Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-206-2017.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/206/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v spore žalobcu: Autosklo Hornet s.r.o., IČO: 31600476, so sídlom Žilinská 774/1, Považská Bystrica, právne zastúpeného: LEGAL POINT, s. r. o., Nemocničná 979, Považská Bystrica proti žalovanému: F. G., D.. X.X.XXXX, H. N. A. XXXX/XX, Z. D. S., v konaní o zaplatenie 496,00 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Stranám súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zaplatenia žalovanej sumy spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania a zaplatenia trov konania s odôvodnením, že žalobca poskytol žalovanému službu - výmenu čelného skla na motorovom vozidle žalovaného značky Mitsubishi ASX, EČV: Z.. Žalovaný službu prevzal, čo potvrdil prevzatím faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 16.04.2015 v sume 496,00 eur. Faktúra bola splatná dňa 30.04.2015. Žalovaný však dlžnú čiastku vo výške 496,00 eur doteraz neuhradil. 2. K žalobe pripojil mandátnu zmluvu a faktúru č. XXXXXXXX vystavenú dňa 16. 4. 2015. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 3 - 10.
3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1Csp/206/2017-21 zo dňa 12. júla 2017, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Súd zrušil platobný rozkaz uznesením z č. l. 42 a vo veci nariadil pojednávanie.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade je jednoznačne preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným jestvoval, a to na základe zmluvy o dielo, ktorá spočívala v objednaní si služby - výmeny čelného skla a následne v záväzku žalobcu výmenu vykonať a v záväzku žalovaného, za predmetnú výmenu zaplatiť žalobcovi odplatu. Nakoľko žalobca poskytuje svojim klientom aj službu uplatnenia si všetkých nárokov voči poisťovni, žalobca sa k tomuto zaviazal aj v prípade výmeny čelného skla pre žalovaného. Žalobca všetky svoje povinnosti a záväzky v celom rozsahu splnil, pretože v prvom rade opravu čelného skla vykonal hospodárne a v druhom rade vykonal aj všetky úkony potrebné k uplatneniu poistnej udalosti vo vzťahu k poisťovni, a teda poisťovni zaslal všetky dokumenty súvisiace s poistnou udalosťou, dokonca aj upozornil a vyzval žalovaného na uplatnenie si nároku zo slovenského garančného fondu. Poprel tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný nebol objednávateľom služby, nakoľko tým, že žalobcovi odovzdal motorové vozidlo na opravu čelného skla dňa 15.04.2015 a následne mu ho žalobca po vykonaní opravy rovnako dňa 15.04.2015 vrátil, vznikla medzi stranami sporu zmluva o dielo, v ktorej poisťovňa nie je v postavení zmluvnej strany.
5. Žalobca nerozporoval skutočnosť, že sa v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 15.04.2015 zaviazal, že v prospech žalovaného v postavení mandanta zabezpečí vysporiadanie poistnej udalosti v príslušnej poisťovni, k čomu žalobcu súčasne žalovaný v texte mandátnej zmluvy splnomocnil. Všetky povinnosti, ku ktorým sa žalobca v zmysle mandátnej zmluvy zaviazal aj reálne splnil, pričom ak by mal žalovaný poistenie uzatvorené v inej poisťovni, všetky úkony žalobcu by absolútne postačovali na vyplatenie náhrady škody. Nakoľko v danom prípade ale došlo k zániku poisťovne, na vysporiadanie poistnej udalosti už žalobcovi nepostačovala uzatvorená mandátna zmluva, ale reálne potreboval súčinnosť žalovaného, ktorá spočívala v uplatnení si nároku voči slovenskému garančnému fondu priamo žalovaným. Okrem vyššie uvedených skutočností, v samotnej mandátnej zmluve je jednoznačne uvedené: „Samotným uzatvorením tejto zmluvy nezanikajú žiadne nároky mandatára voči poistenému“, pričom poisteným je v tomto prípade žalovaný. Z uvedeného ustanovenia mandátnej zmluvy vyplýva, že v prípade, ak vzniknú nároky žalobcu voči žalovanému, tieto uzatvorením mandátnej zmluvy nezanikli. V dôsledku skutočnosti, že poisťovňa, v ktorej mal žalovaný uzavreté poistenie zanikla bez toho, aby bola poistná udalosť zlikvidovaná, nárok žalobcu na zaplatenie faktúry za výmenu čelného skla si žalobca môže uplatniť jedine voči žalovanému. Tento záver vyvodil najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že predsa len samotný žalovaný bol jediným subjektom, ktorý mal z poskytnutej služby prospech, výmena čelného skla bola realizovaná na motorovom vozidle, ktoré vlastnil žalovaný a bolo by absolútne nelogické, aby celú túto službu uhradil žalobca. Uviedol tiež, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že si mal nárok voči slovenskému garančnému fondu uplatniť sám žalobca, nakoľko možnosť uplatniť si nároky zo slovenského garančného fondu mal výlučne žalovaný ako klient poisťovne a nie žalobca, ako zhotoviteľ, ktorý vykonal opravu čelného skla, nakoľko tento nie je v nijakom vzťahu s poisťovňou. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený zo strany žalobcu, takže o tejto skutočnosti nepochybne vedel. V danom prípade skutočne nemôže ísť na vrub žalobcu, že poisťovňa, ktorá mala plniť v dôsledku zmluvného vzťahu so žalovaným zanikla, žalovaný si svoj nárok neuplatnil, a tak v evidencii žalobcu ostáva len dlh voči žalovanému, nakoľko faktúra je vystavená pre žalovaného, pretože on bol reálnym objednávateľom služby a po jej vykonaní si vozidlo prevzal.
6. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil. Jeho právny zástupca neúčasť písomne ospravedlnil podaním z č. l. 105 a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. V zmysle § 180 CSP súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s poisťovňou ASTRA mal uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení a po tom, čo došlo k poistnej udalosti (niekedy zhruba týždeň pred dátumom 14. 4. 2015), došlo k poškodeniu čelného skla jeho poisteného vozidla v dôsledku vymrštenia kamienka spod kolies protiidúceho vozidla. Svoje povinnosti vo vzťahu k poisťovni ASTRA si splnil tým, že túto poistnú udalosť jeho poisťovni nahlásil, pričom táto poisťovňa ho odkázala na výmenu čelného skla k ich zmluvnému partnerovi, a to žalobcovi. On žalobcu kontaktoval a v dôsledku toho mu prišla nezáväzná ponuka, pričom žalobca ho v tomto liste oboznámil, že žalovaný ako objednávateľ služby nebude platiť nič, len spoluúčasť. Vyzvali ho, aby auto pristavil na parkovisko pri odchodnom centre O. S. Z. D. S., kde sa nachádza pneuservis, čiže on vozidlo odstavil pred pneuservisom a myslel si, že k výmene skla dôjde v pneuservise. Odovzdal kľúče od auta zástupcovi žalobcu, ktorý mu oznámil, že keď bude oprava hotová, že mu zatelefonuje a v tejto súvislosti mu žalovaný dal aj svoje telefónne číslo. Zhruba o pol hodiny mu pracovník žalobcu zavolal, že čelné sklo na jeho motorovom vozidle bolo vymenené. Dal mu podpísať zároveň aj mandátnu zmluvu s tým, že keďže plnenie bude hradiť poisťovňa, bude cena zhotovenia vyššia. V súvislosti s podpisom mandátnej zmluvy mu neboli predložené VOP žalobcu pre uzatváranie mandátnych zmlúv. Servisný technik len v špinavých rukách po oprave mu dal podpísať mandátnu zmluvu a nič viac. Poprel, že medzi ním a žalobcom v žiadnom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Žalobca svoje plnenie vo vzťahu k nemu vykonával len na základe toho, že bol zmluvným partnerom jeho poisťovne, s ktorou mal uzatvorené havarijné poistenie. Uviedol, že medzi zástupcom žalobcu, ktorý mu vykonal opravu na aute a ktorý mu dal podpísať mandátnu zmluvu, neprebehlo žiadne prípadné objasnenie týkajúceho sa konkrétneho zmluvného vzťahu. Nemohlo dôjsť ani k naplneniu pojmových znakov zmluvy o dielo, pretože žalovanému nebolo ani pred výmenou skla známe, akú cenu si bude žalobca účtovať a už tobôž nie, že túto sumu má uhrádzať žalovaný. Vypovedal, že spoluúčasť pre havarijné poistenie nebola dohodnutá. Bol prekvapený, keď na jeho adresu došla faktúra na žalovanú sumu. Výšku sumy sa dozvedel až zo samotnej faktúry. Telefonicky sa spojil so žalobcom a pracovníčka žalobcu mu povedala, že faktúru poslali poisťovni žalovaného, ale pre istotu ju poslali aj žalovanému a túto faktúru má poslať aj žalovaný poisťovni, a teda v žiadnom prípade nebol vyzvaný
na úhradu tejto faktúry. Až v máji 2016 mu žalobca poslal mail s oznámením, že žalovaný má sumu za vykonanú opravu zaplatiť. Oznámili mu, že poisťovňa ASTRA medzitým zanikla a plnenie žalobcovi neuhradila. Žalovaný poukázal na to, že od apríla do novembra mal žalobca dostatok času na to, aby si svoj zmluvný vzťah s poisťovňou ASTRA vysporiadal, resp. ak by žalovaného o zániku poisťovne ASTRA, resp. o tom, že poisťovňa ASTRA plnenie neuhradila, sám žalovaný by v tomto smere kroky podnikal. Preto žalobu žiadal zamietnuť.
8. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
9. V zmysle komentára k tomuto ustanoveniu - zdroj ASPI mandátnu zmluvu možno kvalifikovať ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom také zariaďovanie spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci) alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. 10. Ak sa má právne konanie uskutočniť v mene konajúceho, prevzatý záväzok sa spravuje ustanoveniami o komisionárskej zmluve ( § 577 a nasl.). V prípade, keď sa uvedená činnosť uskutoční bezodplatne, na taký vzťah potom treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve (§ 724 a nasl.), a to aj keď zmluvu uzavreli podnikatelia.
11. Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
12. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 (pozri vysvetlivky k tomuto ustanoveniu). Podľa § 31 ods. 1 v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť, resp. či sa plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu alebo väčšieho počtu úkonov (pozri § 31 ods. 4). Ak je predmetom príkaznej zmluvy zastúpenie určitého mandanta advokátom v súdnom alebo správnom konaní, ide spravidla o viaceré úkony, a preto treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme. Zákon neupravuje otázku, či príkazná zmluva môže obsahovať aj plnomocenstvo vystavené príkazníkovi na zastúpenie príkazcu voči tretím osobám. Keďže zákon to nezakazuje, nič nebráni tomu, aby obidva tieto úkony boli obsiahnuté v príkaznej zmluve. V tomto prípade však príkazná zmluva, ktorá je neformálna, musí zodpovedať aj formálnym a obsahovým náležitostiam plnomocenstva.
13. Vzhľadom na obsahovú spätosť príkaznej zmluvy s plnomocenstvom treba objasniť aj otázku, kto môže byť príkazníkom a ako bude zastupovať príkazcu voči tretím osobám. Príkazníkom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Takisto zástupcom na základe plnomocenstva môže byť tak fyzická, tak aj právnická osoba (pozri § 31 ods. 1). Pokiaľ ide o fyzické osoby, platí však aj všeobecná podmienka na zastupovanie, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy koho sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2). To znamená, že ak príkazca dá príkazníkovi taký príkaz, ktorý príkazník nemôže vykonať voči tretej osobe vzhľadom na nedostatok spôsobilosti na zastupovanie podľa § 22 ods. 2, aj príkazná zmluva je neplatná pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2. Odpoveď na otázku, či príkazník koná na základe plnomocenstva príkazcu vo vlastnom mene alebo v mene príkazcu, závisí od obsahu plnomocenstva. Do akej miery je príkazca v takom prípade viazaný úkonmi príkazníka uskutočnenými s tretími osobami, resp. do akej miery je príkazca viazaný úkonmi príkazníka voči tretím osobám, treba posudzovať podľa § 32 a 33.
14. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi zo zmluvy vyplýva právo
požadovať od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti nie je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje. Vyplýva to z § 728 a 730, ktoré priznávajú príkazníkovi právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil. Dosiahnutie určitého výsledku nie je preto pojmovým znakom príkaznej zmluvy. Tým sa príkazná zmluva pojmovo odlišuje od zmluvy o dielo (§ 631 a nasl.), pri ktorej pojmovým znakom je práve dosiahnutie požadovaného výsledku, t.j. zhotovenie diela, zhotovenie určitej veci na zákazku alebo vykonanie opravy alebo úpravy veci.
