Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-259-2017.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Subarea
4Co/259/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov Fedinova 2/4, Fedinova 4, Bratislava, IČO: 30 793 262, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. H. X, A., zast. Advokátskou kanceláriou Záhoráková & Partners, s.r.o., Krasovského 13, Bratislava, o zaplatenie 3.183,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného Bratislava V zo dňa 23. marca 2017, č.k. 50C 57/2016-58, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.545,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.545,53 eur od 24.02.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 637,55 eur spolu s úrokom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 637,55 eur od 24.02.2016 do zaplatenia zastavil, žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, a vrátil mu súdny poplatok vo výške 31,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.02.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia 3.183,08 eur s príslušenstvom, tvrdiac, že žalovaný si ako vlastník bytu č. XX na H. X M. A. neplní povinnosti vlastníka bytu riadne a včas, nezaplatil platby do fondu opráv za mesiace 10/2014 až 2/2016 celkom vo výške 696,32 eur (17 x 40,96 eur) a platby do fondu služieb za mesiace 10/2014 až 2/2016 celkom vo výške 2.486,76 eur. Skonštatoval, že žalobca svoj nárok preukazoval zmluvou o spoločenstve zo dňa 28.12.2009, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, mesačným zálohovým predpisom platným od 01.06.2013, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 a 2015, prehľadom platieb za rok 2014 a 2015, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2016, a čestnými vyhláseniami J.. B. W., V.. Z. D., V.. V. W. P. V. K. zo dňa 20.03.2017. Uviedol tiež, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a zo zmluvy o spoločenstve z 28.12.2009 zistil, že žalovaný ako vlastník bytu č. XX na H. X M. A. uzatvoril so žalobcom zmluvu o spoločenstve, na základe ktorej spoločenstvo vykonáva správu domu v rozsahu čl. VIII uvedenej zmluvy. Podľa mesačného zálohového predpisu platného od 01.06.2013 bol žalovaný povinný platiť do fondu opráv platby vo výške 40,96 eur mesačne a do fondu služieb platby vo výške 146,28 eur mesačne. Podľa sumárnej analýzy platieb do fondu opráv za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2016 nezaplatil do uvedeného fondu platby za mesiace 10/2014 až 2/2016 v celkovej výške 696,32 eur a do fondu služieb platby v celkovej výške 2.486,76 eur (17 x 146,28 eur), celkom 3.183,08 eur.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úhrady žalovaného vykonané v žalovanom období ako aj preplatok na vyúčtovaní služieb za rok 2014, celkom vo výške 2.800,83 eur, boli podľa žalobcu započítané na úhradu staršieho dlhu žalovaného, ktorý je predmetom konania Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 27Ro 2171/2014.
5. Poukázal na to, že žalovaný namietal, že žaloba je neoprávnená a neurčitá. Trval na tom, že v rozhodnom období býval v byte sám, pričom vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu boli za roky 2014 a 2015 vypracované na dve osoby. Tvrdil, že v dome sa už dva roky nekonala schôdza vlastníkov, ktorá by sa mala konať raz ročne, že na schôdzi vlastníkov neboli schválené zmeny zálohových platieb do fondu služieb a do fondu opráv, a že o výške platieb do fondov neoprávnene rozhoduje žalobca. Vlastníkom nebolo doručené ani žiadne vyúčtovanie hospodárenia s prostriedkami fondu opráv. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu namietal položky odmena predsedu ako aj výšku správcovského poplatku, keďže neboli schválené na schôdzi vlastníkov, a tiež položky odvoz a likvidácia odpadu, zimná údržba a poistné, na ktorých sa nepodieľajú nebytové priestory nachádzajúce sa v dome resp. ich vlastníci, pričom však nevedel uviesť, koľko nebytových priestorov sa v dome nachádza. Namietal aj skutočnosť, že upratovanie, výťah, osvetlenie sú zahrnuté v jednej položke vyúčtovania, takže nie je možné stanoviť výšku jednotlivých položiek za tieto služby. Žalovaný uviedol, že sa nevyhýba plateniu platieb do fondov, avšak odmieta platiť platby, ktoré žalobca od neho vymáha neoprávnene.
