Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-129-2018.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Subarea
4Co/129/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., Toplianska 5, Bratislava, IČO: 35 815 329, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, so sídlom Krížna 17, Bratislava, proti žalovanej: L. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. XX, N., zastúpenej JUDr. Pavlom Bielikom, bytom Šuty 32B, Bratislava, o zaplatenie 2.536,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. marca 2018 č.k. 52C 91/2012-397 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku žalovanej na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.536,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom dlhu na službách spojených s užívaním bytu a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Predchádzajúcim uznesením č.k. 52C/91/2012-343 zo dňa 21.02.2014 rozhodol tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 810,- eur zastavil a žiadnemu z účastníkov (strán sporu) nepriznal právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2017. Uznesením č.k. 52C/91/2012-301 zo dňa 28.04.2016 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.725,20 eur a nahradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2016.
3. Uviedol, že podaním doručeným mu dňa 27.11.2015 sa žalovaná domáhala, aby žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 4.649,28 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to rozhodol uznesením č.k. 52C/91/2012-303 zo dňa 28.04.2016 tak, že vyššie uvedenú vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2016.
4. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2017 a podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2017 zobral žalobca žalobu späť v celkovej časti žalovanej istiny vo výške 1.725,20 eur s tým, že príslušenstvo pohľadávky si neuplatňuje. Uplatnil si náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná pravidelne hradí platby, takže je v účtovnom preplatku, ktorý vyplýva zo sumárnej analýzy platieb a z nákladov za rok 2016. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2015, žalovaná bola v júni 2015 v účtovnom nedoplatku, avšak pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2016 vyhotovené v roku 2017 bola v účtovnom preplatku. Počas trvania súdneho konania a od poslednej úpravy žalobného petitu sa teda žalovaná dostala z dôvodu vyúčtovania nákladov za roky 2015 a 2016 do celkového preplatku.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 27.10.2017 a podaniami doručenými mu dňa 21.11.2017 a dňa 12.01.2018 svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu podľa nej z vážnych dôvodov, nakoľko žaloba neobsahuje pravdivé opísanie skutkových okolností, žalobca jej nepredložil všetky vyúčtovania nákladov a v priebehu nezákonného vymáhania nedoplatkov zaplatila v dôsledku upomienok a výziev na účet žalobcu celkovú sumu 4.649,28 eur, ktoré žalobca nepoužil na zaplatenie služieb spojených s užívaním bytu v jej vlastníctve. Zároveň uviedla, že v konaní ide o ničím nepodložené, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia žalobcu a skutkové okolnosti sú v rozpore s predkladanými listinnými dôkazmi. Žalobca v priebehu súdneho sporu pokračuje v nezákonnom postupe a nesprávnom evidovaní nedoplatkov. Ako ďalšie podľa nej vážne dôvody uviedla, že pohľadávky za nedoplatky z ročných vyúčtovaní evidoval na konte bývalého spoluvlastníka a hlavného užívateľa bytu A. N., ale vymáha ich od dcéry menovaného. Mala za to, že žalobca po rozúčtovaní prostriedkov na služby v jej byte v rokoch 2014, 2015 a 2016 evidoval preplatky, ktoré v rozpore so zmluvou o výkone správy neoprávnene započítaval a je preto zodpovedný za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností vyplývajúcich mu zo zákona. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadala, aby súd prvej inštancie konanie nezastavil a pokračoval v konaní v záujme ustálenia správnej výšky nedoplatkov. Vo veci žiadala vykonať znalecké dokazovanie vo veci relevantných vyúčtovaní.
6. O zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 CSP. Konštatoval, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného procesu), pričom vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno, keď dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 8/2013). Žalobca pritom nie je povinný odôvodňovať späťvzatie žaloby a môže tak zobrať žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.
7. Mal za to, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne vecou úvahy súdu, s tým, že nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 138/2009). Pri posudzovaní závažnosti dôvodov je podľa súdu prvej inštancie potrebné brať na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotiť predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 136/2010).
8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca zobral žalobu späť v rozsahu celej žalovanej istiny, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu nesúhlasila. Dôvody, ktoré žalovaná uviedla, nevyhodnotil za vážne dôvody v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, ktoré by zapríčinili nepripustenie späťvzatia žaloby, keďže predmetom konania je po pripustení zmeny žalobného petitu zaplatenie sumy 1.725,20 eur titulom vzniknutého nedoplatku z úhrad za služby spojené s užívaním bytu vyplývajúceho z príslušných vyúčtovaní a žalovaná vo svojom nesúhlase žiada pokračovať v konaní v záujme ustálenia správnej výšky nedoplatkov a zároveň sa dožaduje vykonania znaleckého dokazovania vo veci relevantných vyúčtovaní.
9. Poukázal na skutočnosť, že uznesením č.k. 52C/91/2012-303 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 09.05.2016, vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej vo veci zaplatenia sumy 4.649,28 eur s príslušenstvom na samostatné konanie, pričom tento nárok žalovanej vyplýva z totožných dôvodov, ako žalovaná uviedla vo vyjadrení svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby, čo má za následok, že o tomto nároku bude rozhodovať v prebiehajúcom samostatnom konaní v sporovej veci žalobkyne L. N. a žalovaného SPOKOJNÉ BÝVANIE s.r.o. vedenej pod sp. zn. 52C/141/2016, v ktorom konaní bude aj vykonané žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie k správnosti a opodstatnenosti relevantných vyúčtovaní.
