Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-39-2018.pdf
PDF · 77.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/39/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa B. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho na K. ulici č. X v C. za účasti matky navrhovateľa V. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na K. ulici č. X v C. proti povinnému B. E. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na A. č. X/XXXX vo Z. nad E. zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou so sídlom na Rooseveltovej ulici č. 6 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23.1.2018 č.k. 22P 77/2011-276 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 21.8.2000 č.k. Nc 803/00-14 tak, že zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa z 33,19 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od 1.9.20011 do 11.3.2014, spolu dlžné výživné 487,49 Eur, ktorú mu povolil zaplatiť v troch splátkach, pričom prvá splátka je splatná do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia do konca nasledujúceho mesiaca. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutom výroku a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v rozhodnom období uhradil na výživu navrhovateľa preukázateľne o 1.471,50 Eur viac, ako bol povinný aj po zohľadnení zvýšeného výživného. Konštatoval, že v konaní predložil konajúcemu súdu doklady o platbách výživného za obdobie od roku 2010 do roku 2017, ktorými preukázal ním tvrdené skutočnosti. Konštatoval, že z uvedených dôvodov napriek tomu, že súd zvýšil výživné, dlh na výživnom nemá.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného nevyjadril.
4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
11. Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaní napadnutý, preto nebol predmetom odvolacieho konania.
12. Odvolací súd konštatuje, že odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (č.l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 195 CSP a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie, náležite nezistil skutočný stav veci ohľadom rozsahu, v ktorom si povinný otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozhodnom období. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že povinný za uvedené obdobie uhradil na výživnom 4.963 Eur a právna zástupkyňa povinného v konaní konštatovala, že povinný na výživnom zaplatil 5.068 Eur, konajúci súd sa žiadnym spôsobom s týmito rozpornými tvrdeniami nevysporiadal a nezisťoval skutočný stav veci ohľadom skutočného rozsahu, v akom si povinný svoju vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období splnil. Za tým účelom riadne neodôvodnil, v čom spočíval rozpor týchto tvrdení, ktoré predložené platby mali povahu a účel výživného a ktoré pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil. Konajúci súd sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie, že vzhľadom na to, že zvýšil určené výživné z 33,19 Eur na 50 Eur mesačne, vzniklo povinnému otcovi dlžné výživné 487,49 Eur bez toho, aby stručne, jasne a výstižne uviedol, ako túto sumu dlžného výživného vypočítal, ktoré skutočnosti pri jeho výpočte zohľadnil a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď rozhodol o výške dlžného výživného, nakoľko žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či pri výpočte dlhu na výživnom do tohto započítal aj výživné, ktoré otec v rozhodnom období zaplatil a ak áno, v akom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a v akom rozsahu mal konajúci súd za preukázané, že si otec vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozhodnom období plnil a ani to, či plnenie otca zohľadnil, pretože v ňom absentuje akýkoľvek výpočet konečnej sumy dlžného výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd sa dôsledne neriadil § 220 CSP, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil ani neodkázal na ustálenú súdnu prax a pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia nedbal na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Pretože konajúci súd nevykonal riadne dokazovanie vo veci samej a riadne a zákonne neodôvodnil rozhodnutie o dlžnom výživnom, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne aj v širšom rozsahu, ak sa to ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom rozsahu plnenia si vyživovacej povinnosti povinného otca voči navrhovateľovi v rozhodnom období, za tým účelom náležite sa vysporiadať s predloženými listinnými dôkazmi, vyhodnotiť, ktoré platby konajúci súd posúdil ako plnenie vyživovacej povinnosti a ktoré nie, vyhodnotiť, či si otec v rozhodnom období splnil svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného výživného, ak áno, v akej výške, opäť vypočítať dlžné výživné a výpočet odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, na základe akých úvah a skutočností dospel konajúci súd k dlžnému výživnému v ním určenom rozsahu, ktoré plnenia pri výpočte zohľadnil a ktoré nie. Bude tiež jeho povinnosťou svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli preskúmateľné a logicky správne.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).