ich syn A. má právo styku s maloletými deťmi za jej prítomnosti, ktorý styk sa realizuje spoločne so starou matkou (navrhovateľkou 1/) a občas sa zúčastní styku aj starý otec (navrhovateľ 2/), preto nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovatelia nemajú kontakt, resp. sa s maloletými nestretávajú. Právo vykonávať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom majú v prvom rade rodičia, nie starý rodičia a v danom prípade ani jeden z rodičov nespĺňa podmienku, že by bol dlhodobo odcestovaný a nemôže styk realizovať, tiež nie je preukázaná absencia kontaktu starých rodičov a ich syna (otca maloletých), ktorý má s navrhovateľmi dobré vzťahy a zúčastňujú sa pri styku, ako je nariadený jemu. Tiež uviedla, že obaja rodičia žijú a vykonávajú rodičovské práva, preto nie je dôvod na úpravu styku so starými rodičmi, keďže otec umožňuje starým rodičom sa s maloletými stretávať v čase, keď je on oprávnený sa s nimi stretávať podľa rozhodnutia súdu. Pri úprave styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou je potrebné rozlišovať záujem maloletého na realizáciu styku od záujmu blízkej osoby s dieťaťom sa pravidelne stýkať, pričom prioritný je záujem maloletého pred osobnými pohnútkami blízkej osoby, ktoré ju viedli k podaniu návrhu. Keďže otec umožňuje starým rodičom stýkať sa s jeho deťmi, aj ona umožňuje stretávanie so starými rodičmi (letná dovolenka v Štúrove), mala za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na úpravu styku, keďže otcovi ani starým rodičom nebráni v styku, títo sa stretávajú s nimi nielen v rámci styku otca s deťmi, ale aj mimo daného styku (dovolenka cez prázdniny), pričom argumentácia o obmedzenom styku s maloletými z dôvodu voči nemu vedeného trestného stíhania nie je dôvodom na úpravu styku.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, keďže vo veci nebolo potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že v danej veci nie sú podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorým súd prvej inštancie upravil styk navrhovateľov(starých rodičov) s maloletými deťmi.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
9. V tomto konaní súd prvej inštancie posudzoval návrh navrhovateľov – starých rodičov (rodičov otca) na úpravu ich styku s maloletými deťmi. Prvoinštančný súd upravil styk starých rodičov – navrhovateľov s maloletými deťmi v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to prvý párny víkend v mesiaci od piatka od 16,00 hod. do soboty do 10,00 hod., bez prítomnosti otca, keď mal za to, že je záujem maloletých detí sa so starými rodičmi, s ktorými majú pozitívny vzťah stretávať, a to s prihliadnutím na zákonné ustanovenie § 25 ods. 5, ako aj čl. 5 písm. g), h). Súd prvej inštancie vzhliadol splnenie obidvoch zákonných podmienok pre úpravu styku blízkych osôb, a to potrebu rozvíjania vzťahových väzieb medzi maloletými deťmi a navrhovateľmi, ako aj úpravu styku vyžadujúce si pomery v rodine, pretože obe maloleté deti boli súdnym rozhodnutím zverené do starostlivosti matky, následne bol upravený styk otca s maloletými, ktorý bol zmenený z dôvodu vzneseného obvinenia pre zločin sexuálneho násilia vo viacčinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie vo vzťahu k maloletému B. uznesením OR PZ v Skalici, preto bol styk otca následne zmenený za prítomnosti matky, a to rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 11P/29/2022 zo dňa 26.01.2023. Prvoinštančný súd v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň uviedol, že v súčasnosti sa s navrhovateľmi maloleté deti stretávajú v rámci úpravy styku otca s nimi. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď otca, podľa ktorého prebieha stretávanie navrhovateľov v jeho domácnosti najmä v utorok, kedy však absolvuje s maloletým A. úlohy, počas ktorej doby je prítomná aj stará matka, starý otec sa týchto stretnutí nezúčastňuje, bol však s nimi naposledy, keď boli venčiť psa asi 2 týždne naspäť, tiež absolvovali so starými rodičmi dovolenku. Taktiež z výpovede navrhovateľa 2/ bolo zistené, že maloleté deti vidí, keď k nim prídu s otcom, ktorého doprevádza matka, čo bývajú väčšinou utorky, súčasná realizácia styku je pre neho nevyhovujúca vzhľadom na krátkosť času, v podstate sa stretávajú s otcom a matkou, ktorej prítomnosť ho obmedzuje a zároveň nemožno túto prítomnosť hodnotiť pozitívne, od doby, čo sa stretnutí nezúčastňuje ich matka, tak sa s maloletými stretáva vždy, keď sú u otca. Taktiež z výpovede navrhovateľky 1/ bolo zistené, že sa stretáva s maloletými deťmi, a to v čase realizácie styku otca, čo však považuje za nedostačujúce, pretože si s ním musia písať úlohy, snaží sa byť však prítomná pri styku upraveného pre otca z dôvodu predchádzania konfliktov, kvôli čomu si musí meniť pracovné zmeny a väčšinou sa s deťmi stretáva v utorky a nedele. Potvrdila, že keď je prítomná v rámci stretávania s otcom, tak jej matka nebráni v stretnutí, avšak na telefonické požiadavky odpovedala negatívne, prípadne nezdvíhala telefón, no od určitého času sa matka stretávania nezúčastňuje a ona nikdy s deťmi nie je sama, vždy je prítomný ich otec. Tiež potvrdila spoločne trávenú dovolenku s maloletými, s ktorými sa stretáva len v rámci úpravy styku, ktorý bol určený otcovi, čo považovala za nedostatočné.
10. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 ZoR.