15. Predmet príkaznej zmluvy je všeobecne určený slovami, že príkazník má "obstarať určitú vec alebo vykonať inú činnosť". Obstaraním určitej veci nemožno chápať obstaranie veci ako hmotného predmetu, tak ako vec vymedzujú § 118 a nasl. Tu mal zákonodarca skôr na mysli pojem veci ako nejakej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu. Ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej alebo právnej činnosti. Môže ísť o obstaranie nejakých dokladov (napr. výpisov z evidencie nehnuteľností na správe katastra), o uzavretie nejakej zmluvy, o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi alebo úradmi a pod. Už sme uviedli, že pokiaľ má príkazník konať pre príkazcu s tretími osobami, potrebuje na to plnomocenstvo. Príkazník koná na základe príkaznej zmluvy, z ktorej mu vyplýva povinnosť konať aj voči tretím osobám; konať voči tretím osobám ho však oprávňuje iba plnomocenstvo, ktoré mu udelil príkazca. V právnej oblasti vystupujú ako príkazníci pri zastupovaní príkazcu (pred tretími osobami, súdmi a úradmi) spravidla profesionálni zástupcovia, najmä advokáti, komerční právnici, patentoví zástupcovia a audítori. Pokiaľ však takíto profesionálni zástupcovia vykonávajú zastupovaciu činnosť podnikateľským spôsobom pre podnikateľské subjekty, majú sa na ich vzťahy k príkazcovi použiť ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. OBZ).
16. Ďalším pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t.j. v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu. V záujme príkazcu vykonáva činnosť aj vtedy, ak z plnomocenstva výslovne nevyplýva, že koná za príkazcu (§ 32 ods. 1), a keď koná vo vlastnom mene. Bude však pravidlom, že príkazník bude konať v mene príkazcu, a vtedy vzniknú práva a povinnosti priamo príkazcovi (pozri § 32 ods. 2).
17. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. Vyplýva to z § 730 ods. 1, podľa ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Najmä advokát poskytuje takúto činnosť zásadne len za odplatu platenú príkazcom, pokiaľ nejde o činnosť v prípadoch, keď bol za zástupcu ustanovený súdom (§ 30 ods. 2 OSP a § 40 TP), a vtedy mu prislúcha náhrada za vykonanú činnosť voči štátu.
18. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí ani požiadavka, aby príkazník vykonal príkaz osobne. Túto požiadavku síce § 726 ustanovuje, avšak súčasne pripúšťa aj výnimku pre prípad, keď príkazca dovolí, aby si príkazník ustanovil zástupcu.
19. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
20. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to: a) o predmete diela, b) o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, c) o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
21. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
22. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.
23. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny vzťah medzi stranami sporu vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.4.2015, ktorá je označená ako mandátna zmluva, na základe ktorej sa mandatár - žalobca zaviazal v prospech mandanta - žalovaného obstarať a vyporiadať poistnú udalosť vymedzenú v tejto zmluve vo vzťahu k poskytovateľovi poistného plnenia. V bode 4 je uvedené, že samotným uzatvorením tejto zmluvy nezanikajú žiadne nároky mandatára voči poistenému. Táto zmluva obsahuje aj plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaný žalobcu zaviazal, aby ho zastupoval pri všetkých právnych úkonoch medzi nimi a poskytovateľom povinného zmluvného alebo havarijného poistenia pri vysporiadaní všetkých vzťahov s poskytovateľom poistenia, pri uplatnení všetkých práv akokoľvek súvisiacich s poistnou udalosťou vymedzenej v tejto listine. Žalovaný zároveň osobitne splnomocnil žalobcu, aby prijal poistné plnenie od poskytovateľa poistenia za poistnú udalosť priamo na svoj účet uvedený v tejto listine. V zmluve sa nenachádza ustanovenie o odplatnosti.
24. V priebehu pojednávania žalobca predložil do spisu všeobecné obchodné podmienky obchodnej spoločnosti Autosklo Hornet, s. r. o. pre uzatváranie mandátnych zmlúv (ďalej „VOP“).
25. V zmysle bodu I. č. 1, 2, 6 VOP sú záväzné pre všetkých mandantov, pre ktorých obchodná spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o. obstaráva vysporiadanie poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu tých častí automobilu, ktorých náhradné diely a ich montáž realizuje mandatár v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vo vzťahu k poskytovateľovi poistenia. 2. VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť mandátnej zmluvy. 6. Uzatvorenou mandátnou zmluvou (ďalej len „zmluva“ alebo „táto zmluva“) sa mandatár zaväzuje pre mandantov, vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu a dojednávaniu vysporiadanie poistnej udalosti , pri ktorej došlo k poškodeniu tých častí automobilu, ktorých náhradné diely a ich montáž realizuje mandatár v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vo vzťahu k poskytovateľovi poistenia.
