Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-L. XX, 2/ Ing. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-L., proti žalovanej: Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-L. XXX, o vydanie vecí, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2017, č. k. 17C/130/2014-200, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú vydať žalobcom spoločne a nerozdielne červenú zámkovú dlažbu uvedenú v zápisnici z dedičského konania sp. zn. 15D/509/2012, Dnot 76/2012, po poručiteľovi M. R., spísanej notárom JUDr. V. M., súdnym komisárom, dňa 22.02.2013. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%. V rozhodnutí konštatoval, že podanou žalobu sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali proti žalovanej vydania stroja na pílenie dreva (gáter), červenej zámkovej dlažby, dreva (fošne, hranoly a dosky) a železnej konštrukcie (oceľové strešné väzníky), ktoré sú uvedené v zápisnici z dedičského konania sp. zn. 15D/509/2012, Dnot 76/2012, po poručiteľovi M. R. (ich synovi), spísanej notárom JUDr. V. M. dňa 22.02.2013, ďalej sa domáhali vydania lešenia zn. I.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná sčasti. Konštatoval, že žaloba podaná žalobcami je tzv. reivindikačná žaloba, kde základnou podmienkou úspechu podanej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcov. Ohľadom vlastníckeho práva žalobcov ku gátru, zámkovej dlažbe, dreve a železnej konštrukcii mal súd existenciu vlastníckeho práva žalobcov preukázanú z písomnej dohody zo dňa 22.02.2013, ktorá je zachytená v zápisnici spísanej notárom JUDr. V. M. v súvislosti s dedičským konaním po synovi žalobcov - poručiteľovi M. R.. Z tejto dohody vyplýva, že dňa 22.02.2013 žalovaná mala u seba uvedené hnuteľné veci a implicitne uznávala vlastnícke právo žalobcov k týmto veciam, nakoľko sa zaviazala na ich vydanie. Naopak súd nemal za hodnoverne preukázané vlastnícke právo žalobcov k lešeniu značky I., ktorá vec nebola predmetom dohody zo dňa 22.02.2013, a preto existuje pochybnosť o vlastníctve žalobcov. V konaní nebolo ničím preukázané, že by žalovaná mala vo svojej držbe takéto lešenie alebo že by uznala vlastnícke právo žalobcov k tomuto lešeniu, preto súd žalobu žalobcov v tejto časti zamietol. Ďalej pokiaľ išlo o riadnu špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorého vydania sa žalobcovia domáhali, súd konštatoval, že na základe podanej žaloby nemožno u každej veci s určitosťou tvrdiť, ktoré veci sú predmetom záväzku žalovanej tak, aby nemohlo dôjsť k zámene označenia veci za inú vec. Táto skutočnosť sa v konaní prejavila u dreva a železnej konštrukcie. U dreva tým, že žalovaná tvrdí, že drevo (fošne, hranoly, dosky) bolo riadne vydané žalobcom, pričom žalobcovia proti tomu tvrdia, že im bolo vydané iné drevo. U železnej konštrukcie tým, že žalovaná tvrdí, že táto železná konštrukcia

zostala celá vrátane výťahovej časti u žalobcov na dvore (ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. M. Z.); žalobcovia aj naproti tomu tvrdia, že im železná konštrukcia vrátená nebola. Okolnosť, ktorá konkrétna železná konštrukcia bola predmetom záväzku žalovanej nebola v konaní hodnoverne preukázaná. Súd konštatoval, že zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie veci riadne identifikovateľná, resp. identifikovaná, nesie žalobca. Preto nesplnenie tejto podmienky bez ďalšieho vedie k nedôvodnosti žaloby v tejto časti (drevo a železná konštrukcia), pretože ak by súd takejto žalobe vyhovel, rozsudok by nemusel byť riadne vykonateľný a mohol by vyvolať ďalší spor v rámci prípadného exekučného konania. Súd zároveň poukázal na to, že práva patria bdelým a že lepšiu dôkaznú situáciu si mohli žalobcovia zabezpečiť napr. spísaním notárskej zápisnice s jednoznačnou konkretizáciou hnuteľných vecí, napr. vo forme fotodokumentácie. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Konštatoval ďalej, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti o vydanie gátra, pretože v konaní bolo preukázané, že táto vec u žalovanej nie je. W. mal byť odcudzený, preto ho nie je možné vydať. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v prípade podania reivindikačnej žaloby pasívna legitimácia v spore prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba bez riadneho právneho dôvodu, pričom pokiaľ táto osoba už nemá vec u seba, vzniká zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. V danej veci však žalobcovia 1/, 2/ náhradu takejto škody nepožadovali, preto je žaloba v časti ohľadne gátra takisto nedôvodná. Napokon súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o vydanie červenej zámkovej dlažby, kde boli splnené všetky zákonné podmienky pre úspešné domáhanie sa práva vlastníkov na vydanie veci - bolo preukázané vlastníctvo k veci, neoprávnené zadržiavanie veci žalovanou a špecifikácia veci, preto v tejto časti žalobe žalobcov vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci.