11. Podľa § 25 ods. 5 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
12. Vyššie citované zákonné ustanovenia umožňujú súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.
13. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
14. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy, a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine.
15. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine inštitút styku medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi a medzi maloletými deťmi a inými blízkymi osobami nie je rovnaký. Zo zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že na styk s blízkymi osobami sa ustanovenia o styku dieťaťa s rodičmi použijú len primerane.
16. Napriek tomu, že čl. 5 Zákona o rodine príkladne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, a že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti Zákona o rodine (napr. § 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.
17. Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 30.06.2021 sp. zn. 2Cdo/98/2021, v ktorom na otázku, či pri rozhodovaní o úprave styku blízkej osoby s maloletými dieťaťom je alebo nie je rozhodujúce, či má toto dieťa s touto blízkou osobou vytvorené citové väzby a či absencia styku s touto osobou predstavovala pre dieťa ujmu vysvetlil, že vyhodnotenie ne/existencie vzťahu, citovej väzby medzi dieťaťom a blízkou osobou, ako aj posúdenie, či absencia styku medzi takýmito osobami môže predstavovať ujmu dieťaťa, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie týkajúce sa úpravy styku maloletých s konkrétnymi blízkymi osobami je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.
18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí na rozvíjaní vzťahu aj so širšou rodinou. Pri bežnom nastavení a konfigurácii rodinných vzťahov je možné vychádzať so všeobecnej premisy prospechu vytvárania a rozvíjania rodinných vzťahov maloletých detí od ich útleho veku aj v kontexte širšej rodiny, teda aby sa mohli stretávať s blízkymi osobami, spoznávať ich, vytvárať k nim postupne vzájomný citový vzťah a tento vzťah následne rozvíjať. Nastavenie tohto rodinného modelu navodzuje pre maloleté dieťa stav, kedy je jeho rozvoj úplný, najmä po stránke citovej a rozumovej.
19. V prejednávanej veci vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu, odvolací súd nezistil na strane navrhovateľov (starých rodičov maloletých detí zo strany otca) okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o tom, že by styk starých rodičov s maloletými deťmi bol v ich neprospech a v ich nezáujme. V uvedenom smere teda neboli žiadne pochybnosti o tom, že vzájomné vzťahy medzi maloletými deťmi a starými rodičmi sú výrazne pozitívne, a teda je záujem na ich ďalšom rozvíjaní a prehlbovaní.
20. V kontexte skutkových okolností prejednávanej veci sa však odvolací súd nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu pri posudzovaní druhej podstatnej podmienky pre úpravu styku starých
rodičov s maloletými deťmi, a to že danú úpravu styku si vyžadujú pomery v rodine. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol styk otca s maloletými deťmi upravený súdnym rozhodnutím, aktuálne v prítomnosti matky rozsudkom sp. zn. 11P/29/2022 zo dňa 26.01.2023 každý utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod., každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každú párnu nedeľu od 12,00 hod. do 16,00 hod., počas ktorého styku, a to najmä počas pracovného týždňa sa navrhovatelia, resp. najmä stará matka, teda navrhovateľka 1/ stretáva s maloletými deťmi, a to v čase styku otca s nimi, ktorá skutočnosť nebola sporná. Taktiež starý otec sa s malými deťmi počas realizácie styku otca s nimi stretáva, čo znamená, že právo starých rodičov na kontakt s maloletými deťmi v danom čase bol (a aj naďalej je) zabezpečený počas realizácie styku otca s nimi. Táto možnosť realizácie styku starých rodičov počas styku otca s deťmi je navyše jej priebeh bezproblémový, keďže matka sa svojou prítomnosťou nezúčastňuje počas realizácie styku otca s deťmi, hoci by tak malo byť podľa súdneho rozhodnutia, teda starý rodičia majú zabezpečený nevyhnutný kontakt s maloletými deťmi, potrebný pre rozvíjanie ich vzájomného vzťahu a na druhej strane zabezpečujúcej právo maloletých na realizáciu kontaktu aj s ďalšími blízkymi osobami. V danom prípade je bez relevancie, že sa starí rodičia s matkou na styku nedohodli, keď táto realizácia styku, ako bolo už uvedené, sa uskutočňuje, teda pomery v rodine ako druhá kumulatívna podmienka pre právnu úpravu styku blízkych osôb s maloletými deťmi podľa odvolacieho súdu nebola splnená.
21. Odvolací súd tiež poukazuje na zákonné ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami, teda nejde o povinnosť súdu a primárne právo blízkych osôb, keďže v prvom rade majú rodičovské práva, ale aj povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom ohľadne ich výchovy, vývoja, bezpečia a vyživovacej povinnosti či kontaktu s nimi rodičia. Preto odvolacia argumentácia matky ohľadne nesprávneho právneho posúdenia je podľa odvolacieho súdu relevantná a bolo potrebné na ňu prihliadnuť.
22. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec po právnej stránke z hľadiska naplnenia kumulatívnych podmienok pre úpravu styku blízkych osôb s maloletými deťmi, keď uviedol nesprávne podmienky z hľadiska pomerov v rodine v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými síce odvolací súd súhlasí, avšak nie s tým, že by k tomuto kontaktu medzi starými rodičmi a deťmi nedochádzalo, čo ale zároveň z dokazovania pred okresným súdom ani nebolo sporné.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že na úpravu styku blízkych príbuzných s maloletým dieťaťom nie je právny nárok, (ako je to naopak v prípade rodičov maloletého dieťaťa), ide iba o možnosť súdu upraviť takýto styk dieťaťa s blízkymi príbuznými alebo inými blízkymi osobami v prípade, že je to v záujme dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, čo v danom prípade nebolo preukázané, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi ako nedôvodný zamietol.
24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 2 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).