Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-28-2021.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. R., nar. XX.XX.XXXX, št. občana SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. O. G. J. XXXX/X, XXX XX Y., štátna občianka SR a T. R.Ý., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, štátny občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, takto
rozhodol:
I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G. tak, že tento je povinný prispievať na jeho výživu zníženou sumou, a to zo sumy 200,- € mesačne na sumu 170,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.04.2022.
II. Týmto súd mení rozsudok OS Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2020 v časti výživného otca na maloleté dieťa.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2021 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 200 € mesačne na sumu 100 € mesačne s účinnosťou od 22.6.2021. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Senica č.k. XP/XX/XXXX zo dňa 03.09.2020 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, mal. G. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne. Od poslednej úpravy výživného prišlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, ktorá spočíva jednak v zmene jeho zárobkových pomerov a jednak v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa XX.XX.XXXX sa mu narodila dcéra P. R.. Návrh oprel o ustanovenie § 26 zákona o rodine.
2. Matka dieťaťa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 10.09.2021 pričom s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že jej príjem je 320-350 €, s bývalým manželom majú dlhy, ktoré jej zrážajú z platu vo výške 250 €. Syn navštevuje 1. ročník SOU a chodí na futbal. Trpí atopickým exémom, s čím má spojené vyššie výdavky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, dokladmi o príjmoch a pravidelných výdajoch rodičov, obsahom spisu OS Senica sp. zn. XP/XX/XXXX (najmä rozsudkom OS Senica č.k. X R.-XX zo dňa 03.09.2020), rodným listom mal. P., nájomnou zmluvou, správou od UPSV a R Liptovský Mikuláš o pracovných ponukách v okrese LM a zistil tento skutočný stav veci: Naposledy bolo výživné na mal. G. upravované rozsudkom OS Senica OS Senica č.k. X R.-XX zo dňa 03.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2020. Týmto rozsudkom súd manželstvo rodičov mal. G. rozviedol, mal. G. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu
sumou 200 € mesačne, styk otca s maloletým nebol upravený. V čase tejto úpravy výživného bol otec nezamestnaný, poberal len dávky v nezamestnanosti (podľa spisu v nezistenej výške), iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka v tom čase pracovala vo firme D. Y., kde mala priemerný mesačný príjem za rok 2020 v sume 738,62€ netto, poberala daňový bonus v sume 22.17 € mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa. Zo mzdy jej boli vykonávané exekučné zrážky v sume cca 250 € mesačne. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bývala s mal. G. a plnoletým H. v dvojizbovom mestskom byte, kde platila náklady spojené s bývaním v sume cca 250 € mesačne. Mal. G. bol žiakom 9. ročníka Z.. M. v Y..
4. Toho času je otec zamestnaný od 1.10.2020 u Š. N. - I., S. F. jeho priemerný mesačný príjem aj s daňovým bonusom je 577,43 € netto. Predtým pracoval u firmy N. Y., kde mal príjem cca 900 € netto. Pracovný pomer skončil dohodou a od 01.07.2020 do 30.9.2020 bol nezamestnaný, evidovaný, boli mu vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 1.751,90 €. Býva s priateľkou J. F. a deťmi v prenajatom byte, zo vzťahu sa im dňa 15.05.2021 narodila dcéra P. R.. Priateľka otca je na MD, poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti (dve má vlastné, na tieto ich otec platí výživné v sume 200 € na obe deti). Rodina býva v podnájme, kde platia nájomné v sume 400 € mesačne. Matka stále pracuje u toho istého zamestnávateľa, jej priemerný mesačný príjem je 621.50 € + daňový bonus 23,22 € mesačne. Býva s mal. G. v dvojizbovom mestskom byte, jej platby spojené s bývaním sú v sume cca 330 € mesačne.
5. Otec pri svojej výpovedi na podanom návrhu zotrval v plnom rozsahu.
6. Podľa vyjadrenia matky mal. H. je žiakom 1. triedy SOŠ, má atopický exém, v tejto súvislosti pravidelne používa mlieko LIPICAL, ktoré stojí 21 € a potrebuje dve do mesiaca. Vo voľnom čase hráva futbal v X., pričom tréningy majú dva razy do týždňa a každý víkend v sezóne hrajú zápas, sezóna trvá cca od marca do novembra. V tejto súvislosti má zvýšené výdaje na syna v sume cca 50 € mesačne (cestovné, športové ošatenie a obuv). Tiež chcel boxovať ale tréningy boli v Trnave, pričom tam par krát bol ale pre matku to bolo finančne náročné a preto tam nechodí. Jeho otec výživné v sume 200 € platí riadne, nedoplatky nemá. Okrem bežného výživného sa žiadnym spôsobom nepodieľa na jeho výžive ani výchove.
7. Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť s poukazom na vek a potreby dieťaťa.