6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný nesúhlasil s jednostranným započítaním jeho úhrad na úhradu istiny dlhu, ktorý je predmetom iného súdneho konania, a to z dôvodu neurčitosti žalovanej pohľadávky, keď nie je zrejmé, či je žalovaná pohľadávka pohľadávkou vlastníkov alebo pohľadávkou Bratislavskej správcovskej spoločnosti.
7. Uviedol, že žalobca považoval námietku žalovaného týkajúcu sa osobo-mesiacov za všeobecnú, nekonkretizovanú a nedoloženú žiadnymi dôkazmi, a poukázal na to, že do spisu doložil čestné vyhlásenia štyroch vlastníkov bytov na H. X, v ktorých vyhlásili, že v rozhodnom období v byte žalovaného bývali resp. ho užívali minimálne dve osoby, pričom na dve osoby bolo vypracované aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného. Žalobca namietal aj všeobecnosť a nekonkrétnosť námietok žalovaného, týkajúcich sa jednotlivých položiek vyúčtovania. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, či započítaná pohľadávka bola pohľadávkou vlastníkov alebo pohľadávkou Bratislavskej správcovskej spoločnosti, žalobca uviedol, že predmetom žaloby je jeho pohľadávka, pričom pri započítaní postupoval tak, že pokryl najstarší dlh tak, ako to špecifikoval v žalobe, vymáhaný v konaní sp. zn. 27Ro 2171/2014, ktoré je právoplatne skončené.
8. Vec posúdil právne podľa ust. čl. IX a XII zmluvy o spoločenstve, podľa ust. § 8a ods. 2, § 10 ods. 1 a 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ust. § 149, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, § 154, § 191 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1 až 3, a § 146 ods. 1 a 2 C.s.p.. Z pripojených listinných dôkazov mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX na H. X M. A., a ako vlastník je povinný plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve ako aj zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a mesačne platiť predpísané platby do fondu opráv a služieb. Uviedol, že žalobca sumárnou analýzou platieb preukázal, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve a na platbách do fondu opráv a fondu služieb za obdobie 10/2014 až 2/2016 mu vznikol dlh vo výške 3.183,08 eur (17 x 187,24 eur), pričom platby žalovaného zaplatené v žalovanom období boli použité na pokrytie staršieho dlhu žalovaného, a to vo výške 2.800,83 eur, vrátane preplatku na vyúčtovaní nákladov na služby za rok 2014 vo výške 360,83 eur.
9. Keďže vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015 vznikol žalovanému preplatok vo výške 637,55 eur, zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 637,55 eur s príslušenstvom späť. Nakoľko žalobu zobral v časti späť pred otvorením pojednávania vo veci samej, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Ustálil, že žalobca sa po späťvzatí žaloby v časti domáhal zaplatenia 2.545,53 eur s príslušenstvom.
10. Poukázal na to, že žalovaný v konaní namietal výšku žalovanej pohľadávky, svoje námietky čiastočne aj konkretizoval, keď namietal niektoré položky vyúčtovania, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, a podľa názoru
súdu prvej inštancie tak neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Vyhodnotil, že mu potom nezostávalo nič iné, ako vyhovieť žalobe žalobcu a zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
11. Konštatoval, že žalovaný sa so zaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania, keď bol povinný mesačný zálohový predpis uhrádzať do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca, a nasledujúci deň sa so zaplatením predpísaných platieb dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 8,05 % zo sumy 2.545,53 eur od 24.02.2016 do zaplatenia. Dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 8,05 % ročne sú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 8,05 % ročne. Zákonná úroková sadzba v období, keď sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti, teda ku dňu 24.02.2016, bola vo výške 0,05 %, a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku 8,05 %.
12. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Mal za to, že žalobca bol v spore 100 % úspešný, keď procesné zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie 637,55 eur s príslušenstvom pripísal žalovanému, nakoľko k späťvzatiu v tejto časti pohľadávky došlo vzhľadom na výsledok vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaným za rok 2015. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 190,50 eur, pričom predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 2.545,53 eur, ktorej zodpovedá súdny poplatok vo výške 152,50 eur, zvyšnú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 38 eur, krátenú o 6,70 eur, teda 31,30 eur, žalobcovi vrátil podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá v spojení s ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
13. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a proti a rozhodnutiu o trovách konania podal žalovaný včas odvolanie a žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť stanovenia výšky mesačných zálohových platieb, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, keď nepredložil žiadne rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov o určení výšky týchto platieb, hoci podľa § 7c ods. 9 písm. d) zák. č. 182/1993 Z.z. môže výšku týchto platieb stanoviť len zhromaždenie vlastníkov a žiadny iný orgán spoločenstva. Mal za to, že dôkazné bremeno je výlučne na žalobcovi a nie na ňom, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Uviedol tiež, že žalobca nepreukázal oprávnenosť ročných vyúčtovaní, ani či mu ich riadne a včas doručil, keď aj tu absentuje rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov, do právomoci ktorého spadá schválenie ročného vyúčtovania podľa § 7c ods. 9 písm. c) zák. č. 182/1993 Z.z.. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, na základe ktorého rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov vyúčtoval odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady, hoci podľa § 7c ods. 9 písm. k) cit. zákona aj tieto odmeny schvaľuje vopred práve zhromaždenie vlastníkov. Mal tiež za to, že žalobca nepreukázal na základe čoho bol oprávnený vyúčtovať náklady na odvoz a likvidáciu odpadu a poistné, na ktorých sa mali podieľať aj vlastníci nebytových priestorov, a vytkol mu, že účelovými čestnými prehláseniami preukazoval, že jeho byt užívali dve osoby, hoci to nie je pravda, keď žalobca len prevzal nesprávne vyúčtovanie predchádzajúceho správcu. Namietal nezákonnosť úvahy súdu prvej inštancie, ktorý argumentoval, že všetky tieto tvrdenia on nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď zdôraznil, že nie je možné preukazovať niečo, čo sa nestalo a že zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa neuskutočnili. Mal za to, že pokiaľ všetky tieto skutočnosti a uvedené položky on namietal, je dôkazné bremeno práve na žalobcovi, ktorý mal riadne preukázať a argumentačne podporiť svoj nárok uplatnený žalobou. Súdu prvej inštancie vytkol arbitrárnosť, nesprávne právne posúdenie, a nesprávne aplikovanie zásady určenia dôkazného bremena.
14. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Mal za to, že obrana žalovaného, uvedená v odvolaní, je založená na nepreukázaných subjektívnych tvrdeniach a právne irelevantných námietkach, ktoré mal aj s prihliadnutím na pasivitu žalovaného počas súdneho konania za účelové. Uviedol, že napadnutému rozhodnutiu predchádzali tri pojednávania, a že žalovaný mal teda dostatočný priestor na tvrdenie rozhodných skutočností a na predloženie relevantných dôkazov, ktorými by tvrdené skutočnosti preukázal, čo neurobil a na poslednom pojednávaní jeho právna zástupkyňa, ktorá predtým uviedla, že žalovaný je ochotný časť pohľadávky uhradiť, žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a neurčitú, hoci počas celého konania nepredložila žiadny dôkaz ani žiadny nenavrhla. S poukazom na ust. § 154 a § 166 písm. d) C.s.p. mal za to, že skutkové tvrdenia strán a ich dôkazné návrhy sú v zmysle zásady