26. V zmysle bodu II. bod 1 VOP Autosklo Hornet s.r.o. má na základe osobitného právneho vzťahu, okrem postavenia mandatára podľa tejto zmluvy i postavenie zhotoviteľa diela (opravy automobilu) a poistený má okrem postavenia mandanta i postavenie objednávateľa diela. V prípade ak sa mandatárovi obstaranie dojednanej záležitosti nepodarí z dôvodu neodovzdania všetkých potrebných podkladov poisteným, predloženia neúplných alebo nepravdivých podkladov, uvedenia nesprávnych alebo neúplných informácií, neposkytnutia súčinnosti zo strany ktoréhokoľvek mandanta, neplnenia povinností voči poskytovateľovi povinného zmluvného poistenia, havarijného poistenia alebo voči spoločnosti poskytujúcej úver alebo leasing alebo z iných dôvodov, ktoré nie sú na strane mandatára, nezaniká uzatvorením tejto zmluvy povinnosť poisteného na úhradu diela. Mandant berie na vedomie, že mandatár (ako zhotoviteľ diela) má nárok na odplatu za zhotovené dielo, resp. jeho časť, ktorá nebude krytá poistiteľom z dôvodu že poistiteľ neposkytol nášmu klientovi krytie v rozsahu zodpovedajúcom uplatňovanej pohľadávke alebo z dôvodu, že plnenie, v rozsahu krytia poskytnutého poistiteľom mandanta nebolo vyplatené mandantovi, ako zhotoviteľovi diela. V takomto prípade je mandant oprávnený si uplatňovať pohľadávku voči mandatárovi ako objednávateľovi diela.
27. V prvom rade sa súd zapodieval skutočnosťou, či v mandátnej zmluve je zakotvená inkorporačná doložka, a to vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo.
28. Je síce pravdou, že v bode I. bod 2 VOP je uvedené, že VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť mandátnej zmluvy. 29. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalovanému zo strany žalobcu bola predložená len mandátna zmluva, ktorá neobsahuje inkorporačnú doložku, t. j. doložku o tom, že VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je síce pravdou, že táto skutočnosť bola uvedená vo VOP, ktorými však žalovaný vôbec nedisponoval a bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovanému tieto VOP doručil. Z týchto dôvodov sa súd nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že právny vzťah medzi stranami sa odvíja od zmluvy o dielo. 30. Naopak súd usúdil, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou, ktorú však súd z dôvodov popísaných vyššie vyhodnotil ako príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. OZ, pretože žalovaný je v zmluve označený ako fyzická osoba identifikovaná rodným číslom, nešlo teda o podnikateľa a v zmluve absentujú údaje o odplatnosti. Táto zmluva obsahuje aj plnomocenstvo v súlade s § 31 OZ.
31. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal obstarať vysporiadanie poistnej udalosti vymedzenej v tejto zmluve. Z listín predložených stranami mal súd preukázané, že žalovaný mal s poisťovňou ASTRA, obchodnou poisťovacou a zaisťovacou spoločnosťou ASTRA S. A. , pobočkou poisťovne z iného členského štátu uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 7. 2014 týkajúcu sa havarijného poistenia so spoluúčasťou pre havarijné poistenie 0 eur pre územnú platnosť SR/ČR + EÚ s výlukou Veľkej Británie a Írska. 32. Dňa 14. 4. 2014 žalovaný tejto poisťovni oznámil vznik poistnej udalosti v ktorom uviedol, že na ceste medzi Krompachmi a Richnavou odletel kameň z oproti idúceho nákladného auta na čelné sklo jeho vozidla (žalovaného). Dňa 14. 4. 2015 o 11,00 hod. poisťovňa žalovanému oznámila, že jeho škodová udalosť bola zaregistrovaná pod číslom uvedeným v predmete tohto mailu a pre dohodnutie termínu ohliadky a opravy/výmeny čelného skla vyzvala žalovaného na kontakt so žalobcom. 33. Mailom zo dňa 14. 4. 2015 o 11,02 hod. žalobca žalovanému zaslal nezáväznú ponuku na výmenu čelného skla s uvedením, že žalovaný uhradí len spoluúčasť, ktorú má dohodnutú v zmluve o havarijnom poistení. 34. Dňa 16. 4. 2015 žalobca vystavil faktúru žalovanému na sumu 496 eur v súvislosti s výmenou čelného skla, avšak na tomto doklade chýba dátum a podpis prevzatia faktúry žalovaným.