2. Proti rozsudku, jeho výrokom II. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a ich žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní uviedli, že listinnými dôkazmi, a to záznamom vyjadrenia a zápisnicou z dedičského konania preukázali, že žalovaná má vydať veci, a to gáter, červenú zámkovú dlažbu, drevo a železnú konštrukciu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že predmetné veci mala vo svojej dispozícii žalovaná a zaviazala sa tieto veci vydať. Obrana žalovanej spočívala v tom, že gáter jej bol odcudzený; u dreva tvrdí, že toto bolo riadne vydané žalobcom a v súvislosti so železnou konštrukciu uvádza, že celá zostala vrátane výťahovej časti u žalobcov na dvore, preto im ju nemôže vydať. Ani jedno zo svojich tvrdení žalovaná nepreukázala, t. j. nepreukázala, že tieto veci žalobcom vydala. Podľa prvoinštančného súdu bola žaloba nedôvodná z dôvodu nedostatočnej identifikácie dreva a železnej konštrukcie; k tomuto uviedli, že v listinných dokumentoch sú síce veci definované iba všeobecne, avšak vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou žalovanej, sa tieto veci riadne identifikovali. Pokiaľ ide o gáter, žalovaná ho na pojednávaní dňa 04.04.2017 identifikovala na obrázku a takisto na týchto fotografiách identifikovala aj drevo; čo sa týka železnej konštrukcie, žalovaná tvrdí, že táto zostala celá u žalobcov na dvore, preto im ju nemôže druhýkrát vydať, pritom toto jej tvrdenie mala údajne podporovať aj výpoveď Ing. M. Z.. Namietali zaujatosť tohto svedka, nakoľko v danom čase bol priateľom žalovanej a žil s ňou v spoločnej domácnosti a v súčasnosti je spolu so žalovanou spoločníkom v obchodnej spoločnosti W., s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že vypovedal v prospech žalovanej. Pokiaľ ide o gáter, žalovaná relevantne nepreukázala, napr. zápisnicou alebo iným relevantným dôkazom, že jej bol odcudzený, vôbec neuviedla, či toto odcudzenie nahlásila na polícii a už vôbec nepredložila o tomto nahlásený žiaden dôkaz. Mali za to, že u nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval relevantnú neexistenciu určitej skutočnosti; v tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010. Boli toho názoru, že nie oni majú preukázať, že veci neboli vydané, ale práve žalovaná má preukázať, že veci vydala. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade gátra, ktorý mal byť žalovanej odcudzený, nebolo preukázané, že žalovaná má vec u seba, a teda v takomto prípade by mali žalobcovia nárok iba na náhradu škody za odcudzenú vec, avšak túto nežiadali, uviedli, že v danom konaní síce nežiadali náhradu škody eventuálnym petitom, avšak z úvodnej reči právneho zástupcu žalobcov je jednoznačné, že si náhradu školy uplatnili. V odvolaní ďalej namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, keď súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku náležite nevysporiadal, resp. vôbec sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi uvedenými v žalobe a ani s tvrdeniami a argumentmi prezentovanými súdu počas konania; odôvodnenie nie je presvedčivé a neposkytuje odpoveď na právne argumenty žalobcov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že žaloba žalobcov bola na pojednávaniach riadne prejednaná. Celá žaloba je účelovo vykonštruovaná, aby jej škodila. Uviedla, že

chápe, že žalobcovia sú nešťastní zo smrti ich syna M., no takéto citové vydieranie, smerované voči nej, nič nevyrieši a syna im nevráti. Celý spor je pre ňu nepochopiteľný z dôvodu, že dedičské konanie bolo vo februári 2013 a vydania vecí, na ktorých sa dohodli, sa domáhali až v máji 2014, pričom dovtedy mali žalobcovia k sporným veciam neobmedzený prístup cca 5 mesiacov, lebo medzi pozemkami nebol plot. Odviezli si iba včely. Bola v domnienke, že ostatné veci nechcú. Navrhla preto, aby odvolací súd odvolanie zamietol v celom rozsahu. Zároveň žiadala, aby súd doplnil do rozsudku v prvom výroku lehotu na vydanie červenej zámkovej dlažby, a to minimálne 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež žiadala, aby súd preveril akademické titul inžinier pred menom žalobcu 1/, a ak nie je pravdivý, aby rozsudok v tejto veci opravil.

