Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/197/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: 1. X.. S. T., R.. XX.XX.XXXX, D. C. Š. XXX, X. K.. N. T.Á., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. X, J., obaja právne zastúpení JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: X. C., R.. XX.XX.XXXX, D. I. Č.. XX, XXX XX N., právne zastúpená Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, v konaní o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom pozemku, N.. Č.. XXX/X V. C. XX K., A. N. - U. N. O. R.A., nachádzajúcom sa v k.Ú.. C. Š., V. N., V. C. Š., vytvorenom rozdelením pôvodnej parcely č. XXX Z. N. Č.. XX/XXXX zo dňa 05.12.2012, ktorý vyhotovil O. T., úradne overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.2012 pod č. Z.-XXXX/XXXX S. E. Ž. C. X. W. - X.. S. T., R.. XX.XX.XXXX, D. C. Š. XXX.

II. Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom pozemku, N.. Č.. XXX/X V. C. XX K., druh pozemku - U. N. O. R.A., nachádzajúcom sa v k.ú. C. Š., V. N., V. C. Š., vytvorenom rozdelením pôvodnej parcely Č.. XXX Geometrickým plánom č. XX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil Adrián Tkáč, úradne overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.2012 pod č. Z.- XXXX/XXXX S. E. Ž. C. X. W. K.. N. T., R.. XX.XX.XXXX, D. J., Q. X.

Geometrický plán č. 94/2012 zo dňa 05.12.2013, vyhotovený O. T., úradne overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.2012 pod č. Z. - XXXX/XXXX t v o r í neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

III. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť na vlastné náklady vypratať pozemky, O. T. N.. Č.. XXX/X V. C. XX m2, druh pozemku - U. N. O. R.Á. a parc. č. XXX/X V. C. XX K., druh pozemku- U. N. O. R., nachádzajúce sa v J..Ú.. C. Š., V. N., V. C. Š., označené na Z. N. Č.. XX/XXXX zo dňa 05.12.2012, ktorý vyhotovil O. T., úrade overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.012 N. Č.. Z. - XXXX/XXXX, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot, nachádzajúci sa na pozemkoch, N.. Č.. XXX/X V. C. XX K., druh pozemku - zastavané N. O. R. O. N.. Č.. XXX/X V. C. XX m2, druh pozemku - U. N. O. R., nachádzajúce sa v J..Ú.. C. Š., V. N., V. C.Á. Š., a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VII. Znalec X.. T. m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za podaný Znalecký posudok číslo X/XXXX.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 38C/197/2009-195 zo dňa 25.04.2013 súd určil, že výlučným vlastníkom pozemku N. Č.I. XXX/X V. C. XX K., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcom sa v Katastrálnom území C. Š., V. C.Š. Š. vytvorenej rozdelením pôvodnej N. Č. XXX N. Z.H. N. O. T., je žalobca v 1. rade. Zároveň určil, že výlučnou vlastníčkou pozemku N. Č. XXX/X V. C. XX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v katastrálnom území C. Š. N. Z. N. O. T., je žalobkyňa v 2. rade. Uložil povinnosť žalovanej na vlastné náklady vypratať pozemky, a to N. Č. XXX/X O. XXX/X a zároveň uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemkoch N. Č. XXX/X V. C. XX K. O. N. Č. XXX/X V. C. XX K., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre súd z Geometrického plánu vyhotoveného O. T. Č.I. Z. - XXXX/XXXX vyplynulo, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý nepatrí do jej vlastníctva. Súd zdôraznil, že obrana žalovanej sa v priebehu konania menila. Vo svojom vyjadrení k žalobe a vo svojej účastníckej výpovedi súdu uviedla, že hranica medzi pozemkami sa v priebehu roka neposúvala, pričom zároveň uviedla, že ak v priebehu konania sa zistí opak, nemá námietky voči zosúladeniu tohto stavu a posunutiu hranice. V priebehu konania však svoju právnu argumentáciu menila a uviedla, že sporný pozemok medzi hranicami užíva v dobrej viere, rovnako ako aj jej právni predchodcovia. Z tohto dôvodu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k spornej parcele. Súd tak musel prejudiciálne vyriešiť otázku, či došlo alebo nedošlo na strane žalovanej k vydržaniu predmetnej časti sporného pozemku. Súd zdôraznil, že žalovaná svoju dobromyseľnosť v tomto konaní nepreukázala, počas konania menila svoju argumentáciu, začala namietať vydržanie spornej časti parcely. Súd konštatoval, že podľa jeho názoru absentuje základný predpoklad úspešnosti nadobudnutia vlastníckeho práva jeho vydržaním a to práve dobromyseľnosť žalovanej. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dobromyseľnosť vstupu do oprávnenej držby, ako aj oprávnenú a nerušenú držbu po celú vydržaciu dobu, a to jej právnych predchodcov. Samotný subjektívny pocit žalovanej ako držiteľa nemôže podľa názoru súdu byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi o oprávnenosti držby práva.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/139/2013-238 zo dňa 29.04.2014 bol zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že z obsahu spisu nie je zrejmé, že by v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a ani nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, prečo k uvedenému kroku súd 1. stupňa nepristúpil napriek tomu, že znalecký posudok je žiaduci a to vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania po vyhotovení geometrického plánu i existencii registra obnovenej registrácie pozemkov. Na rozdiel vo výmere parciel poukázala žalovaná aj na pojednávaní dňa 12.01.2012. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Pochybnosti, ktoré v konaní vyvstali bolo potrebné odstrániť, predovšetkým nariadením znaleckého dokazovania, na ktoré poukazovala žalovaná. Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní postupovať vo vyššie naznačených intenciách, predovšetkým zaoberať sa dôsledne vydržaním a plynutím doby. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalovaná, resp. jej právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť nevydržali, vo veci nariadi znalecké dokazovanie a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby pôsobilo presvedčivo.