35. Podľa dokladov predložených žalobcom zaslal žalobca žalovanému dňa 13. 5. 2016 mailovú správu o tom, že Obchodná poisťovacia a zaisťovacia spoločnosť ASTRA S. A. vstúpila do likvidácie a všetky poistné udalosti, ktoré nastali, alebo nastanú po 28. 4. 2016, si klienti budú môcť nárokovať plnenie najneskôr do 90 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia o začatí likvidácie. Zároveň na konci tohto mailu oznámil žalobca žalovanému, že žalobca vo svojom právnom postavení nemá možnosť vymáhať plnenie od poisťovne ASTRA, ale od príjemcu služby, t. j. žalovaného. 36. Podľa listu z č. l. 60 spisu zo dňa 13. 11. 2015 ASTRA poisťovňa žalovanému oznámila, že poistná zmluva, ktorej predmetom poistenia je motorové vozidlo MITSUBISHI ASX EČV: Z. XXX N. zanikla z dôvodu dohody oboch zmluvných strán dňa 1. 11. 2015 a zároveň žalovaného informovala, že ich zriaďovateľovi SOCIETATEA COMRCIALA DE ASIGURARE - REASIGURARE ASTRA S. A. bolo dňa 31. 8. 2015 odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti.
37. S názorom žalobcu o tom, že žalobca nemá možnosť vymáhať plnenie od poisťovne ASTRA, ale od príjemcu služby, t. j. žalovaného, sa súd nestotožnil vzhľadom na existenciu zmluvy medzi stranami sporu, pretože práve na základe tejto mandátnej zmluvy sa žalobca zaviazal, že v prospech žalovaného obstará a vyporiada poistnú udalosť.
38. Je síce pravdou, že ku dňu 31.8.2015 bolo poisťovni odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti, žalobca však nezdokladoval svoj postup voči poisťovni za obdobie odo dňa vykonania opravy t. j. 15.4. 2015 do dňa 31. 8. 2015, t. j. do dňa kedy bolo poisťovni odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti a tobôž nezdokladoval svoj postup za obdobie od 15. 4. 2015 do 28.4.2016.
39. V tomto smere súd podotýka, že nemôže byť na ťarchu žalovaného ako zmluvnej strany zo zmluvy uzatvorenej dňa 15.4.2015 pasivita žalobcu zvlášť za okolnosti, kedy medzi žalobcom a žalovaným nevznikla žiadna zmluva o dielo. Práve naopak, žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy nesplnil, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného.
40. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že 1/ zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným jestvoval, a to na základe zmluvy o dielo, ktorá spočívala v objednaní si služby - výmeny čelného skla a následne v záväzku žalobcu výmenu vykonať a v záväzku žalovaného, za predmetnú výmenu zaplatiť žalobcovi odplatu, súd teda jednoznačne uzavrel, že k takémuto zmluvnému vzťahu nedošlo, a to pre absenciu pojmových znakov zmluvy o dielo, ktorými sú dohoda : a) o predmete diela, b) o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, c) o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. 2/ že poskytuje svojim klientom aj službu uplatnenia si všetkých nárokov voči poisťovni, žalobca sa k tomuto zaviazal aj v prípade výmeny čelného skla pre žalovaného. Súd skonštatoval, že práve o tento
vzťah medzi stranami sporu sa jedná a plnenie nemôže zaväzovať žalovaného a nemal preukázané, že žalobca vykonal aj všetky úkony potrebné k uplatneniu poistnej udalosti vo vzťahu k poisťovni. K tomu ešte súd uvádza, že tzv. mandátna zmluva je priamym dôsledkom vzťahu žalovaného so spoločnosťou Poisťovňa ASTRA z poistného vzťahu, ktorý je vzťahom spotrebiteľským.
41. Pre úplnosť je potrebné dodať, že žalobca vo vzťahu k svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno a okrem mandátnej zmluvy, faktúry (ktorá bola predložená len v rovnopise) a po výzve súdu i doplnení do spisu všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti Autosklo Hornet, s. r. o. pre uzatváranie mandátnych zmlúv, žiadne dôkazy odôvodňujúce opodstatnenosť jeho žaloby, nepredložil.
42. Z dôvodov popísaných vyššie súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si trovy neuplatnil, preto ich náhradu súd stranám nepriznal.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.