Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/38/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/100/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne I. T., L.. XX.X.XXXX, O. XXX, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Bratislava, Zámocká 26, proti žalovaným 1) Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 a 2) BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava-Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku 11Csp/38/2018-132 z 2.11.2018 Okresného súdu Rožňava rozhodol: P o t v r d z u je rozsudok. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 2. rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne I. T., narodená XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpená JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovaným 1/ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpená Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-Ružinov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.490,30 Eur.

III. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

V. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 89 Eur.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia ktorým súd rozhodne tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.490,30 Eur spoločne a nerozdielne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobkyňa podpísala dňa 19.5.2008 so žalovaným v 1. rade formulárovú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, a bol jej poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 Eur). Žalovaný v 1. rade túto zmluvu podpísal dňa 13.5.2008. Žalobkyňa túto pôžičku splácala v mesačných splátkach, o čom svedčia potvrdenia o vklade finančnej hotovosti na účet žalovaného v 1. rade pod VS XXXXXXXXXX, čím splatila svoj dlh celkom vo výške 3.150,- Eur ku dňu 01.03.2017. Dňa 6.2.2018 a následne dňa 6.3.2018 boli vyhotovené zo strany žalovaného v 2. rade písomnosti ohľadom vyčíslenia aktuálneho zostatku pohľadávky z titulu poskytnutého úveru, ktorý je vyčíslený ku dňu 6.2.2018 sumou 1.558,99 Eur a ku dňu 6.3.2018 sumou 1.576,23 Eur. Žalovaný v 2. rade túto dlžnú sumu žiada vyplatiť na svoj bankový účet s VS XXXXXXXXXX. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Text úverovej zmluvy je písaný drobnými písmenami, text je ťažko čitateľný a v podstate ide o predtlačový formulár zmluvy, kde sa dopisovali len údaje o klientovi. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený pri poskytovaní

úveru poskytoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná vystupovala v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikáteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy mala len možnosť zmluvu o úvere, ako celok akceptovať, alebo neakceptovať. Žalobkyňa uviedla, že s poukazom na aktuálnu súdnu prax je zrejmé, že predmetná zmluva vykazuje závažné vady, a to vrátane jej podstatných náležitostí a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne a nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, ktoré údaje však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili. Vzhľadom k preukázanej skutočnosti, a to že žalovaná spoločnosť v 1. rade poskytla úver vo výške 1.659,70 Eur a žalobkyňa vyplatila žalovanej sumu 3.150,- Eur, žiada žalobkyňa vydať sumu 1.490,30Eur z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na nižšie uvedené zákonné ustanovenia. Ďalej žalobkyňa poukazuje na ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. 3. Žalovaný 2/ vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 26Csp/2l8/20l7 v ktorom uviedol, že „Keďže sa už vo veci skúmania neprijateľných podmienok a platnosti Zmluvy č. XXXXXXX X XX zo dňa 26.08.2011 právoplatne rozhodlo v rozhodcovskom konaní, súd nemôže vec prejednávať a rozhodovať znova, preto bolo nutné konanie pre prekážku rozhodnutej veci zastaviť“ Dňa 19.05.2008 uzatvorila žalobkyňa zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX so žalovaným 1/ vo výške 50.000 SK (1.659,70 Eur). Výška mesačnej splátky bola stanovená na 1.519 SK (50.42 Eur), počet mesačných splátok bol stanovený na 60 vždy k 13. dňu v mesiaci. Tým, že žalobkyňa podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere žalovaný 1/ využil svoje oprávnenie a vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 30.07.2010. V tejto súvislosti si poukázal na ten fakt, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uvedená RPMN vo výške 26,82%, čo znamená, že výška RPMN je v zmluve uvedená. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné poukázať na to, že vzorec, podľa ktorého sa RPMN vypočítava, bol podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (13.05.2008) iný ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy a odkázal na rozhodnutie Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 8C/304/2015. 4. Žalovaný 1/ uviedol, že pohľadávka žalovaného 1/ zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“) bola žalovaným 1/ postúpená na nového veriteľa, a to žalovaného 2/, pohľadávka bola postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou súvisiacimi. Vzhľadom na predmetnú skutočnosť žalovanému 1/ nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko je preukázateľné, že žalovaný 1/ sa nielenže neobohatil na úkor žalobkyne, no súčasne, že k postúpeniu pohľadávky došlo v roku 2012, z čoho vyplýva jediný záver, a to je premlčanie akýchkoľvek finančných nárokov žalobkyne voči žalovanému 1/. Absenciu pasívnej vecnej legitimácie odôvodnil tým, že žalovaný 1/ Zmluvou o postúpení postúpil pohľadávku voči žalobkyni v celom rozsahu a so všetkými právami a povinnosťami s ňou súvisiacimi dňa 18.12.2012. Žalovaný 1/ nedisponuje pohľadávkou zo Zmluvy o úvere voči žalobkyni. Žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie súdu v obdobnom prípade, a to Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.zn. 10Co/304/2016, keď potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorý zamietol žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu postúpenia pohľadávky Poštovej banky na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENT LIMITED. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie počas ktorého vykonal dokazovanie prečítaním listín: žalobou č. l. 1 - 2, zmluvou o úvere č. l. 4, potvrdeniami o vklade hotovosti č. l. 5 - 10, výpis z OR č. l. 11 - 12, výzvou na úhradu s možnosťou odpustenia dlhu až do výšky 30% č. l. 13 - 14, vyjadrením žalovaného 2/ č .l. 24 - 28, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 1/ č. l. 48 - 52, zmluvou o postúpení pohľadávok č. l. 53 - 60, vyjadrením žalobkyne č. l. 66 - 67, vyjadrením žalovaného 1/ č. l. 73 - 74, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. IS-C/0411/0198 č. l. 75 - 84, vyjadrením žalovaného 2/ č. l. 86 - 87 a ďalšími listinami založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav: 6. Žalobkyňa uzavrela dňa 19. 05. 2008 so žalovaným 1/ Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur s výškou mesačnej splátky 50,42 Eur, s počtom splátok 60, dohodnutými úrokmi 24 %, s RPMN banky 26,82 %, celková výška nákladov