3. Súd postupom podľa § 391 C.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to žalobou zo dňa 02.12.2009, Geometrickým plánom zo dňa 15.02.1985, Znaleckými posudkami X.. D., X.. T., ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca v 1. rade je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to Parcely číslo XXX/X V. C. XXX K., zastavané plochy a nádvoria a N. XXX/X V. C. XXX K., A. N. U. a rodinného domu súpisné Č. XXX R. N. Č. XXX/X, V. N., V. C. Š. J. Ú. O. T. C. U. Q. C. Č. XXX v podiele 1/1. Vlastníkom týchto parciel sa stal na základe predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/280/2004 Dnot 61/2004 zo dňa 07.04.2004. Pôvodný žalobca v 2. rade K.. C. T., ktorý bol zapísaný ako výlučný vlastník Parcely zapísanej na Q. C. Č. XXX O. T. N. Č. XXX V. C. XXX m2 v podiele 1/1 Darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice číslo R. XXX/XXXX zo dňa 16.11.2011 daroval predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva Č. XXX O. XXX na svoju dcéru, v tomto konaní žalobkyňu C. X. W. K.. N. T.. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XX V. N., V. C. Š., J. Ú. C. Š. vyplýva, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka v podiele 1/. O. T. N. Č. XXX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R. a stavby rodinného domu súpisné číslo XX N. R. N. Č. XXX. Tieto nehnuteľnosti nadobudla Darovacou zmluvou zo dňa 03.04.2009, ktoré jej darovala jej matka K. C.. Vklad Darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra Prešov dňa XX.XX.XXXX pod číslom C. XXXX/XXXX.

5. Žalobcovia predložili súdu snímky z katastrálnej mapy a to z rokov 1959 a 1985. Zároveň porovnali túto snímku so súčasným zakreslením parcely v katastrálnej mape a boli toho názoru, že žalovaná je vlastníčkou aj určitej časti pozemku N. Č. XXX, ktorá by mala byť súčasťou N. XXX/X vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a N. Č. XXX vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Naopak, žalovaná poukazovala na katastrálnu mapu katastrálneho územia C. Š., ktorú vyhotovila spoločnosť Geograf a Geometrický plán z XX.XX.XXXX, ktorý bol overený Správou geodézie a kartografie Košice stredisko Prešov dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol zhotovený pre účely zamerania stavu pozemku a to N. Č. XXX/X a majetkovoprávne vysporiadanie N. XXX/X a bol súčasťou Notárskej zápisnice, ktorú žalovaná súdu predložila Č. R. XXX/XX, R. XXX/XX spísanej na Štátnom notárstve v Prešove dňa 13.06.1990, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena na predaj pozemkov XXX/X O. XXX/X C. P. U. S. T. O. K. T.V. R. X.. S. T. O. X.. O. T., pričom z tohto Geometrického plánu je preukázateľné, ako je zakreslená aj susediaca N. Č. XXX.

6. Súdu boli predložené čestné prehlásenia, a to konkrétne čestné prehlásenie K. T. U. A. XX.XX.XXXX v ktorom vyhlásila, že nikdy vedome nedala súhlas na to, aby rodina nebohého Q. K. užívala časť ich parcely, ktorú si oplotením privlastnili a ktorá takto podľa oplotenia bola Katastrálnym úradom v Prešove zanesená do katastrálnych máp. Súhlas by nedala už z tohto dôvodu, že keď stavali rodinný dom, vykopali ručne základy v ľavej časti pozemku. Keď boli vykopané základy prišiel R. I. K. K. s tým, že základy nemôžu byť vykopané tak ako sú, pretože mu čiastočne bránia k vstupu do stodoly a aby sa predišlo nedorozumeniu, s horkosťou v duši základy zasypali a vykopali nové časti základov. Jej nebohý manžel, S. T. až do svojej smrti a jeho R. V. Š. T. neustále apelovali na nebohého Q. K. a jeho nebohého otca K. K., aby hranice pozemkov dali do pôvodného právneho stavu tak, ako to bolo pred postavením oplotenia. Vzhľadom k udržaniu dobrých susedských vzťahov tento problém neriešili právnou cestou a v dobrej mysli a ubezpečovaní W. K., že už to dajú do poriadku, tento stav tolerovali. Nespomína si presne, v ktorom roku prišla za ňou pracovníčka Katastrálneho úradu v Prešove, aby podpísala papiere ohľadne upresnenia hraníc pozemkov, pričom stále sa jej pýtala či vie, že rodina K. sú so svojim oplotením v ich pozemku. Odpovedala, že to vie a susedov na to stále upozorňuje, aby oplotenie preložili. Na to sa jej opýtala, či podpíše papiere, ktoré jej predložila a odpovedala jej, že tieto papiere podpíše, ale nech je to v duchu, ako je na papieri. Papiere podpísala s vedomím, že hranice pozemkov budú vyznačené tak, ako boli vyznačené pred postavením oplotenia. Spolu so svojím nebohým manželom celý čas žila v presvedčení, že právny stav tak, ako bol v minulosti vyznačený, je aj takto zaznamenaný na Katastrálnom úrade.