8. Okresný prokurátor poukázal na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a iné aktivity tak aby plnenie vyž. povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania príp. bydliska, musí mať na zreteľ vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Na zníženie príjmu povinného v tomto prípade otca by sa malo prihliadať len v prípade jednoznačného preukázania zložitého dôvodu, ktorý vznikol bez jeho zavinenia. Inak sa otec sám dobrovoľne bez vážneho objektívneho dôvodu vzdal lepšieho zamestnania. Z jeho strany nebolo právne významným spôsobom vo vzťahu k zmene zárobkových pomerov preukázané, že tak konal z dôležitého dôvodu, resp. objektívnych príčin. Otec spolu s terajšou partnerkou pracovali obaja v SE a dobrovoľne sa rozhodli presťahovať do iného mesta, v dôsledku čoho sa otcovi znížil príjem a zvýšili sa náklady na bývanie. Otec v dôsledku vlastného rozhodnutia ohrozil plnenie vyž. povinnosti k maloletému, čo nepochybne preukazuje aj jeho návrh na zníženie výživného a takéto jeho konanie je potrebné považovať za maximálne nezodpovedné. V jeho prípade by mal súd vychádzať z príjmu, ktorého sa otec sám dobrovoľne vzdal, resp. by sa v tomto prípade mal uplatniť princíp potenciality príjmu otca, t.j. súd by nemal prihliadnuť len na skutočné príjmy, ktoré otec aktuálne dosahuje ale je potrebné vychádzať z príjmov, ktoré by otec mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, prax a pod. zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové pomery ale reálne zárobkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa takého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že u otca došlo k podstatnej zmene okolností a to v súvislosti s narodením dcéry a pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti. Túto okolnosť je možné považovať za právne významnú skutočnosť a je potrebné zohľadniť ju, nakoľko táto má vplyv na jeho možnosti a schopnosti platiť výživné. S prihliadnutím na túto skutočnosť a zároveň s prihliadnutím na princíp potencionality príjmu, ktoré by vzhľadom na výsledky dokazovania nebol zrejme vyšší ako 900 € a s prihliadnutím na ustálenú prax súdov, ktorá považuje za primerané výživné na všetky vyživované mal. deti cca 20 - 30 % priemerného príjmu sa zníženie vyživovacej povinnosti javí ako čiastočne opodstatnené avšak nie v takom rozsahu ako navrhuje otec. Je potrebné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že otcovi bola vyživovacia povinnosť vo výške 200 € určená v roku 2020 kedy mal príjem vo výške cca 600 € pričom s touto súhlasil.
9. Podľa správy od UPSV a R Liptovský Mikuláš o pracovných ponukách v okrese LM sa pracovné ponuky v oblasti, kde pracuje resp. pracoval otec dieťaťa pohybujú v rozpätí od 6,80 € -12 €/ hod. brutto, resp. od 730 € - 850 € /mesiac brutto.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
18. Podľa zák. opatrenia č. 244/2021 Z.z., účinného od 1.7.2021 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 99,56 € mesačne.
19. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté dieťa. Od posledného rozhodovania o výživnom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ale na druhej strane aj mal. G. začal navštevovať strednú školu, s čím má matka zvýšené náklady najmä stravou, ošatením ako aj učebnými pomôckami u mal. G.. Pokaľ ide o skutočnosť, na ktorú poukazuje otec vo svojom návrhu, že prišlo u neho aj k poklesu príjmu, v tomto smere sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného prokurátora, tak ako je uvedené vyššie.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného vychádzal z úvahy, že za obvyklý priemer výživného je považovaných 20-30 % príjmu povinného rodiča na všetky deti podľa veku detí. Vychádzajúc z príjmu otca, ktorý mohol dosahovať t.j. zo sumy 900 €, výške 30 % zodpovedá suma 270 € (na obe deti), pričom s prihliadnutím na ich vek a potreby sa javí opodstatnená na mal. G. suma 170 € a mal. P. suma 100 €.
21. Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je teda zákonným opatrením č. 244/2021 Z.z., účinným od 1.7.2021 určené sumou 99.56 € mesačne, pričom aspoň túto sumu, by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby. V tejto súvislosti je potrebné ale poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
22. Matka má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na dieťa. Vzhľadom k jej príjmu je to tiež suma cca 170 € mesačne. Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov bude mať mal. G. mesačne k dispozícii sumu 340 €, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Táto suma ďaleko prevyšuje sumu životného minima určenú vyššie citovaným zákonným opatrením a postačí na pokrytie aj nadštandardných potrieb dieťaťa.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné od otca v sume 170 € mesačne je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca ako aj odôvodneným potrebám a veku dieťaťa a zohľadňuje aj tú objektívnu skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Platby poistného, ktoré nie je zákonné, šetrenie ani úvery, ktoré neboli zobraté na bývanie, neprimerané platby za mobilné telefóny, súd nemôže zohľadniť ako pravidelné výdaje.
24. Otec v návrhu žiadal výživné znížiť od 22.6.2021, a pričom výživné vo výške 200 € ako mu bolo naposledy súdom určené riadne platí a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nemal žiadne dlhy. S poukazom na skutočnosť, že pokiaľ ide o výživné pre maloleté deti, spotrebované výživné sa nevracia, súd znížil vyživovaciu povinnosť otca až od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
25. O návrhu otca v časti, v ktorej mu nevyhovel súd nerozhodoval, nakoľko toto konanie mohlo začať aj bez návrhu.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ani si žiadne trovy neuplatnili .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.