Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Csp-37-2017.pdf
PDF · 134.29 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislav Žigo, v právnej veci žalobcu: W. banka B., a.s., S. XX, D., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: T. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XXX, D. M., o zaplatenie: 5997,64€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti sumy 44€ z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5953,64 €, úroky vo výške 284,20€, úroky z omeškania vo výške 5,72 €, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5997,64 € od 03.05.2017 do 14.03.2018, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5953,64€ od 15.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 284,20€ od 03.05.2017 do zaplatenia a to všetko v splátkach po 500,-EUR mesačne vždy k 20 dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, vo výške, o ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 5997,64€, úroku 284,20€, úrokov z omeškania 5,72€, úroku 13,90% ročne z nezaplatenej istiny 5997,64€ od 03.05.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 5997,64€ od 03.05.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 284,20€ od 03.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.05.2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XX/ XXX/XX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8500 €. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 12 Co 149/2016 - 60 zo dňa 15.02.2017, Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6 Co 68/2017 - 46 zo dňa 28.02.2017, č.k. 6 Co 84/2017 - 57 zo dňa 28.03.2017 a na informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti K.. Ďalej uviedol, že žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti ( prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 02.05.2017. Čo sa týka špecifikácie žalovanej pohľadávky uviedol, že táto pozostáva z istiny vo výške 5997,64 €. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 8500 € a do dňa zosplatnenia dlžná istina predstavovala sumu 2502,36€.
Uplatnený úrok vo výške 284,20 € predstavuje dohodnutý úrok, ktorý bol povinný splatiť do predčasného zosplatnenia, úroková sadzba bola 13,90% ročne. Úroky z omeškania vo výške 5,72€ je úrok vo výške 8% ročne z dlžných splátok, poplatky vo výške 60 € sú poplatky za upomienky, ktoré si žalobca v spore však neuplatňuje a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0 €. Súčasne uviedol, že žalovaný po zosplatnení úveru neuskutočnil žiadne úhrady. K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11 Co 12/2017 - 90 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014. Podľa žalobcu obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.
3. Žalovanému bola žaloba riadne doručená do vlastných rúk dňa 19.12.2017 a súčasne bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v lehote do 10 dní. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 07.03.2018 ( doručeným súdu dňa 09.03.2018, na č.l. 86) uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver 8500€ a to dňa 31.05.2012. Do dátumu zosplatnenia žalovaný uhradil na istinu sumu 2502,36€ a teda dlžná istina predstavovala sumu 5997,64€. Ďalej uviedol, že ako prílohu predložil súdu prehľad splácania z ktorého vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil žalobcovi sumu 7281,34€ započítanú na úrok, istinu, poistné, pričom na istinu bolo započítaných 2502,36€ a na úrok 4778,98€. V predmetnom podaní vyjadril svoj nesúhlas so splatením dlhu formou splátok a vyjadril sa k náležitostiam uzatvorenej úverovej zmluvy. Uviedol, že v bode 1.1. zmluvy je uvedené, že banka poskytuje peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej súčasť. Z uvedeného ustanovenia má vyplývať, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Uviedol, že výška počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy a to bod 5.1 zmluvy výška 132,25€, počet anuitných splátok 120, periodicita : mesačne, v 25 deň kalendárneho mesiaca (bod 5.2. zmluvy). Uviedol, že termíny, počet splátok sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Poukázal na aktuálnu judikatúru v oblasti rozpisu splátok.
5. Ďalej v nasledujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2018 (doručené súdu dňa 11.05.2018, na č.l. 143 spisu) žalobca uviedol, že by súhlasil so splátkami vo výške 500€ v prípade uznania celého dlhu žalovaným. Ďalej v zmysle výzvy súdu oznámil, že eviduje dve adresy žalovaného Hlavná 555/141, Záhorská Ves ako adresu trvalého pobytu a Vlčie Hrdlo 54, 821 07 Bratislava ako korešpondenčnú adresu žalovaného, pričom na obe adresy mu bola doručovaná aj výzva na predčasné splatenie úveru a aj opakované upozornenie. Súčasne oznámil súdu, že žalovaný mu dňa 14.03.2018 uhradil platbu vo výške 44€ a v tejto časti vzal žalobu späť. Žalobca ohľadom rozpisu splátok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 146/2017 z 22.02.2018.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 20.12.2017 a následne prebehli odročené pojednávania v dňoch 21.02.2018, 14.03.2017, 22.06.2018, 05.10.2018, kedy bolo vo veci ukončené dokazovanie a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 02.11.2018. Žalobca sa nedostavil na žiadne z pojednávaní, pričom svoju neúčasť opakovane ospravedlnil, žalovaný sa nezúčastnil na posledných troch pojednávania, nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 uviedol, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd mal doručenie predvolania na pojednávania stranám sporu riadne vykázané a konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu žalovaného.
7. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.02.2018 a dňa 14.03.2018 uviedol, že žalobu ako takú si prešiel aj výpočet už splatených splátok. Nejaké námietky k tomu nechcel vzniesť. Úver si zobral, čo sa týka nesplácania posledný rok to finančne nezvládal. S bankou sa osobne skontaktoval. Na svoje menu má niekoľko exekúcií, bol zamestnaný formou brigádnického pomeru. Uviedol, že pôžičku si bral ako spotrebiteľ, fyzická osoba. Uviedol že sa bude neskôr pravdepodobne od marca zdržiavať v zahraničí. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 14.03.2018 opakovane požiadal o možnosť plátok, pričom predložil súdu svoje výplatné pásky a exekučné príkazy. Uviedol, že sa chce zamestnať v zahraničí a najskôr by mohol splácať dlh vo výške 200€ a neskôr aj vo vyššej výške. Uviedol, že prvé tri mesiace by splácal
po 200€ a potom zvyšok istiny by splatil po 500€ mesačne. Má záujem dlh vyrovnať a z toho dôvodu odchádza aj pracovať do zahraničia. Priemernú mzdu mal 236€, nemá žiadne úspory, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Náklady na bývanie má 160€.
8. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadrenia žalobcu a vyjadrením žalovaného na pojednávaní a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. XX/XXX/XX. optim pôžička zo dňa 31.05.2012, opakovaným upozornením zo dňa 26.09.2016, 24.02.2017, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 02.05.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami W. účinnými od 01.05.2012, od 15.01.2017, Sadzobníkom poplatkov, prehľadom splácania - do predčasného zosplatnenia, po predčasnom zosplatnení, prepočtom zmluvných úrokov, prepočtom úrokov z omeškania, doručenkami adresovanými žalovanému, prehľadom exekúcií žalovaného, výzvou na úhradu dlžnej pohľadávky zo dňa 18.12.2017, výplatnými páskami žalovaného, exekučným príkazom , a zistil tento skutkový a právny stav: 9. Z úverovej zmluvy zo dňa 31.05.2012 (ďalej len zmluva) súd zistil, že v boe 1.1 je uvedená výška úveru a to 8500,-€. V bode 1.2 zmluvy je uvedená výška úrokovej sadzby 13,9% ročne, v bode 1.3 zmluvy je uvedená RPMN vo výške 15,49%, pričom je uvedené, že RPMN je vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, berúc do úvahy parametre uvedené v zmluve a to výšku anuitnej splátky, počet splátok, výšku poplatku za poskytnutie úveru, výšku poplatku za správu úverového účtu. V bode 1.4 zmluvy je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a to 16.108,80€. V bode 2.1 zmluvy je uvedené, že peňažné prostriedky banka poskytne najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru stanovených úverovou zmluvou. Účel úveru bol uvedený v bode 3.1 s tým, že klient môže použiť peňažné prostriedky podľa vlastného uváženia. V bode 4.2. zmluvy bol uvedený poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99€. Splácanie úveru bolo vymedzené v bode 5 zmluvy. Klient sa zaviazal splácať úver v celkom 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 132,25€, zahrňujúcich splátku príslušnej istiny aj úroku. Splátky sú splatné v 25 deň kalendárneho mesiaca. Prvá anuitná splátka úveru bude vykonaná v prvý najbližší deň splatnosti anuitnej splátky, ktorý nasleduje po dni čerpania úveru klientom, najskôr však druhý pracovný deň po dni čerpania úveru klientom a posledná anuitná splátka úveru bude vykonaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastane deň amortizácie úveru. V bode 5.3 zmluvy sa klient zaviazal, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 120 mesiacov od podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom v deň uvedený v bode 5.2 posledného mesiaca tejto lehoty.
10. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 02.05.2017 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že napriek opakovaným výzvam a upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere zo dňa 31.05.2012. Na základe toho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal od žalovaného zaplatiť 6347,56€ s príslušenstvom najneskôr do 12.05.2017. Žalovaný už výzvou zo dňa 26.09.2016 bol opakovane upozorňovaný, aby zaplatil omeškané splátky a na možnosť žalobcu uplatniť si právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
11. Z prehľadov splátok ku dňu 02.05.2017, prepočtu zmluvných úrokov, úrokov z omeškania súd zistil, že nezaplatená istina predstavovala sumu 5997,64€, nezaplatené úroky 284,20 €, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 5,72€.