7. C. K. A. XX.XX.XXXX podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že sa dozvedel, že medzi rodinou K. O. W. T. vznikol spor ohľadne oplotenia pozemku. Je rodák U. C. Š., pričom tam prežil celý svoj život od detstva. Pomery medzi občanmi a predovšetkým hranice parciel jednotlivých rodinných domov sú mu veľmi známe. Za jeho mladých rokov sa vo väčšine rodín gazdovalo, ľudia si pomáhali, navštevovali sa, tak to bolo aj B. W. K.. R. Q., A. X. C. bol jeho rovesníkom, spolu vyrastali. Donedávna tam stála stodola, za ňou bol priestor na vychádzanie do humna, vedľa plot hraničiaci s pozemkom T.. Tento pozemok sa od roku 1955 do roku 2012 nezmenil okrem toho, že sa zbúrala stodola, vôbec sa nezmenila hranica oplotenia.

8. C. H. v čestnom prehlásení zo dňa 17.01.2011 prehlásil, že v prípade sporu medzi rodinou K. O. W. T. súčasný stav pozemkov, ako aj hranica súhlasí so stavom siahajúcim až do jeho detstva. Na parcele rodiny K. sa nič nezmenilo, hranica pozemkov a plot sú na pôvodnom mieste. Asi pred dvoma rokmi zbúrali stodolu, ale oplotenie je to isté.

9. I. W. K. vo svojom čestnom vyhlásení uviedol, že pomery pozná veľmi dobre, keďže je rodák U. C. Š.. Obe rodiny, Č. T. Č. K. pozná, pričom vie, že spory medzi týmito rodinami sa viedli roky, a to medzi pánom K., keďže tento plot bol postavený na pozemku rodiny T.. Stále tento spor medzi sebou riešili, lebo sa nechceli súdiť. Terajší plot tam niekedy v 60.-tych rokoch postavil N. K., pričom ho posunul za slivky oproti pôvodnému drevenému, ktorý bol pred slivkami. V súčasnosti tento plot nestojí tak, ako to bolo v minulosti.

10. I. W. T. dňa 16.03.2012 podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že sa pozná so susedmi, poznal rodičov T., O. O. W. C.. Po dedine sa občas nejaké spory medzi susedmi rozniesli, pred mnohými rokmi riešili spor aj W. T. O. K. ohľadne oplotenia medzi nimi. Bolo to od vtedy, keď T. postavili dom a nasťahovali sa do neho. Hranice tak, ako idú teraz, nie sú správne.

11. Z Geometrického plánu vyhotoveného O. T. XX.XX.XXXX N. Č.. Z.-XXXX/XXXX, ktorý bol úradne overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.2012 vyplýva rozčlenenie pôvodnej N. Č. XXX V. C. XXX K., U. N. R. N. Č. XXX/X V. C. XXX K., druh pozemku zastavaná plocha, ktorej vlastníkom je žalovaná, potom N. XXX/X V. C. XX K., A. N. U. N., ktorej vlastníkom je žalobkyňa v 2. rade a N. Č. XXX/X V. C. XX K., druh pozemku zastavané plochy, ktorých vlastníkom je žalobca v 1. rade. Z poznámok v rámci tohto Geometrického plánu vyplýva, že stavbu na N. Č. XXX - W. A., I. Č. XX nachádzajúci sa na Q. C. XX je potrebné preevidovať R. N. XXX/X, nová vlastnícka hranica medzi pozemkami číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X určená pôvodnými hranicami K.Č.. Č. XXX/X, XXX/X, XXX. Tento Geometrický plán je prepracovaním Geometrického plánu XXXXXXXX - XX/XXXX. Z Geometrického plánu ďalej vyplýva, že nové hranice boli v prírode označené kovovými rúrkami.

12. Žalobca v 1. rade uviedol, že v roku 1990 sa rozhodol, že bude stavať dom na pozemku svojich rodičov. Pri vybavovaní formalít zistil, že časť pozemku, na ktorom chce stavať zaberá N. Q. K.. Navrhol otcovi, aby to riešili súdnou cestou. Otec mu povedal, že s N. K. o tom niekoľkokrát hovoril a ten sľuboval, že veci uvedie na správnu mieru. Následne na to, otec o štyri mesiace zomrel. V priebehu výstavby rodinného domu týmto otázkam nevenoval pozornosť, ale keď postavil rodinný dom, rozprával sa I. N. K.Š. o tom, že zaberá časť jeho parcely a on pripustil, že nejakým spôsobom sa vyporiadajú, že odstúpi časť z bratovej strany, ale že musí zbúrať stodolu, čo sa naťahovalo, až N. K. zomrel. K. K. s ním nechcela túto vec prejednať.

13. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že vlastníctvo nadobudla Darovacou zmluvou. Už ako dieťa si spomína, že jej rodičia sa škriepili so susedmi o pozemok, ktorý sa nachádza vo Vyšnej Šebastovej.

14. Žalovaná uviedla, že sa rozhodli, že si postavia dom na pozemku, kde bola stodola a keď zbúrali stodolu mali od susedov návrhy, či nepredajú časť pozemku. Rozhodli sa, že nebudú nič predávať. Od detského veku, keď navštevovala starých rodičov, plot bol stále na tom istom mieste.

15. Svedkyňa O. K., ktorú súd vypočul uviedla, Ž. XX W. je vydatá a v hranici medzi spornými pozemkami sa nič nezmenilo.

16. Svedkyňa K. C. B., Ž. K. XX rokov. Daný pozemok užívali jej rodičia, starí rodičia, pričom žiadne hranice sa neposúvali. Plot postavili jej prarodičia v rokoch XXXX O. XXXX. Je to stále ten istý plot.

