Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-10-1996.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Subarea
0Er/10/1996
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219, proti povinnému Ľ. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.. Q.. I. XXXX/XX, P., zastúpenému JUDr. KRÁLOVENSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dončova 9/1445, Ružomberok, IČO: 36 857 483, o vymoženie 6 004,78 eura s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, Exekútorský úrad so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1728/47, pod EX3/96, na základe sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 07. 2018, č. k. 0Er/10/1996-191, takto
rozhodol:
Sťažnosť sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na návrh A. A., a.s., mestskej pobočky Dolný Kubín, zo dňa 08. 02. 1996, doručenej súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi dňa 12. 02. 1996, sa začalo exekučné konanie proti povinnému - fyzickej osobe, pre vymoženie pohľadávky 6 004,78 eura (180 900,- Sk) s príslušenstvom. Exekučným titulom bol platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 27. 07. 1994 pod sp. zn. 3 Rob 96/94 - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 18. 08. 1994. Povinný (fyzická osoba Ľ. A.) bol týmto platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť A. Š. A. V. C. do 15 dní 180 900,- Sk s 28 % úrokmi od 01. 01. 1994 do zaplatenia a trov konania 7 236,- Sk. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi, Mgr. Mariánovi Kráľovi, udelené Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 16. 02. 1996 pod č. 5300*000028, a to na vymoženie povinnosti zaplatiť 180 900,- Sk s 28 % úrokom od 01. 01. 1994 a 7 236,- Sk.
2. Podaním zo dňa 12. 06. 1996 oprávnený opravil svoje označenie v návrhu na vykonanie exekúcie na „A. A., a.s., sídlo J. X, K., zastúpená T.. A. F., vedúcou odštepného závodu A. A., a.s., mestská pobočka Dolný Kubín“.
3. Aktívnu legitimáciu oprávneného namietal povinný v námietkach zo dňa 12. 06. 1996, doručených Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 13. 06. 1996, o ktorých rozhodol súd uznesením zo dňa 17. 10. 1996, č. k. Er 10/96-51 tak, že tieto námietky zamietol. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3 Rob 96/94-14 zo dňa 24. 04. 1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03. 07. 1996, bolo opravené označenie navrhovateľa na „A. Š. A. K., G. A. XX, M. O. V. C.“ a bolo opravené aj označenie odporcu na „Ľubomír Schmida, Športová 1, Ružomberok, súkromný podnikateľ, obchodný názov COLOR - SCHMIDA CO“. Z tohto uznesenia zároveň vyplýva, že v čase podania žalobného návrhu v konaní 3 Rob 96/94 Krajského súdu v Banskej Bystrici bol správny obchodný názov navrhovateľa A. Š. A.Ľ., G. A. XX, K., za ktorého na základe plnej moci zo dňa 11. 06. 1990 podpisovala riaditeľka mestskej pobočky Dolný Kubín T.. A. F.. Potom v návrhu na vykonanie exekúcie ide len o nesprávne označenie skutočného účastníka, ktorý právnu subjektivitu má. Obchodným menom právnickej osoby, ktorej súčasťou je ako organizačná zložka oprávnený, je podľa výpisu z obchodného registra A. A., Q..A.., A. A. G. A. XX, K., pričom vedúca mestskej pobočky v
Dolnom Kubíne, A. Š. A., so sídlom v Bratislave, nepodala návrh na vydanie platobného rozkazu svojim menom, ale menom podnikateľa, zapísaného v obchodnom registri, ktorý bol v návrhu na začatie konania označený svojim názvom a sídlom. Pokiaľ je za takýmto označením navrhovateľa uvedené „mestská pobočka Dolný Kubín“, ide o spresnenie miesta, kde došlo k vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným navrhovateľom a pôvodným odporcom.
4. V priebehu exekúcie došlo k opakovanej zmene oprávneného, a to uznesením zo dňa 16. 06. 2003, č. k. Er 10/96-92, súd pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený A., a.s. a na jeho miesto vstúpil Credit Clearing Center, a.s., Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 839 651. Ďalším uznesením zo dňa 29. 01. 2016, č. k. 0Er/10/1996-114, súd pripustil, aby z konania vystúpila oprávnená Fleetreal a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, IČO: 45 470 189 (výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava bolo preukázané, že spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., IČO: 35 839 651, zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Fleetreal a.s., so sídlom v Bratislave a dňom 01. 04. 2015 bola vymazaná z obchodného registra) a na jej miesto vstúpila, ako nová oprávnená, spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219 - toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07. 04. 2016.
5. Dňa 29. 03. 2016 súdny exekútor, Mgr. Marián Kráľ, postúpil súdu námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie. Súdny exekútor totiž dňa 03. 03. 2016 vydal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie
- trovy oprávneného v predchádzajúcom konaní 240,19 eura a trovy exekúcie 12 037,55 eura.