12. Zo žalovaným predložených dokladov týkajúcich sa jeho pomerov súd zistil, že žalovaný ma za mesiac 8/2017 čistú mzdu 249,20€, za mesiac 09/2017 čistú mzdu 82,25€, za mesiac 10/2017 mzdu vo výške 211,82€, za mesiac 11/2017 mzdu vo výške 489,86€, za mesiac 01/2018 vo výške 244,23€. Žalovaný predložil súdu exekučný príkaz z ktorého vyplýva, že sú mu vykonávané zrážky z iných príjmov na uspokojenie pohľadávky vo výške 390,81€.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
27. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
29. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal v podaní doručenom súdu dňa 11.05.2018 žalobu späť v časti platby vo výške 44€, pričom žalovaný dňa 14.03.2018 oznámil, že danú sumu žalobcovi zaplatil a vyjadril svoj súhlas so zastavením konania, súd konania v časti sumy 44€ zastavil.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere zo dňa 31.05.2012 č. 10/296/12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 8500€. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 132,25 €. Úroková sadzba bola 13,9% ročne, RPMN 15,49 %, priemerná RPMN 12,55 %.
31. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
32. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom ako spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Predmetná Úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti, t. j. druh úveru, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, údaj o osobe, ktorá za neho zmluvu uzavrela, adresu trvalého pobytu, meno a priezvisko spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike rozčlenenia splátky na konkrétnu výšku úrokov a istinu zaujal v uznesení č.k. 3 Cdo 146/2017 - 333 zo dňa 22.02.2018 jednoznačné stanovisko. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že z dovolania je zrejmé, že žalobkyňa za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú otázku považuje otázku, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatené jednorazovo. Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvoril, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Najvyšší súd SR uviedol, že predmetné ustanovenie neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom). Konajúci súd sa s predmetnými závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenými v uznesení č.k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 plne stotožňuje
35. Žalobca úver zosplatnil dňa 02.05.2017 po tom, ako žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, a k splateniu dlžného zostatku ju vyzval v lehote do 12.05.2017. Z textu výzvy zo dňa 26.09.2016 vyplýva, že ho opakovane vyzýval na plnenie si svojich povinností, na uplatnenie si svojho práva (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinná žalobcovi zaplatiť 5953,64 € ( 5997,64 - späťvzatých 44€).
36. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania výške 284,20 €, 5,72 €. Z predloženého výpisu z hlavnej knihy žalobcu vyplývalo, že nezaplatené úroky predstavujú sumu 284,20 € a úroky z omeškania sumu 5,72 €.
37. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 13,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny vo výške 5997,64 € od 03.05.2017 do zaplatenia, pričom tento nárok upravil v podaní zo dňa 11.05.2018 vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby na úrok 13,90% ročne z nezaplatenej istiny 5997,64€ od 03.05.2017 do 14.03.2018, úrok 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 5953,64€ od 15.03.2018 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 13,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.05.2017. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. ÚS SR v citovanom odôvodnení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom §53ods.4písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).
38. Z hľadiska právnej istoty a posúdenia konštantnej judikatúry, súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Napríklad súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Co 347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10 Co 136/17 zo dňa 13.07.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 3 Co 125/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 25 Co 251/2016 zo dňa 04.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 22 Co 35/2017 zo dňa 22.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2 Co 80/2017 zo dňa 19.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25 Co 183/2017 zo dňa 21.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 Co 255/2017 zo dňa 21.12.2017.
39. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 7 Co 347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018 konštatoval, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).
40. Podľa § 232 CSP súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu, na ktorú ho zaviazal v splátkach po 500,-EUR mesačne. Žalovaný na pojednávaní požiadal o povolenie splatenia dlžnej sumy splátkami, pričom výslovne uviedol, že prvé tri mesiace by mohol splácať po 200€ a neskôr po 500€ mesačne, keďže uviedol, že sa hodlá zamestnať v zahraničí už cez leto 2018. Súd považoval navrhnutú splátku vo výške 500€ s ktorou taktiež súhlasil aj žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.05.2018 za primeranú výške dlžnej sumy. Žalovaný taktiež súdu dostatočne osvedčil svoje zárobkové a majetkové pomery predloženými výplatnými páskami a exekučnými príkazmi. V danom prípade sám žalovaný vyjadril ochotu splácať dlžnú sumu a za týmto účelom sa mal v čase rozhodovaniu súdu zamestnať už v zahraničí. Žalovaný súčasne dostatočne odôvodnil predmetnú žiadosť a aj svoju ochotu ďalej dlh riadne splácať, pričom celú sumu k dispozícii ihneď nemá, čo mal súd jednoznačne preukázané. Na ochranu žalobcu však súd povolil splátky pod hrozbou straty výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaný nezaplatí, má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh.
41. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5997,64€ od 03.05.2017 do 14.03.2018, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 65953,64€ od 15.03.2018 do zaplatenia, z nezaplatených úrokov vo výške 284,20 € od 03.05.2017 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania bola podľa času uzatvorenia zmluvy a času vzniku omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci. Vznikol mu tak nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).