Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-130-2018.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/130/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. F. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov I. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na ulici P. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a L. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na Železničnej ulici č. XX/XX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 90/2017-124 z 5.2.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave styku, určení výživného, dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 5.2.2018 č.k. 9P 90/2017-124 zveril maloletého L. F. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil výživné 130 Eur mesačne počnú dňom 23.3.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa. Dlžné výživné 180 Eur za obdobie od 23.3.2017 do 31.1.2018 povolil otcovi splácať v 15 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým L. tak, že tento je oprávnený sta s maloletým stýkať každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 15:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Súčasne rozhodol, že matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom.
2. Proti výroku o výživnom, výroku o povolení otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach 15 Eur spolu s bežným výživným a do výroku o úprave styku vrátane výroku o oprávnení matky byť prítomnou pri styku s maloletým dieťaťom, podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého L. F. 200 Eur mesačne počnúc dňom 23.3.2017 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred matke maloletého dieťaťa. Dlžné výživné zaväzuje otca zaplatiť naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil výrok o úprave styku tak, že otec bude oprávnený sa s ním stretávať v párnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 15:00 hod. a v nepárnom týždni v pondelok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky. Právne odôvodnila odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil dostatočne príjem otca 935 Eur mesačne a skutočnosť, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, o dieťa sa nestará od
jeho šiestich mesiacov, neposkytuje mu žiadne materiálne plnenie alebo len v minimálnej výške. Naviac otcovi zohľadnil výdavky, ktoré neboli ničím preukázané, a to sporenie 20 Eur mesačne pre dieťa, ktoré je dobrovoľnou platbou, ak vôbec existuje, telefónny paušál 25 Eur, v skutočnosti mal otec paušál 12 Eur, náklady na benzín na cestu do zamestnania v sume 110 Eur až 120 Eur mesačne. V tejto súvislosti uviedla, že otec má možnosť cestovať do zamestnania autobusom, pričom takto cestoval po celý čas ich vzájomného spolužitia. Namietala aj preukazované výdavky otca v súvislosti s bývaním vo výške 150 Eur s tým, že otec bratovi za bývanie neplatí žiadnu finančnú čiastku, o čom je fakticky presvedčená. Matka podala odvolanie aj proti výroku o úprave styku. Žiadala, aby odvolací súd zmenil styk otca s maloletým dieťaťom s odôvodnením, že matka je študentkou Univerzity fakulty manažmentu v Prešove a v určenom čase nemôže dieťa na stretnutie pripraviť ani sa ho zúčastniť. Pre úplnosť dodáva, že dieťa otca fakticky nepozná, resp. ho pozná len málo, pretože otec ho opustil vo veku šiestich mesiacov. Dieťa má naopak silné väzby ku nej ako ku matke a preto je žiaduce, aby bola pri styku prítomná.
3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o určení výživného k maloletému dieťaťu a úprave styku. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
6. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerniť svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zárobkové schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného pre maloleté dieťa vo výške 130 Eur mesačne. K odvolacej námietke matky vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby dieťaťa v rovnakom veku sú spravidla rovnaké a pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku mimoriadnych okolností, ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Pretože dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu
dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. K odvolacej námietke matky, že súd nevykonal dôsledne ňou navrhované dôkazy odvolací súd poznamenáva, že v nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada, podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníkov a súd nie je povinný vykonať ani všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princípy voľného hodnotenia dôkazov v konaní sú spojené so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné vo výške 130 Eur spĺňa všetky kritéria a zákonné predpoklady Zákona o rodine a dostatočne zohľadňuje tak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj okolnosti, teda finančné a majetkové schopnosti na strane otca. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP a to tak výrok, ktorým konajúci súd určil výživné 130 Eur mesačne, ako aj výrok o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Odvolací súd potvrdil aj rozsudok vo výroku o úprave styku. Aj v tejto časti výroku rozsudku sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že takto upravený styk dostatočne zohľadňuje tak práva rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj právo dieťaťa stýkať sa s takýmto rodičom. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov v čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa ale najmä čl. 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozopre so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať k aktívnemu udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku rodiča s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, veku maloletého dieťaťa a možnosti rodičov, aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie v časti výroku o úprave styku a účasti matky, ktorej bolo dané právo byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom predovšetkým z dôvodu nízkeho veku maloletého dieťaťa. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletého dieťaťa.
7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).