koncentrácie a systému neúplnej apelácie koncentrované do fázy prvoinštančného konania, keď v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 279/2010 zo dňa 11.1.2011 a NS ČR sp. zn. 21Cdo 4841/2007 zo dňa 29.10.2008. Z uvedeného vyvodil, že ak žalovaný až v odvolaní tvrdil, že on ako žalobca mal rozhodnutiami zhromaždenia vlastníkov iniciatívne preukázať výkon činnosti spoločenstva v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 182/1993 Z.z., je táto námietka s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia a judikatúru súdov irelevantná. Nepovažoval tiež za zrejmé, aký vplyv majú mať odvolacie námietky na výšku ním vymáhanej pohľadávky, alebo v akom rozsahu majú mať relevanciu vo vzťahu k žalobou uplatnenému peňažnému nároku. Zdôraznil, že žalovaný v prvoinštančnom konaní nenamietal, že uplatnená pohľadávka nebola relevantne preukázaná a nedožadoval sa žiadnych ďalších dôkazov na preukázanie jej dôvodnosti. Žalovaný má tiež dôkaznú povinnosť a je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak žalovaný počas celého konania neoznačil konkrétne relevantné dôkazy, ktoré mali byť ním predložené a v prípade potreby pre zistenie rozhodných skutočností súdom aj vykonané. Mal za to, že nakoľko predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, teda bremeno tvrdenia, si žalovaný ani nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť. Všeobecné a neurčité námietky žalovaného vznesené v rámci prvo-inštančného konania nemožno podľa jeho názoru považovať za návrhy konkrétnych dôkazov, pričom v súdnom konaní neplatí vyšetrovacia zásada, a teda súd nie je povinný pátrať po dôkazoch namiesto strany sporu, ktorá ich nie je schopná predložiť. V súvislosti s touto argumentáciou poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 2018/2012 zo dňa 20.3.2013. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné.
15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a že rozsudok je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti ako i v závislej časti o trovách konania zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Odvolací súd z predloženého spisu a z napadnutého rozsudku zistil, že žalobca podal dňa 25.02.2016 žalobu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 3.183,08 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že spoločenstvo (žalobca) vykonáva správu domu v rozsahu čl. VIII zmluvy o spoločenstve, že predstavenstvo spoločenstva určuje výšku mesačného preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov (čl. XII ods. 2 zmluvy), a že žalovaný bol ako vlastník bytu č. XX na H. X M. A. od mája 2013 povinný platiť do fondu opráv platby vo výške 40,96 eur mesačne a do fondu služieb platby vo výške 146,28 eur mesačne. Tieto tvrdenia považoval odvolací súd súladne so súdom prvej inštancie za preukázané výpisom z registra spoločenstiev, zmluvou o spoločenstve s dodatkami, výpisom z LV č. XXXX - čiastočný, a mesačným zálohovým predpisom platným od 01.06.2013.
18. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že žalovaný si neplní povinnosti vlastníka bytu riadne a včas, pretože nezaplatil platby do fondu opráv za mesiace 10/2014 až 2/2016 celkom vo výške 696,32 eur (17 x 40,96 eur) a platby do fondu služieb za mesiace 10/2014 až 2/2016 celkom vo výške 2.486,76 eur (17 x 146,28 eur), spolu vo výške žalovanej sumy 3.183,08 eur. Napriek tomuto tvrdeniu v žalobe uviedol, že žalovaný v rozhodnom období uhradil viacerými platbami 2.440 eur, a že podľa vyúčtovania za služby za rok 2014 vykazoval preplatok 360,83 eur, celkovo teda 2.800,83 eur. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že úhrady žalovaného v rozhodnom období ako aj preplatok na vyúčtovaní za rok 2014, teda sumu 2.800,83 eur započítal na čiastočnú úhradu dlhu žalovaného, ktorý vymáha v inom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 27Ro 2171/2014, a že započítaním tejto čiastky na dlh žalovaného vo fonde opráv vo výške 219,93 eur a vo fonde služieb vo výške 2.580,90 eur ostal v rámci predmetného súdneho konania nevymožený dlh vo výške 444,65 eur. Počas konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 637,55 eur, keďže podľa vyúčtovania za služby za rok 2015 vykazoval žalovaný preplatok 637,55 eur, a domáhal sa od žalovaného zaplatenia 2.545,53 eur s príslušenstvom. Tieto tvrdené skutočnosti preukazoval žalobca vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 a 2015, prehľadom platieb za rok 2014 a 2015, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2016.
19. Súd prvej inštancie mal sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2016 preukázané, že žalovaný nezaplatil za mesiace 10/2014 až 2/2016 do fondu opráv platby v celkovej výške 696,32 eur a do fondu služieb platby v celkovej výške 2.486,76 eur (17 x 146,28 eur), celkom
3.183,08 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 637,55 eur, kde konanie zastavil, zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.545,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.545,53 eur od 24.02.2016 do zaplatenia, keď dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože platby žalovaného zaplatené v žalovanom období boli započítané na jeho starší dlh, a to vo výške 2.800,83 eur, vrátane preplatku na vyúčtovaní nákladov na služby za rok 2014 vo výške 360,83 eur.
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie prevzal žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti ako fakt, a to bez toho, aby vôbec preskúmal ním v žalobe tvrdené a podľa názoru odvolacieho súdu rozporuplné skutočnosti, a bez toho, aby riadne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a vyvodil z nich správne skutkové a právne závery. Súd prvej inštancie nesprávne určil, ktorú stranu v spore v akej kvalite zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Akým spôsobom dôkazy, predložené žalobcom, vyhodnotil, keď prevzal žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti, hoci podľa názoru odvolacieho súdu nemajú žiadnu oporu v predložených dôkazoch, zostalo nevysvetlené. Ak však za vlastné zistenia zo žalobcom predložených dôkazov vydával tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ktoré sú v prvom rade rozporuplné a v druhom rade ani z dôkazov nevyplývajú, je jeho rozhodnutie arbitrárne a vzhľadom na obsah produkovaných dôkazov aj nepochopiteľné, nelogické, nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Takéto rozhodnutie potom nemohlo v odvolacom prieskume obstáť a nebolo ho možné ani potvrdiť ani zmeniť.
21. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, čo je predmetom sporu. Zjednodušene povedané, podľa žaloby sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia preddavkových platieb za mesiace 10/2014 až 2/2016 vo výške 3.183,08 eur, po čiastočnom späťvzatí 2.545,53 eur, tvrdiac, že ich žalovaný za celé žalované obdobie nezaplatil. Vzápätí však žalobca už v žalobe tvrdí, že žalovaný v žalovanom období zaplatil 2.440 eur, a že podľa vyúčtovania za služby za rok 2014 mal žalovaný preplatok 360,83 eur, čím sám poprel svoje predchádzajúce tvrdenie o tom, že žalovaný v žalovanom období preddavky neplatil. Následne žalobca uviedol, že žalovaným uhradené preddavky a preplatok z roku 2014 započítal na nejaký bližšie nešpecifikovaný starší dlh žalovaného. V rozpore s týmto tvrdením však uviedol, že tento starší dlh vymáha v súdnom konaní. K žalobe predložil ako dôkazy vyúčtovanie za služby za rok 2014, z ktorého vyplýva preplatok k dobru žalovaného vo výške 360,83 eur a sumárnu analýzu platieb žalovaného do fondu opráv a do fondu služieb za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2016. Po preskúmaní sumárnej analýzy platieb žalovaného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zistil, že na platbách do fondu opráv nemá žalovaný za roky 2014 a 2015 a za január 2016 žiadny dlh a všetky platby má uhradené, za február 2016 nemal ku dňu vypracovania sumárnej analýzy platieb (21.02.2016) uhradenú sumu 40,96 eur. Na preddavkových platbách za služby žalovaný v roku 2015 uhradil 1.078,20 eur, oproti predpisu vo výške 1.394,53 eur (po započítaní preplatku za rok 2014 vo výške 360,83 eur). Za mesiace január a február 2016 žalovaný zaplatil 158,21 eur oproti predpisu 292,56 eur. Následne žalobca v konaní predložil vyúčtovanie za služby za rok 2015, z ktorého vyplýva preplatok k dobru žalovaného vo výške 637,55 eur, a v tejto časti zobral žalobu späť. Žiadne započítanie čohokoľvek za žalované obdobie zo sumárnej analýzy platieb žalovaného nevyplýva. Čoho sa žalobca domáha v inom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 27Ro 2171/2014 zo žiadneho dôkazu nevyplýva a pre toto prebiehajúce konanie ani nie je relevantné.
22. Vzhľadom na tieto vyššie uvedené zistenia zo žaloby žalobcu, z jeho rozporuplných a navzájom si odporujúcich tvrdení a z ním produkovaných dôkazov, ktoré jeho tvrdenia ani neodôvodňujú, nedokázal odvolací súd vôbec zistiť, zaplatenia čoho sa vlastne žalobca od žalovaného domáha. Ak potom žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že žaloba je neoprávnená a neurčitá a nesúhlasil s jednostranným započítaním jeho úhrad na úhradu istiny dlhu, ktorý je predmetom iného súdneho konania, sú jeho námietky dôvodné, keď k rovnakému záveru o neurčitosti žaloby a nepreukázaniu akéhokoľvek započítania dospel aj odvolací súd. Ak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že hoci žalovaný namietal výšku žalovanej pohľadávky, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, a neuniesol tak bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, je jeho záver nesprávny, pretože rozporuplné, navzájom si odporujúce a ničím nepreukázané tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe nie je ani možné kvalifikovane poprieť. Je potrebné si uvedomiť, že bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v prvom rade žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdil žalobca v žalobe zmätočne a neurčito a ani ním k žalobe (a počas konania) predložené dôkazy neozrejmujú ním žalovaný nárok. Súd prvej inštancie preto mal a aj v ďalšom konaní bude v záujme neporušenia práv oboch strán sporu postupovať podľa ust. § 150 ods. 2 C.s.p. a na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností mal žalobcu požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia. Žalovaný by mal potom taktiež možnosť prípadne kvalifikovane tvrdenia žalobcu popierať. Až následne bude môcť súd prvej inštancie vyhodnotiť, či žalobca svoje skutkové tvrdenia aj riadne preukázal, či ich žalovaný vyvrátil, a ktorá zo strán uniesla na svoje tvrdenia aj dôkazné bremeno, pričom bude mať na pamäti, že bremeno tvrdenia a dôkazu zaťažuje v prvom rade žalobcu.
23. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ani právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie nebolo správne, a vysvetliť, že hoci je zákonom aj v zmluve o spoločenstve dohodnutá povinnosť platiť preddavky za služby spojené s užívaním bytu a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa ešte o dlh vlastníka bytu, pretože tento vznikne až po vyúčtovaní. Dlh, resp. záväzok totiž predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Nedoplatok na úhradách môže tak vzniknúť až vyúčtovaním, no nie neuhradením preddavku na nich. V prípade neplatenia preddavkov ide o porušenie povinnosti, ktorej splnenia sa možno žalobou domáhať, avšak iba do doby, kým ešte nie je vypracované vyúčtovanie určených platieb za obdobie celého roka. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na skutočnosť, ktorá ani nebola v konaní sporná, že žalobca vykonal za rok 2014 a za rok 2015 riadne vyúčtovanie zaplatených preddavkov a poskytnutého plnenia, pričom z vyúčtovaní vyplýva preplatok v prospech žalovaného vo výške vo výške 360,83 eur za rok 2014 a vo výške 637,55 eur za rok 2015.
24. Je potom možné uzavrieť, že súd prvej inštancie vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude postupovať spôsobom uvedeným vyššie, vykoná prípadné navrhnuté dôkazy, vyhodnotí ich, ustáli skutkový stav, ktorý bude mať dokazovaním za preukázaný, a opätovne o žalobe žalobcu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať. V odôvodnení svojho nového rozhodnutia bude tiež povinný sa zaoberať argumentáciou oboch sporových strán. Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).
26. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).