Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_13Co-577-2016.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/577/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. - C. nad V., C. XXX/XX, o zaplatenie 8 921,24 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/159/2016-42 zo dňa 27. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalovanému uložil žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8 921,24 €, úrok z úveru 421,46 €, úrok z omeškania 3,96 €, poplatky za poistenie 22,98 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 921,24 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti predmetného odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok rozsudku prvostupňového súdu). Súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok rozsudku prvostupňového súdu) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok rozsudku prvostupňového súdu).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili úverovú zmluvu zo dňa 04. 02. 2014. Išlo o bezúčelový úver a žalobca poskytol žalovanému sumu 10 000 €, druh úveru pôžička. Výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti 13,9 % p. a., poplatok za poskytnutie úveru 500 €, poplatok za poistenie 7,66 €, výška anuitnej splátky 154,68 €, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 17. 02. 2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 15. 01. 2024, RPMN 16,61 %, priemerná hodnota RPMN 13,88 Eur, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov 19 061,60 €). V konaní nebolo sporné, že žalovaný prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky a poslednú splátku vykonal dňa 15. 01. 2016. Žalovaný bol upozornený a vyzvaný na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 20. 04. 2016, bola mu zaslaná druhá upomienka zo dňa 22. 02. 2016, kde bol upozornený na výšku omeškaných splátok a upozornený, že v prípade, že nebude plniť dôjde k zosplatneniu úveru. Žalovaný žalovanú istinu nerozporoval. Potvrdil, že prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky v zmysle úverovej zmluvy, čím sa dostal do omeškania do zosplatnenia v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o úrok z omeškania 5 % z úrokov z úveru do zosplatnenia 421,46 €. Aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka podľa okresného súdu vyplýva, že po zosplatnení
úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie nároky neuvádza. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi neprináležal úrok z omeškania aj z úrokov, lebo vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva, a to ani dohodou účastníkov konania nie je možné a znamenalo by to správať sa v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR č. k. 35Odo/101/2002, č. k. 29Odo/689/2006 a č. k. 32Cdo/1993/2014). Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj poplatky za poistenie vo výške 22,98 €. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
3. Proti rozsudku okresného súdu v rozsahu zamietavej časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21.04.2016 do zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodnil odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uviedol: ,,S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). S omeškaním úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.“ Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, mal žalobca za to, že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie), podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa práve dopustil vyššie uvedeného pochybenia.
9. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie výrok, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie), odôvodnil tým, že žalobcovi neprináležal úrok z omeškania aj z úrokov, lebo vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva, a to ani dohodou účastníkov konania nie je možné a znamenalo by to správať sa v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR č. k. 35Odo/101/2002, č. k. 29Odo/689/2006 a č. k. 32Cdo/1993/2014).
10. Odvolací súd sa však s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmyslom poskytnutia úveru na strane veriteľa jej zisk z požičaných peňazí, ktorými voľne disponuje, teda záujmom veriteľa je dosiahnuť čo najvyšší zisk z požičaných peňazí za ešte udržateľných podmienok pre dlžníka tak, aby tieto finančné prostriedky mohol v určitej dobe aj reálne vrátiť aj s navýšením tejto sumy o úrok, ktorý prestavuje jednoducho cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Treba však povedať aj to, že pokiaľ by veriteľ mal k dispozícii túto istinu, mohol by ju poskytnúť opätovne ako úver, preto vyššie uvedená definícia nie je úplne presná, samozrejme, s voľnými finančnými prostriedkami môže napr. banka nakladať aj iným spôsobom, ako poskytnúť úver. Vždy vystupuje do popredia miera rizika investovania a nakladania s týmito finančnými prostriedkami. Splátky dlžníka justifikujú nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
12. Vyššie uvedený dej prestavuje ideálny priebeh vzťahu, avšak pre daný vzťah je typické aj to, že dlžník nedodržiava dohodnuté podmienky, z rôznych dôvodov prestane splácať požičanú sumu. Za danej situácie veriteľ má viacero možností, ktoré uplatní. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže ale veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Žalobca v takomto prípade jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov, v dôsledku čoho na strane žalobcu odpadá obmedzenie jeho práva disponovať s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré dlžník už nemôže vracať v režime výhody splátok. Z tohto dôvodu veriteľ stráca nárok na úroky za požičanie peňažných prostriedkov a zákonite nastupuje stav, v ktorom by mal veriteľ vyvinúť úsilie, ktoré smeruje ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právna úprava po mimoriadnom zosplatnení úveru mu poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. V podstate by nastal právny stav, keď by veriteľ v dôsledku zosplatnenia úveru i naďalej inkasoval úroky, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré pre neho vyplývali zo zmluvy pred zosplatnením úveru. Súd takýto stav nemôže tolerovať z dôvodu založenia hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi za stavu, keď veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť žiadne obmedzenia užívania svojho majetku v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Inak povedané, veriteľ má právo domôcť sa okamžite svojich finančných prostriedkov aj z majetku spotrebiteľa, ktorý rozhodne treba považovať za širší pojem, zároveň má vyššiu garanciu navrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ by spotrebiteľovi takáto ochrana nebola priznaná, podporila by sa hrubá nadvláda veriteľa a stav, v ktorom by veriteľ nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu mali nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
14. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z. Dohodnuté zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť
veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s niektorými právnymi názormi, v zmysle ktorých podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásenie predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká z dôvodu systematického zariadenia v ôsmej časti. Nestotožňuje sa ani so závermi, že zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zosplatnenie úveru je síce systematicky zaradené v časti o zániku záväzkov, avšak samotné ustanovenie neupravuje zánik záväzku ako takého, pretože citované ustanovenie obsahuje špeciálnu sankciu za porušenie povinnosti dlžníka splniť dlh včas. Záväzok ako občianskoprávny vzťah zaniká na základe určitých právnych skutočností, s ktorými objektívne právo spája zánik záväzku. Dôvody, pri ktorých záväzok zaniká uspokojením veriteľa, sú splnenie dlhu, uloženie do úschovy, započítanie a novácia, v prípade zániku bez uspokojenia veriteľa ide o odpustenie dlhu, vzdanie sa práva, splynutie, nemožnosť plnenia, uplynutie času a pod.. Medzi skutočnosťami spôsobujúcimi zánik záväzkov možno rozoznať podľa druhu právnych skutočností zánik záväzkov na základe právnych úkonov jednostranných, kam patrí splnenie dlhu, započítanie jednostranným úkonom, uloženie do úradnej úschovy, odstúpenie od zmluvy a výpoveď. Na základe dvojstranných je to dohoda o novácii, dohoda o odpustení dlhu, dohoda o vzdaní sa práva, dohoda o započítaní a dohoda o urovnaní. Na základe udalosti je to smrť dlžníka alebo veriteľa, uplynutie času, nemožnosť plnenia a splynutie. Na základe úkonu a udalosti je to neuplatnenie práva. Ustanovenie § 565 teda neupravuje dôvod zániku záväzku, ale prestavuje špeciálnu sankciu za porušenie povinnosti dlžníka, ktorý môže v takomto prípade požadovať zaplatenie celej pohľadávky. V takomto prípade nedochádza k zániku pohľadávky ani zmene záväzku, v dôsledku sankcie dlžník stráca výhodu splátok.
16. Tzn., že podľa § 565 Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi povinnosť zaplatiť celú pohľadávku, teda nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši, preto je nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto požiadavku považoval za jednorazovú splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa. Tu treba zdôrazniť, ako bolo vyššie uvedené, že zmluva nezaniká, ako je to uvádzané v niektorých odborných článkoch, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, žalobca by nemal nárok na plnenie zo zmluvy, ale iba titulom bezdôvodného obohatenia, pričom skutočnosť, že vznikla povinnosť spotrebiteľovi naraz splatiť celý dlh, tzn., že stratil výhodu splátok, neznamená, že dochádza k zmene záväzku, teda nejde o novú povinnosť spotrebiteľa ale iba o uplatnenie sankčného mechanizmu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy. Pokiaľ však spotrebiteľ svoju peňažnú povinnosť vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná, nesplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania s plnením voči veriteľovi, pričom nastupuje ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol nárok žalobcov v celom rozsahu na sumu 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia. Táto suma pozostáva z dlhu na úrokoch vo výške 421,46 €. V zmysle argumentácie uvedenej vyššie súd prvej inštancie bezdôvodne nepriznal úrok z omeškania, ktoré patria za vyčíslené úroky z dlžnej sumy istiny úveru do vyhlásenia úveru za predčasne splatný vo výške 421,46 €. V zmysle rozhodovacej praxi nepochybne patrí úrok z omeškania z kapitalizovaného úroku ku dňu zosplatnenia, pretože zosplatnením sa kapitalizované úroky stali istinou, a teda peňažným dlhom a nemožno ich považovať za príslušenstvo.
18. Ak teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v časti úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 421,46 € od 21.04.2016 do zaplatenia, nepostupoval správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie), zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie, pretože súd žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 421,46 € od 21. 04. 2016 do zaplatenia nesprávne právne posúdil.
19. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal a nevyhodnotil vykonané dôkazy smerujúce k posúdeniu oprávnenosti uplatneného nároku čo do sumy úroku, ale hlavne nevykonal dôkazy smerujúce k posúdeniu začatia plynutia lehoty omeškania. Z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť ako súd prvej inštancie posúdil začiatok plynutia omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu dňom 21.04.2016, keď naproti tomu je v spise dôkaz (čl. 9 spisu) „Výzva na predčasné splatenie úveru“, v ktorej žalobca požaduje, aby žalovaný uhradil celý dlh 9429,64 € s príslušenstvom najneskôr do 30.04.2016.
20. V tejto súvislosti sa v ďalšom konaní bude zaoberať touto uplatnenou časťou nároku s tým, že ju nemožno považovať za úrok ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, posúdi ju v zmysle uvedeného názoru odvolacieho súdu v bodoch vyššie uvedených a opätovne o tomto nároku rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).