17. I. F. C. uviedol, že je rodák z Vyšnej Šebastovej, keď si upravoval dom N. K., jeho sused povedal, že mu mokne stena, že si ma kúpiť betónové očká. Neskôr sa pýtal svojej svokry, čia je slivka. Tá povedala, že slivka nie je jeho, nakoľko zadný múr je na hranici pozemkov, tiahne I. O.Ž. J. T.. Keď sa oženil do C. Š., keď prišiel na svoj pozemok, hranica oplotenia u žalovanej prebiehala tak, ako je zakreslená v súčasnosti.

18. Svedkyňa O. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že keď prišla v roku 1955 do C. Š., pôvodné oplotenie bolo zarovno so zadnou stenu domu, o tom svedčí aj kolík za domom, na ktorom je plechovka vyznačená červenou plochou. Takto bola pôvodná hranica medzi pozemkami. Dedko žalovanej tento pozemok zabral, svoj rozšíril, na čo sa čudovala, odkiaľ má takýto veľký pozemok. Dedko žalovanej jej povedal, že tebe nechýba, nech si to dá do tohto stavu ten, kto tu príde bývať. K posunutiu hranice zo strany žalovanej v tomto spore určite došlo.

19. Svedkyňa K. C. vypovedala, že bude mať 55 rokov, ale približne XX rokov je spor na hranici týchto pozemkov. Na predmetný spor upozorňoval aj nebohý N. T., rovnako aj mama a otec. Manžel chcel urobiť rigol, chcel sa dohodnúť so susedom, aby mu prispel, aby spoločne vybudovali rigol, na čo mu sused povedal, že rigol nie je jeho. Na začiatku domu je kolíček, na konci plot, čo je vyznačené starou farbou. Tá časť, ktorá N. T. je teraz ohradená. Na túto skutočnosť upozornila aj matku žalovanej, keďže boli kamarátky, aby sa dohodli. Tá povedala, že si to dá inžiniermi zamerať, neskôr zistila, že má v záhradke kolík, že to boli zamerať bez jej prítomnosti. Dala si zamerať terajší pozemok, načo povedala, že 10 rokov to takto užívali.

20. I. W. K. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka hranice medzi pozemkom, dedovia a otcovia mali tieto zeme spájať. Oni si mali vyriešiť tento spor, nie prítomní účastníci. Spor medzi účastníkmi sa viedol od času, čo sa on pamätá. Pred 70. rokmi tam s chlapcami pásli kravy, hrali sa tam, boli tam lúčky, plot bol ohradený, ale nemôže dnes potvrdiť, že plot bol tak, ako je teraz. Ako chlapcov ich to vtedy nezaujímalo. Hranice, ak pozrel do historických máp z roku 1937 boli iné. V roku 1936 sa robili prvé mapy, kde sa meral celý chotár, všetky pozemky, nakoľko sa prechádzalo z jutov na hektáre.

21. I. W. T. potvrdil, že má vedomosť o tom, že spory medzi rodinami ohľadne oplotenia sa viedli dlhoročne, nakoľko dom by mal byť zarovno s domom, prakticky je posunutý na N. T.. Zároveň uviedol, že bola za ním stryná odporkyne O. K., ktorá ho ovplyvňovala, aby hovoril, že plot je v poriadku, že na jej pozemku, nie na pozemku N. T.. So žalobcom sa rozprával o tejto veci, že plot žalovanej je na pôde žalobcu. Bavili sa o tom priestore, že túto časť pozemku potrebuje na cestu, aby mohol ísť autom k svojmu pozemku.

22. I. C. K. uviedol, že tak, ako boli hranice pred 80. rokmi sú aj v súčasnosti. Žiadne spory medzi rodinami si nepamätá.

23. I. S. K. uviedol, že celú túto žalobu vníma ako účelovú žalobu zo strany žalobcov s cieľom okradnúť žalovanú. K žiadnym zmenám a k posunutiu hranice medzi pozemkami nedošlo.

24. I. C. H. uviedol, že od roku 1936 chodil na lúky, T. to zastavali. Cestu tam nie je možné žiadať, ako to žiada žalobca. Spor nastal medzi rodinami vtedy, keď sa stodola zrúcala. Vtedy to žalobcovia dali k súdu. 86 rokov to bolo tak, pričom tam chodil od svojich šiestich rokov, stále takáto hranica bola. Nepamätá si a nemá vedomosť o tom, aby dochádzalo k posúvaniu oplotenia.

25. I. H. O. súdu uviedla, že od malička rástla, chodila, pásla stádo, plot tam nikdy nebol. Jej otec A. K. nikdy nechcel dovoliť postaviť ten plot. Plot postavili K. C. družstve, keď začalo družstvo. Plot tam nikdy nebol. Bola tam stará stodola, pričom W. K. zaradila tento plot do rodiny T.. Už jej otec žiadal W. K., aby tento plot posunuli.

