Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-1-2018.pdf
PDF · 75.45 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslava Belašičová, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená Advokátskou kanceláriou Červenková, s.r.o. so sídlom Nevädzová 6B, Bratislava, proti žalovanému: A. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XXX, K., o zaplatenie 75,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.12.2017 doručenou súdu dňa 02.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 75,03 eur, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16,85 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 38,18 eur od 03.06.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovanému dodával pitnú vodu z verejného vodovodu na odbernom mieste Šikmá 18, Bratislava a žalovaný pitnú vodu z verejného vodovodu na tomto odbernom mieste odoberal, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. 316630302 na sumu 16,85 eur a faktúru č. 217126425 na sumu 38,18 eur. Predmetné faktúry žalobca priložil k návrhu.
2. Súd žalobcu listom zo dňa 28.2.2018 osobitne vyzval na predloženie zmluvy o dodávke pitnej vody so žalovaným - žalobca túto nepredložil s odôvodnením, že touto nedisponuje.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2018 doručeným súdu dňa 30.05.2018 uviedol, že do dňa prevzatia zásielky zo súdu nevedel o žiadnej upomienke alebo dlžnej sume voči žalobcovi, pričom je toho názoru, že táto situácia nastala vzhľadom k zmene jeho trvalého bydliska, ktorým je od 09.01.2017 adresa Modranská 11, Vinosady. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dlžnú sumu zaplatil bankovým prevodom na účet uvedený v žalobe, čím považuje svoje záväzky za vysporiadané. K listu priložil aj detail platobného príkazu na sumu 75,03 eur. Súd tento list žalovaného doručil žalobcovi, tento sa však k skutočnostiam v ňom uvedených žiadnym spôsobom nevyjadril a ani nevzal žalobu v časti späť. Súd pritom doručoval vyjadrenie žalovaného nielen právnemu zástupcovi žalobcu, ale aj samotnému žalobcovi. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie z ktorého sa žalobca ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Od súdu žiadal, aby v prípade, ak by mu boli na pojednávaní predložené dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok alebo ktoré by mohli byť podkladom na rozhodnutie súdu v rozpore so žalobou, mu boli tieto predložené písomne. Žalovaný sa však na pojednávanie nedostavil a ani súdu nedoručil žiadne ďalšie vyjadrenia. 5. Súd vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách účinný od 1.11.2002, ktorým bola zrušená vyhláška ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách“), žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/442/20180315>. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20180315>.
Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách“), vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu (žalobca) a pre jeho právneho nástupcu.
Podľa prechodného ustanovenia § 42 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu a takúto zmluvu doteraz uzatvorenú nemajú.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 6. Súd konštatuje, že vec primárne vyhodnocoval vo vzťahu k skutočnosti, či sa žalovaný v intenciách citovaných právnych predpisov stal odberateľom v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a teda či medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého mohol žalobca vystaviť predmetné faktúry a požadovať od žalovaného žalovanú sumu. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, v zmysle aktuálnej právnej úpravy sa na vznik zmluvného vzťahu jednoznačne vyžaduje písomná zmluva, pričom v zmysle prechodných ustanovení v prípade reálnych zmlúv uzatvorených do účinnosti zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách bol žalobca (resp. vlastník verejného vodovodu) povinný do 1.11.2004 uzatvoriť so žalovaným (ak bol tento pripojený na verejný vodovod) písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd. V priebehu konania súd zistil, že žalobca nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou, pričom tento stav žalobca vôbec neodôvodnil. Ako v obdobnom spore vyslovil Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní (uznesenie č.k. 14Co/539/2014-67 zo dňa 30.3.2017, žalobcom bola taktiež Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.), až potom, ako sa v konaní preukáže tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah, bude možné pristúpiť k ďalším predloženým listinným dôkazom, a to k faktúram, na základe ktorých sa žalobca domáha žalovanej sumy. Ak teda žalobca ku dnešnému dňu nedisponuje písomnou zmluvou bez bližšieho odôvodnenia, v tomto smere dôkazné bremeno o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným evidentne neuniesol a preto nie je možné mu žalované právo na základe predložených faktúr priznať. Účasť žalobcu na pojednávaní, kde by si mohol vypočuť predbežný názor súdu na základe ktorého by mohol prípade doplniť jeho právnu argumentáciu (resp. dokazovanie) je jeho právom, ktoré sa sám rozhodol nevyužiť. Pasivita žalobcu nesmie byť na ujmu žalovaného či na ujmu kontradiktórnosti súdneho konania. Súd taktiež podotýka, že ani v poslednom podaní doručenom súdu pred pojednávaním žalobca nereagoval na údajné zaplatenie istiny zo strany žalovaného, o čom ho súd riadne upovedomil, čo preukazujú doručenky založené v súdnom spise.
7. Za procesnej situácie, keď žalobca v konaní o zaplatenie pohľadávky neuniesol svoje dôkazné bremeno o skutkovom tvrdení, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah zakladajúci jeho nárok na zaplatenie pohľadávok vyplývajúcich z predložených faktúr, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.