Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ICO: 35 807 598, zastúpený : Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému : O. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie sumy 2.272,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/649/2014 - 16 zo dňa 26. júla 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu (výrok I.), rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého uznesenia (výrok III.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 odsek 4, § 57 odsek 1 písmeno m), § 243f odsek 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. národnej rady o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.04.2016 predložil súdny exekútor oznámenie, v ktorom uviedol, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, pričom ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na podnikateľa a preto nie je potrebné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku. 4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie, čo však neurobil v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona a taktiež k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, čo však neurobil, nakoľko podkladom pre vydanie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 06319/2011 zo dňa 19.09.2013 bola Zmluva o úvere č. 401300170 zo dňa 15.06.2012 zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 15.06.2012. Ďalej doplnil, že oprávnený si nesplnil 2 7CoE/33/2018 svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V danom prípade bola vystavená zmenka a nárok sa uplatňoval zo zmenky, preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 6. Oprávnený v odvolaní poznamenal, že považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V súlade s ustanovením § 220 odsek 2 mal súd v odôvodnení uznesenia jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Akcentoval na to, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Namietal, že v danom prípade nie je potrebné rozhodovať o zastavení exekúcie, pretože povinný je živnostníkom, čo vyplýva zo zmluvy o úvere, kde je uvedené ICO povinného. Povinný mal v čase uzatvorenia zmluvy aktívnu živnostenskú činnosť. Doplnil, že predmetné exekučné konanie je vedené proti povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom. Novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konania, ktorá sa vykonávajú na podklade zmenky sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Okrem toho ustanovenie § 39 odsek 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom na uvedené dospel oprávnený k záveru, že predmetné ustanovenie nemožno na dané exekučné konanie aplikovať. Zdôraznil, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti súd od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu, tým pádom aj exekučného spisu súdu. 7. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 odsek 1, 2 a § 383 , pričom prejednal podané odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného, nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2014 kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 26.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného 3 7CoE/33/2018 titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou sp. zn. SR 06319/13 zo dňa 19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.272,79 eura, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.272.79 eura od 14.03.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.272.79 eura od 29.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 493,13 eura to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 401300170 uzatvorenej dňa 15.06.2012, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v sume 1000 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok v sume 968 eur ( celkovo vrátiť sumu 1968 eur ) v 12 mesačných splátkach po 164 eur, počnúc dňom 20.07.2012. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 15.06.2012 kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 14.03.2013. Oprávnený (v rozhodcovskom rozsudku žalobca) vyplnil dňa 22.04.2013 zmenku povinného (v rozhodcovskom rozsudku žalovaný) v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 2.272.79 eura s dátumom začiatku úročenia dňa 14.03.2013 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 29.04.2013. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 12.06.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, na vymoženie sumy 2.272,79 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor listom, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 15.04.2016 oznámil, že oprávnený

návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku nedoplnil a požiadal súd, aby preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O trovách exekúcie si ponechal priestor na čas po právoplatnosti uvedeného uznesenia. 10. Spis bol spolu s odvolaním už predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 07.09.2016, ktorý ho prípisom zo dňa 29.09.2017 vrátil súdu prvej inštancie bez rozhodnutia s pokynom, aby súd prvej inštancie požiadal súdneho exekútora o oznámenie, kedy bola oprávnenému doručená výzva na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie s poučením, či boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania. Zároveň mu uložil povinnosť, aby v záhlaví napadnutého uznesenia opravil nesprávne uvedené priezvisko povinného. Súdny exekútor oznámil súdu, že žiadosť na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku bola doručená oprávnenému dňa 05.01.2016. 11. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4 7CoE/33/2018 13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 15. Podľa § 243f odsek 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 16. Podľa § 243f odsek 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 19. Podľa § 243f odsek 4 Exekučného poriadku, oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou sp. zn. SR 06319/13 zo dňa 19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013., vydaného na podklade predloženej zmenky vystavenej dňa 15.06.2012 Odvolací súd pripomína, že zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (pred 23. 12. 2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. 20. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinný nekonal pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. povinný

mal v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej

zmluvy uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť a tým aj neplatnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 21. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinného jednalo o spotrebiteľa alebo nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Vyššie uvedenú zmluvu o uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere je povinný totiž identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva, ktoré boli uzavreté medzi oprávneným a povinným dňa 15.06.2012 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného. 22. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú. 23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti 6 7CoE/33/2018 ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.