26. Na pojednávaní dňa 30.10.2014 strany sporu zhodne navrhli, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

27. Zo Znaleckého posudku číslo XX/XXXX U. X.. S. D., ktorý bol súdu doručený dňa 15.07.2015 vyplývajú tieto skutočnosti:

28. Znalec konštatoval, že v súčasnom období nie je možné zistiť reálnu polohu hraníc medzi pozemkami v roku 1959, pretože v tomto období sa nerealizovalo žiadne mapovanie. V roku 1985 priebeh hraníc medzi spornými pozemkami bol zameraný Geometrickým plánom pre konanie Okresného súdu Prešov 12C/1339/85. Priebeh spornej hranice zameraný Geometrickým plánom v roku 1985 je zhodný so súčasným stavom v teréne. V textovej časti Znaleckého posudku sa znalec vyjadril k snímkam z katastrálnej mapy z roku 1937, z roku 1959 a z roku 1985, kde sú zakreslené sporné pozemky. Porovnanie so súčasným stavom je na obrázku číslo 10 Znaleckého posudku. Priebeh vlastníckej hranice medzi N. Č. XXX/X vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a Parcelou Č. XXX/ X vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 12C/1339/85 zo dňa 05.02.1985. Poloha vlastníckej hranice evidovanej v súbore geodetických a opisných informácií katastra nehnuteľností je totožná s polohou určenou právoplatným rozsudkom 12C/1339/85. Znalec skonštatoval, že skutkový stav v teréne zodpovedá stavu evidovanému v katastri nehnuteľnosti. Výmery predmetných pozemkov sú evidované korektne.

29. Z dôvodu podaných námietok žalobcu voči Znaleckému posudku sa znalec X.. S. D. vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.10.2015 vyjadril k námietkam žalobcov, v ktorom uviedol, že vo svojom Znaleckom posudku uviedol, že vlastnícka hranica bola určená právoplatným rozsudkom súdu na základe Geometrického plánu. Skutkový stav v teréne je totožný s Geometrickým plánom zo dňa 23.02.1985. Na svojich záveroch v celom rozsahu zotrval.

30. Strany sporu na pojednávaní dňa 03.04.2017 zhodne navrhli, aby súd vo veci ustanovil kontrolného znalca, ktorý by preskúmal závery pôvodného znaleckého posudku X.. S. D..

31. Dňa 28.02.2018 bol súdu doručený kontrolný Znalecký posudok číslo 1/2018 znalca X.. Q. T., zo záverov ktorého vyplývajú tieto skutočnosti:

32. Znalec zodpovedal, že zistená výmera a priebeh hranice Parcely číslo XXX/X z roku 1937 po porovnaní s hranicou so stavom k roku 1959 a 1958 je nezmenený. To znamená, že hranica N. XXX/ X nie je zmenená, nie je zmenená ani výmera. Zisťovaná výmera a priebeh hranice N. Č. XXX/X z roku 1937 ku súčasnému stavu je zmenená. Priebeh hranice medzi pozemkom N. Č. XXX/X o výmere XXX K., N. XXX V. C. XXX K. O. N. XXX V. C. XXX K. nie je možné posúdiť, nakoľko v roku XXXX pozemky v registri C neexistovali. Priebeh hranice medzi N. Č. XXX/X, XXX O. XXX so súčasným stavom je zmenený. Na hranice pozemkov N. Č. XXX/X, XXX O. XXX U. W. XXXX O. XXXX nie je možné sa vyjadriť, nakoľko v roku 1959, 1985 v evidencii nehnuteľnosti neexistovali. Znalec X.. T. vo svojom kontrolnom Znaleckom posudku zároveň uviedol, že znalec X.. D. vo svojom posudku 14/2015 nezodpovedal na úlohy súdu číslo 6 až 9, čím nebolo súdu umožnené hlbšie a obraznejšie vniknúť do skutočnej podstaty a zistenia sporu. Záverečné odpovede na konkrétne úlohy súdu boli povrchne konkretizované, ale pritom významne poukázané na právoplatný rozsudok súdu 12C/1339/85 zo dňa 05.02.1985, ktorého grafickým podkladom bol Geometrický plán Č. XXX-XXXX-XXX-XX/X,X U. A.Ň. XX.XX.XXXX nevystihujúci spoločnú hranicu medzi N. Č. XXX/X O. N. XXX/X. Znalec vo svojom Posudku číslo XX/XXXX podľa kontrolného znalca v spore o hranice N. Č. XXX/X, XXX O. XXX s predstavou, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov 12C/1339/85 spor je vyriešený, v takom prípade závery znalca sú nesprávne. Znalec X.. T. vo svojom Znaleckom posudku konštatoval, že ku spornej hranici medzi N. XXX/X O. XXX/X C. novom stave došlo pri vyhotovovaní Geometrického plánu, kedy vyhotoviteľ nedodržal jednu z najpodstatnejších zásad podľa smerníc na vyhotovenie Geometrického plánu, geodetickým podkladom je platná mapa. V čase vyhotovenia Geometrického plánu číslo XXX-XXXX-XXX-XX/X,X zo dňa 25.02.1985 platila mapa uvedená v prílohe číslo 3, ktorá bola použitá ku náčrtu miestneho vyšetrovania z mesiaca máj 1986. Hranica grafickej časti Geometrického plánu sa nezhoduje s platnou mapou EN uvedenou v prílohe číslo 3, napriek tomu, že bol úradne overený dňa 25.02.1985. Znalec X.. T. do pozornosti súdu dal, že v rámci miestneho šetrenia pri mapovaní v roku 1986 sporné hranice N. Č.I. XXX na východnej aj severo - východnej strane parcely boli oplotené aj pri vyhotovení Geometrického plánu a s vtedajšími vlastníkmi číslo XXX O. XXX/X boli oboznámené, čo svojim podpisom v zápise miestneho vyšetrenia 21.05.1986 zobrali na vedomie. Čo sa týka hranice číslo XXX/X totožnej s N. XXX v zápise miestneho vyšetrovania zmena hranice nebola uvedená. Vyhotoviteľ Geometrického plánu neprebral hranicu z mapy EN, ale prispôsobil hranicu oploteniu, ktorá bola akceptovaná až pri mapovaní v roku 1986 s platnosťou od roku 1987.