6. Podaním zo dňa 12. 07. 2016, doručeným miestne nepríslušnému Okresnému súdu Ružomberok dňa 19. 07. 2016 (tento podanie postúpil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 07. 2016) a súdnemu exekútorovi podaním, doručeným dňa 20. 07. 2016, povinný podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a exekúciu žiadal zastaviť z dôvodu, že pôvodným povinným vo veci bola spoločnosť Ľubomír Schmida - COLOR COMPANY, Podhora 34, Ružomberok, IČO: 10 857 061, na pohľadávku vo výške 6 004,78 eura, avšak vzhľadom na zrušenie spoločnosti konkurzom sú vydávané rozhodnutia nesprávne na povinného, fyzickú osobu. Zároveň návrh odôvodnil aj preklúziou, keď podľa jeho názoru pohľadávku bolo možné vymôcť len v lehote 3 rokov od ich zániku a poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku za 10 rokov.
7. Dňa 16. 05. 2016 bol súdu doručený exekútorský spis EX 3/96. Podaním zo dňa 16. 12. 2016, oznámila A. A., a.s. , že na základe plnomocenstva zo dňa 18. 05. 1998, splnomocnila T.. M. Z., riaditeľku mestskej pobočky Dolný Kubín, na jednotlivé právne úkony v mene A. A., a.s., a to vrátane procesných úkonov a vymáhania nárokov (zároveň predložila aj uvedené plnomocenstvo)..
8. Na výzvu súdu dňa 16. 05. 2016 predložil súdny exekútor dňa 08. 09. 2017 vyúčtovanie trov exekúcie. Zároveň súdu doručil aj podanie oprávneného zo dňa 31. 05. 2017, doručené súdnemu exekútorovi dňa 12. 06. 2017, ktoré obsahuje návrh na zmenu účastjíka konania a súhlas spoločnosti Silverside, a.s. Bratislava, ICO: 50 052 560 so vstupom do konania na miesto oprávnenhho. ako aj oznámenie oprávneného, že predmetná pohľadávka bola postúpená spoločnosti Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 03. 2017 - zároveň bola pripojená aj uvedená zmluva.
9. Uznesením zo dňa 12. 07. 2018, č. k. 0Er/10/1996-191, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 775,87 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň zamietol návrh na zmenu oprávneného.
10. V zákonnej lehote podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., ako oprávnený. Tento síce uviedol, že napáda uznesenie 0Er/10/1996 zo dňa 12. 07. 2018 „v celom rozsahu“, ale sťažnosť odôvodnil len tým, že nebol daný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, účinného do 31. 03. 2017. Tvrdil, že tento dôvod zastavenia exekúcie predpokladá podanie kvalifikovaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, pričom ide o jednostranný procesný úkon, ktorého účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. do dispozície súdu. Zo strany právneho predchodcu oprávneného však súdu nebol adresovaný a odoslaný žiaden návrh na zastavenie exekúcie, preto súd nemohol zastaviť exekúciu z úradnej povinnosti len na základe komunikácie medzi oprávneným a súdnym exekútorom starej viac, ako 18 rokov, ktorú „objavil“ v exekútorskom spise a ktorá nebola súdu nikdy určená. Poukázal aj na
to, že v priebehu exekučného konania súd vydal viacero uznesení (citoval vyššie označené procesné rozhodnutia) a poukázal aj na rozhodnutie súdu o súhlase so znížením ceny nehnuteľnosti.
11. K sťažnosti sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 24. 09. 2018, v ktorom sa plne stotožnil s právnym názorom oprávneného a vyslovil názor, že exekúcia nemala byť zastavená. Tvrdil, že pôvodný oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie ešte v roku 2000 a jeho motívom bola skutočnosť, že na povinného bol vyhlásený konkurz a oprávnený si v ňom svoj nárok uplatnil. Boli to začiatky súbehu exekučných a konkurzných konaní, a preto vznikali aj mylné úkony. Oprávnený v podstate vzápätí po podaní telefonicky informoval exekútora o svojom úkone a požiadal ho, aby podanie nepostupoval na súd. Po tom, čo si situácie právne overil, zobral svoje podanie späť písomne. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, platného do 31. 03. 2017, podľa ktorého musí byť návrh od oprávneného doručený, alebo postúpený súdu. Oprávnený síce pôvodne podal späťvzatie návrhu, ale vzápätí si to rozmyslel, toto podanie odvolal a želal si pokračovať v exekučnom konaní, čoho dôkazom je skutočnosť, že následne exekútor uskutočňoval ďalšie kroky vedúce k vymoženiu pohľadávky, a to aj vrátane dražby hnuteľných vecí a dražby nehnuteľností. O týchto bol oprávnený informovaný a nikdy ich nenamietal. Podľa súdneho exekútora súdny úradník uznesenie o zastavení exekúcie síce vydal na podklade 18 rokov starého podania oprávneného, ale vlastne ju zastavil ex offo, čo je vylúčené.
12. Povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.
13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
15. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
16. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
17. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
18. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
19. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (ďalej len „Exekuč. por.“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
22. Nakoľko uznesenie zo dňa 12. 07. 2018, č. k. 0Er/10/1996-191 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vydal vyšší súdny úradník a oprávnený v zákonnej lehote podal proti nemu sťažnosť, uznesenie nenadobudlo právoplatnosť a o sťažnosti rozhoduje sudca súdu prvej inštancie.
23. V zmysle platnej právnej úpravy je preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka. Nakoľko vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti, záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti (ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú - § 246 CSP), sudca v predmetnej veci preskúmal iba výhrady oprávneného spočívajúce v tom, že späťvzatie návrhu pôvodného oprávneného
na vykonanie exekúcie, doručené súdnemu exekútorovi, ktorý toto podanie súdu následne nepostúpil, nie je návrhom na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený dodatočne toto späťvzatie návrhu zobral späť.
24. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
25. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňom 12. 02. 1996, kedy súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Počas exekúcie sa oprávnený rozhodol v nej nepokračovať v dôsledku toho, že na povinného bol vyhlásený konkurz podľa vtedy platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Späťvzatie návrhu vypracovala osoba splnomocnená oprávneným
- riaditeľka mestskej pobočky Dolný Kubín, ktorá podpísala aj návrh na vykonanie exekúcie. Riaditeľka mestskej pobočky Dolný Kubín bola k takému úkonu splnomocnená, čo potvrdila A. A., a.s. písomnou odpoveďou zo dňa 16. 12. 2016. Späťvzatie návrhu je pritom koncipované jednoznačne a z jeho obsahu nepochybne vyplýva, že oprávnený nechcel pokračovať v exekúcii, nakoľko pokračovanie v exekúcii považoval za nehospodárne. Oprávnený doručil toto podanie súdnemu exekútorovi a nakoľko sa jednalo o procesné podanie, súdny exekútor bol povinný toto ihneď (teda v roku 2000) postúpiť súdu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie súdneho exekútora rozhodovať o tom, ktoré podanie súdu predloží a ktoré nie; navyše „stornovanie“ späťvzatia návrhu bolo súdnemu exekútorovi doručené až 27. 03. 2000, teda po viac, ako 3 mesiacoch. Nebolo vecou súdneho exekútora, aby posudzoval platnosť úkonu oprávneného a sám sa rozhodol, ktoré procesné podanie účastníka súdu predloží, alebo nie. Nakoľko súdu uvedené podanie nebolo doručené, zavinením súdneho exekútora súd od januára 2000 vydal viacero rozhodnutí. Pretože súd nemal vedomosť o späťvzatí návrhu, nemohol sa ani právne vysporiadaať s týmto podaním, takže následne vydané rozhodnutia súdu o pripustení zmeny oprávneného a o súhlase so znížením trhovej ceny nehnuteľnosti neznamená, že súd späťvzatie návrhu oprávneného posúdil ako „nulitný akt“.
26. Štyri roky po začatí exekúcie oprávnený prejavil vôľu nepokračovať v exekúcii, pričom sa jedná o úkon jednoznačný, určitý a vypracovaný splnomocneným zástupcom oprávneného - riaditeľkou mestskej pobočky A. A., a.s. Uvedené podanie súd posúdil ako jednostranný procesný úkon navrhovateľa nepokračovať v exekúcii a dosiahnuť jej zastavenie bez toho, aby v rámci exekúcie došlo k vymoženiu pohľadávky voči povinnému. Súd je povinný tento dispozičný prejav vôle oprávneného rešpektovať a nepokračovať v exekúcii proti vôli oprávneného. Nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie, uvedené podanie podľa obsahu bolo potrebné posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekuč. por.
27. Pokiaľ oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, jedná sa o jeho dispozitívny úkon, ktorý už následne nemôže zobrať späť. Nakoľko zákon neumožňuje, aby účastník konania neskôr zobral tento dispozitívny úkon späť, podanie oprávneného zo dňa 16. 03. 2000, označené ako „späťvzatie návrhu - storno“, je nulitným aktom a súd k nemu nemohol prihliadnuť.
28. Oprávnený v dôvodoch sťažnosti uviedol, že ňou napáda uznesenie súdneho úradníka v celom rozsahu, ale z dôvodov sťažnosti vyplýva, že ňou namietal iba prvý výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd exekúciu zastavil. Pokiaľ ide o II. a III. výrok napadnutého uznesenia, oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, ktorými by spochybňoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka. Nakoľko preskúmavacie oprávnenie sudcu závisí od vymedzenia rozsahu sťažnosti v jej dôvodoch, súd v súlade s ustanovením § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného, ako nedôvodnú, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.