10. Nakoľko dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby spočívajú v ustálení správnej výšky nedoplatkov a s tým spojenej žalovanou nedôvodne zaplatenej celkovej sumy 4.649,28 eur žalobcovi, ktoré sú predmetom samostatného konania vedeného pod sp. zn. 52C/141/2016, nesúhlas žalovanej posúdil ako nedôvodný a nespĺňajúci náležitosti podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP veta prvá. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie zastavil.
11. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, z ktorého dôvodu má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti tomuto uzneseniu podal v rozsahu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že v predmetnom súdnom konaní žaloval po úpravách petitu žaloby dlžnú sumu vo výške 1.725,20 eur vzniknutú z vyúčtovaní nákladov za byt užívaný žalovanou za obdobie rokov 2008 až 2012, keď nie jeho zavinením konanie trvalo od novembra 2011 do decembra 2017. V priebehu konania žalovaná hradila zálohové platby a aj vzniknuté nedoplatky čiastočnými splátkami, z ktorých dôvodov upravoval petit žaloby. Po započítaní preplatku s evidovaným nedoplatkom prišlo k úhrade celej dlžnej istiny žalovanou a k späťvzatiu žaloby. Mal za to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, keď uhradila žalovanú istinu a pominuli tak právne dôvody vedenia konania. Vyjadril názor, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2018 a uznesenie súdu prvej inštancie žiadala v napadnutom rozsahu o jej nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdiť. Poprela nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, ktorá bola predmetom zataveného konania, ako aj skutkové okolnosti, z ktorých žaloba vychádzala. Poukázala na to, že súdne konanie bolo neobvykle zdĺhavé práve z dôvodu zavádzajúcich a nepodložených podaní žalobcu. Uviedla, že splátkami nehradila žalovanú istinu a tieto si žalobca započítal neoprávnene. Stotožnila sa s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie. Podľa nej neoprávnene došlo i k započítaniu jej preplatkov za roky 2014-2016 s neexistujúcim dlhom, ktorý rozhodne dobrovoľne neuhradila.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje len procesne, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. Prípadná dôvodnosť žaloby však môže byť podľa CSP len dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ak súd túto dôvodnosť žaloby uzná za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.
17. Je preto potrebné konštatovať, že ak žalobca zobral z dôvodu, že žalovaná sa dostala do preplatku pokiaľ ide o úhrady za služby spojené s užívaním bytu, žalobu späť, nemožno z uvedeného bez ďalšieho konštatovať, že išlo v danom prípade o žalobu podanú dôvodne, nakoľko započítavaním úhrad žalovanej žalobcom sa síce žalovaná dostala do preplatku, avšak nemožno vyhodnotiť, že žaloba, ktorou si žalobca uplatnil konkrétny nárok za konkrétne žalované obdobie, bola podaná dôvodne. Je potrebné prihliadnuť na to, že i podľa posudzovaného uznesenia súdu prvej inštancie žalobca zobral žalobu späť v rozsahu celej žalovanej istiny, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu nesúhlasila. Dôvody, ktoré žalovaná uviedla, nevyhodnotil za vážne dôvody v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, ktoré by zapríčinili nepripustenie späťvzatia žaloby, keďže predmetom
konania je po pripustení zmeny žalobného petitu zaplatenie sumy 1.725,20 eur titulom vzniknutého nedoplatku z úhrad za služby spojené s užívaním bytu vyplývajúceho z príslušných vyúčtovaní a žalovaná vo svojom nesúhlase žiada pokračovať v konaní v záujme ustálenia správnej výšky práve týchto vyúčtovaných nedoplatkov a zároveň sa dožadovala vykonania znaleckého dokazovania vo veci relevantných vyúčtovaní. Uznesením č.k. 52C/91/2012-303 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 09.05.2016, súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej vo veci zaplatenia sumy 4.649,28 eur s príslušenstvom na samostatné konanie, pričom tento nárok žalovanej vyplýva z totožných dôvodov, ako žalovaná uviedla vo vyjadrení svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby. O tomto nároku bude rozhodovať súd prvej inštancie v prebiehajúcom samostatnom konaní v sporovej veci žalobkyne L. N. a žalovaného SPOKOJNÉ BÝVANIE s.r.o. pod sp. zn. 52C/141/2016, v ktorom konaní bude aj vykonané žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie k správnosti a opodstatnenosti relevantných vyúčtovaní. Dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby spočívali teda práve v ustálení správnej výšky žalovaných nedoplatkov a s tým spojenej žalovanou nedôvodne zaplatenej sumy 4.649,28 eur žalobcovi. Nemožno teda uzavrieť, že žalovaná sa správala spôsobom, ktorý viedol žalobcu k späťvzatiu žaloby a že by sa žalobca domohol od žalovanej toho, čo sledoval podanou žalobou. Práve žalobca preto procesne zavinil, že konanie bolo v dôsledku jeho procesného úkonu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby, zastavené. Vychádzajúc z dikcie ust. § 256 ods. 1 CSP je potom povinný nahradiť žalovanej trovy vzniknuté v súvislosti so žalobou, konanie o ktorej bolo zastavené jeho zavinením a ktorú nemožno vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotiť za žalobu podanú dôvodne.
18. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).