33. I. K. T. súdu dňa 14.06.2018 uviedla, že záznam z miestneho šetrenia zo dňa 21.05.1986 ju nútili podpísať. Myslí si, že to bolo jej. S oplotením nesúhlasila, lebo oplotenie bolo jej. Spory o túto hranicu si nepamätá. Vie, že rodina K. sa snažila prisvojiť si tento pozemok. Tento pozemok V. W. K. pýtali naspäť. Tento pozemok S. W. K. nevrátila. Kto stodolu postavil a kde stodola stála, to si nepamätá.

34. Žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.09.2018 žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na závery Znaleckého posudku X.. D., podľa ktorého skutkový stav v teréne zodpovedá stavu evidovanému v katastri a výmery pozemkov sú evidované korektne. Zároveň poukazovala aj na závery znalca X.. T., ktorý takisto poukázal na právoplatný rozsudok z roku 1985, avšak v menšom rozsahu, keďže podľa neho nevystihuje spoločnú hranicu medzi N. XXX/X O. XXX/X. Znalec poukázal na skutočnosť, že v rámci miestneho šetrenia pri mapovaní v roku 1986 boli sporné hranice oplotené a vtedajšími vlastníkmi boli oboznámené, čo aj svojimi podpismi v rámci miestneho šetrenia zobrali na vedomie a čo sa týka hranice XXX/X T. I. N. XXX v zápise miestneho vyšetrovania zmena hranice nebola uvedená. Žalovaná je toho názoru, že tieto závery znaleckých posudkov spoločne s kópiu zápisu z miestneho šetrenia dostatočne preukazujú, že hranice medzi spornými pozemkami neboli po desiatky rokov sporné. Samotní právni predchodcovia žalobcu spornosť hranice relevantným spôsobom nikdy nenamietali, svojim podpisom tieto hranice navyše oplotené ešte 21.05.1986 zobrali na vedomie. Žalovaná a právni predchodcovia rozhodne disponovali presvedčením, že nekonajú bezprávne. Ich presvedčenie sa prejavovalo aj navonok, kedy sa o pozemky starali, kosili, platili daň, mali na ňom postavenú stodolu. Napokon plot medzi pozemkami v nezmenenej podobe stojí od 50-tych rokov, čo v konaní nepopiera žiadna zo sporových strán. Podľa žalovanej v konaní doposiaľ neboli preukázané skutočnosti, ktoré by z hľadiska objektívneho posudzovania museli u každého dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Nikdy v minulosti právni predchodcovia žalobcov neiniciovali žiadne konanie, nikdy v minulosti nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by sa týkalo priebehu hranice pozemkov, ktoré oddeľoval plot viac ako 60 rokov. Za daného skutkového stavu platí podľa žalovanej právna domnienka o tom, že držba sa pri pochybnostiach pokladá za oprávnenú. Zároveň žalovaná k tomuto vyjadreniu predložila čestné prehlásenie podpísané K.B. J., z ktorého vyplýva, že počas jej pôsobenia na V. Ú. C. Š.E. vo funkcii administratívna pracovníčka za tie roky dôvodne poznala pomery v obci. Nikdy nezaznamenala akékoľvek sťažnosti alebo iné podania, ktoré by sa týkali susedských sporov medzi W. T. O. W. K. ohľadne ich spoločného plotu, ktorý tam stojí aj v súčasnosti. Žiadne spory na Obecnom úrade medzi nimi neboli známe. Rovnako žalovaná predložila súdu čestné vyhlásenie podpísané F. I., J. C. W. XXXX O. XXXX vykonával funkciu I. C. V. C. Š., ktorý poznal pomery v obci, pričom ten uviedol, že počas výkonu funkcie starostu z titulu svojej funkcie nikdy na Obecnom úrade neriešil akékoľvek spory medzi hranicami pozemkov rodiny T. O. W. K.Ý., konkrétne spory ohľadom hranice pozemkov medzi N. P. Č. XXX/X, N. Č.Í. XXX O. N. P. XXX. Počas jeho pôsobenia nikdy nebolo na úrade zaznamenané žiadne písomné, či ústne podanie, ktoré by smerovalo k susedským nezhodám týkajúcim sa priebehu oplotenia alebo priebehu hranice. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 24.10.2018 navrhla doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom za účasti strán sporu a ich zástupcov a rovnako vypočuť U. X.. D., ktorý vypracoval posudok Č. XX/XXXX. K tomuto písomnému podaniu žalovaná zároveň doložila fotodokumentáciu z miesta samého.

35. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

36. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

37. Podľa 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

38. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

39. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001>). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

40. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

41. Strany sporu zhodne navrhli, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Súd ustanovil znalcov X.. D. O. X.. T. ako kontrolného znalca, aby preskúmal závery Znaleckého posudku X.. D. s ktorým žalobcovia nesúhlasili. Súd je toho názoru, že kontrolný U. X.. Q. T. vo svojom Znaleckom posudku číslo X/XXXX jednoznačne definoval, zachytil a vo svojich odpovediach sa zameral na nesprávny presah A. N. Č. XXX W. ,,P., ktorá bola pôvodne vedená ako N. W. ,,E. Č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej do pozemkov Parcely P. Č. XXX/X, ktorej pôvodne zodpovedala N. W. E. Č. XXX O. N. E. Č. XXX O. W. O. N. W. P. Č. XXX, ktorá pôvodne bola evidovaná ako N. W. ,,E. Č. XXX/X. Znalec jednoznačne vo svojom Znaleckom posudku, keď preskúmaval závery Znaleckého posudku X.. D. uviedol, že pôvodná hranica sporných parciel je k dnešnému dňu vo vzťahu k rokom 1937 a aj k roku 1959 zmenená. To znamená, hranica na ktorej si žalovaná postavila plot je nesprávna a nesúladná so stavom, ktorý bol v histórii. Znalec zároveň správne určil, ako mala k dnešnému dňu vyzerať správna hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovanej. V prílohe číslo 4 Znaleckého posudku najzreteľnejšie a zrozumiteľne znalec X.. T. poukázal na to, ako má vyzerať správny priebeh hranice medzi dotknutými pozemkami. Červenou farbou vymedzil plochu, ktorá je v celom rozsahu neoprávnene užívaná zo strany žalovanej a bola neoprávnene zabratá žalovanou postavením sporného oplotenia. Závery U. X.. T., ktorého súd ustanovil korešpondujú aj s predloženým Geometrickým plánom číslo XX/XXXX zo dňa 05.12.2012, ktorý vyhotovil O. T. a bol úradne overený Správou katastra Prešov pod číslom Z. - XXXX/XXXX dňa 13.12.2012. Súd zároveň poukazuje na ďalšiu odpoveď Č. X U. X.. T., ktorý v posudku uviedol, že hranica pôvodnej Parcely Č. XXX/X V. H. N. W. P. Č. XXX je rozdielna. Jej zväčšenie na úkor žalobcov je jasne definované a vyznačené v prílohe číslo 4 Znaleckého posudku a znalec to vyznačil červenou farbou. Tento kontrolný Znalecký posudok potvrdil tvrdenia žalobcov a to posúvanie hranice predmetných pozemkov a to takým spôsobom, že právni predchodcovia žalovanej postavili na pozemku žalobcov plot bez súhlasu právnych predchodcov žalobcu v 1. a 2. rade. Súd je toho názoru, že v spojení so Znaleckým posudkom X.. Q. T. a Geometrickým plánom číslo XX/XXXX O. Z. N. Č. XX/XXXX C. O. T., tie správne zobrazujú vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom a sú riadnym podkladom pre vyhovenie žalobe. Ustanovený kontrolný znalec X.. T. v záveroch svojho Znaleckého posudku potvrdil, že závery znalca X.. D. len povrchne konkretizujú odpovede na položené otázky, pričom X.. D. odkazom na nesprávne podklady zaťažil svoj Znalecký posudok zrejmými nesprávnosťami, čoho dôsledkom boli nesprávne závery jeho Znaleckého posudku ako celku. X.. T. zároveň uviedol a podstatu problému v danej veci videl v dôsledku chyby vyhotoviteľa Geometrického plánu v roku 1986, keď došlo vyhotoviteľom Geometrického plánu k akceptácii nesprávneho stavu hranice medzi spornými parcelami. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že závery Znaleckého posudku X.. D. potvrdzujú, že hranice sporných parciel boli zamerané od roku 1985, toto jej tvrdenie je nesprávne, keďže zameranie z roku 1985 riešilo úplne inú hranicu pozemkov, čo bolo potvrdené aj v kontrolnom Znaleckom posudku X.. T., keď vo svojich odpovediach v závere svojho Znaleckého posudku uviedol, že právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov 12C/1339/85, ktorého prílohou bol Geometrický plán zo dňa 25.02.1985 číslo XXX - XXXX - XXX - XX/X nevystihuje spoločnú hranicu medzi Parcelou E. Č. XXX/X O. XXX/X. To, že hranica je zmenená a nesedí s historickým stavom je v konaní preukázané práve kontrolným Znaleckým posudkom X.. T.. Súčasný plot nie je postavený na správnej hranici, je postavený na úkor žalobcov. Technická stránka tohto konania a skutkový stav o tom, že hranica oproti historickému stavu je zmenená, bola preukázaná kontrolným Znaleckým posudkom X.. Q. T. ako kontrolného znalca v Znaleckom posudku číslo X/XXXX, ktorý dal jednoznačnú odpoveď, že hranica súčasná, oproti W. XXXX O. XXXX je zmenená, je nesprávna a nesúladná s historickým stavom.

42. V tomto spore bolo nevyhnutné sa zaoberať argumentáciou žalovanej o vydržaní spornej časti, ktorá bola v konaní ňou zabratá. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovanej o tom, že došlo k vydržaniu spornej časti parcely. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol aj domnelý právny dôvod titulus putativus, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/260/2008 zo dňa 10.12.2008).

43. Ak je súdna prax týkajúca sa prepadnutého zálohu nejasná, nie je možné túto nejasnosť pričítať nadobúdateľovi na ťarchu, najmä ak nie je sporné, že do nehnuteľnosti investoval, čo by zjavne neurobil pokiaľ by sa necítil jej skutočným vlastníkom. Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.05.2016 sp. zn. III.ÚS 288/2016).

44. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Zákon pozná oprávnenú a neoprávnenú držbu. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo/283/2009).

45. Súd je toho názoru, že na strane žalovanej, respektíve jej právnych predchodcov neboli splnené podmienky dobromyseľnosti. Žalovaná v priebehu sporu svoju argumentáciu menila, začala namietať vydržanie spornej časti parcely, pričom vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v prípade, ak sa preukáže, že hranica je posunutá, tú opraví. Súd je toho názoru, že nie je možné započítať dobromyseľnosť držby právnych predchodcov žalovanej a to práve z dôvodu, že súd v tomto spore vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením čestných prehlásení, ako aj vypočutím svedkov, ktorí vo svojej svedeckej výpovedi uviedli, že spory o danú hranicu medzi pozemkami prebiehali medzi W. C. O. W. T. už niekoľko rokov. Podľa názoru súdu tu absentuje nedostatok dobrej viery, respektíve dobromyseľnosti k tomu, aby žalovaná, respektíve jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej časti parcely dobromyseľne a to originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. vydržaním. Z výpovede svedkov, z predložených čestných prehlásení pre súd vyplýva, že medzi stranami sporu, medzi rodinou C. O. W. T. prebiehalo niekoľko mimosúdnych rokovaní, kde sa snažili aj v neskorších obdobiach, či aktívnejšie alebo pasívnejšie tento spor odstrániť. V tomto spore nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že právni predchodcovia žalobcov, keďže nevzniesli námietku ohľadne miestneho šetrenia z roku 1986, a teda sa právni predchodcovia žalovanej od tohto obdobia považujú za dobromyseľných, nakoľko sami vedeli, že plot postavili na pozemku T.. O. I. K. T., ktorá podpisovala záznam z miestneho šetrenia súdu dňa 14.06.2018 uviedla, že ju nútili tento záznam z 86. roku podpísať a vie, že to bolo jej. Nesúhlasila s týmto oplotením, ako bolo. Súd poukazuje na to, že vypočutím svedkov, ako aj z predložených čestných prehlásení, vyplýva existencia sporu o hranicu pozemkov medzi týmito rodinami, preto súd je toho názoru, že na strane žalovanej, respektíve jej právnych predchodcov, absentuje dobrá viera dobromyseľnosti držby sporných pozemkov, a preto vydržanie je tu podľa názoru súdu úplne vylúčené. Pre vydržanie zároveň musí existovať aspoň domnelý titul, ktorý žalovaná nielenže nemá, ale v konaní o ňom nepredniesla ani žiadne zo svojich tvrdení o domnelom titule uchopenia držby. Súd z týchto dôvodov rozhodol o určení vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám podľa Geometrického plánu X.. O. T., ktorý bol úradne overený Správou katastra Prešov dňa 13.12.2012 v prospech žalobcov v 1. a 2. rade a zároveň uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady vypratať predmetné pozemky, ako aj odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemkoch N. Č. XXX/X O. XXX/X.

46. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 31.10.2018 navrhol doplnenie dokazovania vypočutím znalca X.. D., ako aj realizáciu ohliadky na mieste samom. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol. Na pojednávaní dňa 30.04.2018 súd poučil právnych zástupcov strán sporu, ako aj strany sporu v súlade s § 153 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania a uložil právnym zástupcom strán sporu, aby všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložili a označili do 30 dní od tohto pojednávania. Súd uvádza, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní, čo vyplýva z článku 5 C.s.p. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr - objektívne hľadisko, ak by konala starostlivo - subjektívne hľadisko. Toto pravidlo je lex generalis. V § 153 ods. 2 a 3 C.s.p. je zakotvená sankcia za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 C.s.p. Súd dospel k záveru, že žalovaná neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Na tieto procesné prostriedky, keďže súd stanovil lehotu 30 dní od pojednávania konaného dňa 30.04.2018, žalovaná navrhla vykonať vypočutie U. X.. D. a ohliadku na mieste samom až v písomnom podaní zo dňa 07.09.2018, t.j. po sudcovskej koncentrácii konania. Navyše, ak by mal súd vyhodnotiť tieto dôkazy prednesené žalovanou, súd ich považuje za nadbytočné. Už od prvotného vedenia súdneho sporu v roku 2009 žalovaná mohla navrhnúť vykonanie dôkazu, a to ohliadky na mieste samom, respektíve v roku 2015, ak bol súdu doručený znalecký posudok znalca X.. D. Č. XX/XXXX, mohla navrhovať doplnenie dokazovania jeho vypočutím. Žalovaná to v priebehu konania nežiadala. U. X.. D. reagoval písomne na námietky žalobcov ohľadne predloženého znaleckého posudku. Súd má za to, že uplynuli 3 roky od podania Znaleckého posudku, a preto vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom a rovnako aj vypočutím znalca X.. D., ktorý podal Znalecký posudok v roku 2015, súd považuje za nehospodárne, priečiace sa zásade rýchlosti a hospodárnosti sporu, ktorý prebieha od roku 2009, a preto návrhy na doplnenie dokazovania žalovanej z tohto dôvodu ako nedôvodné zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 253 C.s.p. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v celom rozsahu úspešní, z tohto dôvodu im súd priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 C.s.p., ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

48. V tomto spore na základe Uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 38C/197/2009-294 zo dňa 06.08.2015 vznikli trovy štátu spočívajúce vo vyplatení sumy 229,67 Eur preddavkovanie zo štátnych prostriedkov znalcovi X.. S. D. U. N. U. N. Č. XX/XXXX. Z dôvodu, že v tomto konaní bola žalovaná v celom rozsahu neúspešná, súd rozhodol o jej povinnosti nahradiť tieto trovy štátu.

49. Zároveň, keďže v tomto spore nebolo ešte rozhodnuté o odmene znalca X.. T. U. U. N. Č. X/XXXX v zmysle jeho vyúčtovania zo dňa 28.02.2018, súd rozhodol o nároku znalca na odmenu v rozsahu 100 % za podaný Znalecký posudok číslo X/XXXX vo vzťahu k neúspešnej žalovanej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.