4. Žalobcovia 1/, 2/ v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že účelom predmetnej žaloby nebolo a ani nie je škodenie žalovanej, žalobcovia sa iba domáhajú vydania vecí, ktoré sú v ich vlastníctve, v zmysle zápisnice spísanej notárom JUDr. V. M., ktoré sa žalovaná zaviazala vydať.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 v napadnutej časti výrokov II. a III. a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, pretože odvolaním žalobcov 1/, 2/ tento výrok rozsudku napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 .

6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.

7. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, tento je daný v prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

9. V preskúmavanej veci žalobcovia 1/, 2/ uplatňujú uvedený odvolací dôvod v súvislosti s tým, že vyslovujú názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený; tvrdia, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku náležite, resp. vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami uvedenými v žalobe a tvrdeniami a argumentmi prezentovanými súdu počas konania, odôvodnenie rozhodonutia nie je presvedčivé a neposkytuje odpoveď na právne argumenty žalobcov.

10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd túto námietku žalobcov 1/, 2/ nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania iba výnimočne, v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V danej veci o takýto výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ nešlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a zreteľne uviedol, z akých skutkových zistení pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie a

vec v potrebnom rozsahu aj právne zdôvodnil. Žalobcami 1/, 2/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) tak odvolací súd nepovažoval za opodstatnený.

11. Žalobcovia 1/, 2/ ďalej uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by teda bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniami § 191 až § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani s jeho skutkovými závermi.

13. Dôvod na odvolanie podľa § 265 ods. 1 písm. h) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

14. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 191 CSP, pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické rozpory a vec aj správne právne posúdil.

15. V danej veci zo žaloby vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ s domáhali proti žalovanej vydania stroja na pílenie dreva (gátra), červenej zámkovej dlažby (v tejto časti bolo žalobcom 1/, 2/ vyhovené a rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti právoplatný), dreva (fošní, hranolov a dosiek), železnej konštrukcie (oceľových strešných väzníkov), teda vecí uvedených v zápisnici z dedičského konania po poručiteľovi M. v konaní vedenom pod sp. zn. 15D/509/2012, D not 76/2012 a následne sa domáhali aj vydania lešenia značky I. s tým, že tvrdili, že sú vlastníkmi uvedených veci a tieto veci neoprávnene zadržiava žalovaná, teda podali typickú žalobu na vydanie veci.

16. Prvou podmienkou úspešnosti takejto žaloby je, že vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada, pričom predmetom žaloby je vec, ktorá je individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu; druhou podmienkou je preukázanie toho, že žalovaný má vec u seba a zadržiava ju protiprávne. Ak žalovaný nemá vec u seba, a preto ju nemá možnosť vydať vlastníkovi (ak by vec bola napríklad spotrebovaná, zničená alebo scudzená), prichádza do úvahy len žaloba o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

17. V danej veci po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie správne zistil, že žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali hodnoverne vlastnícke právo k lešeniu značky I. a pre tento základný predpoklad pre vyhovenie žaloby na vydanie veci žalobu v tejto časti zamietol (odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ proti tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie ani nesmerovali). U ostatných vecí súd prvej inštancie konštatoval preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, vyhovel žalobe žalobcov v časti o vydanie zámkovej dlažby, kde mal preukázané všetky podmienky pre úspešnosť reivindikačnej žaloby a žalobu zamietol v časti o vydanie stroja na pílenie dreva (gátra), dreva (fošní, hranolov a dosiek) a železnej konštrukcie (oceľové strešné väzníky). V prípade vydania dreva a železnej konštrukcie žalobu zamietol z dôvodu, že ani po vykonanom dokazovaní nebolo možné s určitosťou určiť, ktoré

veci boli predmetom záväzku žalovanej v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 22.02.2013. Žalovaná v konaní tvrdila, že predmetné veci žalobcom 1/, 2/ vydala, žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaná im síce vydala nejaké drevo, avšak nejednalo sa o to drevo, na vydanie ktorého sa zaviazala, ale o iné drevo. V prípade železnej konštrukcie žalovaná tvrdila, že ju žalobcom vydala v čase hospitalizácie žalobcu 2/ tým, že ju dala privizť na pozemok žalobcov, žalobcovia aj v tomto prípade tvrdili, že sa nejedná o železnú konštrukciu, ktorá bola predmetom notárskej zápisnice zo dňa 22.02.2013. Súd prvej inštancie potom žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobcovia veci, ktorých sa domáhajú vydania, riadne neidentifikovali, pričom uviedol, že zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie vecí riadne identifikovaná, nesie práve žalobca.

18. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožnil.

19. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okrem iného tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba. V prípade, ak predmetom reivindikačnej žaloby je hnuteľná vec, žalobca by ju mal opísať takým spôsobom, aby sporná vec bola identifikovateľná. Žalobca má teda povinnosť čo najbližšie konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne aj doplniť ich označenie. V preskúmavanej veci žalovaná v konaní preukázala priloženou fotodokumentáciou, že žalobcom 1/, 2/ vydala drevo; tvrdila tiež (toto tvrdenie preukazovala aj výpoveďou svedka Ing. M. Z.), že žalobcom vydala spornú železnú konštrukciu. Predloženými fotografiami bolo preukázané, že na pozemku žalobcov 1/, 2/ sa nejaká železná konštrukcia nachádza. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní tvrdili, že sa jedná o iné veci; ani vykonanými dôkazmi sa však nepodarilo v konaní zistiť a presne identifikovať, ktoré konkrétne drevo, a ktorá konkrétna železná konštrukcia má byť žalobcom vydaná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zodpovednosť za to, že vec je v spore o vydanie vecí riadne identifikovateľná, resp. identifikovaná, nesie žalobca. V danom prípade, keď tieto skutočnosti zostali medzi stranami sporné, potom zodpovednosť za to, že sa v konaní nepodarilo presne zidentifikovať, či veci, ktoré boli žalobcom žalovanou podľa ňou produkovaných dôkazov (fotodokumentácia, výpoveď svedka M. Z.) vydané, sú v dôsledku ich nepresnej identifikácie totožné s tými, ktoré mala žalovaná vydať, potom musia niesť žalobcovia v dôsledku zamietnutia žaloby.

20. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti o vydanie stroja na pílenie dreva (gáter), skutkové zistenia súdu prvej inštancie viedli k záveru, že žalovaná už túto vec nemá u seba. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že gáter jej bol odcudzený; skutočnosť, že táto vec sa už u žalovanej nenachádza, potvrdili aj žalobcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2016, preto súd prvej inštancie toto tvrdenie mohol považovať za zhodné (§ 186 ods. 2 . Chýbal potom jeden zo základných predpokladov pre vyhovenie reivindikačnej žalobe, a to preukázanie skutočnosti, že žalovaný má vec u seba, preto má možnosť ju vydať vlastníkovi. V takomto prípade, ako to správne uvádza aj súd prvej inštancie, je možné domáhať sa voči žalovanej peňažnej náhrady. Ide o žalobu, ktorá už nemá charakter vlastníckej žaloby, ale o obligačnú žalobu, ktorá má charakter žaloby o náhradu škody, pri ktorej je potrebné vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka). Je však obvyklou praxou, najmä z dôvodu procesnej ekonómie, že sa nárok na náhradu škody pripája k vindikačnej žalobe formou tzv. eventuálneho petitu a súdy sa takouto žalobou zaoberajú aj v konaní o vydanie veci. V preskúmavanej veci však nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, že by takúto obligačnú žalobu podal, toto jeho tvrdenie nevyplýva ani zo žaloby vo veci samej, ani z obsahu spisu; len jeho vyjadrenie, že v prípade, ak sa v konaní preukáže, že žalovaná nemá vec u seba, budú sa následne žalobcovia domáhať náhrady škody, nemožno považovať za žalobný petit so všetkými jeho dôsledkami, nakoľko chýbajú základné náležitosti žaloby, najmä žalobný petit. Z uvedených dôvodov tak postup súdu prvej inštancie aj v tejto časti, keď žalobu o vydanie gátra zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že by ho žalovaná mala u seba, pričom poukázal na to, že o náhrade škody nemohol rozhodovať, pretože žalobcovia sa náhrady škody nedomáhali, považoval odvolací súd za správny.

21. Preto ani odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ uplatenené podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ tak neboli dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, keď za správny považoval aj výrok III. o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal proti žalobcom nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .