Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného K. Č., pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 31. 10. 2018 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný K. Č.R., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom G. XXX, L. C. L. E., adresa pre doručovanie D. XX, XXX XX J. J.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 25. januára 2018 v čase o 17.03 h z mesta X. na tiesňovú linku 158 (Operačný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica) telefonicky, z mobilného čísla XXXX XXX XXX oznámil, že namontoval v priebehu dňa do autobusu jazdiaceho na diaľkovej linke č. XXXXXX XX na trase J. J. - L. C. L. E. s časom odchodu o 16.15 h, prevádzkovanú SAD P., a.s., bombu, ktorej explózia je načasovaná na jednu hodinu po odchode autobusu, pričom po zastavení predmetného autobusu zn. IRISBUS CROSSWAY s ev. číslom P.-XXXDX v meste Y. v čase o 17.39 h, jeho následnou prehliadkou vykonanou pyrotechnikom PPÚ KR PZ v Trenčíne oznamované skutočnosti neboli potvrdené, čím spôsobil zdržanie autobusu do 20.50 h a škodu spoločnosti SAD P., a.s. so sídlom X. XX, P., W.: XX XXX XXX na ušlých tržbách za cestovné lístky vo výške 100,- Eur,

teda

poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámil Policajnému zboru,

čím spáchal

prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 361 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:

- SAD Trenčín, a.s., so sídlom X. Q. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, vo výške 100,- Eur

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné psychiatrické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to mobilný telefón značky NOKIA RM-1012.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát Slovenská republika.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 30. 04. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/60/18/6611 obžalobu na K. Č. pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný K. Č. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že dňa 25. 01. 2018 o 16:15 h. nastúpil do autobusu v J. J. aj s priateľkou, svedkyňou B. J.Í.. V autobuse sa pohádali, lebo nechcel, aby priateľka išla do práce, žiadal ju, aby s ním vystúpila vo X. na autobusovej stanici. Ona ale nechcela vystúpiť, a jemu ako by sa zrútil svet, vystúpil sám na autobusovej stanici vo X., a zavolal na číslo 158 zo svojho mobilu, kde nahlásil bombu, povedal, že je načasovaná na jednu hodinu po odchode autobusu, presne si to už ale nepamätal. Spravil to v záchvate zlosti. Po tom, ako vystúpil, kontaktoval aj priateľku, aj je volal, aj písal SMS, aby vystúpila z autobusu. Asi jej aj povedal, že ak z autobusu nevystúpi, tak že nahlási, že je v ňom bomba. Ona si zrejme myslela, že je to žart, a nevystúpila. Bombu samozrejme do autobusu nedal, bol len nahnevaný. Bola to najväčšia chyba v jeho živote, strašne to oľutoval, nemal to robiť. Keď to robil, neuvedomoval si následky svojho konania, lebo bol v amoku, v záchvate zlosti. Po polhodine, teda skôr, ako si stihol uvedomiť, že spravil chybu, bol zadržaný políciou a eskortovaný do P. na psychiatriu, odkiaľ ho pustili po štyroch dňoch. Už predtým sa liečil na psychiatrii, liečbu mu nezmenili, lieky užíva naďalej. S priateľkou je aj naďalej, bývajú spolu v J. J..

V súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedok - poškodený W.. Ľ. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že je splnomocnencom spoločnosti SAD P., a.s. o celej situácii sa ich spoločnosť dozvedela od vodiča, svedka O. G., ktorý udalosť nahlásil vedúcemu. Autobus zn. IVECO e.č. P. XXX K., bol v dôsledku vykonania bezpečnostnej prehliadky odstavený v Y.. Cestujúci museli z autobusu vystúpiť, počkať do ukončenia bezpečnostnej prehliadky. Škoda vznikla na ušlej tržbe tým, že autobus meškal a nezobral tých cestujúcich, ktorí plánovali ísť tým autobusom. Škoda sa dá vyčísliť priemerom dosiahnutých tržieb na linke, preto si uplatnil škodu vo výške 100,- Eur.

Svedkyňa B. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že 25. 01. 2018 cestovali autobusom z J. J. do L. C. L. E., na autobus nastúpili asi o 17:00 h., pričom ona mala ísť do práce a jej priateľ, obžalovaný, mal ísť navštíviť rodičov, ktorí bývajú v L. C. L. E.. Počas cesty z J. J. do X. boli ticho, každý počúval hudbu, pričom vo X. sa obžalovaný zrazu postavil, že má vystúpiť, že nechce aby tam šla a má ísť s ním, na čo mu povedala, nech ide do piče, na čo jej on povedal, že dobre, a vystúpil a ona ostala v autobuse. Potom jej obžalovaný asi dvakrát volal, aby vystúpila z autobusu na najbližšej zastávke, na čo mu povedala, že nevystúpi, a zložila mu. Potom jej poslal asi 6 SMS správ v tom zmysle, že autobus zastaví tak, že nahlási, že je v ňom bomba. Tiež jej ešte viackrát volal, ale vypínala ho. Snažil sa s ňou kontaktovať medzi X. a Y., a tomu, že nahlási bombu, neverila. V Y. bol autobus zastavený políciou, ktorá ju hneď požiadala, aby im ukázala SMS správy od obžalovaného. Pri zastavení autobusu polícia oznámila, že je v ňom bomba, na čo reagovala tak, že všetkým oznámila, že tam žiadna bomba nie je, že to šaškuje jej frajer. Vedela, že to nespravil, pretože videla aj obsah jeho ruksaku, ktorý mal so sebou. Ďalej uviedla, že obžalovaný užíva psychiatrické lieky, dvakrát denne, ktoré sú asi silné, pretože je po nich spomalený, bližšie ale nevedela uviesť, na čo sa lieči. Je zvyknutý, že sú každý deň spolu, a asi až potom si uvedomil, že bude dva dni bez nej, správa sa ako malé dieťa, aj potom jej povedal, že chcel len to, aby vystúpila z autobusu.

Svedok O. G., vodič autobusu, v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 25. 01. 2018 viedol autobus v smere J. J.Q. - L. C. L. E., pričom odchod bol o 16:15 h. Keď boli vo X., niektorý z cestujúcich zakričal „vystupujem“, on teda otvoril zadné dvere, on vystúpil, a počul aj buchnutie, ako keby tá osoba do niečoho udrela. Opýtal sa preto cestujúcich, že čo to bolo, ale nikto mu neodpovedal, na čo vystúpil z autobusu, aby sa pozrel, či nemá niečo rozbité, ale nič nezistil. Pokračoval teda ďalej v jazde, prišiel do Y., kde videl opáskované nástupište, prišla za ním polícia, ktorá sa ho pýtala, či je to autobus so smerom do L. C. L. E., potom mu kázali autobus odstaviť za pásky, aby všetci vystúpili s občianskymi preukazmi. Pri vystupovaní jedna slečna povedala, že to je kvôli nej, že jej priateľ nahlásil, že v autobuse je bomba, na čo sa jej opýtal, či to bol ten, ktorý vystúpil vo X. z autobusu, na čo odpovedala, že áno. Situáciu potom už riešili policajti, boli tam asi 3 hodiny, prehľadali celý autobus, nič ale nenašli, tak ich pustili ďalej. On nemal vedomosť o tom, že v autobuse je bomba, dozvedel sa to až od tej slečny.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 25/2018 MUDr. Jána Vongreja a Mgr. Vladimíry Čekelovej, a znalecký posudok č. 16/2018 Ing. Pavla Paholíka.

Zo záverov znaleckého posudku č. 25/2018 v podstate vyplýva, že znalci u obžalovaného nezistili duševné ochorenie v pravom zmysle, ale zistili hraničnú poruchu osobnosti, emočne instabilnú, s prejavmi impulzivity, v čase spáchania trestného činu nedostatočne liečbou kompenzovanú. Obžalovaný v plnej miere chápe zmysel trestného konania, pričom znalci považujú jeho pobyt na slobode za nebezpečný, preto navrhli uloženie ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou.

Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2018 v podstate vyplýva, že obžalovaný v predmetný deň opakovane volal na telefónne číslo patriace svedkyni B. J..

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: lekárska správa (č.l. 14), správa Nemocnice Trenčín (č.l. 83), prepis zvukového záznamu (č.l. 91 - 92), zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 94 - 100), zápisnica z previerky výpovede (č.l. 101 - 110), evidenčná karta vodiča (č.l. 128 - 129), správy na obžalovaného a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 148 - 150).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal v prípravnom konaní, navyše je usvedčovaný výpoveďou poškodeného, a dvoch svedkov, ktorí boli bezprostredne prítomní na mieste činu, a zhodne potvrdili skutočnosti, ktoré sú uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby. Navyše, vina obžalovaného bola potvrdená aj listinnými dôkazmi. Súd potom nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného, preto ju uznal v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Obžalovaný K. Č. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože oznámil Policajnému zboru poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že doposiaľ viedol riadny život, a podľa § 36 písm.l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd preto podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom v prejednávanom prípade predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nespáchal žiadny priestupok, ani nebol súdne trestaný.

V zmysle vyššie uvedeného potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. V súlade so zákonom súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov. Uložený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri výmere trestu zohľadnil to, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal, a že doposiaľ neprišiel do konfliktu so zákonom.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného súd obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa vykoná ambulantnou formou.

Keďže ku spáchaniu trestného činu došlo prostredníctvom mobilného telefónu, súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. NOKIA, ktorého vlastníkom sa v zmysle zákona stáva štát.

Poškodená spoločnosť SAD P., a.s., si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, pričom tento nárok aj riadne vyčíslila, súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť škodu vo výške 100,- Eur z titulu ušlého zisku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.