v zmluve je uvedená vo výške 1.205,79 Eur, s konečnou splatnosťou 13. 05. 2013, s dátumom prvej platby 13. 06. 2008. 7. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný 1/ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné považovať zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa- neprijateľná podmienka. 9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať mimo iné náležitosť v zmysle písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú úrokovú sadzbu ,písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 14. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. V prvom rade súd riešil námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu prejednať tento spor a prekážku res iudicata, o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku res iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci, súd poukazuje na to, že už v minulosti práve v právnej veci žalovaného Pohotovosť, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013 konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie, rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porov. ,,Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.01.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“ Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa16.01.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé,

ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Žalovaní 1/, 2/ nijakým spôsobom nepreukázali, že so žalobkyňou žalovaný 1/ uzavrel platnú rozhodcovskú doložku (zmluvu), ktorá by tak zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie prípadných sporov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský súd konal bez toho, aby mal právomoc, čo spôsobuje, že vydaný rozhodcovský rozsudok trpí nespôsobilosťou založiť prekážku res iudicata. Tomuto svedčí i rozhodnutie Krajského súd v Košiciach pod sp. zn. 13CoE/70/2014 na ktoré súd v ďalšom v celom rozsahu poukazuje. 17. V druhom rade súd riešil otázku pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/, kde súd zistil, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný v danom konaní, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky titulom zmluvy o úvere zo dňa 19.05.2008 zo žalovaného 1/ Poštovej banky a.s. na základe zmlúv o postúpení pohľadávok až na žalovaného 2/ , pričom postúpenie pohľadávky bolo možné v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č.258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia sa pri postúpení pohľadávky postupovalo podľa Občianskeho zákonníka § 524. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 na spoločnosť BOSSNUTINVESTMENTS LIMITED, následne pohľadávka bola postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., kde spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. sa zlúčila so žalovaným 2/ a je teda daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ v danom konaní, keďže naňho prešli práva a povinnosti veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania v súvislosti s bezdôvodným obohatením. Súd preto žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. 18. Čo sa týka zákonných náležitostí zmluvy o úvere, súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 19. 05. 2008 uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, avšak v skutočnosti nie sú tieto údaje v zmluve uvedené platne v súlade so skutočnosťou vychádzajúc z podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Tak, ako to namietala samotná žalobkyňa, v zmluve o úvere nie sú vôbec správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, keďže vychádzajúc len zo základných údajov v zmluve o úvere pri počte splátok 60, výške splátky 50,42 Eur zaplatí celkovo žalobkyňa 3.025,20 Eur, kde po odpočítaní poskytnutej sumy úveru, kde v skutočnosti bola poukázaná suma žalobkyni 1.659,70 Eur, predstavujú skutočné náklady spotrebiteľa - žalobkyne titulom úveru 1.365,50 Eur, pričom v zmluve o úvere sú uvedené celkové náklady 1.205,79 Eur. Takto v zmluve sú uvedené nižšie náklady, pričom v skutočnosti spotrebiteľ zaplatí oveľa vyššie celkové náklady, a teda následne vychádzajúc z nesprávne uvedených celkových nákladov je následne nesprávne uvedený údaj o RPMN, keďže tieto údaje priamo závisia od celkových nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť titulom poskytnutého úveru a následne tiež nemôže byť správne uvedený údaj o výške úrokov. Všetky tieto údaje sú uvedené v neprospech spotrebiteľa, uvedené sú v nižšej výške, ako je skutočnosť, čo na jednej strane možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku právneho predchodcu žalovaného 2/ a na druhej strane možno uzavrieť, že požadované náležitosti zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú uvedené vyššie, nie sú platne v zmluve uvedené, a teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje platné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z., čoho dôsledkom je následok v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 19. Čo sa týka výpočtu RPMN, žalovaný 2/ predložil výpočet RPMN, ktorý podľa neho je v zmluve o úvere uvedený v správnej výške 26,82 %, avšak pri bližšom oboznámení sa so spôsobom výpočtu RPMN predloženom žalovaným 2/ je zrejmé, že tento výpočet vychádzal z mesačnej splátky vo výške 1.440,- Sk, avšak v zmluve o úvere bola dohodnutá mesačná splátka 1.519,- Sk (50,42 eur), čo spôsobuje to, že údaj o RPMN uvedený v zmluve nie je správny a RPMN v skutočnosti je vo vyššej výške. 20. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobkyňou, ktorú namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenie

Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na písm.i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.z. Takto teda nová právna úprava reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Bíróová. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje aj na právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, kde Najvyšší súd uzavrel, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis pri každej jednej splátke, čo táto splátka obsahuje. 21. S poukazom na vyššie uvedené závery, keďže je možné považovať úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného 2/ žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov, bola povinnosť žalobkyne titulom zmluvy o úvere uhradiť len čistý úver, t.j. len vrátiť poskytnutú sumu finančných prostriedkov vo výške 1.659,70 Eur. Podľa predložených dokladov žalobkyne, ktorých výšku platieb žalobkyne žalovaní nespochybňovali, žalobkyňa celkovo uhradila 3.150,- Eur, a teda uhradila viac finančných prostriedkov, ako dostala v celkovej výške 1.490,30 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného 2/ na úkor žalobkyne, keďže ide o plnenie, ktoré obdržal žalovaný 2/ bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný 2/ povinný vydať v zmysle ustanovenia § 451 Obč. zákonníka. 22. Pokiaľ ide o ostatné námietky strán, ktoré vzniesli v rámci konania, súd sa k týmto ďalším námietkam nevyjadruje, keďže súd musí odôvodniť len podstatné skutočnosti pre posúdenie veci, súd nemusí odpovedať na každú námietku strany s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I ÚS 46/2005,II ÚS 78/2005, I ÚS 241/2007. 23. Výrok o náhrade trov konania sa je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Náhrada trov konania bola žalovanému 1/ priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci, nakoľko súd voči nemu žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Keďže žalobkyňa je oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a súd jej žalobe vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.490,30 Eur vyhovel, je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku žalovaný 2/ v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia s poukazom na položku 1a) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 277 ods. 1 ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Podľa § 277 ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).